Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/204/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213224711
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213224711.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov

JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843, proti žalovanému: P. E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom M. XXXX/XX, A., toho času na neznámom mieste, (do rozsudku zastúpený opatrovníčkou
Zuzanou Bölcsovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno), o zaplatenie 504,64 eur (istiny)
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14C/430/2014-101
zo dňa 16. marca 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.10.2013 navrhovateľ - žalobca súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal
odporcu - žalovaného zaplatiť mu sumu 504,64 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom
skutkovomzáklade,žeodporca sjehoprávnympredchodcom(spoločnosťouSlovenskásporiteľňa,a.s.)
uzatvorildňa13.6.2007 zmluvuč.212455074,nazákladektorejmuboliposkytnutéfinančnéprostriedky,
ktoré sa zaviazal riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu

2.187,36 € (z toho dlžná istina 1.984,50 €, úrok z omeškania vo výške 202,86 €). Podaným návrhom
na začatie konania si uplatnil na zaplatenie dlžné splátky splatné v období od 20.11.2010 do 20.5.2012
v počte 19 a celkovej výške 504,64 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vyčíslený
za obdobie od 21.11.2010 do 10.5.2011 vo výške 3,74 € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 504,64 € od 11.5.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho
poplatku a trov právneho zastúpenia.

2. Žalovanému bola uznesením č. k. 14C/430/2014-70 zo dňa 9.9.2015 ustanovená na zabezpečenie
ochrany jeho práv v konaní opatrovníčka, keďže jeho pobyt sa napriek rozsiahlemu šetreniu zistiť
nepodarilo.

3. Napadnutý z hora označeným rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa - súd prvej
inštancievecprejednalnapojednávanívneprítomnostiúčastníkovkonania-stránsporuanávrh-žalobu
žalobcu (v plnom rozsahu) zamietol, pričom súčasne o trovách strán sporu voči sebe navzájom rozhodol

tak, že odporcovi - žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

4. Skutkový stav veci - sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:5. Odporca so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril dňa 13.6.2007 zmluvu o splátkovom
úvere č. 0212455074. Na základe zmluvy o splátkovom úvere bol odporcovi poskytnutý úver vo výške
929,43 € (28.000,- Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 26,56 € (800,- Sk)

v období od 20.7.2007 do 20.5.2012. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 19,40 % ročne, RPMN
vo výške 26,25 % ročne. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Odporca čerpal úver
v sume 929,43 € dňa 13.6.2007. Tento riadne a včas nesplácal, keď titulom úveru uhradil celkove sumu
74,14 € (a to splátkami dňa 20.7.2007, 21.12.2007 a 21.1.2008) Konečná splatnosť úveru bola
dojednaná ku dňu 20.5.2012.

6. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na skutkový stav sporu, citované ustanovenia
Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov - § 497, § 499, §
502 ods. 1), citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov - § 52 ods. 1, § 879j, § 53 ods. 1 - 3, § 54 ods. 4 písm. b/, § 54 ods. 1 a 2, § 524
ods. 1, § 121 ods. 3 a § 39), citované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch (§ 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1 a 2) a citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách, odôvodnil nasledovne:

7. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha zaplatenia sumy titulom dlžných splátok za obdobie od
20.11.2010 do 20.5.2012 ako právny nástupca spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s.. Svoju aktívnu

legitimáciu v konaní odvodzoval od uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE zo
dňa 24.3.2011 uzavretej so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe ktorej bola na neho
postúpená pohľadávka voči odporcovi v celkovej výške 2.187,36 €, keď po postúpení pohľadávky
(dňa 24.3.2011) vyhlásil ku dňu 20.4.2011 mimoriadnu splatnosť pohľadávky voči odporcovi. Túto
skutočnosť navrhovateľ oznámil odporcovi písomným podaním zo dňa 20.4.2011, z ktorého vyplynulo,

že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 20.4.2011.

8. Opatrovníčka odporcu sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám
napriek výzve súdu nevyjadrila.

9.Vzmyslecitovanéhoustanovenia§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankáchmôžebyťspôsobilým
predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto
predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

10. Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
navrhovateľovi (žalobcovi) ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v
prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.

11. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie
je možné vyhovieť. V danej veci navrhovateľa zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v
zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.
ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval odporcu na úhradu dlhu potom, čo bol v omeškaní s jeho

splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Navrhovateľ tiež v priebehu konania nepreukázal, že na
neho boli zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE zo dňa 24.3.2011 postúpené splatné
splátky úveru, keď navrhovateľ v priebehu konania ani netvrdil, že k vyhláseniu mimoriadnej (resp.
predčasnej) splatnosti úveru došlo zo strany spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. pred uzavretím
zmluvy o postúpení pohľadávok. Keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až zo strany

navrhovateľa po postúpení pohľadávky, pričom navrhovateľ nebol oprávneným subjektom na takýto
právny úkon (zákon č. 483/2001 Z.z.), súd dospel k záveru, že tento právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Preto,
keďže navrhovateľ nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá vznikla zo záväzkovoprávneho
vzťahu spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporcom, súd rozhodol tak, že návrh z dôvodu

nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ
mal navrhovateľ za to, že právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru na neho prešlo spolu s postúpenou
pohľadávkou, súd poukazuje na zákon č. 483/2001 Z.z., v zmysle ktorého takéto právo patrí výlučne
banke (§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.).12. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

13. Hoci odporca bol podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov
konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.

14. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zmeny (a

vyhovenia jeho žalobe v plnom rozsahu), alebo jeho zrušenia (a vrátenia veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie), pričom si uplatnil aj náhradu trov za celé konanie. Súdu prvej inštancie vyčítal
nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. V súvislosti s nedostatkom
aktívnej legitimácie v konaní poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, ktoré bez ďalšieho zakladá jeho aktívnu legitimáciu
a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal

existenciu a platnosť zmluvy o postúpení; v tomto smere poukázal na označené súdne rozhodnutia. V
súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a splnením podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o
bankách zastáva názor, že uvedené ustanovenie nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou žalobcu
ako postupníka pohľadávky, keď zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky; norma obsiahnutá v tomto ustanovení

nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale
administratívnuzodpovednosťpostihnuteľnúNárodnoubankouSlovenskapodľaust.§50ods.1Zákona
o bankách. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky; v tejto súvislosti poukázal
na označené súdne rozhodnutia. Vzhľadom k uvedenému a k trvaniu omeškania žalovaného viac ako

rok zastáva názor, že jeho právny predchodca vykonal v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o
bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanému
nezaslal; v tomto smere poukázal na označené súdne rozhodnutie. Ďalej poukázal na to, že zo znenia
ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka
alebo jej časť, ktorá je už splatná. Zákonodarca rozlišuje dva pojmy - pojem peňažný záväzok ako

celok a pojem čas peňažného záväzku. Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len
časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne
uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by
nebolo formulované v tom zmysle, že ak je klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku, ale bolo by formulované v tom zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v

omeškaní, môže byť predmetom postúpenia; v tomto smere poukázal na označené súdne rozhodnutie.
Jeho právny predchodca právo na zosplatnenie - mimoriadnu splatnosť záväzku nevyužil, toto učinil až
on, keď postúpením pohľadávky sa on stal veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa
je v zmysle ust. § 488 OZ právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Zosplatnenie dlhu

veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. Táto skutočnosť však
nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu
a v nadväznosti na uvedené zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie
je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky; v tomto smere poukázal na označené rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s

príslušným úrokom z omeškania z každej splátky a do dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky
až do zaplatenia.

15. Vyjadrenie žalovaného k podanému odvolaniu podané nebolo.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362
ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), s verejným

vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto
napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.17. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť
dňa 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky

konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

20. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
súdom prvej inštancie, obmedzuje sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení svojho rozhodnutia
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu považuje za potrebné poukázať

na to, že

- dôkazné bremeno o zákonnosti (platnosti) nadobudnutia vymáhanej pohľadávky v spore vždy zaťažuje
žalobcu,

- ak zmluva o úvere ako nesporne spotrebiteľská zmluva ex offo vyžaduje posúdenie z hľadiska
neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok a dodržania ochrany (práv) spotrebiteľa, potom aj
právny úkon týkajúci sa postúpenia z nej vyplývajúcej pohľadávky, a teda aj aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, je potrebné z rovnakých hľadísk posúdiť, teda je neprípustné uspokojiť sa len s tým, že
postúpenie bolo spotrebiteľovi oznámené,

- na charakter pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy postúpenie pohľadávky vplyv nemá,

- postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy s bankou inému subjektu ako banke v zásade nie je v záujme
spotrebiteľa, keďže nad činnosťou banky má dohľad Národná banka Slovenska,

- ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách v sebe obsahuje zákonnú ochranu dlžníkov zo zmluvných
vzťahov vzniknutých voči bankovým subjektom, ohľadom možnosti postúpenia inému subjektu len
pohľadávky zodpovedajúcej iba nesplácanej časti dlhu,

- z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že pre platné postúpenie pohľadávky

musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky obsiahnuté v tomto zákonnom ustanovení, t.
j. pohľadávka banky musí byť splatná, postúpeniu musí predchádzať písomná výzva dlžníkovi a
omeškanie dlžníka musí byť kvalifikované - dlhšie ako 90 kalendárnych dní (zo splnením čo len
časti peňažného záväzku), teda striktné podmienky postúpenia pohľadávky v uvedenom zákonnom
ustanovení potvrdzujú výnimočnosť postúpenia bankovej pohľadávky a nepodporujú možnosť odklonu

od pravidla césie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa,

- predmetný úver v čase postúpenia pohľadávky, 24.03.2011 nepochybne celý splatný nebol (konečná
splatnosť 20. 05. 2012), splatné boli len niektoré splátky a teda bolo možné a prípustné len postúpenie
časti pohľadávky,

- zosplatňovať pohľadávku môže ten, kto môže úver spravovať, t. j. banka, nie teda postupca,

- bez výzvy banky dlžníkovi nesporne zákonné podmienky naplnené neboli,

- povinnosť mlčanlivosti banky a ustanovenie § 525 OZ bráni postupu v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona
o bankách, z čoho vyplýva rozpor s § 39 OZ, keď tiež nikto nemôže previesť na iného viac práv, než
(sám) má,- ak zákonné podmienky § 92 ods. 8 Zákona o bankách neboli dodržané, pohľadávka nebola spôsobilá
(vôbec) k postúpeniu, teda žalobca nepreukázal jej nadobudnutie, teda nepreukázal, že by sa platne a
účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky a mal teda aktívnu vecnú legitimáciu v spore,

- od 01.05.2014 má súd aj ex offo, v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, povinnosť
prihliadať na oslabenie uplatniteľnosti pohľadávky voči spotrebiteľovi,

- súd prvej inštancie prijal v spore správne skutkové i právne závery, ktoré nie sú v rozpore s

ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (viď zhrňujúce rozhodnutie 3 Cdo 87/2017 zo
dňa 14.09.2017).

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal z dôvodu, že tomuto v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).