Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708207903
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8708207903.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu BaŠ INVEST, s.r.o., Bratislava,
Haburská 31, IČO: 35 823 941, právne zastúpeného JUDr. Mgr. Janou Kocandovou, advokátkou so
sídlom v Bratislave, Jungmanova 8, IČO: 42134617, proti žalovanej Q. S., nar. X.X.XXXX, bytom O.
S., A. XXX, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Moravcom, advokátom so sídlom v Bratislave, Jána
Stanislava 23, o neúčinnosť právneho úkonu s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 12C/125/2008-568 zo dňa 24.4.2017, takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určuje, že darovacia zmluva zo dňa 30.3.2006, zavkladovaná

Správou katastra M. pod č. A.-XXXX/XXXX, uzavretá medzi darcami U. B. a Ľ. B., bytom A. XXX/X, O.
S. a žalovanou ako obdarovanou, ktorou bol do vlastníctva obdarovanej prevedený rodinný dom súp.
číslo XXX, postavený na pozemku parc. C KN č. XXXX/XX v k.ú. O. S. a vedený na LV č. XXXX pre
obec a kat. úz. O. S. je voči žalobcovi právne neúčinná.

Žalobcovi proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že:
„Žalobu zamieta.

„Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že :

2.1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.8.2008 domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva
uzavretá dňa 30.3.2006 medzi darcami U. B. a Ľ. B., obaja bytom A.U. XXX/X, O. S. a obdarovanou
Q. S., rodenou B., bytom A. XXXX/X, O. S., ktorou bol na obdarovanú prevedený rodinný dom súp. č.

XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX a zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. O. S., je voči žalobcovi
právne neúčinná. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že matka žalovanej Ľ. B. vykonávala pre
žalobcu účtovnícke práce v rokoch 2002 až 2004. Rovnako vykonávala tieto práce pre živnostníkov Ľ.
Š. a A. S., ktorí podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení ako spoločníci v rozsahu voľných
živností.Ľ.B.písomnečododôvoduavýškyuznalasvojdlhvočižalobcovi,ktorývznikoljejprotiprávnym
konaním - neoprávneným prevádzaním finančných prostriedkov na svoj účet a na účty jej príbuzných
(dcéry, zaťa), čo je preukázané listom o uznaní dlhu zo dňa 3.8.2004 a vyhláseniami svedkov. Ľ. B.

po uznaní záväzku uhradila žalobcovi iba čiastku 50.000,- Sk a to dňa 18.8.2004. Celkom menovaná
spôsobila škodu žalobcovi vo výške 570.720,- Sk a náklady na opravu účtovníctva predstavovali po
zľave, ktorú dala účtovníčka, 20.000,- Sk. Živnostníkom spôsobila škodu 33.653,- Sk. Konanie danej
osoby bolo predmetom trestného stíhania. V uznaní dlhu Ľ. B.Č. uznala pohľadávku tak voči žalobcoviako aj ďalším súkromným osobám. Podľa zistení žalobcu Ľ. B. nevlastní žiaden nehnuteľný majetok,
nie je v pracovnom pomere a nie je vlastníčkou ani hnuteľného majetku. Menovaná sa zaviazala na
zabezpečenie nárokov žalobcu zriadiť záložné právo k jej nehnuteľnostiam v O.O. S. a D. T.. Toto

záložné právo však zriadené nebolo pretože v D. T. vlastníčkou nehnuteľnosti nebola. Rodinný dom
v O. S. vychádzajúc z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 4.1.2006 patril M. A. O.. Nehnuteľnosť kúpili
rodičia žalovanej do bezpodielového spoluvlastníctva. Právne účinky vkladu nastali dňa 16.3.2006. K
prevodudošlovčase,kedymatkažalovanejužboladlžníčkounazákladeuznaniadlhu.Následnerodičia
žalovanej previedli nehnuteľnosť - rodinný dom na žalovanú. Vklad vlastníckeho práva bol povolený

dňa 28.4.2006. Žalovaná bola jednou z osôb, na účet ktorej v O. O., X..O.. boli prevádzané finančné
prostriedky. Tieto prijala, neodmietla ich, nenamietala dôvod ich poukázania na jej účet a v trestnom
konaní využila svoje právo nevypovedať. Dlžníčka Ľ. B. darovacou zmluvou urobenou v prospech
žalovanej úmyselne chcela ukrátiť veriteľa, aby nemohol od nej vymôcť svoju vymáhateľnú pohľadávku.
Je zrejmé, že žalovaná musela aj poznať úmysel svojej matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti
a prijala finančné prostriedky na svojom účte a žila z nich spolu so svojim manželom. Taktiež boli

poukázané finančné prostriedky zo strany dlžníčky aj na účet manžela žalovanej. Keďže ide o osobu
blízku, úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladajú.

2.2. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2008 uviedla, že od roku 1992 začalo rokovanie
pôvodného vlastníka nehnuteľnosti M. A. O., X..O.. s rodičmi žalovanej ako nájomcami a budúcimi

kupujúcimi o prevode nehnuteľnosti do ich spoluvlastníctva. Problém bola dohoda o výške ceny
nehnuteľnosti. Napokon kúpna cena bola stanovená, avšak kupujúci nedisponovali sumou dostatočnou
na jej úhradu, s čím oboznámili žalovanú a jej manžela. Z uvedeného dôvodu požiadal zať kupujúcich
O. S. M. o výplatu medziúveru z uzavretej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorý medziúver mu bol schválený
vo výške 304.000,- Sk a poukázaný na účet XXXXXXXXXX/XXXX. Kúpna cena dotknutej prevádzanej

nehnuteľnosti bola uhradená z prostriedkov medziúveru č. XXXXXXXXXX. To bolo dôvodom, prečo
manželia B. bezprostredne po odkúpení nehnuteľnosti bezodplatne previedli darovacou zmluvou
nehnuteľnosť do vlastníctva žalovanej - svojej dcéry. Je preto zjavné, že nebola naplnená skutková
podstata § 42 ods. 2 OZ - úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Takýto úmysel nemohol byť a za
daných okolností ani nebol druhej strane - žalovanej známy a táto úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej

starostlivostinemohlapoznaťpreto,žetakýtoúmyselvzhľadomnavyššieuvedenéneexistoval.Vzniesol
námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil potvrdenie
O. O. M. o poukázaní prostriedkov z medziúveru vo výške 304.000,-Sk na účet príjemcu O. S. č.
XXXXXXXXXX/XXXX (zmluva o medziúvere č. XXXXXXXXXX).

2.3. Žalovaná vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že Ľ. B. je jej matkou. Od narodenia s ňou žila na
adrese O. S., P.. A.Á. XXX. Mala vedomosť, že rodinný dom je vo vlastníctve vodárenskej spoločnosti.
Matka mala vo svojom živote jedno obdobie, kedy si zobrala osobné veci a odcestovala bez toho, aby
dala o sebe vedieť. Domov prichádzala, kedy uznala za vhodné. Matka si v tom čase žila svoj život. O
trestnom stíhaní matky sa dozvedela po obdržaní predvolania na policajný orgán. Príslušníkom polície

bola oboznámená s tým, že sa jedná o nejakú firmu a že ako príbuzná vypovedať nemusí. Preto využila
svoje právo. Nezaujímalo ju, čo súviselo s matkou. Pri jednej návšteve matky v mieste bydliska ju
matka požiadala o možnosť zasielania peňazí na jej účet, čo odôvodnila tým, že sama nemá svoj účet
zriadený. So zasielaním peňazí na jej účet v O. O., X..O.. súhlasila. Následne na účet boli zasielané
peniaze, ktoré vybrala a pri návšteve matky jej ich odovzdala v hotovosti. Nevie sa vyjadriť, koľko takto

peňazí na jej účet poukázaných bolo. Nezaujímala sa, o aké peniaze sa jedná. Nemala vedomosť, aby
jej číslo svojho účtu poskytol aj manžel. V S. nikdy nebola. Jedného dňa ju otec oboznámil s tým,
že vodárenská spoločnosť chce odpredať rodinný dom svojim zamestnancom a navrhol jej, že si ho
môže kúpiť, keď sa na tom bude finančne podieľať. Pretože nehnuteľnosť nebola na liste vlastníctva
zaevidovaná so všetkými pozemkami, ktorých sa mala kúpa týkať, prevod sa určitú dobu vybavoval.

Nespomenula si, či v čase kúpy nehnuteľnosti už jej matka bola doma. Vybavil sa stavebný úver. Rodičia
podpísali kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva a sama na vodárenskú spoločnosť previedla sumu asi
304.000,- Sk. Otec sa vyjadril, že po kúpe jej nehnuteľnosť dá, čo sa uskutočnilo darovacou zmluvou.
Úver stavebnej sporiteľne spláca doposiaľ. Nespomenula si, či matke boli doručované nejaké zásielky
na adresu trvalého pobytu. Adresu trvalého pobytu v O. S. má matka stále. Osobitne sa nezaoberala

otázkou koľko a aké peniaze sú zasielané na jej účet. Vyhovela požiadavke matky. S obsahom kúpnej
zmluvy bola oboznámená otcom, ktorý zomrel ešte v roku 2006. Nevedela sa vyjadriť, prečo v kúpnej
zmluve sa nenachádza údaj o zaplatení kúpnej ceny jej osobou. Zamestnancom vodární bol otec a
tento aj uhrádzal nájomné. Kúpnu cenu uhradila na výzvu otca. Pretože otázka uzavretia kúpnej zmluvybola riešená dlhšiu dobu, úver načerpala za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov skôr pre
prípad, že sa nehnuteľnosť bude predávať. Nespomína si, aby mala vedomosť o trestnom stíhaní matky
za majetkovú trestnú činnosť v minulosti. Po otcovi nededila žiadne finančné prostriedky. Kúpna cena

nebola uhradená zo žiadnych finančných prostriedkov zaslaných jej matkou. V minulosti voči jej osobe
nebolo vedené trestné stíhanie.

2.4. Podľa LV č. XXXX výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č. XXX (predtým
XXX) na parc. č. XXXX/XX, k.ú. O. S. je žalovaná titulom darovacej zmluvy. Predchádzajúcimi vlastníkmi

nehnuteľnosti boli jej rodičia.

2.5. Podľa výpisu z účtu žalobcu v Ľ. S., X..O.. dňa 18.8.2004 na účet žalobcu matka žalovanej Ľ.. B.
poukázala sumu 50.000,- Sk.

2.6. Dňa 28.10.2004 O. S. a Q. S. uzavreli s M. O. O., X..O.. S. zmluvu o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. XXXXXXXXXX
vo výške 380.000,- Sk za dohodnutých zmluvných podmienok. Výplata úveru podľa zmluvy mala byť
poukázaná na účet majiteľa O. S. č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

2.7. Podľa príjmového a výdajového pokladničného dokladu zo dňa 20.5.2004 žalobca uhradil sumu

20.000,- Sk Y.. H. Š., S. z titulu vystavenej faktúry. Podľa správy z kontroly účtovníctva žalobcu zo dňa
11.11.2004, vyhotovenej Y.. H. Š., v období rokov 2002 až 2004 bola neoprávnene odvedená z účtu
žalobcu suma 570.720,- Sk.

2.8. Listom zo dňa 3.5.2005 žalobca vyzval Ľ. B. na zaplatenie sumy 665.273,- Sk.

2.9. Dňa 4.1.2006 uzavreli predávajúci M. A. O., X..O.. M. s kupujúcimi U. B. a Ľ. B. kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXX stojaci na pozemku parc. č. XXXX/
XX za kúpnu cenu 349.290,- Sk. Kúpnu cenu sa kupujúci zaviazali uhradiť bezhotovostným prevodom
na číslo účtu vedené v záhlaví zmluvy XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od podpísania kúpnej zmluvy,

najneskôr do podania návrhu na vklad vlastníckeho práva. Vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č.
A. dňa 16.3.2006. Dňa 30.3.2006 uzavreli zmluvné strany, a to darcovia U. B. a Ľ. B. a obdarovaná Q. S.
darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. O. S., a to rodinný
domsúp.č.XXX,postavenýnaparc.XXXX/XX.Darcoviavyhlásili,ženapredmetedaruneviaznužiadne
dlhy, záväzky ani iné vecné bremená. Hodnota predmetu daru podľa darcov predstavovala 349.290,-

Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 28.4.2006 pod č. A.. Podľa odpisu z registra trestov
osoby Ľ. B., rodenej T., táto má záznam registri trestov na základe rozhodnutí Okresného súdu M. zo
dňa XX.X.XXXX, dňa XX.X.XXXX, dňa X.X.XXXX, dňa XX.XX.XXXX, dňa XX.X.XXXX, dňa XX.X.XXXX
a dňa X.XX.XXXX. Odsúdená bola na podmienečné a nepodmienečné tresty, trest zákazu činností
vykonávať hmotne zodpovedné funkcie.

2.10. Podľa správy O. O., X..O.. zo dňa 1.6.2007, majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX je O. S., bytom
A. XXX, O. S. a disponentom Q. S.. Majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bol O. S.. Disponentom
účtu bola Q. S.. Tento účet bol dňa 20.7.2005 zrušený. Účet XXXXXXXXXX/XXXX bol evidovaný
pod starým číslom XXXXXXXXXX/XXXX. Účet XXXXXXXXXX/XXXX bol evidovaný pod starým číslom

XXXXXXXXXX/XXXX.

2.11. Uznesením zo dňa X.X.XXXX OR PZ S. Y.. začalo trestné stíhanie vo veci pokračovania trestného
činu podvodu podozrivej Ľ. B..

2.12. Uznesením policajného orgánu zo dňa 25.9. 2007 bola Ľ. B. obvinená z trestného činu podvodu.

2.13. Listom zo dňa 28.10.2007 si žalobca (svojím právnym zástupcom) uplatnil v trestnom konaní
nárok na náhradu škody v súvislosti s trestnou činnosťou Ľ. B. vo výške 570.720,- Sk.

2.14. Dňa 19.8.2008 podal prokurátor Okresnej prokuratúry S. Y.. obžalobu na obvinenú Ľ. B. na v nej
popísanom skutkovom základe, podľa ktorého týmto konaním spáchala trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2015.2.15. Rozsudkom Okresného súdu S. Y.. zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v S. právoplatnosť dňom X.XX.XXXX, bola Ľ. B., rodená T. uznaná vinnou z trestného
činu podvodu podľa obžaloby a bol jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Zároveň jej bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať
prácu spojenú s účtovníctvom a hmotnou zodpovednosťou v trvaní 3 roky. Rozsudkom bola zaviazaná
poškodenej spoločnosti - žalobcovi nahradiť škodu vo výške 17.948,44,- eur a živnostníkom Ľ. Š.
a A. S. škodu vo výške 1.117,07 eur. Poškodení so zvyškom svojho nároku na náhradu škody boli
odkázaní na občianske súdne konanie. Podľa odôvodnenia rozhodnutia obžalovaná svoj účet nemala a

peniaze posielala na účty dcéry, zaťa a známej. Obžalovaná sa dlhodobo a profesionálne obohacovala z
cudziehomajetku.Vminulostibola7xsúdnetrestanázamajetkovútrestnúčinnosťprevažneobdobného
charakteru, no hľadí sa na ňu , ako keby trestaná nebola, pretože predchádzajúce tresty jej boli
zahladené. Na účet poškodeného zaslala sumu 50 000,- Sk.

X.XX. Ľ. B., uznala písomne svoj dlh voči žalobcovi vo výške 622.275,- Sk, ktorý vznikol jej protiprávnym

konaním a zároveň sa zaviazala na zaplatenie sumy vo výške 43.000,- Sk, ktorá predstavuje nevyhnutné
náklady spojené s auditom a opravou účtovných evidencií, čo spolu predstavuje sumu 665.273,- Sk.
Priznala, že v priebehu rokov 2002 až 2004 neoprávnene odčerpala finančné prostriedky vo výške
622.273,- Sk, ktoré nechala poukázať na svoj účet vedený v O. O., resp. na účty svojich príbuzných.
Pohľadávku sa zaviazala uhradiť najneskôr do 31.7.2005 v hotovosti alebo podľa splátkového kalendára

v splátkach čo najskôr. Svoj záväzok sa zaviazala zabezpečiť založením rodinného domu v obci O.
S. na P.. A. a podielu na nehnuteľnosti v D. T. získanej z dedičstva. Dňa 25.1.2005 podal Ľ. I.
čestné prehlásenie, že dňa 3.8.2004 bol prítomný ako svedok, keď Ľ. B. písomne uznala svoj dlh voči
žalobcovi,čourobiladobrovoľnebezakéhokoľvekfyzickéhoalebopsychickéhonátlaku.Rovnakéčestné
prehlásenie podpísala A. Š..

2.17.Listomzodňa23.8.2012exekútorskýúradW..X.upovedomilĽ.P.B.ospôsobevykonaniaexekúcie
na základe exekučného titulu rozsudku XT/XXX/XXXX v prospech oprávnených Ľ.. Š. a A.. S.. Dňa
1.8.2012 predmetný exekútorský úrad vydal Exekučný príkaz na základe vykonaného exekučného titulu
rozsudku XT/XXX/XXXX proti povinnej Ľ. B.I. na sumu 17.948,44 v prospech oprávneného BaŠ Invest,

s.r.o. na vykonanie zrážok z jej starobného dôchodku. O spôsobe vykonania exekúcie bola povinná
upovedomená listom zo dňa 30.7.2012. Podľa správy O., Ľ. B. boli vykonávané zrážky zo starobného
dôchodku v sume 734,- Sk mesačne, a to v období rokov 2002 - 2006. Podľa záznamu zo dňa 12.4.2013
za účasti právnych zástupcov strán a Ľ. B. týkajúceho sa vyporiadania dlhu z trestnej činnosti, Ľ. B.
uviedla, že dlžobu žalobcovi uhradí do 30.9.2013. Zároveň menovaná žiadala odblokovať predbežné

opatrenie.

2.18. Podľa správy žalobcu k 18.9.2015 na úhradu škody mu bola poukázaná suma 2.304,35 eur.

2.19. Podľa výpisu z účtu O. S. č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 24.1.2006 bol vykonaný jednorazový príkaz

na úhradu sumy 349.290,- Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s uvedením správy pre prijímateľa „U. B.“.

2.20. Podľa výpisu z účtu O. S. č. XXXXXXXXXX/XXXX z mesiaca február 2002 na účet bol dňa
14.2.2002 poukázaný bezhotovostný vklad spoločnosti BaŠ Invest, s.r.o. vo výške 19.500,- Sk. V
nasledujúcom období v danom mesiaci boli vykonané výbery kartou v celkovej sume 28.700,- Sk. Dňa

20.3.2002 bol na účet poukázaný vklad spoločnosti BaŠ Invest, s.r.o 19.500,- Sk. V nasledujúcom
období boli vykonané výbery vo výške 519.000,- a 3.300,- Sk. Ďalšie vklady spoločnosti vo výške
19.500,- Sk boli poukazované dňa 14.5.2002, dňa 7.6.2002, dňa 15.7.2002, dňa 6.8.2002, dňa 7.9.2002,
dňa 9.10.2002, dňa 12.11.2002, dňa 11.12.2002 a v mesiacoch január až december 2003 a január
2004, marec 2004. V rovnakom období boli na účet poukazované vklady odosielateľa Ľ. Š. vo výške

800,- Sk. Z účtu boli v jednotlivých mesiacoch realizované výbery v rôznych sumách peňazí. Ku dňu
13.2.2002 stav účtu vykazoval zostatok 221,30 Sk, ku dňu 1.1.2003 574,90 Sk, k 1.1.2004 92,30 Sk.
Na účte dňa 12.9.2003 je o.i. evidovaný vklad Štátneho fondu rozvoja bývania 166.751,- Sk a dňa
16.9.2003 hotovostný výber sumy 160.000,- Sk. Podstatnú časť vkladov predstavujú úhrady spoločnosti
BaŠ INVEST, s.r.o., vklady Ľ. Š., vklady z iného účtu C. O. M..

2.21. Podľa výpisu z účtu osoby Ľ. Š., evidovaného v Ľ. S., X..O.. dňa 22.12.2003 z účtu Q. S.
č. XXXXXXXXXX/XXXX bola zaevidovaná platba 30.000,- Sk. Podľa správy A., X..O.., adresovanej
policajnému orgánu, majiteľom osobného účtu XXXXXXXXXX/XXXX, založeného 5.5.1993 je U. I..PodľasprávyD.žalovanejbolvedenýúčetč.XXXXXXXXXX/XXXX.PodľasprávyO.O.,X..O..majiteľom
účtu XXXXXXXXXX/XXXX je O. S. s dispozičným právom disponenta Q. S.. Rovnako sú uvedené osoby
evidované pri účte XXXXXXXXXX/XXXX. Tento bol zrušený dňa 20.7.2005.

2.22. Podľa správy Exekútorského úradu W.. M. X. zo dňa 13.10.2016 vo veci oprávneného BaŠ Invest,
s.r.o. ku dňu podania správy bola vymožená celkom suma vo výške 5.041,99 eur. Pre oprávneného
bola odoslaná suma 3.654,35 eur. Na úhradu pohľadávky zostáva suma 17.885,49 eur spolu s
príslušenstvom a trovami exekúcie.

2.23. Pod sp. zn. XD/XXXX/XX Okresný súd M. prejednal dedičskú vec po poručiteľke B. T., zomrelej
dňa XX.XX.XXXX. Dňa 27.5.2002 súdny komisár B.. L. M. vydala osvedčenie o dedičstve, podľa ktorého
dedičky, a to Ľ. B., B. S., Š. R. a W. T. uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej aktíva
predstavujúce akcie a domový majetok zapísaný v LV č. XXX k.ú. D. T. v jednej polovici na poručiteľku
predstavujúci rodinný dom a pozemky nadobúda W. T. v celosti bez povinnosti vyplatiť dcéry poručiteľky

Ľ. B., B. S. a Š. R.. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2002.

2.24. Pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX Okresný súd Poprad prejednal dedičskú vec po poručiteľovi U. B.,
zomrelom dňa X.XX.XXXX. Dňa 7.7.2008 súd vydal uznesenie, ktorým konanie zastavil a nepatrný
majetok vydal Ľ. B., rodenej T.. Osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.8.2008.

2.25.SvedokĽ.I.vosvojejvýpovediuviedol,že p.Š.,konateľažalobcupoznáuždlhšiudobuajesnímv
priateľskom vzťahu. Od menovaného mal vedomosť, že p. B. pracovala pre organizáciu ako účtovníčka.
Niekedy bol prítomný, keď menovaný vyplácal p. B.Č. odmenu za vykonanú prácu. Na výzvu p. Š. asi
v mesiaci august 2004 bol osobne prítomný pri časti ich jednania, pri ktorom bol vyhotovený dokument

o uznaní dlhu, ktorý sám podpísal. P. B. sa vyjadrila, že dlh uznáva. Nevšimol si, aby pri podpisovaní
dlhu na p. B. bol vyvíjaný nátlak, či už psychický alebo fyzický. Odmena bola vyplácaná za vedenie
účtovníctva. Rovnako bol prítomný pri odovzdávaní hotovosti p. B. vo výške 5.000,- Sk ako odmeny.

2.26. Svedkyňa Ľ. B. vo svojej výpovedi dňa 28.1.2008 uviedla, že žalovaná je jej dcérou. Žalobcovi

viedla účtovníctvo ako jediná účtovníčka. Odmena jej bola vyplácaná na účet faktúrami pravidelne
20.000,- Sk mesačne. Odmenu poberala od založenia organizácie. Účtovníctvo viedla aj p. Š. a p. S..
Poprela prevody finančných prostriedkov vo svoj prospech. Faktúry boli uhrádzané na účet rodiny, a
to na zaťa O. S.. Prevádzané platby predstavovali odmenu za jej činnosť. Takto to fungovalo počas
celého obdobia výkonu jej práce pre žalobcu. Od roku 2001 do roku 2004 to bola stále rovnaká suma

20.000,- Sk, žiadnu inú odmenu nedostávala. Dlh podpísala pod nátlakom fyzickej likvidácie jej osoby a
rodiny. Dlh nepodpisovala za prítomnosti ďalších osôb. Poprela dlžnú sumu. Peniaze odoslané na účet
zaťa jej následne boli odovzdávané v hotovosti, pretože vlastný účet nemala. Zaviedla si ho až v roku
2006, kedy jej bol vyplácaný dôchodok. Poprela, aby dcéra mala nejaký prospech z jej peňazí. Dcéra
mala vedené stavebné sporenie a kúpna cena z kúpnej zmluvy uzavretej s vodárenskou spoločnosťou

bola uhradená z účtu stavebného sporenia vedeného dcérou a jej manželom. Na rovnaký účet jej dcéra
zobrala pôžičku okolo 100.000,- Sk, ktoré peniaze využila pre svoju potrebu.

X.XX. Ľ. B. súdu následne v roku 2015 doručila prehlásenie, že s jej trestnou vecou žalovaná nemá
nič spoločné. Jej jedinou chybou bolo to, že jej dovolila posielať peniaze na ich účet, ktoré si následne

vyberala. Dcéra a nik z jej rodiny nevedel o ničom. Vybraté peniaze boli zdanené, za tieto zaplatila daň
z príjmu fyzických osôb v sume 3.309,76 eur. Z dôchodku sú jej vykonávané zrážky vo výške 80,- eur.
Rodinný dom bol jej nebohým manželom napísaný na dcéru, pretože táto spláca úver. Priložila správu
Daňového úradu M. zo dňa 18.9.2015, že daňový subjekt Ľ. B. uhradila daň z príjmu fyzických osôb za
roky 2002 až 2004 vo výše 3.309,76 eur. Ľ. B. dňa 26.5.2016 súdu predložila list, v ktorom opakovane

oznámila, že žalovaná s vecou nemá nič spoločné a že peniaze boli zasielané na jej účet z dôvodu,
že sama nemala účet. Z príjmu uhradila daň. Zo strany žalobcu bol na ňu vyvíjaný nátlak už počas
vyšetrovania. Listiny žalobcovi podpísala v strachu. Nikde nemala iný trvalý ani prechodný pobyt. Ľ.P.
B. v čestnom vyhlásení zo dňa 14.10.2016 uviedla, že sumu 30.000,- Sk od žalobcu si požičala ona,
k uzatvoreniu došlo v roku 2003 a peniaze previedla na účet žalobcu žalovaná zo svojho účtu. Ďalej

uviedla, že žalovaná sa s p. Š. nikdy nestretla.

2.28. Na základe uvedeného skutkového stavu a po citácii ust. § 42a ods. 1, 2, 3, 4, 5 Obč. zák.,
§ 42b ods.1,2,3,4 Obč. zák. a §§ 116 a 117 Obč. zák. súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba nie jedôvodná. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim iba na uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt,
ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka, prípadne vymožením peňažnej náhrady

vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Odporovateľnosť
znamená nastolenie tzv. relatívnej neúčinnosti právneho úkonu, t. j. iba voči ukrátenému veriteľovi.
Na rozdiel od neplatnosti pôsobí len voči veriteľovi na základe právoplatného rozhodnutia súdu. Vo
vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovaný právny úkon platný i účinný. Jeho zmyslom a hlavným
účelom je zabrániť dlžníkovi, aby nepoctivými úkonmi zmenšujúcimi svoj majetok ukrátil vymáhateľné

pohľadávky veriteľa. Dlžník nie je síce účastníkom konania odporovateľnosti, avšak podmienkou pre
podanie takejto žaloby je, aby dlžník urobil v prospech tretej osoby odporovateľný úkon, ktorým sa
zbavuje majetku s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa. Odporovaciu
žalobu možno uplatniť voči každému, kto mal z odporovateľného úkonu dlžníka prospech. Pojem
prospech nemožno vyložiť tak, že vylučuje z možností odporovať odplatné právne úkony (napríklad
kúpnu zmluvu). Pre úspech žaloby musia byť splnené obe podmienky, t. j. na strane dlžníka úmysel

ukrátiť svojho veriteľa, na druhej strane známosť (vedomosť) tohto úmyslu, súčasne. Podmienkou
odporovateľnosti je existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, platnosť
odporovateľného právneho úkonu, vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa (objektívna
stránka odporovateľnosti), úmysel ukrátiť veriteľa, subjektívna stránka odporovateľnosti. Vymáhateľnou
sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia (exekúcie).

Vymáhateľná pohľadávka nemusí byť vymáhateľnou už v čase, kedy bol úkon urobený, ale aj v prípade,
ak bol urobený skôr, ako sa veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi stala vymáhateľnou. Pohľadávka však
musí byť vymáhateľná v čase rozhodovania súdu. Zmenšenie dlžníkovho majetku v dôsledku určitého
právneho úkonu nie je dôvodom neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takýto zmenšený dlžníkov majetok
stačí na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky. O ukracujúci právny úkon nejde vtedy, ak

dlžník dostal za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne (reálne)
ich obvyklú cenu alebo mu za ne inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada. Voči právnym
úkonom dlžníka možno úspešne odporovať v trojročnej lehote, v ktorej musí byť žaloba doručená
na súd. Na prepadnú lehotu súd prihliada z úradnej moci. V prípade prevodu práva k nehnuteľnosti
dlžníka, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, trojročná lehota na uplatnenie práva začína plynúť

dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli právne účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností.
Odporovateľným môže byť aj právny úkon, ktorým vec ušla z bezpodielového spoluvlastníctva dlžníka
a jeho manžela. Skutočnosť, že veriteľ nemá voči manželovi dlžníka vymáhateľnú pohľadávku, je sama
o sebe nepodstatnou. Tvrdenie blízkej osoby pri odporovateľnom právnom úkone podľa § 42a ods. 2
OZ, že sa nezaujímala o o podnikanie svojich rodičov, že ju rodičia o svojej podnikateľskej činnosti

neinformovali ani odkaz na dobré mravy , vzájomné vzťahy v rodine a dôveru medzi nimi , nenahradzuje
dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti k poznaniu úmyslu dlžníka. Na právne posúdenie úkonov medzi
osobamiblízkymisavzťahujevyvrátiteľnázákonná domnienkaovedomostiblízkejosobyoukracujúcom
úmysle dlžníka, teda že úmysel ukrátiť svojho veriteľa poznali. Z povahy veci sa táto vedomosť
prezumuje v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu. Blízka osoba môže účinne zabrániť

odporovaniu zo strany veriteľa tým, že zákonnú domnienku vyvráti a preukáže, že ukracujúci úmysel
dlžníka nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať. Žalovaný nemôže argumentovať iba nedostatkom
ukracujúceho úmyslu na strane dlžníka , ale poukázať na svoje úkony náležitej starostlivosti. Blízka
osoba musí hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložila
takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel rozpoznala alebo sa o ňom dozvedela. Bez toho nemôže

efektívne zákonnú domnienku vyvrátiť. Ukracujúci charakter právneho úkonu sa vždy posudzuje v čase
odporovania, a nie spätne ku dňu jeho realizácie.

2.29. V konaní bolo preukázané, že rodičia žalovanej uzavreli so žalovanou darovaciu zmluvu o darovaní
nehnuteľnosti v BSM, rodinného domu s príslušenstvom. Povolenie vkladu právneho úkonu - darovacej

zmluvy, ktorej platnosť žiadna zo strán nespochybnila, bolo zrealizované v trojročnej lehote do
podania odporovacej žaloby na súd, preto odporovacia žaloba bola podaná včas. Nie je spochybnený
príbuzenský vzťah medzi darcami a obdarovanou v priamom rade, z ktorého dôvodu súd žalobu
posudzoval s odkazom na ust. § 42a ods. 2 OZ. V čase uzavretia darovacej zmluvy jeden z darcov -
Ľ. B. v dôsledku úmyselného konania (podvodu spáchaného v období rokov 2002 - 2004) zodpovedala

žalobcovi za škodu minimálne vo výške 17.948,44 eur tak, ako bola popísaná, ustálená a nakoniec
priznaná žalobcovi v trestnom konaní. Tým sa pohľadávka žalobcu stala splatnou. Darovacou zmluvou
nehnuteľnosť ušla z BSM dlžníka a tento ponížil hodnotu majetku o cenu nehnuteľnosti. Nebolo zistené,
aby v čase darovania darkyňa p. B. disponovala mimo vlastníctva nehnuteľnosti v BSM iným majetkom,preto uzavretie darovacej zmluvy je potrebné posúdiť ako úkon zmenšujúci majetok dlžníka v snahe
ukrátiť pohľadávku veriteľa.

2.30. V trestnom konaní žalovaná nebola stíhaná ani odsúdená v žiadnej forme účastenstva ani
podielnictva. Vychádzajúc z trestného skutku žalobca mal minimálne od roku 2002 voči darkyni
postupne narastajúcu pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia sa Ľ. B. na úkor žalobcu
získaného z nepoctivých zdrojov (trestnej činnosti). V čase rozhodovania súdu je predmetná pohľadávka
vymáhateľná aj vymáhaná v exekučnom konaní. Darovacia zmluva ako bezodplatný právny úkon sama

o sebe je spôsobilá privodiť dlžníkovi stav, že sa vo vzťahu k veriteľovi stane platobne neschopným
a spôsobuje reálny úbytok v majetkovej sfére dlžníka. Za danej situácie aplikujúc ust. § 42a ods. 2
OZ. platila vyvrátiteľná domnienka o vedomosti (poznaní) žalovanej ako osoby blízkej o ukracujúcom
úmysle dlžníka žalobcu, ktorý nadobudol do BSM kúpnou zmluvou nehnuteľnosť, ktorú v krátkej dobe
na to daroval žalovanej. Z povahy veci sa vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa prezumuje v čase
uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu. Podľa súdu žalovaná svojim tvrdením a predloženými

dôkazmi túto zákonnú domnienku vyvrátila preukázaním, že ukracujúci úmysel darcu nemohla ani pri
vynaložení náležitej starostlivosti poznať.

2.31. V čase uzavretia kúpnej zmluvy a darovacej zmluvy matka žalovanej pracovala mimo svojho
trvalého bydliska, čo vo svojej výpovedi potvrdil samotný žalobca. Za skutok podvodu začala byť trestne

stíhaná až v roku 2007. Nehnuteľnosť užívala rodina darcov spolu s rodinou žalovanej na základe
nájomnejzmluvy.Otcovižalovanejspolusjehomanželkouakonájomcombolanehnuteľnosťodpredaná.
Nebolo vyvrátené tvrdenie žalovanej, že kúpa nehnuteľnosti bola zrealizovaná pod podmienkou, že
kúpnu cenu za nehnuteľnosť namiesto kupujúcich zaplatí po dohode s otcom žalovaná s manželom
a následne bude nehnuteľnosť prevedená na jej osobu. Jej tvrdenia preukazuje zmluva o stavebnom

úvere,akoajto,žefinančnéprostriedkyboliprevedenénaúčetpredávajúcehozúčtumanželažalovanej.
Žalobcom tvrdená chýbajúca časová následnosť poukázania peňazí z úveru na účet manžela žalovanej
a realizácia kúpnej zmluvy (rok 2004 a 2006) nebola preukázaná. Bolo preukázané tvrdenie žalovanej,
že jednania o kúpe prebiehali dlhšiu dobu, a preto mala zabezpečené finančné prostriedky už skôr. Už
v uznaní dlhu Ľ. B. sa nachádza údaj o tom, že dlh mieni uhradiť založením rodinného domu v O. S..

Podľa výpovede svedka toto uznanie bolo podpísané danou osobou v mesiaci august 2004. Takéto
prehlásenie mohlo súvisieť iba s tým, že kúpna zmluva na nehnuteľnosť bude uzavretá v krátkej dobe.
Nebolo potvrdené, aby žalovaná prichádzala do styku s konateľmi žalobcu , kde by sa mohla dozvedieť
o ich pohľadávke voči jej matke. Peniaze na účet boli zasielané s označením odosielateľa žalobcu a
ďalšej osoby skoro pravidelne v rovnakých čiastkach, čo sa javilo ako pravidelný príjem Ľ. B.. Za danej

situáciejejnemožnopričítať,žezanedbalanáležitústarostlivosťaaktivitu,abyukracujúciúmyseldlžníka
rozpoznala alebo sa o ňom akýmkoľvek spôsobom dozvedela.

2.32. Súd tvrdenia svedkyne Ľ. B. a jej čestné prehlásenia rovnako ako žalobca vyhodnotil ako
účelové.Svedkyňavosvojejvýpovedipoprelaspáchanietrestnéhočinu,čobolovyvrátenéprávoplatným

odsudzujúcim rozsudkom súdu v trestnom konaní. O jej dôveryhodnosti svedčia jej predchádzajúce
odsúdenia aj za obdobnú majetkovú trestnú činnosť.

2.33. Na druhej strane ako účelovú konštrukciu súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu o možnej úhrade kúpnej
ceny z peňazí, ktoré Ľ. B. získala trestnou činnosťou, o zaplatení kúpnej ceny z účtu manžela žalovanej ,

pretože pán B. nemal zriadený účet, o podozrivom čerpaní finančných prostriedkov zo Štátneho fondu
rozvoja bývania, ako aj o tom, že žalovaná sa poznala so štatutárnymi zástupcami žalobcu (úhrada
pôžičky 30 000,- Sk).

2.34.Nebolopreukázané,abysažalovanápoznalaskonateľmižalobcuvčasepáchaniatrestnejčinnosti

jej matkou. Suma 30 000,- Sk bola odoslaná konateľovi z jej účtu na účet oznámený jej matkou ako
vrátenie pôžičky. Nebolo zistené, aby otec žalovanej poukazoval finančné prostriedky na účet svojho
zaťa, ktoré by mohli byť použité na zaplatenie kúpnej ceny. Kúpna cena bola uhradená podľa podmienok
zmluvy z účtu manžela žalovanej, na ktorý boli v predchádzajúcom období zaslané finančné prostriedky
z úveru o stavebnom sporení. Vklad a výber finančných prostriedkov zo ŠFRB bol realizovaný ešte

v mesiaci september 2003. Gro súm vložených finančným prostriedkov na účet manžela žalovanej
pochádzajúcich z trestnej činnosti bolo aj z účtu vybratých, o čom svedčia zostatky na účte za jednotlivé
roky.2.35. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. § 255 CSP v spojení s ust.
§ 262 CSP a žalovanej ako plne úspešnej strane priznal náhradu trov v rozsahu 100 %. Súd nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa tak vo vzťahu k stranám ani predmetu konania, pre ktoré by podľa §

257 CSP nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru sú dané odvolacie dôvody
tak ako vyplývajú z ustanovení § 365 ods. l, písm. e), písm. f), písm. h) Civilného sporového poriadku.
Rozhodnutie okresného súdu považuje žalobca za vecne a právne nesprávne. K dôvodom dodáva, že :

3.1. K podaniu odporovacej žaloby boli splnené všetky zákonné podmienky, čo v konečnom dôsledku
potvrdil aj súd prvej inštancie po vyhlásení rozsudku v jeho odôvodnení. Dôkazom je zvuková nahrávka
z posledného pojednávania. Okresný súd v M. nesprávne posúdil skutkový stav veci, pričom kľúčové
pre posúdenie skutkového bolo to, akú náležitú starostlivosť vynaložila žalovaná k tomu, aby sa
dozvedela o úmysle svojej matky ukrátiť pohľadávku veriteľa. Žalovaná sa nezúčastňovala pojednávaní

s ospravedlneniami od lekárov, bez vystavenia náležitej pracovnej neschopnosti a potvrdením o to, že
nebola spôsobilá zúčastniť sa pojednávania, čo samozrejme sťažovalo priebeh konania a rozhodnutie
v merite veci, keďže ju súd potreboval vypočuť v konaní. Žalovaná pri prvom výsluchu na pojednávaní
uviedla, že ona neriešila otázku, prečo sa má jej darovať nehnuteľnosť, nezaujímala sa o to, teda
sama potvrdila, že nevynaložila žiadnu náležitú starostlivosť na to aby sa o úmysle svojej matky

ukrátiť pohľadávku veriteľa dozvedela, tak ak sa o dôvody prevodu - darovania domu ku dňu prevodu
nezaujímala, nemohla sa ani o skutočných dôvodoch svojej matky dozvedieť. Bolo povinnosťou
žalovanej zaujímať sa o dôvody prevodu nehnuteľnosti na jej osobu, najmä ak už mala vedomosť o
protiprávnych konaniach svojej matky v minulosti, teda vedela o jej trestnej činnosti a jej právoplatných
odsúdeniach pre majetkovú trestnú činnosť, žila s ňou v jednej domácnosti (s výnimkou, kedy matka

pracovala v Bratislave), na jednu adresu boli jej matke doručované všetky súdne písomnosti, dokonca
sama žalovaná potvrdila, že s mužom mali spoločný účet, ona zadala svojej matke číslo účtu, kde chodili
peniaze z trestnej činnosti, ona s mužom ich vyberali, mali iba oni dvaja dispozičné právo k účtu, pričom
zároveň potvrdila, že účty boli dva, jeden spoločný a jeden len na ňu. Všetky peniaze po príchode matky
do O. S. vždy vybrala z účtu a dala ich matke. Zo samotnej výpovede žalovanej a z listinných dôkazov

predložených O. O. vyplynulo, kto bol disponentom účtov, kedy a kto peniaze vyberal z účtov, (dôkazy
predkladal prostredníctvom súdu žalobca). Pre posúdenie skutkového stavu nie je právne relevantné,
či žalovaná bola taktiež odsúdená za účastníctvo na trestnom čine alebo za podielnictvo, to by bola aj
tak v konečnom dôsledku vec orgánov činných v trestnom konaní. Takže takýto dôvod, ktorý uviedol
súd vo svojom rozhodnutí na obranu žalovanej neobstojí. Taktiež nesprávne je tvrdenie súdu a jeho

samotné dotváranie skutkového stavu tým, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy pracovala matka
žalovanej mimo trvalého bydliska, pretože darovaciu zmluvu podpisovali účastníci darovacej zmluvy v
O. S., teda žalovaná mala možnosť zistiť čo je dôvodom darovania nehnuteľnosti jej ako dcére a jedinej
zákonnej dedičke, teda ak by jej nehnuteľnosť nebola darovaná, pripadla by jej titulom dedenia, ako
jedinej dcére manželov B.. Taktiež nie je pravdou, že trestné konanie sa začalo v roku 2007, ale už v

roku 2006. Samotné podpísanie dlhu bolo už v roku 2004, kde bol dlh z protiprávnej činnosti uznaný a
následne z neho bolo aj plnené vo výške 50.000,- Sk, to bolo do podania žaloby, a tiež pred uzatvorením
darovacej zmluvy, (uznanie je zo dňa 3.8.2004 a prvá splátka vo výške 50.000,- Sk bola poukázaná
dňa 18.8.2004). Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka veriteľa vznikla už na základe uznania dlhu a v
čase vzniku darovacej zmluvy už bola zaplatená aj prvá splátka z uznania dlhu, teda už tu bola jasná

existencia dlhu matky žalovanej, čo v konečnom dôsledku v trestnoprávnej rovine potvrdil ako okresný
tak aj krajský súd trestným rozsudkom, pričom uznal ako listinný dôkaz uznanie dlhu. Tieto skutočnosti
sú dôležité vo vzťahu k úmyslu dlžníka ukrátiť pohľadávku veriteľa, teda pohľadávka nevznikla až titulom
škody, ktorej náhradu priznal žalobcovi trestný súd. Jej existencia bola trestným súdom už len potvrdená
z trestnoprávneho hľadiska. Ak by matka žalovanej neuznávala dlh, ktorý podpísala, tak by následne

z neho dobrovoľne neplnila. Podľa súd prvej inštancie nebolo vyvrátené tvrdenie žalovanej, že kúpa
nehnuteľností bola zrealizovaná pod podmienkou, že kúpnu cenu za nehnuteľnosť namiesto kupujúcich
zaplatí po dohode s otcom žalovaná s manželom a následne bude nehnuteľnosť prevedená na jej osobu.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 23.4.2017 podrobne rozporoval tvrdenie žalovanej o tom, že ona
zaplatila z medzi úveru kúpnu cenu za dom a preto jej rodičia darovali dom. Nebolo zo strany žalovanej

preukázané, že ona zaplatila kúpnu cenu a že sa malo jednať práve o načerpané prostriedky z medzi
úveru, ktorý bol podľa zmluvy o medzi- úvere načerpaný už v novembri 2004, pričom bolo potrebné
nielen na súde, ale aj pre potreby O. O. preukázať, na čo boli prostriedky načerpané, a teda aj minuté.
Okrem uvedeného boli finančné prostriedky podľa zmluvy účelovo viazané. V kúpnej zmluve z roku2006 nie je žiadna zmienka o tom, že dcéra Q. S. vyplatí za rodičov kúpnu cenu, dokonca tu nie je
uvedený ani spôsob výplaty, teda z akého účtu pôjdu peniaze, čo je inak štandardné, ak sa má jednať
o bezhotovostný prevod a najmä ak sa podľa vyjadrenia žalovanej malo platiť z medziúveru, ktorý mal

byť dva roky dopredu načerpaný na tento účel a do sporiteľne bolo treba predložiť doklady, na čo sa
úver použil. V konečnom dôsledku ak žalovaná by aj mala s otcom nejakú dohodu, dôkazné bremeno
zaťažuje v tomto prípade ju. Žalovaná v konaní len tvrdila, že otec povedal, že ak chce mať dom, musí si
ho kúpiť a nie že mala s otcom dohodu, že sa zaplatí kúpna cena a že bude im dom následne darovaný,
ani v konečnom dôsledku nepreukázala takéto tvrdenie. Žalobca navrhuje, aby si krajský súd prehral

všetky nahrávky zo súdnych pojednávaní, lebo nie vždy to, čo sa povie na súde, je súčasťou zápisnice,
ale je v skutočnosti zaznamenané na zvukovom zázname, preto sa záznam aj vykonáva.

3.2.Nesúhlasísnázoromsúdu,žechýbajúcučasovúnáslednosťposkytnutiapeňazíaichpoužitia(žesa
jednalo práve o úverové peniaze) nebola žalobcom preukázaná, pretože žalobca podrobne rozpísal toky
peňazízlistinnýchdôkazov,ktorépredložilažalovaná,kdeznichlogickyvyplynulo,žesanemohlojednať

o peniaze z medzi úveru z roku 2004. V konečnom dôsledku ani žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v
tomto smere, lebo originál výpisu zo sporiteľne nepredložila a ani žiadny iný dôkaz, ktorý by jednoznačne
potvrdil, jej tvrdenia o skutočnom použití úverových prostriedkov. Samotná úverová zmluva vylučuje
použiť peniaze na iný účel ako je uvedený v zmluve a už vôbec nie na zaplatenie dlhu svojich rodičov
im vyplývajúci z kúpnej zmluvy. Je zarážajúce, aby pravidelné toky peňazí plynúce na účet žalobkyne

(jeden účet ako spoločný s manželom a druhý ako účet výlučne jej) vo výške 19.500,- Sk mesačne
mali u nej vyvolať dojem, že sú príjmom jej matky za mesiac výkonu účtovníctva. Žalovaná musela byť
natoľko rozumná, že musela vedieť, že takého výplaty za vedenie účtovníctva od žalobcu sa zarábajú
za kalendárny rok za vedenie účtovníctva a nie za mesiac pre jednu konkrétnu firmu, veď z výpisu
účtu videla pravidelné sumy a aj to odkiaľ prichádzajú peniaze, že sú od žalobcu. Okrem uvedeného jej

muselo byť minimálne podozrivé, že jej matka nemá zriadený žiadny účet a že pritom peniaze posiela
na účty iných subjektov, nie len jej ale aj p. U. I..

3.3. Žalobca poukazuje na to, že hneď boli peniaze obratom z účtov vyberané. Ak je teda pravda,
že žalovaná ich dávala matke, keď prišla, a teda peniaze vybrala a dala jej ich, tak potom sa matka

musela samozrejme po poukázaní peňazí na účet aj v bydlisku zdržiavať. Bola už aj tu teda možnosť
komunikovať s matkou o sumách a výberoch a o jej trestnej minulosti, čo musela jednoznačne žalovaná
mať vedomosť o svojej matke, už len z doručovanej pošty z polície, trestných súdov a odsudzujúcich
predchádzajúcich rozsudkov, ktoré jej prichádzali na tú istú adresu do O. S.. Sama Ľ. B. vo svojich listoch
potvrdila, čo písala na súd potvrdila, že iné bydlisko a ani inú adresu na doručovanie nikdy nemala, teda

len adresu v O. S.. Aj písomná korešpondencia s BaŠ INVEST, s.r.o. bola vedená len do O. S., kde v
dome bývala aj žalovaná.

3.4. Okresný súd výslovne pripustil, že žalovaná zanedbala náležitú starostlivosť a aktivitu, aby
ukracujúci úmysel dlžníka (teda svojej matky) rozpoznala, ale podľa jeho názoru žalovanej nemožno

toto zanedbanie za danej situácie pričítať. Právna úprava však s takouto možnosťou nepočíta, pretože
je výslovne na vrub žalovanej, že nevynaložila žiadnu náležitú starostlivosť a aktivitu, aby sa o úmysle
svojej matky ukrátiť pohľadávku veriteľa dozvedela. V konečnom dôsledku z účtu žalovanej bola vrátená
pôžička vo výške 30.000,- Sk žalovanému, ktorú si požičala. Z výpisov z účtov, kde jej matka posielala
peniaze, bolo zreteľné jasné, že peniaze idú od BaŠ INVEST, s.r.o, takže práve naopak tvrdenia

žalovanej že žalovaná subjekt žalobcu nepozná sú klamlivé. To sú jasné dôkazy, ktoré súd nesprávne
vyhodnotil, musela teda o existencií subjektu žalobcu vedieť.

3.5. Žalobca poukazuje aj na platnú judikatúru, podľa ktorej, ak sa má osoba blízka dlžníkovi v zmysle
§ 42a ods. 2 Obč. zák. ubrániť odporovacej žalobe, musí preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa

nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať, a to aj v prípade, ak dlžník uzatvorením odporovacej
zmluvy alebo urobením odporovaného úkonu v jej prospech plní morálnu alebo právnu povinnosť, zo
zákona, zo zmluvy, alebo z iného právneho dôvodu, (rozsudok NS ČR z 23. mája 2001, sp.zn. 21Cdo
1912/2000, 5Cdo/188/2010 - rozsudok NS SR z 23. novembra 2011). Úspešná obrana dlžníkovi blízkej
osoby podľa § 42a ods. 2 OZ spočíva nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka odporovaným právnym

úkonom ukrátiť veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale aj v tvrdení a preukázaní, že vyvinula náležitú
starostlivosť na poznanie takéhoto úmyslu dlžníka. Odkaz na to, že otec povedal, že ak chce mať dom
musí si ho kúpiť a že ona neriešila, prečo sa jej má dom darovať, čo vo svojej prvej výpovedi aj potvrdila,
takýto dôkaz nenahrádza. Žalobca je toho názoru, že ak by žalovaná v skutočnosti zaplatila aj kúpnucenu za žalovaných za odkúpený dom, nezbavuje ju to povinnosti preukázať akú náležitú starostlivosť
vynaložila na to, aby sa o úmysle svojej matky ukrátiť pohľadávku veriteľa dozvedela, resp. musela by
preukázať, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti sa o úmysle svojej matky nemohla dozvedieť.

Bližšie sa k tejto otázke žalobca v priebehu konania vyjadril písomne vo svojich podaniach a prednesoch
na pojednávaní, na ktoré zároveň týmto odkazuje, (nestačí sa brániť zaplatením kúpnej ceny).

3.6. Žalobca sa vzhľadom na uvedené skutočnosti nestotožňuje s názorom súdu, že darovanie
nehnuteľností bolo ekvivalentným plnením za zaplatenú kúpnu cenu, lebo nepreukázalo sa ani

jednoznačne v konaní, že kúpna cena bola zaplatená tak, ako to tvrdila žalovaná, pričom ani keby tomu
tak bolo, nezbavuje to žalovanú povinnosti preukázať čo urobila preto, aby sa dozvedala o úmysle svojej
matky ukrátiť pohľadávku veriteľa, a teda zároveň preukázať, že ani pri vynaložení náležitej starostlivosti
sa o úmysle svojej matky nemohla dozvedieť. Okrem toho darovanie je bezodplatný právny úkon a
ekvivalentné plnenie sa berie do úvahy pri odplatných zmluvách. To, že prevodcom, teda darcom bol aj
U. vyplynulo zákonite z právnej úpravy, keďže dom bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, lebo

kúpiť mohli manželia len do BSM. Úvaha súdu o tom, že platil U. nájom za dom, nebola v konaní ničím
podložená, ani nebola v konaní predložená žiadna nájomná zmluva, táto otázka totiž nebola v konaní
vôbec nastolená a teda nebola ani riešená, nie je preto zrejmé na základe čoho okresný súd k takejto
úvahe dospel. Žiadny takýto dôkaz neobdržal ani žalobca v konaní, tu došlo k jasnému tzv. dotváraniu
skutkového stavu súdom, čo je nezákonné. V konečnom dôsledku, ak chcel okresný súd rozhodnúť tak,

ako rozhodol, mohol prejudikovať vec už skôr, čím by aj trovy na oboch stranách boli na konanie nižšie.

3.7. Dlžoba, ktorú má matka žalovanej je vymáhaná v exekučnom konaní a súdny exekútor je viazaný
zákonnými limitami pre vymáhanie pohľadávky spôsobom zrážky z dôchodku povinnej vo výške 100,-
eur mesačne, pričom z toho sa uspokojujú aj trovy súdneho exekútora, takže reálne takýmto spôsobom

nevymožiteľná. Preto musel aj žalobca pristúpiť k odporovacej žalobe. Pričom máme za to, že všetky
podmienky k podaniu odporovacej žaloby sa naplnili, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj okresný
súd vo svojom odôvodnení po vyhlásení rozsudku, hoci v písomnom rozhodnutí tvrdí, že žaloba nie je
dôvodná. Darovaním došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa. Okresný súd v M. sa súdnym rozhodnutím
výrazne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe v prípade odporovacích žalôb, a to bez jasného a

presvedčivého odôvodnenia. Skutkový stav bol zistený a posúdený súdom prvého stupňa nesprávne,
preto nemohol súd ani po právnej stránke správne rozhodnúť.

3.8. V rámci námietok proti výroku o trovách konania poukazuje na to ako nárast trov zavinila žalovaná
svojou pasivitou v konaní a neúčasťou na pojednávaniach, ale i na to, že doposiaľ okresný súd

nereagoval na emailovú žiadosť o vyňatie nezákonného dôkazu, ktorý predložil JUDr. Moravec proti
právnej zástupkyni JUDr. Kocandovej.

3.9. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388
CSP a ust. § 396 CSP, a to že o určenie právnej neúčinnosti darovacej zmluvy vyhovie.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že považuje napadnutý
rozsudok za vecne a právne správny. V plnom rozsahu sa pridržiava svojich ústnych a písomných
podaní. Právna zástupkyňa žalobcu splieta nepodstatné a nepravdivé konštrukcie, ktoré majú za cieľ iba
jedno, zahmliť neopodstatnenosť podanej odporovacej žaloby tvrdeniami a pseudodôkazmi, založenými

na fikcii. Spôsob a podmienky kúpy domu (spôsob úhrady kúpnej ceny bol vecou kupujúcich, obsah
kúpnej zmluvy je účastníkom sporu známy a zodpovedá jej poslaniu - prevodu medzi predávajúcim a
kupujúcimi, špekulatívna analýza obsahu kúpnej zmluvy) nemajú nič spoločné s meritom žalobného
návrhu. Považuje za nepravdivé a vykonštruované tvrdenia žalobcu, že žalovaná pozná navrhovateľa
a konateľov spoločnosti BaŠ Invest, spol. s r.o. a že jej navrhovateľ poskytol pôžičku 30.000,- Sk,

pričom je pravdou, že sa s nimi nikdy nestretla. Pôžička, ktorú navrhovateľ účelovo podsúva pani S.
bola v skutočnosti poskytnutá matke žalovanej p. Ľ. B. v čase, keď p. B. pre žalobcu ešte pracovala.
Všetko ostatné, uvedené v odvolaní žalobcu je úmyselne zavádzajúce, spôsob vyberania peňazí z účtu,
výška vybratých súm odporkyňou a podobne je právne nepodstatné, nakoľko ide o oprávnené narábanie
vlastníka účtu s peniazmi na ňom uloženými. Peňažné čiastky, ktoré odporkyňa z účtu vyberala a

odovzdávala matke podľa jej požiadaviek, ako aj platby za K. a ostatné sú osobnou vecou vlastníka účtu
a taktiež nie sú predmetom sporu. Žalovaná do pozornosti odvolacieho súdu dáva i to, že :4.1. Časový priebeh jednotlivých podstatných transakcií (presne označených od zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, kúpnej zmluve, úhrade kúpnej ceny, darovacej zmluvy, uznesenia o
začatí trestného stíhania, o vznesení obvinenia, podanie návrhu na vydanie predbežného opatrenia)

je rozhodujúci a relevantný pre predmetnú vec. Nehnuteľnosť bola prevedená na žalovanú darovacou
zmluvou dňa 30.3.2006 a trestné stíhanie voči Ľ. B. bolo vznesené až dňa 25.9.2007. Preto nie je
dôvodnapodanieodporovateľnejžalobyakeďženebolanaplnenáskutkovápodstatapodľaustanovenia
§ 42a ods. 2 Obč. zák.. pre nedostatok úmyslu, a teda aj vedomosti o ňom, podaná odporovacia
žaloba nie je dôvodná. Realizovaný prevod vlastníckeho práva týmto darovaním preukázateľne nie

je úmyselným právnym úkonom, majúcim za cieľ ukrátenie veriteľa. Občiansky zákonník vyžaduje,
aby odporovateľný právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, a tento by musel byť druhej
strane preukázateľne známy. S poukazom na vyššie uvedené je preukázané, že úmysel ukrátiť veriteľa
ani znalosť o ňom neexistuje. Ani jedno tvrdenie žalobcu, poukazujúce na „Vzťah žalovanej k matke
a vedomosť o jej úmysle ukrátiť pohľadávku veriteľa“ nepreukazuje vedomosť žalovanej o nejakom
trestnom počínaní svedkyne Ľ.. B. ani o pôvode peňazí, poukazovaných na účet manželov S.. Ide o

tvrdenia bez akéhokoľvek doloženého dôkazu.

4.2. Žalovaná vyjadruje svoj absolútny nesúhlas so všetkými spochybneniami navrhovateľa, uvedenými
v rozsudku. Nesúhlasí s námietkami o inom odôvodnení rozhodnutia pri jeho vyhlásení. Poukazuje na
prepis zvukového záznamu z konania pre súdom prvej inštancie.

4.3. Návrh žalobcu na nepriznanie trov advokátovi žalovanej s aplikáciou ust. § 257 CSP sa vyjadrovať
nechce, považuje ho za osobný. Rozhorčenie prejavené v odvolaní právnou zástupkyňou žalobcu
skutočne nie je na mieste, lebo „máme vážne podozrenie že boli vyvolané umelo“. Skutkovému stavu
zodpovedajúca korešpondencia je súčasťou spis. Teóriu zvoleného obhajcu z iného mesta než má

bydlisko žalovaná považujeme za zvrátenú, nakoľko to nemá nič spoločné s právom účastníka na výber
právneho zástupcu.

4.4. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods.
1 CSP potvrdil a zaviazal žalobcu znášaním trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) pre vecným preskúmaním napadnutého rozsudku
podľa ust. § 382 CSP výzvou z 12.2.2018 vyzval sporové strany, aby sa písomne vyjadrili k možnej
aplikácii právnych záverov vyplývajúcich zo zverejneného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30. marca 2017 sp.zn. 5Obdo/4/2016, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č.14/2017, podľa ktorého:

„I. Blízka osoba dlžníka sa môže žalobe podľa § 42a OZ účinne ubrániť, ak hodnoverným spôsobom
preukáže,ževsúvislostisodporovanýmprávnymúkonompostupovalastakounáležitoustarostlivosťou,
aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť.

II. Z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti zo strany blízkej osoby dlžníka,
nemôže odkaz na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej
stranypreukázaťvynaloženieurčitýchkonkrétnychúkonovnáležitejstarostlivostitak,akotopredpokladá
ust. § 42a OZ.

.........zákon ukladá blízkym osobám dlžníka povinnosť vynaloženia náležitej starostlivosti smerujúcej
k rozpoznaniu úmyslu dlžníka odporovaným úkonom ukrátiť veriteľa. Dovolací súd je toho názoru, že
konanie žalovanej v súvislosti s uzatvorením odporovanej darovacej zmluvy nesvedčí o jej snahe zistiť,
alebo sa aspoň dozvedieť o úmysle otca (dlžníka) ukrátiť veriteľa. Žalovaná nepreukázala, že by v tejto

súvislosti vyvinula takú relevantnú činnosť, z výsledkov ktorej by mohla ukracujúci úmysel otca (dlžníka)
rozpoznať, alebo sa o ňom aspoň dozvedieť. Navyše žalovaná v konaní ani netvrdila, že by takúto
činnosť v čase uskutočnenia odporovaného úkonu vôbec vyvinula.

Dovolací súd je tiež toho názoru, že z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti

zo strany žalovanej, ako osoby blízkej dlžníkovi, nemôže obstáť jej obrana len s poukazom na dobré
vzájomné vzťahy v rodine a dôveru medzi rodičom ako darcom a dieťaťom ako obdarovaným, pretože
odkaz na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami nemôže nahrádzať dôkaznú povinnosť žalovanej
stranypreukázaťvynaloženieurčitýchkonkrétnychúkonovnáležitejstarostlivostitak,akotopredpokladáust. § 42a OZ. V tejto súvislosti možno prisvedčiť dovolateľovi, že rozsudok odvolacieho súdu obsahuje
protirečenie v tom smere, že na jednej strane odvolací súd uvádza, že sa vyžadoval aktívny prístup
žalovanej vo vzťahu k zisteniu veriteľov otca, či jeho dlhov a na druhej strane, že tento aktívny prístup

žalovanejnebolpotrebný,keďžeotcoviplnedôverovala..........................................Náležitástarostlivosť
vyžaduje určitú aktivitu nadobúdateľa z odporovateľného právneho úkonu, k zisteniu úmyslu dlžníka
ukrátiť veriteľa v čase uzatvárania odporovateľného právneho úkonu. Obranu žalovanej, odôvodnenú
len dôverným vzťahom k otcovi a skutočnosťou, že ak by sa aj na niečo svojho otca spýtala, tak by
sa nič nedozvedela, nie je možné v zmysle § 42a OZ považovať za úspešnú obranu proti odporovaniu

právnemu úkonu uzavretému s otcom žalovanej. Zákon u nej ako blízkej osoby totiž v tomto prípade
vedomosť úmyslu ukrátiť veriteľa predpokladá a na úspešnú obranu proti odporovateľnosti vyžaduje
vynaloženie náležitej starostlivosti na poznanie tohto úmyslu.“

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu 23.2.2018 uviedla, že :

6.1. Obdobie roku 2006 sa nieslo v rodine dlžníka Ľ. B. a U. B. v znamení potláčaných manželských
nezhôd. Z dôvodov osobného odcudzenia, ako aj pracovných dôvodov zdržiavala sa Ľ. B. takmer
sústavne v S., čo sa ukázalo byť na úkor ich jedinej dcéry a manžela. Situácia vyústila do stavu, kedy
došlo k vzájomnému odcudzeniu Ľ. B. a ostatných členov domácnosti, k strate komunikatívnosti a
schyľovalo sa k rozvodu manželstva. Za tohto stavu veci zhodli sa manželia B., že odkúpia nehnuteľnosť

- rodinný dom s prísl., v ktorom ako rodina bývali od zamestnávateľa U. B. - M. A. O., X..O.., a darovacou
zmluvou nehnuteľnosti prevedú pre potreby rodiny S. ako spoločný prejav k dcére. Nakoľko však
manželia B. nedisponovali kúpnou cenou na odkúpenie nehnuteľnosti, k odkúpeniu nehnuteľností došlo
za už popísaných okolností s finančnou spoluúčasťou manželov S.. Všetky tvrdenia sú vydokladované
v súdnom spise. U. B. dňa X.XX.XXXX zomrel. Žalovaná je jediným dieťaťom manželov B., tak že tento

právny úkon - darovanie - nemohol u žalovanej vzbudiť žiadne podozrenie.

6.2. Obsah darovacej zmluvy postráda štandardné kvalifikované vecné bremeno doživotného bývania
a užívania nehnuteľnosti v prospech darujúcich. Je to dôkaz že darujúci boli rozhodnutí podniknúť
kroky k zániku manželstva rozvodom, a preto o vecné bremeno ani neusilovali. Zmluva o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX bola medzi M. O. O., X..O.. a stavebnými sporiteľmi:
O. S. a Q. S. uzavretá už 21.10.2004. Darovacia zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi U. B., Ľ. B.
a obdarovanou: Q. B. dňa 30.3.2006, trestné stíhanie Ľ. B. započalo 25.9.2007. Z týchto dátumov je
zjavné, že žalovaná nemohla mať vedomosť o potenciálnom úmysle dlžníčky - darujúcej týmto ukrátiť
pohľadávku veriteľa. Aj podľa názoru prvostupňového súdu nemala žalovaná ako zistiť ani pri náležitej

starostlivosti sa dozvedieť alebo rozpoznať skutočnosť, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy mohla
jej matka v tomto smere konať v úmysle ukrátiť veriteľa. V ostatnom sa v plnom rozsahu pridržiava
obsahu doterajších podaní.

7. Žalobca v odpovedí na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že na predmetnú právnu vec je v plnom

rozsahu možné aplikovať právne závery vyplývajúce zo zverejneného rozhodnutia NS SR zo dňa 30.03.
2017 sp. zn. 5 Obdo/4/2016, uverejneného v Zbierke stanovísk NSSR a rozhodnutí súdov SR pod č.
14/2017.

8. Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd podľa § 385 ods. 1 CSP nariadil pojednávanie na

deň 15.3.2018. Pre účely prieskum napadnutého rozsudku v zmysle zásad daných aplikáciou ust. § 379
a § 380 ods. 1, 2 CSP mal na zreteli potrebu zopakovania dokazovania. Okrem už vyššie uvedenej
realizácie výzvy odvolacieho súdu (podľa § 382 CSP) doručoval preto odvolací súd sporovým stranám,
či ich zástupcom aj predvolanie na toto pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie bolo doručené
zástupcovi žalobcu 27.2.2018 a žalovanej i jej právnemu zástupcovi totožne 19.2.2018.

9. Zástupca žalobcu dňa 6.3.2018 doručil odvolaciemu súdu podanie, ktorým žiadal o odročenie
nariadeného pojednávania z dôvodu jeho hospitalizácie a práceneschopnosti, ktorá mu neumožňuje
účasť na pojednávaní. Ešte v ten istý deň mu odvolací súd na ním oznámenú elektronickú adresu
oznámil, že žiadosti o odročenie pojednávania nebolo možné vyhovieť, pretože pre to neboli splnené

zákonné podmienky upravené v ustanovení § 183 ods. 1 CSP. Odvolací súd poukázal na to, že
predvolanie na pojednávanie aj s výzvou odvolacieho súdu mu bolo doručené ešte 19.2.2018, teda s
dostatočným časovým predstihom pred termínom nariadeného pojednávania. Súčasne odvolací súd
zdôraznil, že podľa predloženého potvrdenia o práceneschopnosti je žiadateľ neschopný práce od21.2.2018. Ustanovenie § 183 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 16 ods. 1, 2 Zákona o advokácii
a § 17 ods. 1 Zákona o advokácii vytvára konštrukciu, že ak je strana zastúpená advokátom, a tento
požiada o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie prekážky na jeho strane, vždy od neho

možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z uvedeného pravidla existujú len dve
výnimky:
a) existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a súčasne
b) advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom.
Pretože takéto výnimky z uvedeného pravidla z obsahu spisu, či z vyššie uvedeného času doručenia

predvolania na pojednávania a času vzniku dôvodov brániacich účasti na pojednávaní nevyplynuli,
odvolací súd žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel.

10. Aj samotnej žalovanej bolo oznámené, že jej právnemu zástupcovi bolo dané na vedomie, že jeho
žiadosť o odročenie pojednávania nebola kladne vybavená, pretože neboli pre to splnené zákonné
podmienky.

11. Žalovaná odvolaciemu súdu písomne oznámila, že keď príde na pojednávanie, nebude vypovedať
bez jej advokáta, pretože on má jej veľkú dôveru.

12. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo ani to, že v písomnej plnej moci, ktorá je obsahom spisu, je

výslovne zaznamenané aj to, že žalovaná splnomocnila JUDr. Moravca na zastúpenie v konaní aj s tým,
že súhlasila s tým, aby si tento pre úkony splnomocnil alebo poveril substitučného právneho zástupcu.
Aj táto skutočnosť, ktorá vyplýva z písomnej plnej moci viedla odvolací súd k tomu, že dospel k záveru,
že niet dôvodu na odročenie pojednávania, ale že môže prejednať vec aj v neprítomnosti žiadateľa o
odročenie pojednávania.

13. Podobne odvolací súd nevyhovel aj žiadosti o odročenie pojednávania podanej žalobkyňou
elektronickým podaním doručeným odvolaciemu súdu 14.3.2018. Aj v tomto prípade odvolací súd s
odkazom na ust. § 183 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 16 ods. 1, 2 Zákona o advokácii a § 17 ods. 1
Zákona o advokácii nevyhovel žiadateľovi o odročenie pojednávania.

14. Na odvolacom pojednávaní dňa 15.3.2018 odvolací súd v rámci zopakovania dokazovania listinnými
dôkazmi v zmysle ust. § 378 ods. 1 CSP za splnenia podmienok daných ustanovením § 204 CSP
poukázal na obsah listín, ktoré sú obsahom spisu, a ktoré boli v prvoinštančnom konaní v prípade ich
predkladania jednou sporovou stranou doručované aj druhej strane. Preto odkázal na obsah listín.

- uznanie dlhu Ľ. B. z 3.8.2004 s pripojenými čestnými prehláseniami Ľ. I. a A. Š.,
- výpis z účtu v Ľ. S., X..O.., spoločnosti BaŠ INVEST, s.r.o. z augusta 2004 s údajom o úhrade sumy
50.000,- Sk Ľ. B.I.,
- zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 21.10.2004,
- obsah z výpisov z účtu na meno O. S. za obdobie od 14.2.2002 do 17.3.2004, z ktorých vyplýva, že v

uvedenom období v 27 prípadoch bolo poukázaných z účtu veriteľa na účet O. S. po 19.500,- Sk,
- kúpna zmluva zo 4.1.2006, zavkladovaná pod V 842/2006, podľa ktorého nehnuteľnosti sa kupovali
za kúpnu cenu 349.290,- Sk,
- výpis zo sporožírového účtu, podľa ktorého bola suma 349.290,- Sk v januári 2006 poukázaná na účet
predávajúceho, uvedený v úvodnej časti kúpnej zmluvy,

- obsah darovacej zmluvy z 30.3.2006, zavkladovanej pod A. XXXX/XXXX, podľa ktorého sa
nehnuteľnosti nadobúdané vyššie uvedenou kúpnou zmluvou prevádzali bezodplatne do vlastníctva
žalovanej a podľa čl. 3 uvedenej zmluvy darcovia vyhlásili, že na predmete daru neviaznu žiadne dlhy,
záväzky, ani vecné bremená,
- odpis z registra trestov pani Ľ. B.I. svedčiaci o opakovaných viacnásobných odsúdeniach za majetkovú

trestnú činnosť,
- uznesenie o začatí trestného stíhania zo 6.3.2007,
- uznesenie o vznesení obvinenia Č.A.:L.-XXX/OEK-S.-XXXXKk H. XX.X.XXXX,
- obsah trestného rozkazu XT/XXX/XXXX-XXX zo 17.4.2009,
- obžaloba podaná 22.8.2008 s oznámením o podaní žaloby,

- list zástupcu žalobcu z 28.10.2007 o uplatnení nároku na náhradu škody trestnom konaní,
- rozsudok Okresného súdu S. z 18.1.2011 4T/144/2008 o uznaní viny s uloženým trestom a aj s
povinnosťou Ľ. B. nahradiť škodu spoločnosti žalobcu vo výške 17.948,44 eur, aj s poukazom na dôvodyuvedeného rozsudku o viacnásobnom odsúdení za trestnú činnosť obdobného charakteru, ale aj na
skutočnosti uvedeného rozsudku, že na náhradu škody zaplatila Ľ. B. už sumu 50.000,- Sk,
- rozsudok Krajského súdu S. XTo/XX/XXXX z 8.12.2011,

- záznam z rokovania z 12.4.2013, podľa ktorého Ľ. B. sa zaviazala dlžobu pre veriteľa uhradiť do
30.9.2013,
- upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie a exekučný príkaz vo veciach vedených na
exekútorskom úrade pod sp.zn. K. XX/XXXX z 30.7.2012 a z 21.8.2012,
- potvrdenie spoločnosti žalobcu z 18.9.2015 o tom, že na dlh bolo zaplatených do dátumu vydania

potvrdenia 2.304,35 eur,
- správa o stave exekučného konania podaná exekútorským úradom 13.10.2016 tak, ako je v spise,
vrátane jej príloh.

15. Odvolací súd na označenom pojednávaní oboznámil aj pripojený spis Okresného súdu M. sp. zn.:
XXD/XXX/XXXX i spis sp.zn. XD/XXXX/XX.

16. Odvolacieho pojednávania sa zúčastnila žalovaná, ktorá však neposkytla odvolaciemu súdu žiadanú
súčinnosť a neodpovedala na odvolacím súdom položené otázky. Nedala odpoveď na to, akým
spôsobom si dohodla vzťah s rodičmi, keď ona a jej manžel mali platiť kúpnu cenu za nadobúdané
nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy, či malo ísť o pôžičku alebo aký iný právny vzťah založili.

Neodpovedala ani na otázku, či mala vedomosť o trestných stíhaniach matky, ktoré vyplynuli z odpisu z
registra trestov a či vedela aj to, že matka bola vo výkone trestu odňatia slobody v minulosti, ani na to,
akým spôsobom matka použila peňažné prostriedky, ktoré posielala z účtu žalobcu na účet jej manžela
po 19.500,- Sk mesačne. Odmietla odpovedať aj na to, aký je stav dlhu jej matky vo vzťahu k žalobcovi.
Následne odvolací súd odročil pojednávanie na deň 10.4.2018.

17. Výzvou zo dňa 19.3.2018 odvolací súd oznámil sporovým stranám (ich právnym zástupcom), že
dňa 15.3.2018 bolo realizované pojednávanie v neprítomnosti zástupcov sporových strán za splnenia
procesných podmienok daných aplikáciou ust. § 183 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 16 ods. 1, 2, § 17
ods. 1 Zákona o advokácii tak, ako o tom boli upovedomení v odpovediach na ich žiadosti o odročenie

pojednávania. Odvolací súd im v prílohe doručil rovnopis Zápisnice o pojednávaní zo dňa 15.3.2018,
z ktorej vyplýva okrem iného:
- obsah realizovaného zopakovaného dokazovania odvolacím súdom,
- účel a dôvod odročenia pojednávania na deň 10.4.2018.
V zmysle odročujúceho uznesenia dal sporovým stranám aj týmto na vedomie, že v nadväznosti už na

obsah výzvy v zmysle ust. § 382 CSP im poskytuje možnosť realizovať i v písomnej forme stanovisko k
dokazovaniu na odvolacom súde, k právnej stránke veci i na zhrnutie svojich návrhov. Opätovne v tejto
súvislosti dával do pozornosti bod I. výzvy zo dňa 12.2.2018 v zmysle ust. § 382 CSP. Poskytol možnosť
sporovým stranám doručiť odvolaciemu súdu písomné stanovisko, s tým, že nový termín pojednávania
určil na deň 10.4.2018.

18. Žalovaná doručila súdu fotokópiu notárskej zápisnice C. XXX/XXXX, C. XXXXX/XXXX, C. XXXXX/
XXXX o osvedčení vydržania pozemkov v k.ú. O. S. parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX. Požiadala
opätovne o odročenie pojednávania. Jej žiadosti o odročenie pojednávania nebolo vyhovené, v zásade
na základe dôvodov podobných ako v predchádzajúcom pojednávaní. Odvolací súd mal za to, že mal

splnené zákonné podmienky na prejednanie veci 10.4.2018 v neprítomnosti žalovanej i jej právneho
zástupcu. Žalovaná mala aj vzhľadom na vyššie uvedené úkony súdu v odvolacom konaní poskytnutú
reálnu možnosť využiť všetky svoje procesné práva. Nevyhovenie žiadosti o odročenie pojednávania
bolo oznámené žalovanej i zástupcovi žalovanej na nimi označené i využívané elektronické adresy. Na
takútoadresumubolodoručenéivyjadreniežalobcu(viďďalejbody19-22týchtodôvodovrozhodnutia).

19. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu po pojednávaní zo dňa 15.3.2018 odpovedal písomne a aj
prednesom na pojednávaní dňa 10.4.2018. Poukázal na to, že odvolací súd na pojednávaní dňa
15.3.2018 zopakoval dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že boli splnené všetky zákonné podmienky na
podanieodporovacejžaloby.Žalovanáopakovanepotvrdila,ženevynaložilažiadnunáležitústarostlivosť

k tomu, aby sa dozvedela o ukracujúcom úmysle svojej matky a v konečnom dôsledku ani svojho
otca. V čase podpisovania darovacej zmluvy boli U. B. a Ľ. B. manželmi. Predmet darovania bol
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, takže obaja museli podpísať darovaciu zmluvu, ktorou
previedli majetok na ich dcéru Q. S.. Bezpodielové vlastníctvo manželov nebo zúžené notárskouzápisnicou. Pre posúdenie skutkového stavu veci nie je relevantné, či sa chceli alebo nechceli manželia
B. rozviesť. V čase darovacej zmluvy existoval už dlh z protiprávnej činnosti matky žalovanej, jeho
existenciu ona sama potvrdila uznaním dlhu dňa 3.8.2004, z ktorého aj dlžníčka plnila po jeho uznaní

dňa 18.8.2004 vo výške 50.000,- Sk vtedajšej meny. Poukazuje na už niekoľkokrát v konaní uvádzané
skutočnosti o vedomosti dlžníčky vrátiť dlh, o tom že bola uznaná vinnou z trestnej činnosti a že na
škodu cudzieho majetku seba obohatila, tým že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku väčšiu škodu. Súd ju preto uznal vinnou z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods.
3 Tr. zákona. Opakuje, to čo už uviedla v podanom odvolaní. Stotožňuje sa s rozhodnutím NS SR zo

dňa 30.3.2017 sp.zn. 5Obdo/4/2016, uverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR
pod č. 14/2017. Žalovaná aj v konaní pred odvolacím súdom potvrdila to, čo uviedla pred súdom prvého
stupňa, Neodvolávala sa ani na vzájomnú dôveru medzi blízkymi osobami, v konečnom dôsledku ani
vzájomná dôvera by nenahradila jej dôkaznú povinnosť preukázať vynaloženie určitých úkonov náležitej
starostlivosti tak, ako to predpokladá ust. § 42a OZ (zvuková nahrávka presne potvrdzuje jej výpoveď).
Žalovaná sa odmietala vyjadriť k viacerým otázkam, ktoré jej kládol odvolací súd. Nechcela uviesť ani

zostatok dlhu ku dňu pojednávania. Ten ku dňu 3.4.2018 pre oprávneného predstavuje 18.393,18
eur, vymožené pre oprávneného predstavuje 5.396,40 eur, zostatok pre oprávneného predstavuje
12.996,78eur.Okremtohotrovyexekúciepredstavujú3.493,79eur,vymoženébolo428,31eur,zostatok
predstavuje 3.065,48 eur. Vykonáva sa spôsob exekúcie zrážkami z dôchodku povinnej, iný majetok
nemá, má ešte jedno exekučné konanie. Z mesačnej splátky dôchodku sa dostáva oprávnenému len

90,74 eur mesačne.

20. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania odvolacím súdom bolo opakovane potvrdené, že dlhy mal
aj p. B., pričom nemožno opomenúť ani to, že aj Ľ. B., teda matka žalovanej sa zbavovala majetku tak,
že v dedičskom konaní po B. T. ona nenadobúda žiaden majetok, ale ten, ktorý by zákonne nadobudnúť

mohla, prenechala dobrovoľne na základe dedičskej dohody inej dedičke (inak uvedené nechcela, aby
na ňu bol vedený žiaden majetok). Inak všetky tvrdenia žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré používa
na svoju obranu sú vyslovene účelové, s cieľom vyhnúť sa prípadnému predaju domu.

21.Žalobcapretonavrhuje, abyodvolacísúdzmenilrozhodnutiesúduprvejinštancievzmysleust.§388

CSP a ust. § 396 CSP a to tak že určí, že darovacia zmluva uzavretá 30.3.2006 medzi darcami U. B. a Ľ.
B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX/X, O.Š. S., ktorou bol na obdarovanú Q. S., rod. B., nar. X.X.XXXX,
bytom O.É. S., A. XXX/X prevedený rodinný dom súp. číslo XXX, postavený na pozemku p.č. XXXX/XX
a zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. O. S. je voči žalobcovi právne neúčinná. Navrhuje priznať žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 100 %, a to trov prvostupňového aj odvolacieho konania. V prípade,

že by krajský súd rozhodol v neprospech žalobcu, navrhuje, aby žalovanej strane nepriznal náhradu
trov konania, pretože tieto vznikali na oboch stranách konania, samotná žalovaná svojou neúčasťou na
pojednávaniach prispela k dĺžke súdneho konania a teda aj nárastu trov na oboch stranách konania.
Tiež je v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovaná mala aj trovy konania, ak bolo v konaní preukázané,
že vyberala z účtov peniaze, ktoré pochádzali z trestnej činnosti a patrili žalobcovi. Právneho zástupcu

si mohla zvoliť aj z miesta svojho bydliska, čím by trovy boli značne nižšie. Vzhľadom na konkrétne
okolnosti daného prípadu výnimočne náhradu trov konania žalovanej nepriznal v súlade s ust. § 257
CSP.

22. Žalovaná na uvedené vyjadrenie žalobcu a k vykonanému dokazovaniu pred odvolacím súdom dňa

15.3.2018 odpovedala podaním z 8.4.2018, v ktorom uviedla, že popiera tvrdenie žalobcu že, citujem :
„... žalovaná nevynaložila žiadnu náležitú starostlivosť k tomu, aby sa dozvedela o ukracujúcom úmysle
svojej matky a v konečnom dôsledku ani svojho otca“. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že
nehnuteľnosť bola prevedená na odporkyňu darovacou zmluvou dňa 30.3.2006 a trestné stíhanie proti
Ľ. B. bolo vznesené až dňa 25.9.2007. Až vtedy sa žalovaná najskôr mohla dozvedieť o protiprávnom

konaní svojej matky. Tiež zotrváva na doterajších stanoviskách, že nebola naplnená skutková podstata
podľa ustanovenia § 42a ods. 2 Obč. zák. pre neexistenciu úmyslu, a teda aj vedomosti o ňom.
Realizovaný prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam nezakladal za cieľ ukrátenie veriteľa. Popiera
vedomosť žalovanej o trestnej činnosti svojej matky, nakoľko sa o nej nemala možnosť ani pri náležitej
starostlivosti aj vzhľadom k odlúčenosti matky od rodiny mimo miesta spoločného bydliska a tým k ich

vzájomnej sporej komunikácii ako dozvedieť. Samotné používanie bankového účtu žalovanej na príjem
peňažných čiastok bolo zo strany žalovanej gestom ústretovosti dcéry voči matke bez akéhokoľvek
postranného úmyslu, keďže táto nemala založený vlastný bankový účet, povinnosť ktorého ho mať
zákon neukladá. Toto ostatne vyplýva z kontextu priebehu prevodu nehnuteľnosti, podrobne popísaneja zdokumentovanej vo vyjadreniach žalovanej. Pokiaľ ide o vzdanie sa dedičstva p. Ľ. B., rod. T. po
poručiteľke B. T. v prospech sestry p. B. W. T., poukazuje na to, že v Osvedčení o dedičstve XD/
XXXX/XX, Q. XX/XX pojatá dohoda dedičov súrodencov, ktorá je v dedičskom vyporiadaní častá, preto

sotva možno usudzovať na úmyselný krok smerujúci k ukráteniu veriteľa. Argumentácia tohto druhu
poukazuje na nedostatok iných možností žalobcu bez ohľadu na skutočnú pravdu. S poukazom na
vykonané dokazovanie má za to, že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom postupovala žalovaná
s náležitou starostlivosťou, aby ukracujúci úmysel rozpoznala, alebo sa o ňom aspoň mohla dozvedieť.
Na existenciu takého úmyslu nejestvovali žiadne indície tak že k takému zisteniu nemohlo dôjsť, najskôr

až po 25.9.2007, kedy sa žalovaná mohla o ukracujúcom úmysle vôbec dozvedieť. K právnemu úkonu,
ktorý by právne zakladal odporovateľnosť došlo 30.3.2006. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil a priznal žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 % trov odvolacieho konania.

23. Aj po uvedených úkonoch odvolací súd konštatuje, že účelom inštitútu odporovateľnosti je zabrániť
nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva, pohľadávky) na úkor veriteľa.

Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, ako
by k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Z ust. § 42a ods. 2 Obč. zák. (citovaného v dôvodoch rozhodnutia
súdu prvej inštancie) vyplýva, že odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, pričom

bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere nesie veriteľ (žalobca). Preukázanie úmyslu
dlžníka ukrátiť veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti v prípade, ak dlžník realizoval právny
úkon s osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117 Obč. zák.), alebo v prospech týchto osôb. V takomto
prípade sa existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka predpokladá ex lege a skutočný úmysel dlžníka pre
procesný úspech žalujúceho veriteľa nie je podstatný. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa,

teda objektívny stav, ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu (ukracujúceho
úmyslu) dlžníka. V takomto prípade zákonu blízkych osôb dlžníka konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že
úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa poznali; je preto na týchto osobách (ak chcú účinne zabrániť podanej
odporovacej žalobe), aby v konaní preukázali, že úmysel dlžníka v čase uskutočnenia ukracujúceho
právneho úkonu nemohli poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. K účinnému vyvráteniu tejto

zákonnej domnienky (v záujme vlastného procesného úspechu) je preto nevyhnutné jednak tvrdenie
žalovanej blízkej osoby dlžníka, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla
poznať, ale najmä preukázanie (splnenie dôkaznej povinnosti) konkrétnych úkonov vynaloženia náležitej
starostlivosti.Zatýmtoúčelommusížalovanáblízkaosobahodnovernýmspôsobomvkonanípreukázať,
že v súvislosti s odporovaným právnym úkonom vynaložila takú relevantnú činnosť, aby ukracujúci

úmysel z výsledkov tejto činnosti rozpoznala, alebo sa o ňom mohla aspoň dozvedieť.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná sa ešte pred súdom prvej inštancie bránila argumentačne
stručnou obranou. Najskôr vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 6.11.2008 uviedla len to, že neexistuje
splatná vymáhateľná pohľadávka, neskôr vo vyjadrení z 19.1.2009, totožným aj potom s obsahom

vyjadrenia na č.l. 197, uviedla, že len to, že ona s manželom o ničom nevedela. Na kúpu domu si
vzali z M. úver, ktorý splácajú a splácať budú. Jej otec z dôvodu, že oni zobrali na dom úver dal
„prepísať“ dom darovacou zmluvou na ňu. Tak, ako je uvedené vyššie, v štádiu odvolacieho konania už
po realizovanej výzve odvolacieho súdu popísala stav, ktorý bol v domácnosti, v ktorej žila spoločne s
matkou aj tým, že v čase, keď mal sa realizovať predmetný prevod odporovaný žalobcom, boli vzťahy v

rodine medzi jej rodičmi narušené, nebola tam dostatočná komunikatívnosť a že na existenciu úmyslu
ukrátiť veriteľa v čase uzavretia darovacej zmluvy nejestvovali žiadne indície, pretože až po 25.9.2007
sa mohla ona dozvedieť o ukracujúcom úmysle. Vtedy totiž bolo vznesené obvinenie proti jej matke.
Takéto jej tvrdenia odporujú jej ďalším vyjadreniam, ktoré mali by byť založené na komunikácii s matkou
o možnosti posielania nemalej sumy peňazí v pravidelných mesačných platbách z účtu žalobcu na účet

jej manžela.

25. Pre možnosť odporovateľnosti právneho úkonu je dôležitým to, kedy vznikol nárok žalobcu voči
dlžníčke - matke žalovanej. Bez akýchkoľvek pochybností takýto nárok veriteľa vznikol nie až začatím
trestnéhostíhania,čivznesenímobvineniaaleboodsúdenímmatkyžalovanejtrestnýmrozsudkomsúdu.

Z obsahu spisu vyplýva už uznanie dlhou Ľ. B. z 3.8.2014, v ktorom sa zaviazala zaplatiť vyčíslený dlh
najneskôr do 31.7.2005. 18.8.2004 Ľ. B. realizovala úhradu časti dlhu vo výške 50.000,- Sk na účet
žalobcu.26. Pohľadávka žalobcu proti matke žalovanej bola prisúdená právoplatným rozhodnutím v trestnom
konaní. Zo správ od exekútorského úradu je nepochybné, akým spôsobom a v akých možnostiach
exekútorského úradu je vymáhanie predmetnej nemalej pohľadávky.

27. Pre vec nie je rozhodujúcim, akým spôsobom bola nadobúdaná nehnuteľnosť do vlastníctva rodičov
žalovanej. Ak sa žalovaná bránila tým, že zaplatili kúpnu cenu ona s manželom, nijakým skutkovým
zdôvodnením žalovaná neobjasnila súdu, aký právny vzťah tým ona a jej manžel založili s jej rodičmi.
Ani na otázku odvolacieho súdu nebola daná odpoveď, či išlo o pôžičku, alebo aký iný obsah právneho

vzťahu prípadnou platbou kúpnej ceny za kupujúcich bol tým založený.

28. Relevantným pre túto vec je to, že v rámci odporovacieho právneho úkonu vystupovali ako
prevodcovia obaja rodičia žalovanej, z ktorých jeden bol preukázateľne dlžníkom žalobcu.

29. Právna prax vychádza z toho, že pojem „dlžník“ použitý v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka

nemožno vykladať - najmä so zreteľom k účelu odporovacej žaloby - v rovnakom zmysle, v akom je
použitý pri úprave záväzkového práva obsiahnutej v časti 8 Občianskeho zákonníka. Uvedený pojem
nemožno posudzovať len podľa významu použitého slova, ale najmä za použitia pravidiel logického a
systematického výkladu. Ak hovorí zákon pri úprave záväzkového práva o dlžníkovi, je z kontextu v
akom tento pojem používa nepochybné, že ma na mysli len osobu, ktorá je povinná splniť záväzok.

Z obsahu a zmyslu ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka je však zrejmé, že v ňom uvedený
pojem dlžník zahrnie nielen toho, kto je zaviazaný splniť záväzok (dlh), ale tiež aj jeho manžela,
a to za predpokladu, že veriteľ má právo na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky zo spoločného
majetku dlžníka a jeho manžela, prípadne z majetku, ktorý manžel dlžníka nadobudol na základe
zmluvy o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do svojho výlučného vlastníctva (pozri rozsudok

Krajského súdu Banská Bystrica 16Co/989/2015, alebo aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
21Cdo/1374/2016).

30. V predmetnej veci je určujúcim, že bez akýchkoľvek pochybností má žalobca proti matke žalovanej
(darkyni z odporovanej darovacej zmluvy) pohľadávku, ktorá je vymáhateľná a právny úkon, ktorým

bol zmenšený majetok dlžníčky a bol realizovaný po tom, keď už existovala pohľadávka žalobcu proti
dlžníčke - matke žalovanej.

31. Ako už bolo uvedené vyššie zákon ukladá blízkym osobám dlžníka povinnosť vynaloženia náležitej
starostlivosti smerujúcej k rozpoznaniu úmyslu dlžníka odporovaným úkonom ukrátiť veriteľa. Odvolací

súd je toho názoru, že konanie žalovanej v súvislosti s uzatváraním odporovanej darovacej zmluvy
nesvedčí jej snahe zistiť, či dozvedieť sa o úmysle matky (dlžníčky) ukrátiť veriteľa. Žalovaná ani
po výzve odvolacieho súdu, s poukazom na judikované závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR,
nepreukázala, že by v tejto súvislosti vyvinula takú relevantnú činnosť z výsledkov, ktorej by mohla
ukracujúci úmysel matky rozpoznať, alebo sa o ňom aspoň dozvedieť. Navyše žalovaná v konaní

neobjasnilanáležitýmspôsobomanitieskutočnosti,ktorébymohlisvedčiťjejpoznaniuominulostimatky
súvisiacej s jej trestnou činnosťou, za ktorú bola odsúdená a ani náležitým spôsobom neujasnila si to,
z akého zdroja matka pravidelne mesačne po dobu dvoch rokov posielala na účet jej manžela finančné
prostriedky.

32. Odvolací súd je toho názoru, že z hľadiska posúdenia požiadavky vynaloženia náležitej starostlivosti
zo strany žalovanej ako osoby blízkej dlžníčke, nemôže obstáť jej obrana s poukazom na nedostatočne,
či nedobré vzájomné vzťahy v rodine, odporujúca si zároveň aj v tom, že po komunikácii s matkou jej
umožnila posielať peniaze na účet jej manžela, ale ani na tom, že nemohla ani len zistiť úmysel dlžníčky
ukrátiť veriteľa v čase uzatvárania odporovateľného právneho úkonu. Žalovaná ani len neuviedla, či u

matky overovala jej majetkové pomery súvisiace s jej predchádzajúcou činnosťou u žalobcu, alebo jej
záväzky súvisiace s prípadnou touto činnosťou. Vyššie uvedený obsah jej obrany by pri jej akceptácii
viedol k tomu, že inštitút odporovateľnosti právnych úkonov v prípade blízkych osôb by stratil na
význame. Na ubránenie sa odporovateľnosti preto musí blízka osoba preukázať vyvinutie takej činnosti
(aktivity), pri ktorej mala náležitú snahu zistiť, či prevádzajúci nemá veriteľa, a či uvedeným úkonom sa

honesnažilukrátiť.Akžalovanávsúvislostispredmetnoudarovacouzmluvouvkonanínepreukázala,že
vo vzťahu k úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa postupovala s náležitou starostlivosťou, nemožno jej obrane
v konaní priznať takú relevanciu, ktorá by viedla k zamietnutiu žaloby.33. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený
skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju
na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie pri

právnom posúdení zisteného skutkového stavu citovanú právnu normu nesprávne vyložil. Pre vec nie je
relevantnýmto,činazaplateniekúpnejcenyrodičomposkytlifinančnéprostriedkyžalovanáajejmanžel.
V konaní nie je predmetom posúdenia kúpna zmluva, ktorou nadobúdali nehnuteľnosť do vlastníctva
rodičia žalovanej, ale posúdenie právnej účinnosti následného bezodplatného prevodu nehnuteľnosti
dlžníčkou do vlastníctva žalovanej. Právne úkony týkajúce sa prevodov nehnuteľnosti majú zákonom

žiadanú písomnú formu. Žiadna zo sporových strán v konaní nevzniesla námietku proti tomu, že by bola
nezhoda v zmluvách zapísanej a skutočnej vôli účastníkov týchto právnych úkonov. Žalovaná pritom
neobjasnila, aký právny vzťah bol založený medzi ňou a jej manželom na strane jednej a jej rodičmi na
stranedruhejpreprípadposkytnutiaprostriedkovnaúhradukúpnejceny.Dombolkaždopádnenásledne
prevádzaný do jej vlastníctva bezodplatne.

34. Odvolací súd je toho názoru, že aj z výsledkov vykonaného dokazovania je daný dôvod pre zmenu
rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože súd prvej inštancie z dôkazov, ktoré vykonal nevyvodil správny
právny záver. Pri aplikácii ustanovenia § 388 CSP preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil a žalobnému návrhu na určenie neúčinnosti právneho úkonu vyhovel.

35. Podľa § 396 ods. 2 CSP odvolací súd, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

36. Žalobca bol v konaní úspešný. Pri aplikácii z § 255 ods. 1 CSP mu preto odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydal vyšší súdny úradník.

37. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).