Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113235109
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113235109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a sudcov

JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: DAMIN s.r.o., Košická 9,
Levoča, IČO: 36 595 900, zastúpený: JUDr. Mária Stahovcová, advokátka, Ulica ČSA 18, Brezno, proti
žalovanému: Euro MAX Slovakia, a.s., Ferka Urbánka 9, Trnava, IČO: 36 265 187, zastúpený: JUDr.
Peter Sopko, advokát, Paulínska 24, Trnava, o zaplatenie 98 901,87 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/143/2014-88 zo dňa 11.11. 2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdzuje, v časti rozhodnutia o trovách
konania rozsudok zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 98 901, 87 eur

s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 30.547,32 eur od 29. 07.2009 do zaplatenia, zo
sumy 67 246,63 eur od 06.08.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok
v sume 5 934 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3 384,37 eur, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať
žalovaného k úhrade žalovanej sumy titulom neuhradenia nájomného ako nároku zo zmlúv o podnájme,

na základe ktorých žalobca ako nájomca prenechal žalovanému do užívania pozemky v k.ú. Z., vedená
na LV č. XXXX a XXXX.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, pretože žalobca nepreukázal právo pozemky dať do podnájmu ,
okrem toho ich nikdy neužíval, pretože sa nachádzali v oplotenom areáli, čím nemal zabezpečený
neobmedzený prístup . O dôvodoch neplatnosti zmlúv sa dozvedel až po ich uzatvorení, preto ani
uznanie záväzku zo dňa 26.01.2011 nemá pre rozhodnutie o veci žiaden právny význam a uznaním

záväzku nie je inventarizácia pohľadávok zo dňa 26.01-2011 a súčasne vzniesol i námietku premlčania
žalovaného nároku.

4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
vznikol záväzkovo právny vzťah uzatvorením zmlúv o podnájme zo dňa 31.03.2006 a 30.09.2008, na
základe ktorých prenechal žalobca žalovanému do užívania nehnuteľnosti špecifikované v uvedených
zmluvách. Uvedené zistenie súdu vychádzalo i z výpovede svedkov JUDr. A. a Ing. A., členov

štatutárneho orgánu zaniknutej spoločnosti PALIVÁ Bratislava a.s. a členov štatutárneho orgánu
spoločnosti Peris a.s. a Asset real a.s., ktorí so žalobcom uzavreli zmluvu o nájme predmetných
nehnuteľností a ktorých súčasťou bolo aj oprávnenie žalobcu prenechať predmetné pozemky do
podnájmu tretej osobe a súhlas vlastníka s podnájmom. Nakoľko podľa právnej úpravy uvedenej v §666 Obč. zák. je nájomca oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak, a zákon
nevyžaduje písomný súhlas prenajímateľa s prenechaním veci do podnájmu, preto i v prípade, ak by
bola prenechaná vec do prenájmu tretej osobe bez súhlasu prenajímateľa, táto skutočnosť nemá za

následok neplatnosť zmluvy o podnájme, ale zakladá dôvod na odstúpenie od nájomnej zmluvy.

5. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného o nemožnosti užívať predmetné
pozemky, keď mal svedeckými výpoveďami potvrdené, že na pozemky bol možný prístup z Tučkovej
a Prievozskej ulice po spevnenej asfaltovej komunikácii a k ich užívaniu nebola potrebná súčinnosť

žalobcu. Dokazovanie preukázalo, že žalovaný na predmetných pozemkoch vykonával práce súvisiace
s prípravou výstavby, čo rovnako vyplynulo z výpovedí svedkov. Prvoinštančný súd vzal do úvahy, že
žalovaný uznal dlh predstavujúci nezaplatené nájomné a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého uznanie
bolo podmienkou podpisu dohody o ukončení zmluvy o podnájme nepovažoval za preukázané, preto
nemohol prijať ani záver o pravdivosti tvrdení žalovaného, že nemohol pozemky užívať. Dokazovanie
preukázalo, že žalovaný si nesplnil povinnosti, k plneniu ktorých sa zmluvami zaviazal a to zaplatiť

nájomné, ktoré neuhradil v lehote splatnosti .

6. Zo strany žalovaného bola vznesená i námietka premlčania. Žalovaný uvádzal, že nárok sa premlčal
dňom 15.10.2013, návrh bol podaný na súd až 30.12.2013, čo je po uplynutí premlčacej doby. K
uvedenému prvoinštančný súd odkázal na uznania záväzku žalovaným dňa 31.12.2009, kedy začala

plynúť nová štvorročná lehota na uplatnenie si nároku na úhradu uznaného záväzku a keďže návrh
podal žalobca na súd dňa 30.12.2013, bol podaný pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty a preto
túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

7. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení zaoberal i neplatnosťou uznania záväzku v dohode o ukončení

zmluvy o podnájme zo dňa 31.12.2009 z dôvodu jeho neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. a
skonštatoval, že pre platné uznanie záväzku je dôležité, aby v čase uznania bol záväzok vyjadriteľný
určitým spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o predmete uznania. Záväzok žalovaného vyjadrený
v uznaní je dostatočne identifikovateľný, obsahuje označenie zmlúv z ktorých vznikol, zrejmá je aj
konkrétne výška záväzku, dôvod a deň, ku ktorému bol záväzok uznaný, preto tvrdenia žalovaného o

nemožnosti predmetné pozemky užívať a obrana, že k uznaniu dlhu v dohode o ukončení podnájmu
došlolenzdôvodu,žepodpiszmluvytýmtospôsobompodmieňovalžalobca, súdvyhodnotilakoúčelové
a ničím nepreukázané tvrdenie a žalobe v časti istiny v celom rozsahu vyhovel. Strany sporu si v čl. III
bod 3.6 zmlúv o podnájme zo dňa 31.03.2006 a 30.09.2008 dohodli sadzba úrokov z omeškania vo
výške 0,05 % denne z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Žalovaný, ktorý sa dostal do omeškania

s plnením svojho peňažného záväzku je preto povinný zaplatiť i úroky z omeškania, keď žalobcom
požadovaná výška úroku z omeškania bola v súlade so zmluvou o podnájme a tak súd žalovanému
uložil i povinnosť zaplatiť príslušenstvo a to dohodnuté úroky z omeškania.

8. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd poukázal na ust. § 666 ods. 1 Obč. zák., § 261 ods. 9, §

323 ods. 1, § 407 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchod. zák., z ktorých vychádzal a ktoré pri
rozhodnutí aplikoval.

9. O náhrade trov konania súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi ako procesne úspešnému
účastníkovi konania priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov konania za zaplatený súdny

poplatok v sume 5 934 eur a trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby určené podľa vyhl. č.
655/2004 Z.z. , ktoré v odôvodnení rozhodnutia podrobne špecifikoval.

10.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalvzákonnejlehotežalovanýodvolanieažiadal,abyodvolací
súd rozsudok v napadnutej časti v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, alebo aby rozsudok zmenil, žalobu zamietol a žalovanému prizná nárok na náhradu trov
konania.

11. Žalovaný namietol, že odôvodnenie rozhodnutia je v celom rozsahu prevzaté z rozhodnutia
vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/36/2014, a tak nebsahuje známky individuálneho

posudzovania veci. Ďalej žalovaný uviedol, že ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento trvá v čase uznania. Uznanie záväzku obsiahnuté v bode 3.1 dohody
o ukončení podnájomných zmlúv z 31.12.2009 má jednou sumou vyčíslený súčet záväzkov z dvoch
rôznych podnájomných zmlúv a tak nie je žiadnym výkladom možné ustáliť výšku záväzku z konkrétnejpodnájomnej zmluvy a tiež z takéhoto úkonu uznania záväzku nie je zrejmé, aký záväzok a z akej zmluvy
má byť predmetom uznania, preto je právny úkon uznania záväzku neurčitým a teda neplatným, k čomu
odkázal odvolateľ na ust. §1 ods. 2 veta druhá Obchod. zák. a § 37 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorých sa

právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný, a tak aj z uznania
záväzku musí byť zrejmé, aká je výška záväzku z každej zmluvy.

12. Odvolateľ dal do pozornosti nálezy Ústavného súdu SR I.ÚS 243/07, I.ÚS 154/05, III.ÚS 13/2012,
II.ÚS 122/2009 a I.ÚS 109/2009, ktoré sa zaoberajú náležitosťami odôvodnenia, podľa ktorých súd

musí pri odôvodňovaní rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, musí rozhodnutie zdôvodniť
zo všetkých hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy a jeho závery nesmú byť v nesúlade so skutkovými
zisteniami. Právny názor súdu, ktorý je v nesúlade so skutkovými zisteniami, a ktorý súčasne nie je
zdôvodnený zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy, robí takýto právny
záverprávneneudržateľným,svojvoľnýmaarbitrárnym.Žalovanýzastávanázor,ženapadnutýrozsudok
tieto atribúty odôvodnenia nespĺňa a vzhľadom na vykonané dokazovanie sa odôvodnenie súdu prvej

inštancie javí byť svojvoľným a arbitrárnym.

13. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil záver o absurdnosti uznania dlhu, ak bolo
žalovanému znemožnené predmetné nehnuteľnosti užívať, pričom zo žiadnych vykonaných dôkazov
a výsluchov účastníkov takáto súdom tvrdená absurdita nevyplýva. Pokiaľ odvolateľ mal záujem na

ukončení podnájomných zmlúv, tak nemal inú možnosť, ako pod týmto tlakom uznať všetky žalobcom
tvrdené a vyčíslené sumy, inak by došlo k ďalšiemu zvyšovaniu sporného dlhu, keďže podnájomné
zmluvy boli dohodnuté na dobu určitú a pred jej uplynutím bolo možné ich ukončiť len vzájomnou
dohodou. Práve pre uvedené skutočnosti nemôže byť argumentácia žalovaného absurdná, ale je
dôvodná. Výpovede Ing. arch. X. T. a Ing. P. G. potvrdili, že prístup na predmet podnájmu nebol

žalovanému vždy umožnený, teda nebol neobmedzený a úkony smerujúce k prieskumu predmetu
podnájmuakobudúcemustaveniskuakodstraňovaniuporastovbolomožnépristúpiťlenvobmedzenom
rozsahu, vstup do areálu bol uzamknutý a strážený. Z výpovede svedka Ing. P. A., ktorý uviedol, že
v časti areál chýbalo oplotenie a tak bolo možné na predmet podnájmu vstúpiť odvolateľ považuje za
nedostatočný a svedok Ing. P. A. napriek viacerým otázkam právneho zástupcu žalovaného nevedel

jednoznačne zodpovedať, ako bolo zabezpečené prepojenie asfaltovej komunikácie Tučkovej ulice na
predmet podnájmu. Aj svedok JUDr. J. A. uviedol, že prístup na predmet podnájmu mal byť zabezpečený
predovšetkým cez chýbajúce oplotenie a tak zo strany súdu nebol odstránený rozpor medzi tvrdeniami
Ing. arch. X. T. a Ing. P. G. o uzamknutí prístupových brán a tvrdením JUDr. J. A. o tom, že brány sa
nezamykali. Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože dokazovaním

nebolo jednoznačne preukázané, aký charakter mal vstup na predmet podnájmu z Tučkovej ulice, či
boli vstupné brány uzamknuté a tak či užívanie predmetu podnájmu a vjazd motorových vozidiel bol
alebo nebol obmedzený.

14.Odvolateľpodalodvolanieivočirozhodnutiuonáhradetrovprávnehozastúpeniažalobcuanamietal,

že nebolo preukázané vykonanie úkonov, za ktoré si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie odmeny a to
konkrétne za poradu s klientom dňa 23.01.2015, ktorú súd priznal vo výške 619 eur, pričom žalobca
nepreukázal, či sa takéto porady skutočne konali a boli dlhšie ako 1 hodinu. Súd sa pri rozhodovaní o
náhrade trov konania uspokojil s vyčíslením trov právneho zastúpenia žalobcom po vyhlásení rozsudku
vo veci samej, ktoré neboli žiadnym spôsobom podložené alebo preukázané a teda rozhodol bez

náležitého zistenia skutkového stavu. Rovnako nebola preukázaná ani uplatňovaná náhrada výdavkov
za 1 úkon právnej služby v roku 2015.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril podaním zo dňa 28.01.2016 žalobca a navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania. Žalobca zdôraznil, že žalovaný uznal svoj dlh na nájomnom v dohode o ukončení
zmluvy o podnájme zo dňa 31.12.2009 podľa § 323 ods. 1 Obchod. zák., uznanie záväzku v
obchodnoprávnych vzťahoch sa riadi výlučne právnou úpravou obsiahnutou v Obchodnom zákonníku a
na rozdiel od občianskoprávnej úpravy uznania dlhu nevyžaduje ani určenie výšky, ani právneho dôvodu
dlhu, ktorý sa uznáva ale stačí, ak z obsahu úkonu uznania je záväzok, ktorý sa uznáva identifikovateľný

a tak v danom prípade pre platnosť uznania záväzku postačovalo, ak by žalovaný uznal svoj záväzok s
odkazom na obidve podnájomné zmluvy aj bez stanovenia výšky tohto záväzku. Po skončení nájomných
zmlúv žalovaný uznal svoj dlh za nezaplatené nájomné, ktoré ku dňu 31.12.2009 predstavovalo sumu
447 152,38 eur. Z obsahu úkonu je jasne identifikovaný dlh na nájomnom, ktorý vyplýva zo zmlúv opodnájme za podnájom pozemkov. Uznanie záväzku žalovaným je jasným a určitým právnym úkonom a
navyše žalovaný platil svoj dlh aj po uznaní záväzku, k čomu poukázal na ust. § 407 ods.3 Obchod. zák.

16. K tvrdeniu odvolateľa, že nemohol riadne prenajaté pozemky užívať, čím došlo k zániku jeho
povinnosti zaplatiť nájomné žalobca uviedol, že žalovaný neuvádza žiadne zákonné dôvody, na základe
ktorých mal záväzok platiť nájomné zaniknúť. Žalovaný nikdy svoje právo na zľavu na nájomnom,
prípadne na neplatenie nájomného neuplatnil a vznášať námietky o akejsi obmedzenej možnosti užívať
prenajaté pozemky začal žalovaný až počas súdneho konania, pričom počas trvania podnájomných

zmlúv takúto skutočnosť nenamietal, o čom svedčí aj uznanie dlhu na nájomnom k dohode o ukončení
zmlúv o podnájme. Od začiatku zmluvného vzťahu si žalovaný svoje povinnosti platiť nájomné
riadne plnil, až neskôr prestal čiastočne plniť svoje záväzky, čo odôvodňoval prechodnou platobnou
neschopnosťou. Ak by bol žalovaný akýmkoľvek spôsobom obmedzovaný v užívaní, bol by tento dôvod
aj písomne uviedol a neuvádzal by len ako dôvod neplatenia nájomného platobnú neschopnosť a
nežiadal by o splátkový kalendár. V zmluvách je dohodnutá možnosť výpovede v prípade, ak predmet

podnájmuniejespôsobilýnariadneužívanievsúvislostisúčelompodnájmu,tiežzdôvoduneschválenia
stavby v rámci územného konania, ktoré ale žalovaný nepodal. Žalovaný tak neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že záväzok v čase v čase uznania neexistoval. K odvolaniu žalovaného
podaného k trovám konania žalobcu uviedol, že boli uplatnené v zmysle O.s.p. a vyčíslené v súlade
s vyhl. č. 655/2004 Z.z.

17.Odvolateľkvyjadreniužalobcupodalodvolaciureplikuzodňa04.07.2017,vktorejodkázalnadôvody
uvedené v podanom odvolaní, najmä zdôraznil vznesenie námietky premlčania žalovaného nároku .

18. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
niejeustanovenéinak, platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnostia
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu

okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd
prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým
bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli
vykonané i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti

tohto zákona začalo aj odvolacie konanie.

19. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu
právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v
časevykonaniaprocesnýchúkonovarozhodnutiasúduvdanejveciakoizačatéhoodvolaciehokonania,

k čomu odvolací súd poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti
s potrebou podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré
boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p.,
ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

20. Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ používal zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.),ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods.
3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.

22. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie neúplne zistil a vyhodnotil skutkový
stav (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 písm. f) O.s.p.).

24.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie,akoajkonanie,ktoréjehovydaniu
predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odvolacie námietky
odvolateľa sa odvolací súd v prvom rade zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod
uvedený v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, čo
znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a

ktoré sú nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti,
prípadnezistenýmskutočnostiamprisudzoval inýprávnyvýznam.Skutkovézistenievtedynezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom

k tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia,
ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska

závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p.
V tejto súvislosti žalovaný v odvolaní namieta, že súd nesprávne zhodnotil žalobcom uplatnený nárok
na zaplatenie nájomného, ku ktorému sa dostatočne nevyporiadal s námietkami, na ktoré poukazoval
žalovaný, nevzal do úvahy znemožnenie nehnuteľnosti užívať, nesprávne vyhodnotil uznanie záväzku

a tiež námietku premlčania, ktoré zakladajú nedôvodnosť podanej žaloby.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený a to spoukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti a tiež i s poukazom
na prijaté závery. Súd v dostatočnom rozsahu vysvetlil, za akých skutkových zistení dospel k tomu,
že uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny je dôvodný, akú právnu normu a v akých

dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Podľa názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie odpoveď
na všetky rozhodujúce argumenty podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, pričom nie je úlohou súdu
zaoberať sa všetkými námietkami, ktoré v priebehu konania účastníci uplatnia a dať na ne odpoveď,
ale súd sa zaoberá len skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci kľúčové (ÚS SR sp. zn. II.UZ
410/06), pričom to, čo je kľúčové pre rozhodnutie vo veci určuje súd a nie účastník konania.

27. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie podľa príslušných ustanovení O.s.p., keď v zmysle § 120
ods.1O.s.p.(od1.7.2016§132ods.1C.s.p.)účastnícisúpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení.Súdrozhodne,ktorézoznačenýchdôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazy
ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Citované ustanovenie
zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje

tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý
neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo

pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie.

28. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie
je postihnuté vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení veci.

29. Z ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluvy medzi osobami uvedenými
v odsekoch 1, 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvy

typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v
Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Judikatúrou Najvyššieho súdu je ustálený záver, že
obchodným záväzkovým vzťahom môže byť aj záväzkový vzťah upravený Občianskym zákonníkom,
ako ide o príklady nájomných a podnájomných vzťahoch, keď podstatné je, či ide o vzťah založený u
tzv. relatívnych obchodov za podmienok uvedených v § 261 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka.

30. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že záväzkový vzťah strán sporu, ktorý
vznikol na základe predmetných podnájomných zmlúv, sa týka ich podnikateľskej činnosti, čo nebolo
v konaní sporné a teda ide o obchodný záväzkový vzťah, a preto aj uznanie záväzku obsiahnuté
v Dohode o ukončení podnájomných zmlúv sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z

ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon
urobený dlžníkom adresovaný veriteľovi, keď zákon vymedzuje formálne aj obsahové náležitosti tohto
jednostranného právneho úkonu. Obchodný zákonník na rozdiel od Občianskeho zákonníka nevyžaduje
určenie dlhu čo do dôvodu aj výšky, ale vyžaduje len uznanie určitého záväzku a to bez špeciálnych
požiadaviek na jeho určitosť. V každom konkrétnom prípade bude rozhodujúca jednoznačnosť spôsobu

vymedzenia uznaného záväzku a nie spôsob tohto vymedzenia. V praxi sa často vymedzenie uznaného
záväzku, prípadne jeho výška realizuje odkazom na konkrétnu zmluvu, na základe ktorej záväzok
vznikol, prípadne na faktúru. Ak by rozsah uznania záväzku nebol určený, má sa za to, že sa uznáva
záväzok v celom rozsahu.

31. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie nepovažuje uznanie záväzku (čl. III. bod
3.1 Dohody o ukončení podnájomných zmlúv zo dňa 31.12.2009) za neplatný právny úkon podľa
ust. § 37 ods.1 Obč.zák. pretože nie je možné žiadnym výkladom ustáliť výšku záväzku z konkrétnej
podnájomnej zmluvy. Uznanie dlhu dostatočným spôsobom vyjadruje, že ide o záväzok vyplývajúci zozmluvy o podnájme uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.3.2006 a zo zmluvy o podnájme
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 30.9.2008, ktorý vznikol z nezaplateného nájomného ku
dňu 31.12.2009, čo je v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z ust. § 323 ods. 1 Obchod. zák.

32. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením odvolateľa, podľa ktorého uznanie záväzku bolo
podmienkou podpisu dohody o ukončení zmluvy o podnájme, pretože z vykonaného dokazovania a to
zo zmluvy o podnájme zo dňa 31.3.2006 a zmluvy o podnájme zo dňa 30.9.2008 vyplýva, že sa strany
sporu v zmluvách dohodli v čl. V. bod 5.1.4. na ukončení podnájomného vzťahu v prípade, že predmet

nájmuniejespôsobilýnariadneužívaniezdôvodovzavinenýchžalobcomakonájomcomsprihliadnutím
na účel podnájmu podľa čl. II. bod 2.5. zmluvy. V prípade, ak by žalovaný mohol len obmedzene užívať
predmet zmluvy, ako uvádzal v súdnom konaní, mohol postupovať podľa čl. V. bod 5.1.4. a obe zmluvy
vypovedať, čo je v rozpore s tvrdeniami žalovaného, podľa ktorého vzťah zo zmlúv o podnájme nebolo
možné ukončiť pred uplynutím doby inak ako len vzájomnou dohodou, a tak žalovaný bolo nútený
podpísať uznanie záväzku voči žalobcovi. Takéto tvrdenia odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie

vyhodnotil ako účelové.

33. Odvolateľom v odvolacích dôvodoch namietané neodstránenie rozporu medzi tvrdeniami Ing. arch.
X. T., Ing. P. G. a JUDr. J. A. súd vyhodnocuje s tým, že Ing. P. G. nebol vo veci ani vypočutý, keď
právni zástupcovia strán sporu na pojednávaní dňa 22.5.2015 uviedli, že netrvajú na jeho vypočutí a

štatutárny zástupca žalovaného Ing. arch. X. T. na pojednávaní uviedol, že na predmetných prenajatých
pozemkoch ani raz nebol, teda nemohol vedieť, či sa prístupové brány zamykali a JUDr. J. A. uviedol, že
celýareálbolotvorený,voľneprístupný24hodíndennekomukoľvek,pretožiadenrozporvovýpovediach
nebolo potrebné odstraňovať. Za nepodstatné z hľadiska posudzovanej veci je skutočnosť, či bol prístup
po asfaltovej alebo po ceste bez asfaltu.

34. Za nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i opakovane žalovaným vznesenú námietku premlčania,
posúdeniu ktorej sa súd prvej inštancie dôsledne venoval a ktorá z dôvodu uznania záväzku neuplynula.

35. Odvolateľ v konaní tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že mohol prenajaté pozemky užívať iba

obmedzene, čo by ale tiež neznamenalo, že by mu zanikla povinnosť platiť nájomné , pričom zľavy z
nájomného sa nedomáhal. Za relevantný odvolací dôvod odvolací súd nepovažuje ani poukaz na to,
že odôvodnenie rozsudku je prevzaté z konania vedeného pod sp. zn. 23 Cb/36/2014, pretože ak ide o
skutkovo a právne totožnú vec nie je v rozpore so zákonom dôvody rozhodnutia uvedené v inom konaní
prevziať a aplikovať, zvlášť ak aj obsah podaní a vyjadrení účastníkov je totožný.

36. Odvolací súd tak dospel v časti žaloby o zaplatenie istiny s príslušenstvom k zhodnému právnemu
záveru ako súd prvej inštancie, ktorý vec správne právne posúdil a preto odvolanie podané žalovaným
voči tejto časti odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

37. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je aj správnosť postupu súdu prvej inštancie pri
rozhodovaní o trovách konania, ktorých výšku žalovaný tiež napadol odvolaním .

38. Trovy konania musia byť vynaložené účelne. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na
procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu

vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie
súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta).

39. Podľa § 15 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a

preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a
iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

40. Odvolateľ vzniesol odvolaciu námietku i voči súdom prvej inštancie žalobcovi priznanej výške trov

právneho zastúpenia, ktoré uložil zaplatiť odvolateľovi a to za poradu s klientom konanú dňa 23.01.2015.
Súd prvej inštancie nemal žiadnym spôsobom právnym zástupcom žalobcu preukázané, že takáto
porada konala a trvala dlhšie ako jednu hodinu a bez toto sa stotožnil s vyčíslením trov právneho
zastúpenia žalobcom po vyhlásení rozsudku vo veci samej.41. Odvolací súd odvolaciu námietku týkajúcu sa trov konania považuje za opodstatnenú.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o trovách konania je vzhľadom na vyššie uvedené

nepreskúmateľné a nevyplýva z neho vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení
dôkazov a jeho právnymi závermi, v dôsledku čoho je v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie z
hľadiska práva nepreskúmateľné a teda zjavne neodôvodnené, k čomu odvolací súd poukazuje i na
nález Ústavného súdu I. US 26/94, podľa ktorého obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 odsek
1 Ústavy, nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo

ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.
Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na
súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom
konanízaúčelomochranyjehoprávaprávomchránenýchzáujmov.Súčasťouobsahuzákladnéhopráva
na spravodlivé konanie podľa čl.46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie ust. § 157
ods. 2 O.s.p. účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako aj znenie ust. § 220 ods. 2 C.s.p.
účinného od 1.7.2016.

42. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nedostatočne
odôvodnil rozhodnutie v časti o trovách konania, čím došlo k porušeniu zákonného procesného postupu,
v dôsledku čoho bola znemožnená účastníkom konania realizácia ich procesných práv, priznaných im
zákonom v občianskom súdnom konaní, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Na základe
uvedených skutočností odvolací súd rozsudok v časti o trovách konania zrušil podľa ustanovenia § 389

ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec v časti trov konania súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude o náhrade trov konania
opätovne rozhodnúť a rešpektovať spôsobom uvedený v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v
zmysle ust. § 391 ods. 3 C.s.p. s tým, že v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu.

43. v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).