Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. máj 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117206325
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117206325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobcov: 1/ Q. A., nar. XX.XX.XXXX,

bytom V. č. XXXX, XXX XX M. T., 2/ Kachliarstvo a krby, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 4, 811 07
Bratislava, IČO: 36 018 881, obaja právne zastúpený: JUDr. Iveta Mikulová, advokátka, so sídlom M.
R. Štefánika 5, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Z. X., nar. XX.X.XXXX, bytom F. W. č. XXX, XXX XX
F. W., právne zastúpená: JUDr. Michal Krnáč, advokát, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, o
odstránenie následkov neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu 1/ z a m i e t a .

II. Súd žalobu žalobcu 2/ z a m i e t a .

III. Žalobca 1/ j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.

IV. Žalobca 2/ j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa spoločnou žalobou zo dňa 7.2.2017 domáhali voči žalovanej priznania
nárokov tak, že žalovaný 1/ žiadal žalovanej uložiť povinnosť písomne sa ospravedlniť žalobcovi s
uvedením, že údaje v Čestnom prehlásení žalovanej zo dňa 21.2. 2015 sú vo vzťahu k žalobcovi 1/

nepravdivé, ďalej uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
2.000,- EUR a žalobca 2/ sa domáhal voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- EUR.

2. Skutkovo žalobu odôvodnili tým, že žalobca l/ je konateľom spoločnosti Kachliarstvo a krby, s.r.o.
so sídlom Mickiewiczova 4, Bratislava, 811 07, IČO: 36018881, zapísanej v OR OS Bratislava I, odd.
Sro, vl.č. 40014/B, teda žalobcu v 2/ rade, so samostatným konateľským oprávnením, a to odo dňa
09.12.2010. Žalobca 2/ je spoločnosťou, ktorá podniká okrem iného v oblasti kachliarske práce a výroba

keramických výrobkov.

3. Proti spoločnosti žalobcu 2/ viedol zákazník Q. M., bytom V. u Q. XXX, H. republika, súdny spor o
zaplatenie XXX.XXX,- Kč s prísl. po odstúpení od Zmluvy o dielo, na základe ktorej žalobca 2/ zhotovil
zákazníkovi sálavú pec s prísl, na Okresnom súde vo Frýdku-Místku sp. zn. 40C164/2014, na základe
žaloby podanej dňa 01.07.2014. Žalovaná dňa 21.02.2015 vystavila sporovej strane - zákazníkovi Q.
M. Čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že v roku 2001 si objednala kachľovú pec, ktorú jej „firma

pána A." postavila v rodinnom dome. Po osadení pece nastal problém, preto jej firma pec opravila
výmenou dymovodu a nadstavením komína. Po oprave pec fungovala s tým, že „nikdy nevedela, kedy
nastane podtlak a vybuchne to". Uviedla „Po týchto otrasoch sa mi začala pec rozpadávať". Nakoniec v
Prehlásení uviedla, že pred tromi rokmi (teda 2012) dala kachľovú pec zbúrať.4. K tomu žalobca 1/ zdôraznil, že v čase, ktorý uviedla žalovaná v prehlásení, žiadnu spoločnosť,
ktorá by stavala kachľovú pec žalovanej nevlastnil. V spoločnosti, v ktorej vykonával funkciu konateľa,

Kachliarstvo a Krby BM s.r.o., IČO: 36 372 196, žalovaná nikdy pec nereklamovala.

5. Vyslovil názor, že v Čestnom prehlásení, kde žalovaná uviedla, že používala pec od r. 2001 do r. 2012,
následne ju zbúrala znevažuje dobré meno Q. A., pritom sa vyjadruje k odborným a špecifickým otázkam
v procese horenia v kachľových peciach - podtlak a výbuch, pričom na uvedené nemá žiadnu odbornosť.

6. Žalobca 1/ je kvalifikovaný odborník v oblasti kachľových pecí so 40-ročnou praxou a je predsedom
Cechu kachliarov a krbárov Slovenskej republiky. V tomto postavení býva pribratý súdmi na sľub ako
znalec. V tomto postavení ako súdny znalec spracuváva informatíve posudky v oblasti kachľových pecí,
krbov a komínov. Ďalej je jedinou autorizovanou osobou v Českej republike v oblasti renovácie dobových
topidel. Vo vzťahu k jeho osobe uvádza žalovaná nepravdivé údaje, čím znižuje vo vzťahu k občanom

a odbornej verejnosti jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

7. Vo vzťahu k žalobcovi 2/ poskytla žalovaná uvedené Čestné prehlásenie v rámci súdneho konania vo
vyššie uvedenom spore v Českej republike, hoci žalobca 2/ nestaval ani neopravoval žalovanej žiadnu
kachľovú pec. Žalovaná nemala žiaden dôvod vystavovať Čestné prehlásenie pre zákazníka Q. M., ktorý

prehlásenie využil ako dôkaz v spore, kde sa rieši aj odborná otázka výbuchov pecí, podtlaku pri horení
apod. Zákazník Q. M. v spore argumentuje o.i. i tým, že žalobca 2/ robí podobné odborné chyby a má zlú
povesť v SR. V skutočnosti, že žalovaná poskytla Čestné prehlásenie s nepravdivými údajmi v súdnom
konaní v Českej republiky, v čom žalobca 2/ vidí snahu žalovanej poškodiť dobré meno žalobcu 2/ a
prispieťkvýsledkusporuakýsiželázákazníkQ.M..Vuvedenomsúdnomsporeboldokonania dokonca

pribratý súdny znalec C. E., ktorý sa odvolával na výpovede zákazníkov, a to aj konkrétne Čestné
prehlásenie žalovanej, pričom poukazuje na údajnú zlú povesť žalobcu 1/ a žalobcu 2/ medzi zákazníkmi
a odbornou verejnosťou. Konaním žalovanej, ktorá účelovo na objednávku vystavila sporovej strane
žalobcu 2/ Čestné prehlásenie, v ktorom uvádzala nepravdivé údaje, došlo k neoprávnenému zásahu do
dobrej povesti žalobcu 1/ a žalobcu 2/ Z uvedeného dôvodu žalobca 1/ žiada, aby žalovaná odstránila

následky neoprávneného zásahu tým, že sa žalobcovi 1/písomne ospravedlní a zároveň uvedie, že
údaje v Čestnom prehlásení zo dňa 21.02.2015 sú vo vzťahu k žalobcovi 1/ nepravdivé a nahradila
mu nemajetkovú ujmu, pričom náhrady nemajetkovej ujmy v podobe finančného zadosťučinenia, a to
vzhľadom na závažnosť a okolnosti za ktorých k neoprávneným zásahom do povesti prišlo, žiada vo
výške 2.000,- EUR aj žalobca v 2/ rade.

8. Žalovaná k žalobe uviedla, že rozporuje tvrdenia žalobcov 1/ a 2/ o tom, že by sa mala
dopustiť neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Tvrdenia žalobcov považuje za
právne neakceptovateľné z dôvodu absencie skutkového základu tvrdeného nároku. Zdôraznila, že v
čestnom prehlásení zo dňa 21.02.2015, len vyjadrila svoj názor na práce, ktoré jej boli vykonané ako

objednávateľovi „firmou pána A.", teda žalobcu 1/. Z hľadiska práva na vyslovenie názoru vychádzala
zo skutočnosti, že uzatvorila riadnu Zmluvu na zhotovenie diela „Pece“ ako spotrebiteľ vychádzala
zo skutočnosti, že keď sa ku nej domov dostaví ako zástupca firmy, ktorá je všeobecne vnímaná
ako „firma pána A." ktorá zhotovuje pece, tak s ňou jedná oprávnený zástupca tejto firmy, pričom
každá osoba v postavení akom bola ona neskúma, či táto osoba má oprávnenie k predmetu činnosti,

či táto osoba bude vykonávať predmetnú prácu samostatne alebo ju vykoná prostredníctvom svojho
zamestnanca, alebo na základe zmluvy s nejakou priaznivou odborne spôsobilou osobou. Jednoducho
každý v takejto situácii ako spotrebiteľ vychádza z významu situácie a stavu veci aký by v danej situácii
vychádzala akákoľvek tretia osoba. Skutkové okolnosti opísala tak, že zavolala p. A. ako konateľovi firmy
všeobecne známej ako „firma pána A." a objednala si vyhotovenie predmetnej pece, kde ju konajúca

osoba oboznámila s predpokladanými nákladmi, termínom zhotovenia, kvality zhotovenia, ukázala jej
vzorky materiálov ktoré budú použité. Po ich odsúhlasení sa dostavili do jej domu pracovníci, ktorých
samozrejme neidentifikovala a verila, že títo pracovníci vykonajú kvalitnú a vopred dohodnutú prácu
za čo bola ochotná zaplatiť dohodnutú sumu. Prvotné problémy nenastali z dôvodu nekvalitnej práce,
ale nastali preto, že predmetná „firma pána A.“ alebo vystupujúca pri jej objednávke ako zhotoviteľ, s

ktorou komunikovala v domnení, že sa jedná o „firmu pána A.“, jej pri úhrade dohodnutej sumy odmietla
vydať doklad o zaplatení a pod rôznymi zámienkami jej odmietala vydať akýkoľvek doklad, ktorý by
vytvoril pozíciu prípadnej reklamácie či preukázania dodržania príslušných noriem pre prípad poistnej
udalosti. Nastala situácia, že mala zhotovenú pec, zaplatenú úhradu, ktorú od nej táto firma požadovalaa nemala jediný doklad pre reklamáciu technického stavu a závad, ktoré sa na tejto zhotovenej veci
začali prejavovať. Dôkazom toho má byť to, že od nej nikto nepožadoval úhradu za opravy na peci.

9. Vyslovila názor, že Firma pána A. alebo pseudonym pod ktorým vystupovala mala vykazovať znaky
nekalých spotrebiteľských praktík. Odmieta jej vydať príslušné doklady o vyhotovení tejto veci certifikát
technickej spôsobilosti pre jej prevádzku účtovné doklady o prevzatí úhrady sumy a je pravdepodobné,
že uhradená suma nie je zavedená v účtovníctve. Teda čestné prehlásenie ktoré napísala možno
stabilizovať, že vychádzala zo skutočností, ktoré sú nepochybne pravdivé a ktorých negatívny poznatok

a spôsobená škoda boli založené objednaním si týchto prác v celom rozsahu. Pravdivá informácia
nezasahuje do práva na ochranu osobnosti. Ide o hodnotiaci úsudok, ktorý vyjadruje subjektívny názor
svojho autora, ktorý zaujíma k danej skutočnosti určitý postoj tak, že ju hodnotí z hľadiska správnosti
a prijateľnosti. Poukázala na článok 26 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 10 ods. l Európskeho Dohovoru o
ľudských právach.

10. Žalobcovia uviedli, že kachľovú pec žalovanej postavila firma Kachliarstvo a krby BM s r. o., IČO:
36 372 196, v ktorej v čase stavby kachľovej pece (február 2001) pán Jozef Bitala nebol spoločníkom
ani jej konateľom, pričom poukázali na ustanovenia Obchodného zákonníka. Vyjadrenia žalovanej preto
nepovažovali za relevantné. Zdôraznili, že žalovaná účelovo klame, pretože na dielo bola vystavená
faktúrač.2001/014,kdedodávateľjefirmaKachliarstvoakrbysr.o.,IČO:36372196aodberateľ:X.Z.,F.

W. XXX (príloha č. 1), ktorá je zákonným spôsobom vedená v účtovníctve firmy Kachliarstvo a krby BM s
r. o., IČO: 36 372 196. To, že žalovaná v stanovisku používa termín „pseudonym pod ktorým vystupuje..."
jednoznačne priznáva, že jej obchodný vzťah pri stavbe pece nebol s firmou pána Bitalu a aj napriek
tomu vydala čestné prehlásenie, kde poškodila žalobcu 1/ a žalobcu 2/. Poukázali aj na nedôvodnosť
vyjadrených názorov, keď žalovaná uviedla, že „p. A. ako fyzická osoba, ktorý si pravdepodobne z

nejakých osobných či ekonomických dôvodov napísal firmu na svoju manželku“, čo považujú za ďalší
prejav, ktorý bude predmetom žaloby na odstránenie následkov neoprávnených zásahov do práva na
ochranu osobnosti. Na takéto tvrdenie nemá žalovaná žiadny právny titul a z toho je zrejmá jej právna
neznalosť možných právnych konzekvencii na obsah svojich vyjadrení vrátane vystaveného čestného
prehlásenia z 21.02.2015. Žalovaná veľmi laxné pracuje s obsahom svojich domnienok a tvrdení bez

ohľadu na možné právne dôsledky.

11. Žalovaná k replike uviedla, že pri posudzovaní proporcionality medzi slobodou prejavu a právom
na ochranu osobnosti s prihliadnutím aj na verejný záujem a obsah prejavu „čestného prehlásenia" má
za to že, v rámci práva na slobodu prejavu jej konanie nie je zásahom do osobnostných práv žalobcu

1/ a už vôbec nie žalobcu v 2/ rade, jej konanie nespôsobilo, neprípustný zásah do osobnostných
práv žalobcov. Žalovaný 1/ a 2/ neutrpeli žiadnu nemajetkovú ujmu a jej pravdivým opísaním sledu
udalostí a s nimi spojených ňou nežiaducich okolností pri spolupráci s „firmou p. A.". Vyjadrila názor,
že povinnosťou žalobcu je v žalobe uviesť, ktoré konkrétne výroky považuje za zásah do osobnostných
práv. Bez jednoznačného vymedzenia týchto výrokov žaloba nie je spôsobilým predmetom súdneho

konania.Pokiaľvšeobecnýsúdajnapriektomuožalobemeritórnekonáarozhodne,poskytnetýmsúdnu
ochranu niekomu, kto o ňu predpísaným spôsobom nepožiadal. Naopak, zároveň porušuje základné
právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (žalovaného), keďže tento účastník pre nejasnosť
predmetu konania nemá možnosť účinne sa žalobe brániť. V navrhovanom petite žalobcov 1/ a 2/
absentujekonkretizáciaakéhokoľvekvýroku,ktorýbymalpoškodiťžalobcov1/a2/.Znázoromžalobcov,

že je pozoruhodné, že sa pokúšala užívať „túto" pec od roku 2001 až do roku 2012, uviedla, že počas
tohto obdobia ju sprevádzali neustále starosti, prísľuby a neodborné opravy, ktoré vždy vydržali len na
nejaký čas pod prísľubom že už to bude fungovať, pričom firma pána A. jej odmietla vydať akýkoľvek
doklad o reklamácii pece, hoci ich bolo niekoľko. Poukázala na rozsudok najvyššieho súdu ČR z 19.
Apríla 2006, sp. zn. 30 Cdo 230/2006, ktorý uviedol, že „Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej

osoby nie je zásah, ktorý je dovolený (resp. jeho možnosť je predpokladaná) zákonom, pokiaľ takýmto
zásahom nie sú prekročené zákonom ustanovené medze; ide o situácie v ktorých nad individuálnymi
záujmami fyzických osôb. do ktorých osobností sa zasiahlo, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne
vyšší osobitný verejný záujem". Ďalej Rozsudok najvyššieho súdu ČR z 21. decembra 2004, sp. zn. 30
Cdo 12247/2004, podľa ktorého „O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde okrem iného v

prípadoch,keďpôvodcaskutkovýchtvrdenízasahujúcichčesť,resp.dôstojnosťfyzickejosoby,preukáže
že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). Zásah tohto druhu totiž nie je neoprávneným zásahom
do všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby, pretože uvádzanie pravdivých skutočností je vúplnom súlade s verejným záujmom. Z tohto dôvodu nemožno proti takémuto zásahu s úspechom
uplatniť žalobu na občianskoprávnu ochranu osobnosti podľa ust. §11 OZ.
12. Ďalej uviedla, že pán M. v konaní vedenom proti žalobcovi 2/ v ČR (v konaní 40C 164/2014) použil

jej čestné vyhlásenie ako dôkaz v súdnom konaní, do spisu ktorého môžu nahliadať len súd a účastníci
tohto súdneho konania, t.j. v prípade zásahu do osobnostných práv by sa jednalo o zásah v minimálnom
rozsahu, ktorý nemôže byť považovaný za zásah do osobnostných práv žalobcov 1/ a 2/ v rozsahu
rodinnej sféry pracovnej sféry, či inom prostredí. To, že JY. M. použil toto čestné prehlásenie v súdnom
spore nezakladá jej právnu zodpovednosť zodpovedajúcu žiadnemu právnemu základu tak, ako to

predpokladá ust § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka a ust. § 19b Občianskeho zákonníka v tomto
konkrétnom prípade. Čestné prehlásenie poskytla pánovi Q. M., nar. XX.XX.XXXX. Nerozširovala a
nezverejňovala ho, len pánovi M. vyjadrila jej skúsenosť a osobný názor. Jej čestné prehlásenie svojou
váhou rozsahom a pôsobením nemohlo zasiahnuť do osobnostných práv žalobcov 1/ a 2/. V konaní
40C/164/2014 vedené na Okresnom súde vo Frýdku - Místku sa vyjadril aj pán bývalý predseda Cechu
kachliarstva Slovenska p. Q. H., ako aj súdny znalec C. E. prostredníctvom znaleckého posudku, ktorí

v podstate konštatovali rovnakú skúsenosť resp. odborné konštatovanie v neprospech žalobcu 2/, kde
je žalobca 1 /konateľ.

13. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

14. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalovaná osobne zdôraznila, že v spore pred
Okresným súdom vo Frýdku-Místku sp. zn. 40C/164/2014, bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu 2/,
žalobcovia udávali podanie dovolania.

15. Žalobcovia poukazovali na to, že vzhľadom na okolnosti, miesto pôsobenia a čas, žiadny iný A.

nestaval pece, teda je definovaný. Žalobca 1/ bol štatutárom v spoločnosti Kachliarstvo a krby BM, s.r.o.
do 15.10.2000 a konateľom bol až od septembra 2001, pričom pec sa stavala na začiatku 2001 s tým, že
všetky tieto skutočnosti bolo možné overiť v obchodnom registri. Prehlásenie vydala na základe žiadosti
p. K., konkurencie žalobcov, pričom prehlásenie žalovaná nezhotovila.

16. Konateľka žalobcu 2/ uviedla, že vstúpila do manželstva so žalobcom 1/, zároveň sú kolegovia, je
spoločníkomžalobcu2/asožalobcom1/saovšetkomradia,avšakdoposiaľop.X.nevedela,dozvedela
som sa o nej až z čestného vyhlásenia na súde.

17. Žalovaná uviedla, že to, že sa jedná o rodinu A. je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde

je vedená rodina A., vo vzťahu k firmám, avšak aj poukázala na to, že vyhlásenie je vydané vo vzťahu
k osobnej skúsenosti so stavbou a užívaním pece. Konanie v ČR podľa rozsudku bolo postavené na
záveroch znalcov a odborných vyjadrení a v odôvodnení absentuje vyhodnotenie, že by bolo vydané
rozhodnutie na základe čestného vyhlásenia. Neexistuje žiadna príčinnosť s akýmkoľvek následkom
a prípadnou ujmou. V čestnom prehlásení sú uvedené hodnotiace úsudky, pri ktorých je prípustné

voľnejšie hodnotenie, najmä ak sa jedná o osobu bez odborného vzdelania, kde je prípustná vyššia
miera omylnosti a pochybenia.

18. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala v Ľudovej tvorbe vo Veľkom Rovnom. Každý túto
firmu poznal, každý o nej hovoril ako o firme p. A.. Keď šla objednávať pec, tak hovorila osobne s p. A.

a osobne si to s ním dohodla. O výstavbe pece sa dohodli v januári, doviezli ju vo februári. Jednalo sa o
prenosnú kachľovú pec s výmenníkom tepla, ktorú mala napojenú na ústredné kúrenie. Zapojená bola
až v lete, keď sa spravilo kúrenie. Keď kúrenie chceli vyskúšať vodári, tak v peci nehorelo vôbec, nemohli
to ani odskúšať. Preto volala do Veľkého Rovného, nech sa prídu pozrieť. Asi po piatich telefonátoch
prišiel brat p. A. aj s dvoma pracovníkmi s tým, že vrch rozobrali, pretože videli, že v peci nehorí. Po

odskúšaní trochu horelo, ale problémy sa opakovali. Boli u nej asi tri krát. Na firme bola aj osobne, lebo
chcela spísať reklamáciu, nemal žiaden doklad. Ten jej nechceli vydať a povedali, že niekoho pošlú. Jej
dcéra potom volala na inšpektorát práce, následne prišiel p. A. osobne, že čo si to dovolila a usúdil,
že tam je malý dymovod, že to treba odpíliť a dať väčší dymovod. Na to mu povedala, že je tam taký,
aký dali oni. Keď sa zväčšil dymovod, tak to horelo o čosi viac, ale ešte nie dobre. P. A. tam poslal p.

K., aby to išiel dorobiť, vybral nejaké tehly a potom to nejako horelo. Čo sa týka použitých pojmov, tak
tým vyjadrila to, že dym sa v peci točil a potom to buchlo. Dva krát musela nadstavovať komín, pretože
mal byť krátky. Všetky veci v dome boli napáchnuté dymom. P. K. jej ešte opravoval pec, pretože ako to
vybuchovalo, tak sa jej pec rozchádzala, avšak volala ho už súkromne. Keď som prišla po Veľkej noci2013 tak mala všetko rozliate po obývačke, nevedela, čo sa stalo a v peci sa nekúrilo. Keď volala do
Veľkého Rovného, tak prišiel brat p. A., s tým, že treba rozobrať pec, pretože zhrdzavel výmenník na
vodu. Keďže to bolo treba výrazne opraviť, a nevedela aké budú náklady a dcéry povedali, že sa s pecou

už toľko trápila, tak jej kúpili novú a s ňou už problémy nemá.

19. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

20. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

21. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

22. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa
možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;

možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

23. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do
dobrej povesti právnickej osoby.

24. Vo vzťahu k nárokom žalobcu 2/ súd posudzoval nárok podľa ust. § 19b Občianskeho zákonníka. V
konaní bolo nesporné, že žalobca 1/ je konateľom žalobcu 2/, nie je a nebol jej spoločníkom. Teda pri
použití gramatického výkladu spojeného s kapitálovou účasťou žalobcu 1/ v spoločnosti Kachliarstvo
a krby, s.r.o., ktorý prezentovali žalobcovia, by sa nejednalo o „Firmu p. A.“. To, že skutočne žalobca
vykonáva činnosť štatutárneho orgánu v spoločnosti žalobcu 2/ však umožňuje začlenenie spoločnosti

pod pojem „Firma p. A.“, nakoľko ako štatutárny orgán navonok prejavuje jej vôľu.

25. Nahliadnutím do údajov obchodného registra súd zistil, že žalobca 1/ je majetkovo alebo personálne
spojený s celkovo desiatimi spoločnosťami a v obchodnom registri je dobrovoľne zapísaný aj ako
podnikateľ - fyzická osoba. Medzi nimi sú aj spoločnosti so zameniteľným názvom a to Kachliarstvo a

krby BM, s.r.o., Kachliarstvo & krby, s.r.o., Q. A. - BIJOZ, BIJOZ s.r.o. s následnou zmenou obchodného
mena na Kachliarstvo a krby BM, s.r.o..

26. Súd však z celého čestného prehlásenia žalovanej z 21.2.2015 nezistil, že by sa identifikovateľne
spomínal práve žalovaný 2/. Žalovaná totiž výslovne uviedla: „V roku 2001 som si objednala kachľovú

pec ktorú mi firma pána A. postavila do môjho domu. Po osadený tejto kachľovej pece, som zistila veľký
problém, totižto, že v tom kachľovom peci nehorí ani papier. Okamžite som informovala o tom firmu pána
A.. Po niekoľkých telefonátoch a osobnou návštevou firmy pána A. poslal na opravu svojich pracovníkov,
ktorí urobili takzvanú opravu, ale problém pokračoval ďalej. Po ďalších urgenciách prišiel osobne aj
pán A. a ako dôvod zlého spaľovania určil malý dymovod, ktorý si firma určila sama podľa svojho

zváženia. Prišla výmena dymovodu, ktorý robili v miestnosti, ktorá je obložená tatranským profilom a to
takým spôsobom, odpaľovanie zváracou technikou pôvodného dymovodu na kachľovej peci a privarenie
nového dymovodu za väčší priemer. A problém zase pokračoval ďalej a to takým spôsobom že vraj
mám krátky komín. Dohodla som sa so zamestnancami firmy pána A., aká má byť jeho dĺžka a tak som
pôvodný komín dala nadstaviť. Myslela som si, že touto nadstavbou komína sa môj problém vyrieši.

Ale nevyriešil. Keďže v kachľovej peci stále dobre nehorelo, zamestnanci firmy zvážili že komín je stále
nedostatočné dlhý a ak som ho dala nadstaviť druhý krát. A keďže v peci stále nehorelo, odmietla som
ho nadstaviť aj tretí krát. Po ďalšej oprave a rozobratí vrchnej časti kachľovej pece začalo priemerne
horieť stým, že nikdy som nevedela kedy nastane podtlak v kachľovej peci a vybuchne to. Tento problém
ktorý opisujem trval cca 2 roky. Po týchto otrasoch sa mi začala pec rozpadávať. Keďže moja trpezlivosť

sa skončila, zavolala som si súkromného opravára ktorý sa vyjadril že by musel celu pec rozobrať a
tak ju aspoň opravil aby sa dalo aspoň v nej kúriť ale s tým že ten podtlak tam bol naďalej. Keďže s
týmto kachľovým pecom som nebola spokojná po celý čas, rozhodla som sa pred troma rokmi tento
kachľový pec zbúrať a kúpiť si novú kachľovú pec. V prípade potreby som ochotná toto ešte doplniť adosvedčiť na súde.“ Teda súd nemal preukázané, že by žalobca 2/ bol vnímaný niekým iným ako ním
samotným ako „Firma p. A.“.

27. Súd taktiež nemal preukázané a ani tvrdené, že by žalovaná zaslala svojvoľne takéto čestné
prehlásenia na súd v ČR, ale vydala ho účastníkovi tohto konania Q. M. (prípadne jeho zástupcovi).
Teda súd nemal preukázané ani šírenie informácie žalovanou a žalobca bol v tomto rozsahu nečinný.

28. Súd už vôbec nemal tvrdené, ako došlo k poškodeniu dobrého mena žalobcu 2/, pretože takáto

skutočnosť nebola vôbec samotným žalobcom tvrdená. To, že bol neúspešný v civilnom konaní o
zaplatenie (vrátenie ceny po odstúpení), neznamená poškodenie dobrého mena a už vôbec nie
vyjadrením názoru pre potreby súdneho konania medzi inými stranami. Nemožno neupozorniť na to, že
dôvody pre odstúpenie od zmluvy pre vady majú iný skutkový základ ako okolnosti uvedené v čestnom
vyhlásení a viažu sa výlučne k vadám výrobku, o ktorom sa rozhodovalo v danom konaní.

29. Preto súd ustálil, že žaloba žalobcu 2/ voči žalovanej je úplne nedôvodná a ako takú ju zamietol.

30. Vo vzťahu k nárokom žalobcu 1/ súd poukazuje na to, že žalovaný v celom vyhlásení vystupuje
ako osoba vlastniaca firmu, resp. so vzťahom k firme. Nikde vo vyhlásení nie je konštatované, že by
niečo zlé, nesprávne, protizákonné vykonal sám žalobca 1/. Jeho meno môže byť preto spájané len s

prípadnou zodpovednosťou za „firmu“.

31. Skutkové odôvodnenie žaloby nesmeruje voči pravdivosti jednotlivých tvrdení, teda že by v peci zle
horelo, že by určil za dôvod zlého spaľovania malý dymovod, krátky komín, ani voči tomu, že tam začalo
priemerne horieť stým, že nikdy som nevedela kedy nastane podtlak v kachľovej peci a vybuchne to,

prípadne že v peci bol podtlak. Všetko sú to tvrdené skutkové tvrdenia vo vyjadrení, ktoré má prevažný
hodnotiaci charakter.

32. Žaloba smerovala proti skutočnosti, že by firma p. A. postavila žalovanej kachľovú pec a že sa
vyjadruje k otázkam procesu horenia a podtlaku.

33. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že každý má právo vysloviť vlastný názor na vlastnosti výrobku
či stavby. Neprípustné je len uvádzanie okolností, ktoré nemožno vyvodiť z užívania výrobku a okolností,
ktoré nemôžu byť pravdivé.

34. Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 12. apríla 2017, sp. zn. II. ÚS 224/2016 „Subjektívne
hodnotiace úsudky požívajú z hľadiska slobody prejavu intenzívnejšiu ochranu ako výroky, ktoré majú
charakter skutkových tvrdení. Pri hodnotiacich úsudkoch sa totiž dôkaz pravdivosti nepripúšťa, zatiaľ čo
skutkových tvrdeniach sa naopak, dôkaz pravdivosti pripúšťa.“

35. Nie je vylúčené, že s jedným výrobkom môže byť spokojná väčšina užívateľov, pričom viac alebo
menej nevyhovuje len niekoľkým užívateľom. Uvedené je možné vzhliadnuť najmä pri recenziách, kde
autor sa prostredníctvom subjektívneho spravodajského štýlu vyjadruje k výrobku, na rozdiel od opisu
výrobku a jeho vlastností, kde je v spravodajstve používaný objektívny štýl.

36. Zároveň súd poukazuje na fakt, že ak niekto vyrába a uvádza výrobky na trh, poskytuje služby,
musí byť pripravený na to, že v tejto súvislosti môže byť podrobený kritike, nie len spotrebiteľov, ale
aj konkurencie a určitú mieru kritiky musí zniesť. Čím viac sa výrobca či osoby konajúce v jeho mene
považujú za popredné osobnosti v danej oblasti, tým viac musia zniesť kritiky a povinnosť zniesť
primeranú mieru kritiky je širšia ako u iných osôb.

37. V danej veci však zásah mohol byť vykonaný len vyhotovením písomného čestného vyhlásenia. Ani
jeden zo žalobcov netvrdil, že by sa zásah opakoval, dochádzalo k jeho šíreniu a pod. Podstatou zásahu
do cti je zverejnenie nepravdivej informácie, ktorá môže adresáta poškodiť alebo také zverejnenie
informácie, na ktorej nie je spoločenský záujem (zdravotné postihnutie, úchylka). Žalobca v konaní,

teda skutkových okolnostiach vymedzených v žalobe pritom nekonštatoval, že je nemožné, aby v peci
žalovanej zle horelo, že by žalobca určil za dôvod zlého spaľovania určil malý dymovod, krátky komín,
ani voči tomu, že v peci neskôr priemerne horelo a žalovaná nemohla sa domnievať, že v kachľovej
peci nastane podtlak a vybuchne to. Súd s poukazom na obsah žaloby a nakoniec aj hodnotiaci úsudokžalovanej sa pravdivosťou uvedených skutočností ani nemal dôvod zaoberať. Hodnotiaci úsudok by
bol nedôvodný len vtedy, ak by nemal oporu v reálnom základe, napr. by sa jednalo napr. o elektrické
výhrevné teleso, otvorené ohnisko, teda že by sa jednalo len o čisto vyfabulované tvrdenia, čo nebolo

ani len tvrdené.

38. Žalovaná vo vyjadrení vystupovala ako užívateľka výrobku, nie ako odborne spôsobilá osoba,
prehlásenie odráža jej vnímanie sledu dejov a vedomosti, ktoré získala v súvislosti s užívaním veci,
teda pri takejto osobe judikatúra reflektuje voľnejšiu mieru hodnotenia (analógia s nálezom Ústavného

súdu ČR zo 14. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 2296/14). Teda aj keby opísané udalosti nepredstavovali
podtlak v peci, ale napríklad vysoký tlak spalín, prípadne by nedochádzalo k neobvyklej zmene tlaku,
nesprávne by sa vyjadrovala k horeniu spalín a pod., miera omylnosti je prípustná u laika v širšej miere
ako napríklad u znalca či staviteľa z konkurenčného prostredia. Uvedené skutočnosti majú faktický
dopad len na posúdenie, či skutkové tvrdenia použité v hodnotení výrobku majú reálny základ, či môžu
vychádzať z pozorovania deja a veci, pretože vybafulovaný hodnotiaci úsudok nemôže požívať ochranu.

Ak má hodnotenie a názor požívať ochranu pri slobode vyjadrovania sa, tak musí mať legitímny cieľ, a
to aj napríklad šokovaním verejnosti upozorniť na určitú skutočnosť, problém, vyjadrenie názoru takým
spôsobom, aby sa stal predmetom diskusií. Rovnako pri oprávnenej kritike pri úvahovom hodnotení sa
poskytuje širšia ochrana ak sa jedná o kritiku, ktorá môže sledovať širšie ciele a je v záujme širšieho
okruhu respondentov.

39. V danom prípade však vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalovanou, že kachľová pec bola
opravovaná, menený dymovod, nadstavovaný komín, ktoré neboli žalobcami popreté, nesporne
hodnotenie výrobku zo žalovanej má reálny základ, smerovalo k oprávnenej kritike. Záujem na
oprávnenej kritike výrobku je daný práve možnosťou zhodnotenia výrobku, použiteľnosti, vhodnosti, ale

aj porovnania s propagovanými či tvrdenými vlastnosťami. Každý výrobca, ktorý uvádza výrobky na trh
musí prijať primeranú kritiku a to aj za okolností, keď práve zisteným nedostatkom je pripisovaná ďaleko
rozsiahlejšia pozornosť ako pozitívam.

40. Vo vzťahu k subjektom ochrany práv, odhliadnuc od už uvedeného hodnotenia žaloby žalobcu

2/, žaloba smerovala proti skutočnosti, že by firma p. A. postavila žalovanej kachľovú pec a že sa
vyjadruje k otázkam procesu horenia a podtlaku. V danom vzťahu je žalobca 1/ v postavení vlastníka,
štatutára, resp. osoby ktorá sa prostredníctvom obchodných spoločností podieľa na výrobe a predaji
výhrevnýchpecí,ktorádokoncasamasebaprezentujeakomimoriadneodbornúosobuprávevsúvislosti
s výstavbou a rekonštrukciou krbov, kachlí, predsedu cechu krbárov a kachliarov. Žalovaná je v pozícii

zákazníka (poukaz na spotrebiteľský charakter a práva spotrebiteľa žalovanej je v tomto spore zväčša
neadekvátny), ktorá si objednala výrobok, s ktorého funkcionalitou nebola spokojná a ktorý nenaplnil jej
očakávania. V rámci tohto vzťahu je teda nevyhnutné žalovanú považovať za stranu s privilegovaným
postavením pri vyjadrovaní názorov, s nižšou mierov vyžadovania odbornosti a vedomostnej úrovne s
vyšším rozsahom vlastnej úvahy. Na rozdiel od výrobcu, jeho zamestnancov, osôb konajúcich v jeho

mene, sa u zákazníka nevyžaduje primeraná miera odbornosti či už vo vyjadrovaní alebo hodnotení
výrobkov alebo služieb. Nevyhnutnosť pri hodnotení je opäť podmienená len vnímaním, kedy vlastné
vyjadrenie môže byť aj expresívne. K zásahom do práv či dobrého mena výrobcu nemožno zasiahnuť
ani tým, keď negatívne hodnotenie by vychádzalo aj z nesprávneho použitia veci či v rozpore so
zákonom (mimo osobitných predpokladov hromadného šírenia takejto informácie, napr. že výrobok je

zdraviu škodlivý a pod.). Teda v danom prípade súd poukazuje opäť na skutočnosť, že závery vyslovené
žalovanou o podtlaku, vybuchovaní vychádzajú z reálneho vnemu udalostí a skutočností a nejestvuje
dôvod pre obmedzenie vyslovenia takéhoto názoru a hodnotenia.

41. Obdobne tak ako súd už vyššie uviedol, keďže žalobca je či bol v majetkovom alebo personálnom

prepojení podľa údajov obchodného registra s desiatimi spoločnosťami, z ktorých sa väčšina zaoberá
či zaoberala výrobou či montážou krbov, kachlí, ktoré mali vzájomne zameniteľné označenie, sám pri
výkone živnosti používal označenie dodatku k obchodnému menu zhodné s obchodným menom inej
spoločnosti, ktorá neskôr, už pod iným obchodným menom mala zhotoviť výrobok pre žalovanú, Q.
A. - BIJOZ, BIJOZ s.r.o. s následnou zmenou obchodného mena na Kachliarstvo a krby BM, s.r.o.,

Kachliarstvo a krby BM, s.r.o., Kachliarstvo & krby, s.r.o., a nebolo sporné, že konal a vystupoval v
mene spoločnosti Kachliarstvo a krby BM, s.r.o., hoc aj v čase kedy nebol konateľom a spoločníkom, je
ho možné považovať za osobu spojenú s uvedenými spoločnosťami (analógia s konečným užívateľom
výhod). V spoločnosti Kachliarstvo a krby BM, s.r.o. žalobca 1/ previedol obchodný podiel na V. V.od 16.10.2000, rovnako od uvedeného dátumu sa vzdal konateľstva, konateľom sa opäť stal až od
24.9.2001. Ak bol však pre uvedenú spoločnosť činný, vystupoval ako odborný garant, tvorca a ako
taký bol známi v okolitej verejnosti, nemožno nikomu zazlievať, ak je takáto spoločnosť spájaná práve

s takýmto menom (porovnaj Mark Zuckerberg - Facebook, Bill Gates - Microsoft) a to aj bez ohľadu
na skutočnosť, že práve v čase zhotovenia produktu pre žalovanú nemal v spoločnosti majetkový
podiel a nekonal v jej mene ako štatutárny orgán. Obdobne nemožno vylúčiť, že aj v danom období
bol skutočným požívateľom výhod alebo tým, kto danú spoločnosť ovládal, alebo mal rozhodujúcu
mieru účasti na jej smerovaní (Široký - Váhostav). Obdobne pri laickej verejnosti je potrebné poskytnúť

širší rozsah dispozícií pri vyjadrovaní, záverov a to aj označení prepojení firiem, teda nemožno
od nich vyžadovať odborné vyjadrovanie v súlade s údajmi obchodného registra, prípadne skúmať
majetkové a personálne prepojenia, účasti, ale musí im byť pri vyjadrení poskytnuté právo vyjadriť
sa s vnímaním širšej verejnosti či okolia, zovšeobecnenia názorov. Teda spojenie „Firma p. A.“,
nemusí nevyhnutne nahrádzať privlastňovacie prídavné meno A. firma, alebo môže nahrádzať pojem
vzťahového prídavného mena, teda firma charakterizovaná vzťahom k p. A.. Ak bol žalobca spojený ako

podnikateľ s určitou spoločnosťou, s ktorou podnikal, vykonával v jej mene úkony a vlastne ju navonok
prezentoval, musí uniesť, že je s takouto spoločnosťou spájaný a to aj v určitom období, kedy by už aj
s danou spoločnosťou nebol v žiadnom vzťahu.

42. Súd preto pri hodnotení nárokov z osobnostných práv pri strete základných viacerých základných

práv pri použití základnej štruktúry hodnotení používanej aj Ústavným súdom SR, kto, čo, o kom,
kedy a za akých okolností a ako, zistil, že žaloba je nedôvodná, nakoľko žalovanej ako zákazníčke
vo vzťahu s predajcom - žalobcom je poskytnutá širšia miera ochrany a voľnosti vo vzťahu k ňou
vyrieknutých hodnotiacich úsudkov, širšia miera nepresnosti a neodbornosti pri hodnotení výrobku a
vyjadrovaní sa názorov na výrobok, opravy a súvisiace okolnosti, ktoré predajca musí uniesť a prípadne

ich vlastnou činnosťou vyvrátiť, najmä ak bola požiadaná o vyjadrenie názoru pre potreby súdneho
konania - hodnotenie povesti žalobcu 1/, v stručnom vyjadrení v rámci čestného prehlásenia.

43. Teda súd zamietol aj žalobu žalobcu 1/ ako nedôvodnú. Nakoľko súd rozhodol o tom, že nedošlo k
žiadnemu zásahu do osobnostných práv žalobcu, považoval za nadbytočné sa zaoberať podmienkami

pre priznanie primeraného zadosťučinenia, hrozbou ujmy, šírením informácie a pod..

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Nakoľko úspech žalovanej bol v plnom rozsahu a to aj voči žalobe žalobcu 1/, žalobe žalobcu 2/,
pričom žaloba predstavovala dva samostatné nároky uplatnené spoločne, teda dve veci, súd priznal
žalovanej náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/, každému samostatne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).