Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/19/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111236035
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4111236035.24

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd U. v právnej veci navrhovateľa: mal. Y. G., nar. X.X.XXXX. bytom H. XX, U., zast. B.. E. M.
a B.. G. G. ako zákonnými zástupcami maloletej, zast. C.. D. L., advokátom so sídlom W. G. XX, XXX
XX U., proti odporcovi: W. U. U., sídlo H. 6, U., B.: XX XXX XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: L. D.,
a.s. H. B. I., so sídlom H. XX, XXX XX R., B.: XX XXX XXX, zast. C.. W. U., advokátom so sídlom N.
nábrežie X/A, XXX XX R., sudkyňou C.. Y. H., o zaplatenie 50.899,20 eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 7.519,20 eur z titulu náhrady za bolesť do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 40.488,-eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 28. 11.2011 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým žiadal vydať
platobný rozkaz a uložiť odporcovi zaplatenie sumy 50.788,20 eur a trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že maloletá navrhovateľka bola hospitalizovaná u odporcu v dňoch 31. 8. 2009
- 16. 9.2009, počas jej hospitalizácie jej nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť, nebolo
diagnostikované závažné ochorenie srdca L. choroba a z toho dôvodu došlo u nej k závažnému a
nezvratnému poškodeniu zdravotného stavu - k vývoju najzávažnejších komplikácií - obrovské vakovité
rozšírenia pravej a ľavej koronárnej tepny s potvrdeným infarktom myokardu. Znalci v znaleckom
posudku dospeli k záveru, že jej prináleží bolestné vo výške 7.519,20 eur a odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 28.920 eur. Žiadal aj zvýšenie náhrady za sťažené spoločenské
uplatnenie o 50%, t.j. o sumu 14.460 eur. Odporca na výzvu navrhovateľa odmietol plniť.

Zákonný zástupca maloletej navrhovateľky uviedol, že 31.8.2009 mala dcéra problémy s tým, že ju
bolelo brucho a mala zvýšenú teplotu na 38° C a kožný výsev na rukách. Na odporučenie lekárky bola
hospitalizovaná na Infekčnej klinike v U., asi po 3 dňoch lekári zhodnotili, že nejde o infekčné ochorenie
a presunuli ju na Detskú kliniku v U.. Absolvovala rôzne vyšetrenia, napriek tomu lekári nevedeli zistiť,
čo jej je. Postupne sa jej stav zlepšoval, teploty klesali, mala problémy s chôdzou. Asi po 3 týždňoch
hospitalizácie ju prepustili do domáceho ošetrenia a v prepúšťacej správe neuviedli diagnózu, boli
tam odporučené lieky a vyšetrenie na očnom, imunológii a reumatológii. Žiadne odporučenie navštíviť
kardiológiu, ani poškodenie srdca sa v prepúšťacej správe neuvádzalo. V októbri 2009 s ňou absolvovala

vyšetrenie u reumatológa, lekárka ju odporučila na kardiológiu, pretože sa jej niečo nepozdávalo pri
vyšetrení srdiečko. Na kardio pri vyšetrení v U. bolo zistené, že má problémy s ľavou srdcovou komorou
a odporučili ich na N. kardiocentrum v R., kde dcéra bola prijatá 24.11.2009. Po prijatí absolvovala rôzne
vyšetrenia a bol zisťovaný priebeh predchádzajúcich zdravotných problémov, príznaky a podľa týchto
konštatovalo detské karidiocentrum, že došlo k pochybeniu pri určení diagnózy a že liečba v U. prekryla
pôvodné ochorenie. V R. bola hospitalizovaná asi mesiac a bola nastavená na liečbu. Lekári konštatovali,
že následky ktoré nastali, sú trvalé a nedajú sa napraviť a prichádza do úvahy transplantácia srdca. Po
ďalších vyšetrenia nastavili liečbu, odporučili nezaťažovať psychicky ani fyzicky, dohodnúť individuálny
učebný plán a pri problémoch hneď ísť do kardiocentra a to v dôsledku zistenej aneurizmy, ktorá sa
môže len zhoršiť, prípadne prasknúť. Dcéra nechcela individuálny učebný plán, preto v spolupráci so
školou to riešia tak, že nenosí učebnice, vozia ju do školy aj domov, pretože sa musí vyhýbať infekčnému
prostrediu, prudkým nárazom a pádu, nemôže na telocviku cvičiť a po dohode so školou akceptujú, že
pokiaľ sa necíti dobre, ostáva doma.

Predtým navštevovala tanečný krúžok, korčuľovala, plávala, lyžovala, tieto činnosti nemôže robiť v
súčasnosti a ak, tak len v obmedzenom rozsahu a pod dozorom. Chcela začať jazdiť na koni, čo nemôže,
cvičiť zumbu tiež nemôže, pri pobyte pri mori cíti problémy so zvýšenou únavou a problém bude aj pri
výbere povolania vzhľadom na to, že sa musí šetriť nielen fyzicky, ale aj psychicky. Nemôže sa zúčastniť
školských výletov a hromadných akcií. Dcéra to už vníma tak, že má problém a začína byť úzkostlivá
a vie, že pri bolestiach na hrudi alebo žalúdku musia hneď navštíviť kardiocentrum. Predtým maloletá
nemala zdravotné problémy, bola zdravá.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa
17.10.2010 konštatoval, že jednak bola pochybením zdravotníckych pracovníkov odporcu nesprávne
stanovená diagnóza, bola nesprávne stanovená následná liečba a došlo k poskytnutiu zdravotnej
starostlivosti, ktorá nebola v súlade so zákonom o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Okrem toho
bolo zistené, že zdravotná dokumentácia maloletej v dohľadnom období nebola vedená správne, čím
boli porušené príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Zz.. Na podporu tohto stanoviska si dali
rodičia navrhovateľky vypracovať znalecký posudok u znaleckej organizácii Forensic, ktorého závery
sú jednoznačné v tom zmysle, že nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť maloletej zo
strany odporcu, nebola správne a včas diagnostikovaná závažná choroba a to tzv. Kawasakiho choroba,
pričom už počas hospitalizácie boli plne vyvinuté 4 zo 6 základných príznakov tejto choroby. U prípadov
hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťažené spoločenské
uplatnenia /ďalej len SSÚ/ zvýšiť o 50%. Uviedol, že v zákonných ustanoveniach sa používa termín -
uznanie invalidity, pričom navrhovateľka je maloletá, napriek tomu spĺňa všetky atribúty na priznanie
invalidného dôchodku vzhľadom na jej závažný zdravotný stav, ktorý je hodnotený tak, že je označená
ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom miera postihnutia je stanovená na výšku 50%.
Za invalidného človeka sa podľa zákona považuje fyzická osoba, ktorá má pre nepriaznivý zdravotný
stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou.
Uviedol, že u navrhovateľky ide o prípad osobitného zreteľa a pokiaľ by nebola maloletá, spĺňala by
všetky predpoklady, aby bola uznaná za invalidnú. Navrhol zvýšenie SSÚ o 50% a to aj vzhľadom na
vyjadrenia znalca, kde všetky priznané nároky sa hodnotili pri maximálnej hornej hranici nárokovateľných
položiek a to vzhľadom na jej veľmi mladý vek a na to, že v podstate vo veku 11 rokov prekonala infarkt a
má srdce v tak závažnom zdravotnom stave, že nie je vylúčené v budúcnosti ani transplantácia jej srdca.

Zástupca odporcu poukázal na to, že zamestnanci odporcu nespôsobili ochorenie Kawasakiho
syndrómom navrhovateľke. Poukázal na to, že Kawasakiho ochorenia je imunologicky podmienené
ochorenie ciev, pri ktorom dochádza k tomu, že sa v tele vytvárajú protilátky, ktoré napádajú vlastné
bunky. V prípade Kawasakiho choroby sú protilátky namierené proti vnútorným stenám ciev a existujú
iba teórie, u ktorých sa predpokladá vírusový bakteriálny alebo geneticky podmienený pôvod tohto
ochorenia. Uviedol, že neexistujú spoľahlivé metódy ani testy na odhalenie, resp. včasné odhalenie tejto
choroby a lekári vychádzajú iba z príznakov, ktoré sú podpísané k ochoreniu a vylučovacími metódami.
Keď znalci stanovili vo svojich posudkoch, že u odporkyne nebola správne poskytovaná zdravotná
starostlivosť, lebo nebola včas stanovená diagnóza Kawasakiho syndróm, ani jeden z týchto znalcov
a ani úrad pre dohľad cestou svojho odborného konzultanta nestanovil moment, deň, hodinu, kedy
sa toto malo udiať, resp. nestanovil diagnostický postup, ktorý mali lekári zvoliť na stanovenie tejto
diagnózy. Podotkol, že v zmysle platnej právnej úpravy a platnej právnej úpravy a praxe slovenských
súdov sa vyžaduje na vyrieknutie zodpovednosti za škodu preukázanie 100% príčinnej súvislosti medzi

protiprávnym úkonom a škodou. Pritom vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný,
neprerušený a podľa rozhodnutia súdu nestačí, že je iba sprostredkovaný, preto treba skúmať, či v
komplexe všetkých skutočností, ktoré boli zistené v tomto konaní, prichádza do úvahy príčina škody,
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. U odporkyne bolo vykonaných niekoľko
konzílií až z 9 medicínskych odborov. Opakovane poukazoval, že neboli naplnené všetky podporné
body na stanovenie diagnózy v prvopočiatku ochorenia a poukázal opätovne na výpoveď G.. H., ktorá
sa vyjadrila, že má vo svojej zbierke 45 pacientov z celej SR a z toho iba 2 boli 11 roční, tak ako
navrhovateľka, teda vo vyššom veku, než vo veku do 3 rokov, ktorý sa štandardne popisuje pri danom
ochorení. Uviedol, že prípade navrhovateľky by sa malo jednať o nestanovenie diagnózy v konkrétnom
čase a za konkrétnych podmienok. Podľa jeho názoru v tom konkrétnom čase a v tých podmienkach, za
ktorých bola poskytovaná zdravotná starostlivosť navrhovateľke neboli naplnené atribúty na stanovenie
diagnózy Kawasakiho syndrómu, ktorý bol v podstate stanovený až v decembri roku 2009, teda po
niekoľkých mesiacoch po skončení poskytovania zdravotnej starostlivosti zo strany odporcu. Žiadal
žalobu zamietnuť. V prípade, že by súd dospel k inému právnemu názoru, poukázal na skutočnosť
týkajúcu sa napádaného bodového ohodnotenia t.j. hlavne 100% navýšenia a na kontroverznú výpoveď
na určité otázky G.. L. ako znalca, ktorý na otázky týkajúce sa práve navýšenia na plné hodnoty
odškodnenia uviedol, že sa jedná o prežitú bolesť a utrpenie pri zákrokoch a následne uvádzal aj bolesti,
ktoré budú v budúcnosti, ktoré však nemajú byť predmetom odškodňovania v súčasnej dobe.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka uviedol, že na to, aby mohla byť založená zodpovednosť za
škodu, musí byť naplnený a jednoznačne preukázaný základný atribút zodpovednosti za škodu, ktorým
je porušenie právnej povinnosti. Mal za to, že v priebehu konania na základe dokazovania nebola
konkretizovaná žiadna právna povinnosť, ktorú mal odporca porušiť. Zo strany Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou a aj záverov vypracovaných v znaleckých posudkoch de facto vyplýva
konštatovanie, že prebehla, resp. u navrhovateľky sa vyvinula Kawasakiho choroba. Aj úrad pre dohľad
vo svojom oznámení zo dňa 17.9.2010 konštatuje, že klinický nález aj laboratórne hodnoty typické pre
hodnoty Kawasakiho syndrómu neboli u navrhovateľky počas hospitalizácie u odporcu plne rozvinuté,
že sa jednalo o atypický priebeh ochorenia s nekompletným klinickým aj laboratórnym obrazom a aj
vzhľadom na pohlavie a vek navrhovateľky, ktoré len podporovali diagnostický záver odporcu tak, ako
bol konštatovaný zo strany odporcu. Úrad skonštatoval, že všetky zdravotnícke úkony zo strany odporcu
boli vykonané správne a následná liečba bola zodpovedajúca nekompletnej diagnóze. Následne úrad
už viac menej len alibisticky ex post konštatuje, že zo strany odporcu zdravotná starostlivosť nebola
poskytnutá správne, čím odporuje svojim predošlým záverom. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
V prípade ak by sa súd nestotožnil s ich právnou argumentáciu namietal aj bodové ohodnotenie bolesti a
SSÚ, konkrétne čo sa týka bolestného, podľa položky 86 prílohy zák. č. 437/2004 Z.z. namietal priznanie
jednak maximálne možného počtu bodov pre danú položku, ktoré nepripúšťa v podstate možnosť
výskytu závažnejších následkov v prípade obdobného poškodenia zdravia, čo nekorešponduje ani s
mierou funkčnej obmedzenosti navrhovateľky, ktorá bola stanovená „len“ na 50%, pričom rovnaký počet
bodov by znalec musel priznať aj pri funkčnom sťažení napr. 70% alebo obdobne v prípadoch, ak by
poškodená bola odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Zároveň namietal aj navýšenie bolestného
o 50% podľa § 9 ods. 5 písm. c/, ktorý hovorí, že navýšenie možno priznať v prípade potreby
operačného výkonu, pričom u navrhovateľky sa toto odôvodňuje vykonaním invazívneho katetrizačného
kardiologického vyšetrenia, ktoré je avšak štandardným spôsobom nechirurgickej liečby. Čo sa týka
SSÚ, namietal priznanie základného bodového ohodnotenia v maximálnej možnej miere, ktoré opäť
nenecháva žiadny priestor pre priznanie vyššej náhrady osobám so závažnejším poškodením zdravia.

Svedok G.. H. H., lekárka N. kardiocentra v R. uviedla, že Y. G. bola u nich prijatá v piatok 24.11.2009
po dohovore s G.. A. z U., ktorej sa nepozdávali zmeny na EKG a ECHU u pacientky. Keď nastúpila
do práce v pondelok, už sa vedelo, že pacientka má Kawasakiho chorobu, išlo o novú diagnózu,
pacientka nebola takto vedená. Vykonali vyšetrenia a aj echokardiografické vyšetrenie, kde zistili,
že bola dilatovaná ľavá komora so zníženou funkciou a dilatované koronárne artérie, teda zistili ex
post Kawasakiho syndróm. Podľa EKG zistili aj prítomnosť infarktu myokardu. Všetky vyšetrenia, ktoré
vykonali, potvrdzovali diagnózu Kawasakiho chorobu s prekonaným infarktom myokardu. Nasadili liečbu
na srdcové zlyhanie, stav sa zlepšil. Rozhodli sa, že nebudú postupovať invazívnymi postupmi ako je
napr. baypass, zvolili konzervatívny postup, liečbu liekmi. Pacientka k nim chodí pravidelne na kontroly
pol ročne, kedy vykonávajú zväčša ECHO a EKG, v súčasnosti je v stabilizovanom stave.

Uviedla, že Kawasakiho choroba je zvláštne ochorenie, ktoré k prišlo z Japonska koncom minulého
storočia, prvý výskyt zaznamenali u nás v roku 2000. Je to ochorenie typické pre predškolský vek
a extrémne zriedkavo sa vyskytuje vo vyššom veku. V súčasnosti má vo svojej zbierke asi 45
pacientov z celého Slovenska, iba dvaja sú vo veku 11 rokov, ostatní sú mladší. Pre toto ochorenie
sú typické vyrážky na tvári, zápal spojiviek, popraskané pery, malinový jazyk, môžu sa vyskytnúť zápal
kĺbov alebo močových ciest, olupovanie kože na dlaní a na šľapajach. Nebezpečné je, že sa môže
vyskytnúť na koronárnych artériách, ktoré sa dilatujú, zúžia, znovu dilatujú až vzniká taký ruženec,
pričom nebezpečenstvo hrozí najmä v trombóze, keď pri horúčnatých stavoch a hustejšej krvi môže dôjsť
k upchatiu prívodu v krvi do periférií a môže nastať infarkt. Je to ťažká diagnóza, je potrebné vykonať
echokardiografiu srdca, ktorá však v počiatočnom štádiu nemusí byť poznateľná, ale musí sa na to
myslieť a teda ECHO by sa malo vykonať každý deň, teda treba toto vyšetrenie opakovať, nakoľko pokiaľ
sa zistí až po 10 dňoch, tak vzniknuté zmeny sú nezvratné. Pacientka je obmedzená najmä vo fyzickej
výkonnosti, jej ľavá komora je stále zväčšená a je znížená funkcia ľavej komory a u nej sú postihnuté
skoro všetky cievy vyživujúce srdce. Pravá cieva by mala byť široká asi 2 mm, u navrhovateľky má šírku
asi 11 mm a ľavá má mať asi 2 mm a u pacientky je asi 8 mm, pričom táto sa vetví na 2 ďalšie. Z
prepúšťacej správy pacientky zistila popísané niektoré príznaky a to obrovský kožný nález, ktorý bol
vyhodnotený ako Steven -Johnsonov syndróm, mala suché popraskané pery, vysoké CRP a zvýšenú
sedimentáciu, mala zapálené spojivky a echokardiograf urobený druhý krát bol v norme a lymfatickú
uzlinu vzadu na krku za kývačom, ktorá je nebolestivá a je typická pre Kawasakiho chorobu a pokiaľ
ju lekár zistí a vie, že je to jeden s príznakov, mal by túto chorobu diagnostikovať spolu s ostatným
príznakmi. Choroba by mala byť vyvinutá do 10 dní so všetkými príznakmi. Pri tomto ochorení dochádza
nielen k zápalu koronárnych ciev, ale aj k zápalu srdcového svalu, ktorým sa zväčší ľavá komora. Uviedla,
že u odporcu boli nasadené lieky a to antibiotiká a kortikoidy, ktoré môžu viesť k zníženiu zápalu.

Svedok D.. G.. H. G., V.. uviedol, že u odporcu už nepracuje. V čase, kedy bola u nich liečená
navrhovateľka, bol zamestnancom Z. v U., úväzkovo bol zamestnancom N. kardiocentra v R.. Na
univerzite bol na L. Z. G. a robil aj prednostu N. kliniky W. nemocnice v U. na polovičný úväzok. Priebeh
liečby navrhovateľky si presne nepamätá. Potvrdil, že navrhovateľka bola na detskú kliniku preložená z
infekčného oddelenia W. nemocnice v U., s ktorým často konzultovali asi tak 1x mesačne, pričom išlo
zväčša o podozrenie na Kawasakiho chorobu.

V čase preloženia navrhovateľky na ich oddelenie mala septické teploty a poruchy zrážania krvi. Klinický
obraz pacientky v čase preloženia na oddelenie nezodpovedal podľa známych kritérií Kawasakiho
chorobe. Kawasakiho choroba patrí do skupiny autoimúnnych ochorení, kde nie je známa etiológia, je to
ochorenie, kde je veľa hypotéz a chýbajú tzv. zlaté diagnostické štandardy, ktoré by povedali, že keď sa
vyskytuje určitý príznaky, tak by malo nasvedčovať nejakej diagnóze. Príznaky Kawasakiho choroby sa
vyskytujú pri veľkom množstve iných ochorení. V prvom rade chýbal pri predložení na oddelenie podľa
klinického priebehu typický príznak, pretože pacientka bola prijatá po preliečení sepsy na infekčnom
oddelení afebrilná, teda bez teploty. Pritom pri Kawasakiho chorobe sa teploty vyskytujú dlhodobo aj
9-10 dní, a teda ťažko zaberajú na antipyretiká, teda lieky proti teplote. V literatúre sa písalo okrem
toho, že zvyčajne postihuje deti od 1 do 5 rokov a najviac chlapcov. Úplne chýbal príznak a to zväčšenie
lymfatických uzlín, podľa ktorého dostala choroba aj názov. Pacientka bola kardiologicky vyšetrená,
opakovane sa jej vykonal echokardiograf a ani pri jednom a ani pri druhom vyšetrení neboli známky
poškodenia srdca, pričom vyšetrenie bolo zamerané aj na koronárne artérie, ktoré boli v poriadku.
Vyšetrenie vykonával osobne. Uviedol, že u pacientky boli aj príznaky, ktoré sú aj pri Kawasakiho
chorobe, a to zápal očných spojiviek a zápal ústnej dutiny, ktoré však u detí bývajú častým príznakom
aj pri iných infekčných ochoreniach. Takže sa potom priklonil k diagnóze, ktorá bola stanovená aj
na infekčnom oddelení a to Steven - Johnsonov syndróm, ktorý patrí do rovnakej skupiny ochorení.
Uviedol, že pacientke bola stanovená diagnóza na infekčnom oddelení a aj zahájená liečba. Išlo o
akútny stav sepsy s poruchou krvácania, ktorý mohol skončiť fatálne. Klinický priebeh u pacientky mohol
nasvedčovať stanovenej diagnóze Steven - Johnsonovmu syndrómu a on sa s touto diagnózou stotožnil.
Na infekčnom oddelení zvládli akútny stav a pacientka bola preložená na pokračovanie liečby, čo je
normálny postup. U nich ostala hospitalizovaná, teploty nemala, pretrvával zápal spojiviek a zápal v
ústach, ale to považovali za doznievajúci priebeh ochorenia. Uviedol, že lieky podávané u odporcu na
záchranu pacientky nemohli spôsobiť vznik Kawasakiho choroby alebo infarktu myokardu, Kawasakiho
choroba u nej bola a diagnóza bola mylná.

Znalca G.. C. L., D.., potvrdil správnosť bodového ohodnotenia bolestného a SSÚ v znaleckom posudku
predloženom navrhovateľkou. Uviedol, že sa stotožňuje aj s navýšením bodového ohodnotenia z
dôvodu, že následky poškodenia u navrhovateľky sú na celý život. Na námietku vedľajšieho účastníka
k výške bodového ohodnotenia, ktoré nie je v súlade s mierou poruchy navrhovateľky 50% podľa Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, uviedol, že ohodnotená položka č. 84 - postihnutie srdca, ktoré možno
je ohodnotiť 100 až 260 bodmi, bolo priznaných 260 bodov, t.j. max. možná výška, z dôvodu, že dieťa je
organizmus, ktorý sa vyvíja a už v tomto období je mu zamedzené sa vyvíjať, t.j. podľa možností jeho
mozgovej kapacity. Týka sa to napr. výberu školy, vzdelania, a následnej práce, telesnej aktivity. To ho
všetko len čaká, pokiaľ to neskončí tragicky. Poškodené cievy sú tam natrvalo. To sa už nezmení. Čo sa
týka navýšenia 50% je z dôvodu, že diagnostické úkony museli byť vykonávané opakovane, pričom ide
o invazívne výkony. Napr. katetrizácia srdca a ciev srdca, ktoré budú musieť byť opakovane vykonávané.
Aby to nebolo až tak bolestivé, tak sa v súčasnosti robí umelý spánok, narkóza, ktorá sama o sebe je
nebezpečná a vplýva na organizmus cez imunitu. Každé vniknutie do organizmu je invazívna metóda,
je neprirodzená a bolestivá. Je možné, že u navrhovateľky dôjde aj k baypasu, čo je bolestivý zákrok.

Čo sa týka SSU, obodovaná položka č. 302c ako srdcové poruchy ťažkého stupňa s rozpätím možného
bodového ohodnotenia 500 až 1000 bodov, ktorá bola ohodnotená maximálnym pričom bodov, odôvodnil
znalec tým, že aneurizma, ischémia, je tak závažné ochorenie, že môže kedykoľvek prasknúť, ide o
oslabenú cievu, na to sa zomiera. Nie je to jednoduchá záležitosť, je to vada, ktorá sa dá riešiť len
tým spôsobom že sa urobí baypas, a za týmito aneurizmami vznikajú zúženia - stenózy a môže dôjsť k
infarktu kedykoľvek, pričom jedna časť je už u navrhovateľky nefunkčná po ischemickej príhode.

Znalec ďalej na vysvetlenie uviedol, že je rozdiel, ak takáto porucha sa vyskytne u pacienta 50 - 60
ročného, alebo u dieťaťa, ktoré malo v tom čase 11 rokov. U starších ľudí je predpoklad, že v dôsledku
veku, starnutia, životosprávy môže dôjsť k opotrebeniu ciev a v tom je aj ten rozdiel. Znalec zotrval na
svojom znaleckom posudku. Ďalej uviedol, že lekárka ktorá prijímala na infekčné oddelenie pacienta,
nezaznamenala, že sa jednalo o zápal spojiviek. Málo kto si všimol, že tam bola zapísaná zväčšené
lymfatické uzliny na krku. Na infekčnom bol prizvaný očiar, ktorý nedával súvis s Kawasakiho chorobou,
ale zameral sa na očné pozadie, aby sa mohla urobiť lumbálna punkcia. Tá sa robí pri podozrení na
zápal spojiviek. Podľa znalca bola nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť okrem nepopísania
konjuktivitídy v tom, že sa stanovila diagnóza Steven -Johnsonov syndróm a liečili súčasne sepsu. Sepsa
ako bakteriálna infekcia sa nepotvrdila. V tom bol ten najzávažnejší problém. Ak sa hovorilo o vaskulitíde,
teda systémovom ochorení, tak už na ten 4-5 deň mali brať aj možný Kawasakiho syndróm a vtedy treba
tie prísne kontroly kardiológov, pričom prof. G. to nemusel na ten 4-5 deň vidieť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, znalca, oboznámením listinným dôkazov a to oznámenie
o výsledku šetrenia zo 17.9.2010, znalecký posudok č. 66/2011, pokus o mimosúdne vyriešenie veci,
protokol č. 362/2010, rozhodnutie S. U., lekársky posudok zo dňa 25.1.2013, poistná zmluva z
12.10.2007, zmluvné dojednania , dodatok č. 1 k poistnej zmluve, znalecký posudok č. 3/2014, správa
z kardiologickej ambulancie Dr. R. z 22.4.2015 a zistil tento skutkový a právny stav :

Navrhovateľka bola hospitalizovaná u odporcu v dňoch 31.08.2009 - 16.09.2009. Na základe podnetu
matky navrhovateľky Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prešetril, či nedošlo k pochybeniu
zo strany odporcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke. Zo záverov oznámenia
o výsledku šetrenia, vyplynulo, že po zhodnotení všetkých dostupných údajov, ako aj stanoviska
odborného konzultanta, nebola maloletej navrhovateľke správne poskytnutá zdravotná starostlivosť. K
pochybeniu došlo tým, že zdravotníckymi pracovníkmi nebola správne stanovená diagnóza a preto aj
následná liečba nebola adekvátna, čím došlo ku vzniku kardiálnych komplikácií so všetkými dôsledkami
na zdravotný stav navrhovateľky. Výkonom dohľadu bolo ďalej zistené, že ani zdravotná dokumentácia
nebola v období hospitalizácie vedená správne.

Zo znaleckého posudku (č.66/2001), ktorý predložila navrhovateľka, súd zistil, že na základe analýzy
predložených lekárskych správ bolo zistené že, že navrhovateľka prekonala závažné systémové
ochorenie - Kawasakiho chorobu, ktorá je spojená so zápalom systémových ciev. Na základe analýzy
zdravotnej dokumentácie navrhovateľka mala počas hospitalizácie na B. klinike W. U. plne vyvinuté
prvé štyri zo šiestich základných príznakov vyššie uvedenej diagnózy. Z dôvodu nesprávnej diagnostiky,
neboli navrhovateľke podané dva základe lieky, ktoré sú základom liečby Kawasakiho choroby - kyselina
acetylsalicylová a vysoké dávky imunoglobulínov. Vzhľadom na to, že tieto dva základe lieky neboli

podávané počas akútnej fázy ochorenia, výrazne sa tým zvýšilo riziko poškodenia koronárnych tepien,
ktoré môžu výrazne zhoršiť prognózu ochorenia. U navrhovateľky došlo k vývoju najzávaženejších
komplikácii Kawasakiho choroby - boli potvrdené obrovské vakovité rozšírenia pravej aj ľavej koronárnej
tepny s jej úzaverom na podklade krvnej zrazeniny. Na podklade neskorších vyšetrení bol potvrdený
aj infarkt myokardu s následným vývojom jazvy svaloviny srdca. Znalec ohodnotil odškodnenie (podľa
zákona č. 437/2004 Z.z.) za bolesť, pričom celková výška bodového hodnotenia predstavovala
celkom 520 bodov. Odškodnenie v zmysle uvedeného zákona za sťaženie spoločenského uplatnenia
predstavovalo podľa predmetného znaleckého posudku celkovo 2000 bodov. V závere znaleckého
posudku znalci uviedli, že komplikácie po prekonanej Kawasakiho chorobe sú trvalého charakteru.
Takisto uviedli významný vplyv ochorenia na život a celkové spoločenské uplatnenie u navrhovateľky,
ktorá sa musí vyvarovať namáhavej fyzickej činnosti, vytrvalostným behom a aktívnemu športu. Rovnako
je obmedzená pri výbere povolania, nakoľko je odporúčané zamestnanie, pri ktorom je nízky stupeň
fyzickej, ale aj psychickej záťaže. Prípadná gravidita bude pre navrhovateľku v budúcnosti riziková.

Rozhodnutím S. práce, sociálnych vecí a rodiny U. zo dňa 5.2.2013 bola určená miera funkčnej poruchy
u maloletej navrhovateľky na 50% a je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.

Znalec, ktorého súd pribral do konania z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie pediatra, vypracoval
znalecký posudok č. 3/2014 dňa 15.5.2014. Na otázky súdu uviedol, že odporca nestanovil správne
diagnózu Kawasakiho choroba u navrhovateľky, ktorej v dôsledku toho neboli podané dva základné lieky,
ktoré sú základom liečby tohto ochorenia a to kyslina acetylosalicylová a vysoké dávky imunoglobulínov,
ktoré znižujú výskyt najzávažnejšej komplikácie tohto ochorenia a to poškodenie koronárnych tepien.
Pretože tieto lieky neboli podané počas akútnej fázy ochorenia, výrazne sa tým zvýšilo riziko poškodenia
koronárnych tepien, ktoré môžu výrazne zhoršiť prognózu ochorenia. Počas hospitalizácie v Detskom
kardiocentre boli potvrdené obrovské vakovité rozšírenia pravej a ľavej koronárnej tepny s jej uzáverom
krvnou zrazeninou a bol potvrdený infarkt myokardu s následným vývojom jazvy. Uviedol, že ak by bola
zistená správna diagnóza a nastavená správna liečba u maloletej nemožno vylúčiť, či by nedošlo ku
komplikáciám, ale liečbou by sa znížilo riziko komplikácií.

Znalec sa stotožnil s bodovým ohodnotením bolestného položka č. 84 postihnutie srdca - priznané 260
bodov, navýšené o 50% za komplikovanejší spôsob liečenia a navýšenie o 50% za opakované invazívne
katetrizačné kardiologické vyšetrenie, spolu 520 bodov a aj s bodovým ohodnotením za SSÚ - položka
č. 302c - srdcové poruchy ťažkého stupňa - priznané na 1000 bodov, navýšenie o 100%, celkovo 2.000
bodov.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Obč. zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobu, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosti použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 444 Obč. zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na
zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na
základe lekárskeho posudku. Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú
ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z., ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách
podľa odseku 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia
spoločenského uplatnenia najlepšie porovnať.

Podľa § 5 ods. 1 zákona 437/2004 Z.z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa § 5 ods. 5 zákona 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

Podľa Oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 172/2009 Z.z., opatrenie ustanovuje výšku náhrady
za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009 za jeden bod na 14,46
eura.

Súd predovšetkým skúmal, či odporca je subjektom, ktorý by mal byť pasívne legitimovaný v tomto
konaní a dospel k záveru, že odporca je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, činnosť vykonáva
prostredníctvom zamestnancov a preto je v konaní o náhradu škodu pasívne legitimovaný. Zamestnanci
odporcu poskytli zdravotnú starostlivosť pri hospitalizácii maloletej v dňoch 31. 8.2009 - 16. 9.2009, kedy
nestanovili správnu diagnózu a to Kawasakiho chorobu a v dôsledku toho jej nenasadili správnu liečbu
a došlo k najzávažnejším komplikáciám tohto ochorenia a to obrovské vakovité rozšírenia pravej a ľavej
koronárnej tepny a infarkt myokardu s následným vývojom jazvy svaloviny srdca.

Súd skúmal, či odporca je za poškodenie zdravia navrhovateľky zodpovedný a dospel k záveru,
že odporca nesie zodpovednosť za poškodenie zdravia navrhovateľky. Túto skutočnosť mal súd
preukázanú jednak výsluchmi svedkov a to G.. H., stanoviskom Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, znaleckým posudkom, ktorý predložila navrhovateľka, ktorý súd však posúdil ako listinný
dôkaz a aj znaleckým posudkom, ktorý vypracoval znalec súdom do konania pribratý, ktorý bol aj
vypočutý na návrh účastníkov konania. Zo všetkých uvedených dôkazov vyplýva, že odporca nestanovil
správne diagnózu Kawasakiho choroba, hoci tak podľa symptómov prítomných počas hospitalizácie
maloletej urobiť mal, stanovil nesprávnu diagnózu a to Steven - Johnsonov syndróm, vaskulitídu v rámci
septického stavu a podozrenie na systémové ochorenie a v dôsledku toho nenasadil správnu liečbu,
pričom tento jeho postup viedol k nezvratnému poškodeniu zdravia navrhovateľky. Stanovenie diagnózy
závisí od toho, či pri diferenciálnom diagnostikom vyšetrení sa predpokladá / treba na túto diagnózu
myslieť/ a sú vedomosti o charakteristických klinických prejavoch choroby. U navrhovateľky pri prijatí
boli teploty, ktoré trvali síce krátko - 1- 2 dní, bol prítomný exantém, oči - spojovky aj celé okolie očí
boli opuchnuté, na krku boli popísané obojstranne drobné lymfatické uzliny. Znalec však konštatoval,
že nasadenie liečby kortikoidmi mohlo ovplyvniť prejavy choroby, ktoré boli potlačené a to najmä
teploty. I keď znalec konštatuje, že u navrhovateľky išlo o atypický priebeh ochorenia s nekompletným
klinickým aj laboratórnym obrazom, diagnózu lekári odporcu nestavili správne, neuvažovali s ňou ani
v diferenciálnom diagnostickom postupe o tejto diagnóze. V konaní nebolo sporné, že komplikácie
u navrhovateľky vznikli v priamej príčinnej súvislosti s konaním odporcu. Tým, že nebola stanovená
správna diagnóza, neboli podávané dva základné lieky, ktoré sú základom liečby tohto ochorenia
a to kyselina acetylosalicylová a vysoké dávky imunoglobulínov, ktoré znižujú výskyt najzávažnejšej
komplikácie tohto ochorenia, ktorým je poškodenie koronárnych tepien. Dôsledkom je zvýšené riziko
poškodenia koronárnych tepien a zhoršenie prognózny ochorenia. U navrhovateľky boli potvrdené
obrovské vakovité rozšírenia pravej aj ľavej tepny s jej uzáverom krvnou zrazeninou a infarkt myokardu
s následným vývojom jazvy. Došlo k zväčšeniu dutiny ľavej komory s dokázanou poruchou funkcie jej
časti a v dôsledku spomalenia toku krvi vo výdutinách došlo k upchatiu vetvy ľavej koronárnej tepny a
vzniku infarktu myokardu, jeho trvalým pozostatkom v svalovine ľavej komory srdca je jazva po infarkte
myokardu, zväčšenie ľavej komory a zhoršenie jej funkcie.

Súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti podaného znaleckého posudku znalcom G.. L., D.. Znalec
bol aj vypočutý k námietkam produkovaným odporcom, na ktoré fundovane odpovedal a svoj názor
vyjadrený v znaleckom posudku, si podľa názoru súdu, obhájil. Na námietky odporcu uviedol, že u
maloletej neboli popísané spojovky, teda nebola dostatočne pri prijatí vyšetrená. Uviedol, že napriek
konziliárnemu vyšetreniu nikto z lekárov nevyslovil podozrenie na Kawasakiho chorobu. U navrhovateľky
bol síce priebeh ochorenia atypický a to už aj vzhľadom na vek dieťaťa, ale podľa príznakov, ktoré
neboli hneď pri prijatí a v prvých dňoch, sa dala stanoviť diagnóza. Kawasakiho choroba má tiež svoje
špecifiká, časový priebeh a komplikácie, pričom znalec hodnotil priebeh celej hospitalizácie, teda odo
dňa prijatia na infekčnú kliniku až po prepustenie z pediatrickej kliniky. Uviedol, že u navrhovateľky jeden
zo znakov - trvanie horúčky viac dní nebol splnený, ale z dôvodu, že sa ihneď pristúpilo k liečbe pulznými
dávkami kortikoidov pre podozrenie s neuroinfekcie, tieto dávky ovplyvnili zápalový proces a tým došlo
k poklesu teploty. Konjuktivitída priamo nebola diagnostikovaná, ale už v sesterských záznamoch je
zápis o opuchu, začervenaní viečok. Zmeny na sliznici dutiny ústnej už pri prijatí na infekčnú kliniku boli
zistené a aj afty na sliznici, belavé povlaky, opuch pier, zápal hrdla. Ďalej už pri prijatí zistené drobné
lymfatické uzliny na krku obojstranne. Polymorfný exantém na koži je opakované popísaný pri príjme na
infekčnú kliniku. Erytrém na dlaniach a ploskách nôh bol tiež popísaný, olupovanie nie je zaznamenané.
Odporca tvrdil, že sa v rámci diferenciálno - diagnostiky uvažovalo aj o diagnóze Kawasakiho chorobe,
žiadnym spôsobom toto tvrdenie nepreukázal, pričom znalec uviedol, že o tomto možno pochybovať,
lebo kardiológ pri hodnotení echokardiologického nálezu by bol spomenul toto ochorenie a rovnako pri
prepustení pacienta by bol odporúčal pravidelné kontroly na kardiologickej ambulancii. Ďalej poukázal
na to, u maloletej sú záznamy o tachykardii v kľude, čo je jeden z príznakov možného postihnutia
kardiovaskulárneho systému. Inak povedané, bolo potrebné venovať pozornosť príznakom počas dlhšej
doby, lebo uvedené ochorenie sa vyvíja postupne a najmä zopakovať echokardiograf a to po niekoľkých
dňoch, lebo v prvých dňoch sa zmeny nemusia prejaviť.

Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že pochybenie odporcu skonštatovali aj znalci v znaleckej
organizácii ferensic. sk, ktorý predložila navrhovateľka, pričom tento dôakz súd vyhodnotil ak listinný
dôkaz, faktom ale zostáva, že aj v tomto listinnom dôkaze dospeli znalci - lekári k rovnakému záveru,
ako znalec pribratý do konania. Záver o zodpovednosti odporcu za poškodenie zdravia je totožný so
závermi znalca pribratého do konania. Okrem toho zodpovednosť odporcu potvrdil aj Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 17. 9.2010, v ktorom konštatuje, že po zhodnotení všetkých
dostupných údajov a stanoviska odborného konzultanta úradu v odbore pediatria, navrhovateľke v
období od 31.8.2009 do 16. 9.2009 nebola odporcom poskytnutá zdravotná starostlivosť správne. K
pochybeniu došlo tým, že zdravotníckymi pracovníkmi nebola správne stanovená diagnóza a preto aj
následná liečby nebola adekvátna, čím došlo k vzniku kardiálnych komplikácií so všetkými dôsledkami
na zdravotný stav navrhovateľky. Tvrdenie odporcu, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
nepristúpil k sankcii voči odporcovi považoval súd za irelevantné.

Súd zamietol návrh odporcu na vypočutie svedka prof. G.. D. C., D.:, ktorý je prezidentom Slovenskej
spoločnosti infektológov a ktorý by sa mal vyjadriť k otázkami postupu infektológov. Navrhovaný
svedok žiadnym spôsobom sa nezúčastňoval na liečbe maloletej navrhovateľky a preto nemohol ako
svedok prispieť k objektívnemu zisteniu priebehu liečby navrhovateľky. Rovnako zamietol súd návrh na
vypracovanie znaleckého posudku, nakoľko zodpovednosť odporcu a aj bodové ohodnotenie bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplynulo z viacerých listinných dôkazov a len preto, že odporca
odmieta uznať svoju zodpovednosť, nie je dôvod na to, aby súd dal vypracovať kontrolný znalecký
posudok.

Pokiaľ ide o nároky navrhovateľky na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ide o nároky
nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na osobu poškodeného. Obidva nároky sa priznávajú
jednorazovo, na základe lekárskeho posudku a pri určení výšky týchto nárokov sa vychádza z celkového
počtu bodov, ktorými sa bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenie ohodnotilo v lekárskom posudku.

Náhrada za vytrpené bolesti predstavuje náhradu za imateriálnu ujmu vzniknutú pri škode na
zdraví. Jej cieľom je poskytnutím peňažných prostriedkov vyvážiť, prípadne zmierniť bolesti pri
samotnom odškodnení zdravia, pri liečení, pri odstraňovaní následkov poškodenia. Náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé následky, ktoré trvalo a
výrazným spôsobom sťažujú uplatnenie poškodeného v osobnom živote, či iných sférach jeho života,

prípadne pri výkone povolania. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Oba nároky sú nárokmi samostatnými v tom zmysle,
že priznanie nároku na bolestné nie je podmienené priznaním nároku za sťaženie spoločenského
uplatnenia a naopak.

Súd priznal navrhovateľke náhradu za bolestné v takej výške, ako bola uplatnená, lebo znalec, ktorého
súd pribral do konania, sa oboznámil s bodovým ohodnotením stanoveným v znaleckom posudku
predloženom navrhovateľkou a stotožnil sa s výškou bodov určených navrhovateľke za bolesť na 520
bodov, čo pri hodnote 1 bodu 14,46 € predstavuje sumu 7.519,20 eura.

Pokiaľ ide o výšku za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky, aj v tejto časti nároku
bol vypracovaný znalecký posudok znaleckou organizáciou forensic.sk, ktoré bodové ohodnotenie
preskúmal aj do konania pribratý znalec a s výškou bodov sa stotožnil. Výška bodového ohodnotenie
sťaženého spoločenského uplatnenia navrhovateľky bola určená na 2000 bodov, pri hodnote bodu 14,46
€ predstavuje sťaženie spoločenského uplatnenie 28.920 eur.

Čo sa týka mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, dospel súd k
záveru, že u navrhovateľky ide nesporne o prípad hodný osobitného zreteľa, odôvodňujúci na daný
skutkový stav aplikáciu ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č 427/2004 Z.z., pričom súd zvýšil náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenie o 40% a to vzhľadom na trvalé následky na zdravie navrhovateľky.
Súd prihliadol najmä na vek navrhovateľky, kedy vo veku 11 rokov utrpela infarkt myokardu, rozsiahle
poškodenie koronárnych tepien, zmeny na srdci, ktoré sú trvalého charakteru, postihnutý srdcový sval je
doživotne menejcenný. Zdravotný tav navrhovateľky si vyžaduje pravidelné vyšetrovanie zobrazovacími
vyšetrovacími metódami, dlhodobo brať lieky zabraňujúce vytváraniu zrazenín. Okrem liečby si jej
stav vyžaduje osobitné režimové opatrenia a to vylúčenie športovej aktivity, ktorú súd však nemôže
plnohodnotne porovnať so stavom pred ochorením, lebo navrhovateľka bola v čase vzniku choroby
vo veku 11 rokov. Následky choroby sa prejavia pri jej štúdiu a aj výbere jej povolania, kedy si musí
hľadať také štúdium a prácu, ktorá nebude vyžadovať zvýšenú fyzickú a psychickú námahu. Tým
bude ovplyvnená aj jej možnosť uplatnenia na trhu práce. Okrem toho je obmedzená pri telesných a
športových aktivitách. Závažnou skutočnosťou je, že poškodenie zdravia utrpela vo veľmi mladom veku
11 rokov, pričom jej miera funkčnej poruchy bola určená na 50%, t.j ide o osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, pričom u dospelého jedinca by vznikol pri takejto miere nárok na invalidný dôchodok.
Prognóza ochorenia aj pri dodržiavaní všetkých doporučení lekárov nie je dobrá, nakoľko poškodenie
koronárnych tepien a srdcového svalu je nezvratné, môže sa len zhoršiť, pričom hrozí zavedenia
baypasu, resp. až transplantácia srdca. Z uvedených dôvodov priznal súd k bodovému ohodnoteniu
sťaženého spoločenského uplatnenia aj 40% zvýšenie, čo predstavuje sumu 11.568 eur / 28.920: 100
x 40 = 11.568 eur/ , pričom potom celkové sťaženie spoločenského uplatnenia priznané navrhovateľke
predstavuje sumu 40.488 eur.
Náhrada sťaženého spoločenského uplatnenia vo svojej podstate predstavuje náhradu za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre splnenie jeho spoločenských úloh. Predpokladom primeraného
zvýšenia čiastky, zodpovedajúcej základnému počtu bodov zistenému lekárom, je existencia takých
skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie poškodeného nie je možné vyjadriť len základným
odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré už samotné predstavuje náhradu za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho
životných a spoločenských potrieb a úloh. Aj podľa súdnej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. XCdo/XX/XXXX) za sťaženie spoločenského uplatnenia treba rozumieť vylúčenie alebo obmedzenie
účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom
živote, či dokonca priame znemožnenie výkonu alebo voľby povolania, voľbu životného partnera,
prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Súd je v konaní vždy povinný skúmať, aké predpoklady
mal pre životné a spoločenské uplatnenie poškodený pred vznikom škody. Len vo výnimočných
prípadoch hodných osobitného zreteľa je možné sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad najvyššie
sadzby odškodnenia.
Súd má za to, že v súlade so zisteným skutkovým stavom na strane navrhovateľky nastala taká závažná
zmena, ktorá odôvodňovala mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o
40% zo základného bodového ohodnotenia. Súd pri tomto rozhodovaní prihliadol na predpoklady
navrhovateľky, ktoré mala v čase pred ochorením, kedy bola zdravá a na náklady, ktoré bude niesť celý

život. Súd má za to, že takto zvýšenie SSÚ zodpovedá zisteným skutočnostiam a v zostávajúcej časti
nároku na zvýšenie SSÚ o ďalších 10% žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.