Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/182/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111236035
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4111236035.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: Y. G., nar. X.X.XXXX.
bytom H. XX, U., zastúpená JUDr. Petrom Koscelanským, advokátom so sídlom Fraňa Mojtu č. 24,
949 01 Nitra, proti žalovanej: Fakultná nemocnica Nitra, sídlo Špitálska 6, Nitra, IČO: 17 336 007, za
účasti intervenienta na strane žalovaného: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so

sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní
intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/19/2012-330 zo dňa 2. decembra 2015,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I. a II. p o t v r
d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu

7.519,20 eura z titulu náhrady za bolesť a. výrokom II. uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 40.488,-
eur z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Výrokom III. žalobu v zostávajúcej časti zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že o náhrade trov konania
bude rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ust. § 420 ods. 1,2 , § 444 Občianskeho zákonníka, ust. § 3 ods. 1, §4 ods. 1,2,3, § 5 ods. 1,2
aods.5zák.č.437/2004Z.z.onáhradezabolesťazasťaženiespoločenskéhouplatneniaaspoukazom

na vykonané dokazovanie žalobe do sumy 48.007,20 eura vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol.
1.2 V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že žalobou podanou na Okresnom súde v Nitre dňa
28. 11.2011 sa žalobkyňa ( v tom čase ešte maloletá, zastúpená rodičmi ako zákonnými zástupcami)
domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatenie jej sumy 50.788,20
eur a trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že bola hospitalizovaná u žalovanej v dňoch 31. 8.
2009 - 16. 9.2009 a počas tejto hospitalizácie jej nebola správne poskytnutá zdravotná starostlivosť,
nebolo diagnostikované závažné ochorenie srdca Kawasakiho choroba a z toho dôvodu došlo u nej

k závažnému a nezvratnému poškodeniu zdravotného stavu - k vývoju najzávažnejších komplikácií
- obrovské vakovité rozšírenia pravej a ľavej koronárnej tepny s potvrdeným infarktom myokardu.
Na základe podnetu matky žalobkyne Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prešetril, či
nedošlo k pochybeniu zo strany žalovanej pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti žalobkyni. Zo záverov
oznámenia o výsledku šetrenia vyplynulo, že po zhodnotení všetkých dostupných údajov, ako aj
stanoviska odborného konzultanta, nebola žalobkyni správne poskytnutá zdravotná starostlivosť. K

pochybeniu došlo tým, že zdravotníckymi pracovníkmi nebola správne stanovená diagnóza, a preto aj
následná liečba nebola adekvátna, čím došlo ku vzniku kardiálnych komplikácií so všetkými dôsledkami
na zdravotný stav žalobkyne. Výkonom dohľadu bolo ďalej zistené, že ani zdravotná dokumentácianebola v období hospitalizácie vedená správne. Následne požiadala o vypracovanie znaleckého
posudku znaleckú organizáciu Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Bratislava na posúdenie
správnosti postupu žalovanej ako i na vyčíslenie bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa záverov tohto posudku došlo pri liečbe žalobkyni k jednoznačnému pochybeniu na strane
žalovanej a znalci v znaleckom posudku vyčíslili bodové ohodnotenie bolesti vo výške 7.519,20 eur a
odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 28.920 eur. Žalobkyňa s poukazom na to,
že ide o prípad hodný osobitného zreteľa s poukazom na ust. § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z:z. žiadala
zvýšenie náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie o 50%, t.j. o sumu 14.460 eur, celkovo žalovala z

titulu náhrady škody na zdraví zaplatenie nemajetkovek ujmy vo výške 50.899 eur.
1.3 Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 12Ro/380/2011-42 zo dňa 06.12.2011, ktorým
vyhovel žalobe v celom rozsahu. Proti platobnému rozkazu podala odpor žalovaná, ktorá nesúhlasila so
žalobou a žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť.
1.4 Súd prvej inštancie následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, v ktorom uviedol, že z
vykonaného dokazovania mal zistený skutkový stav podľa ktorého žalobkyňa bola v dňoch 31.08.2009-

16.09.2009 hospitalizovaná u žalovanej a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebola v tom
čase maloletej žalobkyni poskytnutá žalovanou správna zdravotná starostlivosť tým, že zdravotnými
pracovníkmi nebola správne stanovená diagnóza a preto aj následná liečba nebola adekvátna,
čím došlo ku vzniku kardiálnych komplikácií so všetkými dôsledkami na zdravotný stav žalobkyni.
Zo znaleckého posudku (č.66/2001), ktorý predložila žalobkyňa, súd zistil, že na základe analýzy

predložených lekárskych správ bolo zistené že, že žalobkyňa prekonala závažné systémové ochorenie
- Kawasakiho chorobu, ktorá je spojená so zápalom systémových ciev. Na základe analýzy zdravotnej
dokumentácie žalobkyňa mala počas hospitalizácie plne vyvinuté prvé štyri zo šiestich základných
príznakov vyššie uvedenej diagnózy. Z dôvodu nesprávnej diagnostiky, neboli žalobkyni podané dva
základe lieky, ktoré sú základom liečby Kawasakiho choroby - kyselina acetylsalicylová a vysoké

dávky imunoglobulínov. Vzhľadom na to, že tieto dva základe lieky neboli podávané počas akútnej fázy
ochorenia, výrazne sa tým zvýšilo riziko poškodenia koronárnych tepien, ktoré môžu výrazne zhoršiť
prognózu ochorenia. U žalobkyni došlo k vývoju najzávaženejších komplikácii Kawasakiho choroby -
boli potvrdené obrovské vakovité rozšírenia pravej aj ľavej koronárnej tepny s jej uzáverom na podklade
krvnej zrazeniny. Na podklade neskorších vyšetrení bol potvrdený aj infarkt myokardu s následným

vývojom jazvy svaloviny srdca. Znalec ohodnotil odškodnenie (podľa zákona č. 437/2004 Z.z.) za
bolesť, pričom celková výška bodového hodnotenia predstavovala celkom 520 bodov. Odškodnenie v
zmysle uvedeného zákona za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavovalo podľa predmetného
znaleckého posudku celkovo 2000 bodov. V závere znaleckého posudku znalci uviedli, že komplikácie
po prekonanej Kawasakiho chorobe sú trvalého charakteru. Takisto uviedli významný vplyv ochorenia na

životacelkovéspoločenskéuplatnenieužalobkyni,ktorásamusívyvarovaťnamáhavejfyzickejčinnosti,
vytrvalostným behom a aktívnemu športu. Rovnako je obmedzená pri výbere povolania, nakoľko je
odporúčanézamestnanie,priktoromjenízkystupeňfyzickej,aleajpsychickejzáťaže.Prípadnágravidita
bude pre žalobkyňu v budúcnosti riziková. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra
zo dňa 5.2.2013 bola určená miera funkčnej poruchy u maloletej navrhovateľky na 50% a je fyzickou

osobou s ťažkým zdravotným postihnutím.
1.5 Súd najskôr skúmal, či žalovaná je subjektom, ktorý by mal byť pasívne legitimovaný v tomto
konaní a dospel k záveru, že žalovaná je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, činnosť vykonáva
prostredníctvom svojich zamestnancov a preto je v konaní o náhradu škodu na zdraví ako poskytovateľ
zdravotnej starostlivosti pasívne legitimovaná.

1.6 Súd pribral do konania znalca z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie pediatra, MUDr. Jána
Kovaľa, PhD., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 3/2014 dňa 15.5.2014. a v ktorom uviedol, že
žalovaná nestanovila správne diagnózu Kawasakiho choroba u žalobkyni, ktorej v dôsledku toho neboli
podané dva základné lieky, ktoré sú základom liečby tohto ochorenia a to kyslina acetylosalicylová
a vysoké dávky imunoglobulínov, ktoré znižujú výskyt najzávažnejšej komplikácie tohto ochorenia, a

to poškodenie koronárnych tepien. Pretože tieto lieky neboli podané počas akútnej fázy ochorenia,
výrazne sa tým zvýšilo riziko poškodenia koronárnych tepien, ktoré môžu výrazne zhoršiť prognózu
ochorenia. Počas hospitalizácie v Detskom kardiocentre boli potvrdené obrovské vakovité rozšírenia
pravej a ľavej koronárnej tepny s jej uzáverom krvnou zrazeninou a bol potvrdený infarkt myokardu s
následným vývojom jazvy. Uviedol, že ak by bola zistená správna diagnóza a nastavená správna liečba

u žalobkyni nemožno vylúčiť, či by nedošlo ku komplikáciám, ale liečbou by sa znížilo riziko komplikácií.
Znalec sa stotožnil s bodovým ohodnotením bolestného položka č. 84 postihnutie srdca - priznané 260
bodov, navýšené o 50% za komplikovanejší spôsob liečenia a navýšenie o 50% za opakované invazívne
katetrizačné kardiologické vyšetrenie, spolu 520 bodov a aj s bodovým ohodnotením za SSÚ - položkač. 302c - srdcové poruchy ťažkého stupňa - priznané na 1000 bodov, navýšenie o 100%, celkovo 2.000
bodov.
1.7 Súd po zistení, že u žalobkyni došlo k poškodeniu zdravia počas jej hospitalizácie u žalovanej

skúmal, či žalovaná je za poškodenie zdravia žalobkyne zodpovedná a dospel k záveru, že žalovaná
nesie zodpovednosť za poškodenie zdravia žalobkyne. Túto skutočnosť mal súd preukázanú jednak
výsluchmisvedkovatoMUDr.Vršanskej,stanoviskomÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou,
znaleckým posudkom, ktorý predložila žalobkyňa, ktorý súd však posúdil ako listinný dôkaz a aj
znaleckým posudkom MUDr. Kovaľa, PhD. , ktorý bol aj vypočutý na pojednávaní na návrh strán

sporu. Zovšetkýchuvedenýchdôkazovvyplýva,žežalovanánestanovilasprávnediagnózuKawasakiho
choroba, hoci tak podľa symptómov prítomných počas hospitalizácie žalobkyni urobiť mala, stanovila
nesprávnu diagnózu a v dôsledku toho nenasadila správnu liečbu, pričom tento postup viedol k
nezvratnému poškodeniu zdravia žalobkyne. I keď znalec konštatuje, že u žalobkyne išlo o atypický
priebeh ochorenia s nekompletným klinickým aj laboratórnym obrazom, diagnózu lekári nestanovili
správne, neuvažovali s ňou ani v diferenciálnom diagnostickom postupe o tejto diagnóze. V konaní

nebolo sporné, že komplikácie u žalobkyni vznikli v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalovanej.
1.8 Súdnemalžiadnepochybnostiosprávnosti znaleckéhoposudkuznalcaMUDr.Kovaľa,PhD.Znalec
bol aj vypočutý k námietkam produkovaným žalovanou, na ktoré fundovane odpovedal a svoj názor
vyjadrený v znaleckom posudku, si podľa názoru súdu, obhájil. Na námietky žalovanej uviedol, že u
žalobkyni neboli popísané spojovky, teda nebola dostatočne pri prijatí vyšetrená. Uviedol, že napriek

konziliárnemu vyšetreniu nikto z lekárov nevyslovil podozrenie na Kawasakiho chorobu. U žalobkyni
bol síce priebeh ochorenia atypický a to už aj vzhľadom na vek dieťaťa, ale podľa príznakov, ktoré
neboli hneď pri prijatí a v prvých dňoch, sa dala stanoviť diagnóza. Kawasakiho choroba má tiež
svoje špecifiká, časový priebeh a komplikácie, pričom znalec hodnotil priebeh celej hospitalizácie, teda
odo dňa prijatia na infekčnú kliniku až po prepustenie z pediatrickej kliniky. Uviedol, že u žalobkyni

jeden zo znakov - trvanie horúčky viac dní nebol splnený, ale z dôvodu, že sa ihneď pristúpilo k liečbe
pulznými dávkami kortikoidov pre podozrenie s neuroinfekcie, tieto dávky ovplyvnili zápalový proces
a tým došlo k poklesu teploty. Konjuktivitída priamo nebola diagnostikovaná, ale už v sesterských
záznamoch je zápis o opuchu, začervenaní viečok. Zmeny na sliznici dutiny ústnej už pri prijatí na
infekčnú kliniku boli zistené a aj afty na sliznici, belavé povlaky, opuch pier, zápal hrdla. Ďalej už

pri prijatí boli zistené drobné lymfatické uzliny na krku obojstranne. Polymorfný exantém na koži je
opakovanépopísanýpripríjmenainfekčnúkliniku.Erytrémnadlaniachaploskáchnôhboltiežpopísaný,
olupovanie nie je zaznamenané. Žalovaná tvrdila, že sa v rámci diferenciálno - diagnostiky uvažovalo
aj o diagnóze Kawasakiho chorobe, žiadnym spôsobom ale toto tvrdenie nepreukázala, pričom znalec
uviedol, že o tomto možno pochybovať, lebo kardiológ pri hodnotení echokardiologického nálezu by

bol spomenul toto ochorenie a rovnako pri prepustení pacienta by bol odporúčal pravidelné kontroly
na kardiologickej ambulancii. Ďalej poukázal na to, u žalobkyni sú záznamy o tachykardii v kľude, čo
je jeden z príznakov možného postihnutia kardiovaskulárneho systému. Inak povedané, bolo potrebné
venovať pozornosť príznakom počas dlhšej doby, lebo uvedené ochorenie sa vyvíja postupne a najmä
zopakovať echokardiograf a to po niekoľkých dňoch, lebo v prvých dňoch sa zmeny nemusia prejaviť.

1.9 Súd ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že pochybenie žalovanej skonštatovali aj znalci v znaleckom
posudku, ktorý predložila žalobkyňa, súd tento posudok hodnotil ako listinný dôkaz a zistil z neho
že znalci - lekári dospeli k rovnakému záveru, ako znalec pribratý súdom do konania. Záver o
zodpovednosti žalovanej za poškodenie zdravia žalobkyni je totožný so závermi znalca MUDR. KOvaľa
PhD. Okrem toho zodpovednosť žalovaného potvrdil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

zo dňa 17. 9.2010, v ktorom konštatuje, že po zhodnotení všetkých dostupných údajov a stanoviska
odborného konzultanta úradu v odbore pediatria, žalobkyni v období od 31.8.2009 do 16. 9.2009 nebola
žalovaným poskytnutá zdravotná starostlivosť správne. K pochybeniu došlo tým, že zdravotníckymi
pracovníkmi nebola správne stanovená diagnóza a preto aj následná liečba nebola adekvátna, čím
došlo k vzniku kardiálnych komplikácií so všetkými dôsledkami na zdravotný stav žalobkyne. Tvrdenie

žalovaného, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nepristúpil k sankcii voči žalovanému
považoval súd za irelevantné.
1.10 Po ustálení zodpovednosti žalovanej za škodu na zdraví žalobkyni sa súd zaoberal uplatnenými
nárokmi žalobkyne a to náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Konštatoval, že
ide o nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výlučne na osobu poškodeného. Obidva nároky sa

priznávajú jednorazovo, na základe lekárskeho posudku a pri určení výšky týchto nárokov sa vychádza z
celkového počtu bodov, ktorými sa bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenie ohodnotilo v lekárskom
posudku. Náhrada za vytrpené bolesti predstavuje náhradu za imateriálnu ujmu vzniknutú pri škode
na zdraví. Jej cieľom je poskytnutím peňažných prostriedkov vyvážiť, prípadne zmierniť bolesti prisamotnom odškodnení zdravia, pri liečení, pri odstraňovaní následkov poškodenia. Náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé následky, ktoré trvalo a
výrazným spôsobom sťažujú uplatnenie poškodeného v osobnom živote, či iných sférach jeho života,

prípadne pri výkone povolania. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Oba nároky sú nárokmi samostatnými v tom zmysle,
že priznanie nároku na bolestné nie je podmienené priznaním nároku za sťaženie spoločenského
uplatnenia a naopak.

1.11 Súd priznal žalobkyni náhradu za bolestné v takej výške, ako bola uplatnená, lebo znalec, ktorého
súd pribral do konania, sa oboznámil s bodovým ohodnotením stanoveným v znaleckom posudku
predloženom žalobkyňou a stotožnil sa s výškou bodov určených žalobkyni za bolesť na 520 bodov, čo
pri hodnote 1 bodu 14,46 eura predstavuje sumu 7.519,20 eura.
1.12 Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia aj v tejto časti nároku bol vypracovaný
znalecký posudok znaleckou organizáciou forensic.sk, ktoré bodové ohodnotenie preskúmal aj do

konania pribratý súdny znalec a s výškou bodov sa stotožnil. Výška bodového ohodnotenie sťaženého
spoločenského uplatnenia žalobkyne bola určená na 2000 bodov, pri hodnote bodu 14,46 eura
predstavujesťaženiespoločenskéhouplatnenie28.920eur. Čosatýkamimoriadnehozvýšenianáhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, dospel súd k záveru, že u žalobkyne ide nesporne o prípad
hodný osobitného zreteľa, odôvodňujúci na daný skutkový stav aplikáciu ustanovenia § 5 ods. 5 zákona

č 427/2004 Z.z., pričom súd zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenie o 40% a to vzhľadom
na trvalé následky na zdraví žalobkyne. Súd prihliadol najmä na vek žalobkyne, kedy vo veku 11 rokov
utrpela infarkt myokardu, rozsiahle poškodenie koronárnych tepien, zmeny na srdci, ktoré sú trvalého
charakteru, postihnutý srdcový sval je doživotne menejcenný. Zdravotný stav žalobkyne si vyžaduje
pravidelné vyšetrovanie zobrazovacími vyšetrovacími metódami, dlhodobo brať lieky zabraňujúce

vytváraniu zrazenín. Okrem liečby si jej stav vyžaduje osobitné režimové opatrenia a to vylúčenie
športovej aktivity, ktorú súd však nemôže plnohodnotne porovnať so stavom pred ochorením, lebo
navrhovateľka bola v čase vzniku choroby vo veku 11 rokov. Následky choroby sa prejavia pri jej štúdiu
a aj výbere jej povolania, kedy si musí hľadať také štúdium a prácu, ktorá nebude vyžadovať zvýšenú
fyzickú a psychickú námahu. Tým bude ovplyvnená aj jej možnosť uplatnenia na trhu práce. Okrem toho

je obmedzená pri telesných a športových aktivitách. Závažnou skutočnosťou je, že poškodenie zdravia
utrpela vo veľmi mladom veku 11 rokov, pričom jej miera funkčnej poruchy bola určená na 50%, t.j. ide o
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom u dospelého jedinca by vznikol pri takejto miere nárok
na invalidný dôchodok. Prognóza ochorenia aj pri dodržiavaní všetkých doporučení lekárov nie je dobrá,
nakoľko poškodenie koronárnych tepien a srdcového svalu je nezvratné, môže sa len zhoršiť, pričom

hrozízavedeniabaypasu,resp.ažtransplantáciasrdca. Zuvedenýchdôvodovpriznalsúdkzákladnému
bodovému ohodnoteniu sťaženého spoločenského uplatnenia aj 40% zvýšenie, čo predstavuje sumu
11.568 eur / 28.920: 100 x 40 = 11.568 eur/, pričom potom celkové sťaženie spoločenského uplatnenia
priznané žalobkyni predstavuje sumu 40.488 eur. Náhrada sťaženého spoločenského uplatnenia
vo svojej podstate predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony

poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre splnenie jeho
spoločenských úloh. Predpokladom primeraného zvýšenia čiastky, zodpovedajúcej základnému počtu
bodov zistenému lekárom, je existencia takých skutočností, ktoré umožňujú záver, že obmedzenie
poškodeného nie je možné vyjadriť len základným odškodnením za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktoré už samotné predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony

poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Aj podľa
súdnej praxe (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/90/2004) za sťaženie spoločenského
uplatnenia treba rozumieť vylúčenie alebo obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a
rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom živote, či dokonca priame znemožnenie
výkonu alebo voľby povolania, voľbu životného partnera, prípadne možnosti ďalšieho sebavzdelávania,

súd je v konaní vždy povinný skúmať, aké predpoklady mal pre životné a spoločenské uplatnenie
poškodený pred vznikom škody. Len vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa je možné
sumy odškodnenia primerane zvýšiť nad najvyššie sadzby odškodnenia. Súd mal za to, že v súlade
so zisteným skutkovým stavom na strane žalobkyne nastala taká závažná zmena, ktorá odôvodňovala
mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 40% zo základného bodového

ohodnotenia a v zostávajúcej časti nároku na zvýšenie SSÚ o ďalších 10% žalobu zamietol. Rozhodnúť
o náhrade trov si súd vyhradil osobitným rozhodnutím do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.2.1 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie intervenient ( predtým vedľajší účastník)
Komunálna poisťovňa a.s. na strane žalovanej, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie vo vyhovujúcich výrokoch I. a II. zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho
odvolaniauviedol,žesosúhlasomžalovanejakoúčastníka,popriktoromsazúčastňujekonaniavzmysle
ust. § 93 ods. 6 OSP podáva odvolanie, ktoré odôvodňuje troma odvolacími dôvodmi : 1 účastníkovi
konania bola odňatá možnosť konať pred súdom( §205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. f) OSP, 2. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci( § 205 ods. 2

písm. f) OSP) a 3. súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností/ § 205 ods. 2 písm. c/ OSP). K prvému odvolaciemu dôvodu-
odňatie mu možnosti konať v predmetnom súdnom konaní uviedol, že je jednoznačne a nepochybne
zrejmé zo samotnej chronológie úkonov súdu prvej inštancie po jeho vstupe do konania, do ktorého
vstúpil oznámením zo dňa 03.04.2013, doručené súdu dňa 05.04.2013. Súd prvej inštancie vydal dňa
18.07.2013 uznesenie, ktorým pribral do konania znalca MUDr. Jána Kovaľa, PhD.. Uznesenie pritom

nielenže mu nebolo ako vedľajšiemu účastníkovi vôbec doručované, ale podľa jeho názoru nebola
splnená ani základná procesná podmienka na ustanovenie znalca v zmysle ust. § 127 ods. 1 prvá veta
OSP, ktorého súd ustanoví až po vypočutí účastníkov, čo v tomto prípade splnené nebolo. Súd napriek
tomu znalca ustanovil, pričom svojím postupom absolútne odňal vedľajšiemu účastníkovi možnosť
konať pred súdom, keďže takýmto konaním mu bolo odňaté nielen právo vyjadriť sa k osobe znalca,

namietaťjehoprípadnúzaujatosť,čiodbornosť,aleajprávopodieľaťsanaformuláciiotázokpreznalcaa
podobne. Navyše, ak znalec sám namietal svoju zaujatosť o ktorej sa síce v konaní rozhodovalo, ale ani
tieto písomnosti mu ako vedľajšiemu účastníkovi neboli doručované. S poukazom na rozhodovaciu prax
Európskeho súdu pre ľudské práva ( rozhodnutie v prípade F. proti Slovenskej republike) a Najvyššieho
súdu SR( uznesenie sp.zn. 3Cdo/466/2014 zo dňa 12.3.2015) má za to, že uvedený postup súdu prvej

inštancie je odňatím mu možnosti konať pred súdom.
2.2 K druhému odvolaciemu dôvodu nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že napriek
vykonanému dokazovaniu nebol nie len že uspokojivo ale vôbec preukázaný základný atribút
nevyhnutný k vzniku škody a tým je porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej pri poskytnutí
zdravotnej starostlivosti žalobkyni , pretože súd neuviedol k porušeniu akej právnej povinnosti

žalovanou malo dôjsť, ale vždy je len ex post konštatovaný záver, že u žalobkyni došlo k prekonaniu
Kawasakiho choroby, čo má byť údajne v dôsledku skutočnosti, že žalovaný neposkytol žalobcovi
zdravotnú starostlivosť správne, keďže ju včas nediagnostikoval. O tom, že zdravotná starostlivosť
nie je poskytnutá správne, môžeme hovoriť výlučne v prípade, ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
nevykoná všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby, pri zohľadnení súčasných poznatkov

vedy. Z uvedeného potom ďalej vyplýva, že pokiaľ poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vykoná všetky
zdravotné výkony na správne určenie choroby, poskytol zdravotnú starostlivosť správne. Skutočnosť, že
sa následne a teda až ex post ukáže, že stanovená diagnóza v konečnom dôsledku správna nebola,
je podľa jeho názoru právne bezvýznamná, pokiaľ ani súd, ani znalci, ani Úrad, nie sú schopní ex ante
uviesť a stanoviť, aké iné či ďalšie zdravotné výkony mal či mohol žalovaný uskutočniť, t. j. nevedia určiť,

či a k porušeniu akej právnej povinnosti zo strany žalovaného malo dôjsť. Uviedol, že nemôže zostať bez
povšimnutia a právnej váhy, že po ukončení hospitalizácie u žalovanej žalobkyňa dobrovoľne a čisto z
dôvodov, že nepociťovala subjektívne ťažkosti , neabsolvovala ďalšie kardiologické vyšetrenie, na ktoré
bola dňa 23.10.2009 rajónnym pediatrom odoslaná, ale toto absolvovala až dňa 20.11.2009. Z časového
sledu udalostí sa potom podľa názoru intervenienta dá kvalifikovane predpokladať, že k výskytu

aneuryziem došlo práve v tomto časovom období, a to bez pričinenia, príp. porušenia právnej povinnosti
zo strany žalovaného. Má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené závery ohľadom neexistencie a
nepreukázania porušenia akejkoľvek právnej povinnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti zo
strany žalovanej možno označiť závery súdu prvej inštancie v rozsudku za arbitrárne a vychádzajúce z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ by zo strany žalovanej aj bola preukázaná zodpovednosť

za škodu na zdraví žalobkyne, nesprávne právne posúdenie možno badať aj pri určovaní zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 Zákona o bolestnom. V žalobe sa žalobkyňa
domáhala mimoriadneho zvýšenia vo výške 50% pričom súd prvej inštancie v rozsudku priznal zvýšenie
vo výške 40%, keď toto považoval za zodpovedajúce zisteným skutočnostiam na strane žalobkyne.
Bez toho, aby spochybni alebo zľahčoval či inak marginalizoval súčasný zdravotný stav žalobkyne a

prípadný (aj keď teoretický) nepriaznivý budúci vývoj, priznané zvýšenie o 40 % možno podľa jeho
názoru považovať vzhľadom na podmienky aplikácie najvyššieho možného (50%) zvýšenia a k nemu sa
približujúceho zvýšenia podľa súdnej praxe, za neprimerané a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
NS SR zo dňa 23.4. 2015 sp. zn. 4Cdo/126/2015.2.3 K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu a to nevykonanie navrhnutých dôkazov v odvolaní uviedol, že už pri
prvom úkone vo veci samej namietal bodové ohodnotenie bolestného a SSU tak, ako boli prezentované
v znaleckom posudku , ktorý tvoril prílohu žaloby. Ohodnotenie tak, ako bolo v tomto listinnom dôkaze

priznané, bolo totiž absolútne bez odôvodnenia ako v časti bolestného, tak aj v časti SSU, je
nepreskúmateľné a zmätočné a nevysporiadal sa s ním ani súdny znalec, ktorý žiadnym spôsobom
relevantne nevysvetlil a neobhájil priznanie bodového ohodnotenia v maximálnej možnej výške. Je toho
názoru, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu, keďže súd
prvej inštancie opakovanie rozhodol o zamietnutí návrhov na doplnenie dokazovania požadovaných

žalovanou ( kontrolný znalecký posudok) , ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
k otázke bodového ohodnotenia bolestného a SSU. Rozsudok je tak zaťažený vadou arbitrárnosti,
zmätočnosti a nepreskúmateľnosti. Zároveň uviedol, že ustanovenie znalca MUDr. Kovaľa PhD. a
jeho znalecký posudok , nemohol súd použiť v tomto konaní, s poukazom na v odvolaní už namietaný
nesprávny procesný postup súdu pri pribratí tohto znalca do konania. Napriek uvedenému súd prvej
inštancie zamietol návrh žalovanej na vypracovanie „kontrolného“ znaleckého posudku. Vzhľadom na

uvedené je podľa jeho názoru zrejmé, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované žalovaným
a teda neúplne zistil skutkový stav veci.
4. K odvolaniu intervenienta sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobkyňa je toho názoru, že dôvody odvolania sú intervenientom vykonštruované, pretože súd prvej

inštancie sa veľmi podrobne vecou zaoberal, dôkazy zrozumiteľne a jasne vyhodnotil, vyvodil z nich
správny právny záver a pokiaľ žalobe vyhovel, uskutočnil tak v súlade s právom a v neposlednom
rade aj dobrými mravmi, morálkou a slušnosťou. Nie je pravdou, že by intervenient nebol v konaní
vypočutý, prípadne že mu nebola doručená včas žaloba, všetky tieto svoje práva si realizoval, bol riadne
a niekoľkokrát vypočutý, mal možnosť vyjadriť sa k znaleckému posudku, klásť znalcovi na pojednávaní

otázky a podobne. Zaujatosť alebo nezaujatosť znalca si vyriešil súd sám a v súlade so zákonom, a nie
je v tomto prípade rozhodujúce želanie odvolateľa. Všetky rozhodujúce písomnosti boli intervenientovi
doručené a mal možnosť sa k nim riadne a včas vyjadriť, klásť svedkom otázky a vyjadrovať sa k ich
výpovediam, ako i ku všetkým písomnostiam, ktoré sa v spise nachádzajú. Podľa názoru intervenienta
rozhodnutie súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež z rozsiahlej praxe a

judikatúry súdov je ustálené, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie sa tejto časti svojho rozsudku venoval dostatočne

a logickým spôsobom zhodnotil dokazovanie a vyvodil z neho aj správne právne závery. Intervenient
vôbec nebral do úvahy zásadné a rozhodujúce dôkazy, a to záver Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zo dňa 17.10.2010, ktorý konštatoval, že jednak bola pochybením zdravotníckych
pracovníkov žalovaného nesprávne stanovená diagnóza, bola nesprávne stanovená následná liečba a
došlo k poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, ktorá nebola v súlade so zákonom o poskytovaní zdravotnej

starostlivosti, okrem toho bolo zistené, že zdravotná dokumentácia žalobkyne v dohliadanom období
nebola vedená správne, čím boli porušené príslušné ustanovenia zákona č. 576/2004 Z.z.. Ďalej sa
v spise nachádza znalecký posudok znaleckej organizácie Forensic, ktorý bol vypracovaný na žiadosť
žalobkyne, a ktorého závery sú taktiež jednoznačne v tom zmysle, že nebola správne poskytnutá
zdravotná starostlivosť žalobkyne zo strany žalovaného, nebola správne a včas diagnostikovaná

závažnáchoroba,atotzv.Kawasakihochoroba,pričomužpočashospitalizácieboliplnevyvinutéštyrizo
šiestich príznakov tejto choroby. Pritom celý tím lekárov, ktorí poskytovali zdravotnú starostlivosť mohol
zabrániť závažným a život ohrozujúcim následkom tejto choroby tým, že žalobkyni stačilo poskytnúť v
akútnej fáze správne lieky. S obodovaním bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňou
predloženom posudku sa v plnom rozsahu stotožnil aj súdom ustanovený znalec MUDr. Ján Kovaľ,

ktorý vo svojom znaleckom posudku tiež konštatoval, že žalobkyni počas jej hospitalizácie vo FN Nitra v
dobeod31.08.2009do16.09.2009nebolaposkytovanázdravotnástarostlivosťsprávne,nebolasprávne
stanovená diagnóza Kawasakiho choroby a tým aj následná liečba, čím došlo k vývoju najzávažnejších
komplikácií tohto ochorenia - boli potvrdené obrovské vakovité rozšírenia pravej a ľavej koronárnej
tepny s jej uzáverom na podklade krvnej zrazeniny Bol potvrdený aj infarkt myokardu, žalobkyňa má

trvalé následky, je obmedzovaná v bežnom živote a v podstate je čakateľka na transplantáciu srdca.
Súd prvej inštancie pod tieto skutkové zistenia podriadil aj správne ustanovenia príslušných zákonov.
Podľa odvolateľa súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Za neúplne zistený skutkový stav nemožnopovažovať to, ak mal súd za dostatočne preukázané na základe troch hore citovaných odborných
stanovísk jednoznačné zavinenie a zodpovednosť žalovanej, aby na želanie žalovanej a intervenienta
vo veci dával vyhotovovať kontrolný znalecký posudok. Všetky stanoviská odborníkov boli zhodné

a jednoznačne smerovali k zavineniu žalovanej, preto ustanovenie kontrolného znalca sa javí ako
nadbytočné. Nemožno považovať za neúplne zistený skutkový stav ani skutočnosť, že súd nevykonal
dôkazy podľa predstáv intervenienta. Intervenient vo svojom odvolaní uviedol, že rozsudok je údajne
zaťažený vadou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Podľa súdnej praxe nepreskúmateľné rozhodnutie
je také rozhodnutie, keď výnimočne písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. V danom prípade napadnutý rozsudok vo svojich dôvodoch
obsahuje veľmi logické, jasné a zrozumiteľné vysvetlenie všetkých zásadných dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu, a je tak citlivo poskladané, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o jeho zaťažení
vadou arbitrárnosti alebo nepreskúmateľnosti.
5. Žalovaná sa k odvolaniu intervenienta písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len "CSP") viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom
prvejinštancie (§383CSP)prejednalvecbeznariadeniapojednávaniasverejnýmvyhlásenímrozsudku
pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba v napadnutých vyhovujúcich výrokoch, vo ako vecne

správny potvrdiť.

7. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol
dňom1.júla2016zrušenýCivilnýmsporovýmporiadkom.Súdprvejinštancienapadnutýrozsudokvydal
dňa 2.12.2015, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky

súdny poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku
(ďalejlenCSP) postupovalvsúladesustanovením§470ods.1CSP,podľaktoréhoakniejeustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Rešpektujúc,
že podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016., odvolací súd všetky procesné úkony strán

a procesný postup súdu prvej inštancie posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na odvolacom
súde už podľa CSP účinného od 01.07.2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež
zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného

práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem
vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP). Preto odvolací súd v rozhodovacom procese aplikoval už
ustanovenia CSP.
8. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
10. Podľa § 444 občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.
11. Podmienky pre poskytovania bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a výšku

týchto náhrad ustanovuje zákon č. 423/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za SSU.
12. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať
tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov
vzťahujúcich sa na tento prípad. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s

ohľadom na odvolacie dôvody uvádza nasledovné:
13. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal len intervenient na strane žalovanej, ktorá
odvolanie nepodala, ale vyslovila s odvolaním intervenienta písomný súhlas, ktorý pripojil odvolateľ
k svojmu odvolaniu. Odvolací súd sa preto najskôr zaoberal prípustnosťou odvolania intervenienta,
ak odvolanie nepodala žalovaná (§ 360 CSP). Komunálna poisťovňa a.s. vstúpila do konania ako

vedľajší účastník na strane žalovanej a aj odvolanie podala len poisťovňa ako vedľajší účastník , ešte
za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu OSP. Odvolací súd rozhodujúc o tomto odvolaní
už za účinnosti nového procesného predpisu- CSP účinného od 01.07.2016, postupoval podľa § 470
ods. 1 ,2 CSP podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predodňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolanie podané
len Komunálnou poisťovňou ako intervenientom( predtým vedľajší účastník) na strane žalovanej , ktorá

ale sama ako strana sporu odvolanie nepodala, no vyjadrila súhlas s týmto odvolaním intervenienta
( § 360 ods. 2 CSP), odvolací súd prejednal ako odvolanie intervenienta ( § 81 CSP) ktorý môže
podať odvolanie so súhlasom strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté a ktorý má právny záujem
na výsledku sporu, vzhľadom k existencii poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti prevádzkovateľa
neštátnehozdravotníckehozariadeniamedzižalovanouaintervenientom,zktorejbudemusieťvprípade

neúspechu žalovanej v spore plniť.
14. 1 Prvý odvolací dôvod odňatie možnosti konať pred súdom ( § 365 ods. 1 písm. b/ CSP) odôvodnil
tým, že súd nesprávnym procesným postupom pri ustanovení znalca znemožnil strane ( intervenientovi )
aby uskutočňoval patriace jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces . Namietal, že napriek tomu, že v súlade s § 93 ods. 3 OSP vstúpil do konania ako vedľajší
účastník na strane žalovanej dňa 5.4.2013 a mal rovnaké práva ako žalobkyňa a žalovaná, súd

mu nedoručil uznesenie zo dňa 18.07.2013, ktorým pribral do konania znalca MUDr. Jána Kovaľa a
nebola splnená ani procesná podmienka na ustanovenie znalca ( § 127 ods. 1 prvá veta OSP) podľa
ktorej mal súd ustanoviť znalca až po vypočutí účastníkov. Súd mu uvedeným postupom mal odňať
ako vedľajšiemu účastníkovi možnosť konať pred súdom, teda vyjadriť sa k osobe znalca, namietať
jeho prípadnú zaujatosť či odbornosť a podieľať sa na formulácii otázok pre znalca. S poukazom na

rozhodnutie Europskeho súdu pre ľudské práva ( F. proti SR) a NS SR sp. zn. 3Cdo 466/2014 mal za to,
že v prejednávanej veci uvedený postup súdu je odňatím možnosti intervenientovi konať pred súdom.
14.2 Odvolací súd sa zaoberal týmto dôvodom odvolania intervenienta a dospel k záveru, že
intervenientom namietaný procesný postup súdu prvej inštancie pri ustanovení znalca nie je dôvodom
pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. V závislosti od povahy

jednotlivých procesných podmienok prichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia a prípadný ďalší procesný
postup súdu prvej inštancie. Nie každý nedostatok procesnej podmienky musí mať za následok zrušenie
rozhodnutia. Zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je aj existencia vady konania, ktorá sa
prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento

nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Porušenie práva na spravodlivý proces
sa môže prejaviť v ktoromkoľvek štádiu konania na súde prvej inštancie. Nie každé porušenie však musí
viesť k z zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Úlohou odvolacieho súdu je posúdiť závažnosť
každého porušenia. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia je preto taký zásah do práva na spravodlivý
proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné napraviť.

14.3 Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že je pravdou tvrdenie intervenienta, že mu nebolo doručené
uznesenie o ustanovení znalca , čo odvolací súd nevyhodnotil ako takú vadu konania, ktorá by bola
dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku. Vychádzal z toho, že v celom ďalšom konaní pred súdom
prvej inštancie bol voči intervenientovi dodržaný procesný postup- bol mu doručený znalecký posudok,
mal možnosť sa k nemu vyjadriť, klásť otázky znalcovi na pojednávaní, čím došlo k zhojeniu tohto

procesného nedostatku. Pokiaľ intervenient tvrdil, že nemal možnosť sa vyjadriť k osobe znalca a
namietať jeho prípadnú zaujatosť a odbornosť, v konaní tak urobila strana sporu a jej námietkam k
osobe znalca nebolo vyhovené.
14.4 Obsah práva na spravodlivý proces je široký a porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ust.

§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver, že celé konanie sa nejaví
ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odvolací
súd vychádzajúc z vyššie uvedeného prijal záver, že pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP nebol preukázaný zákonný dôvod.

15.1 Druhým odvolacím dôvodom bolo odvolateľom namietané nesprávne právne posúdenie veci ( §
365 ods. 1 písm. h) CSP) ktoré videl odvolateľ v tom, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný
základný atribút zodpovednosti za škodu a tým je porušenie právnej povinnosti žalovanou pri poskytnutí
zdravotnej starostlivosti žalobkyni. Na to, aby vznikla občianskoprávna zodpovednosť pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti je potrebné aby boli splnené štyri základné predpoklady. Prvým predpokladom

je protiprávnosť konania, tzn. že poskytovateľ postupoval „non lege artis“ a teda v rozpore s objektívnym
právom. Druhou podmienkou je vznik škody (ujmy) ako následok protiprávneho konania poskytovateľa.
Treťou podmienkou je príčinná súvislosť (kauzálny nexus), tzn. že protiprávne konanie má priamu
spojitosť so vzniknutou ujmou. Posledným predpokladom pre vznik občianskoprávnej zodpovednostije zavinenie, ktoré možno charakterizovať ako vnútorný psychický vzťah zodpovedného subjektu k
vlastnému protiprávnemu úkonu a k ujme ako k výsledku tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie sa
však vyžaduje len v prípadoch tzv.subjektívnej zodpovednosti, ktorej nositeľom môžu byť len fyzické

osoby, a v prípade tzv. objektívnej zodpovednosti sa neskúma. To znamená, že ak má občianskoprávna
zodpovednosť vzniknúť, ujmu pacienta musí spôsobiť zavinené protiprávne konanie poskytovateľa.
V tomto konkrétnom prípade tým, že zdravotný pracovníci žalovanej nesprávne stanovili diagnózu a
nesprávne bola stanovená aj následná liečba , porušila žalovaná zákonnú povinnosť poskytovateľa,
čo malo za následok poškodenie zdravia žalobkyne. Na základe uvedených skutočností nemožno

spochybniť vznik občianskoprávnej zodpovednosti u poskytovateľa za škodu na zdraví žalobkyni. V tejto
súvislosti treba povedať, že v prípadoch kedy je konaním poskytovateľa, osobe spôsobená škoda na
zdraví dotyčný poškodený má vždy právo na primeranú satisfakciu. Náhradu si poškodený môže v
prvom rade uplatniť priamo u poskytovateľa, a to na základe mimosúdnej dohody medzi subjektmi. No
v prípade, ak ku konsenzu medzi stranami nedôjde, poškodený má právo obrátiť sa na príslušný súd,
ktorý o náhrade rozhodne.

15.2 Odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že konanie žalovanej , ktorá
neposkytla žalobkyni počas jej hospitalizácie v období od 31.08.2009 do 16.09.2009 zdravotnú
starostlivosť správne v súlade s ust. §4 ods. 3 zák. č 576/2204 Z.z. o zdravotnej starostlivosti tým,
že pracovníkmi žalovanej nebola správne stanovená diagnóza a preto aj následná liečba nebola
adekvátna, je treba hodnotiť ako protiprávne, teda za postup non lege artis.

15.3 Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia a tento odvolací dôvod
je naplnený len v prípade, keď na zistený skutkový stav súd : 1 nesprávne aplikoval právnu normu,
2 aplikoval nesprávnu právnu normu, 3. obsah správnej normy nesprávne interpretoval a 4.správne
zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Preskúmaním veci dovolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutia súdu prvej inštancie na danú vec aplikoval správnu právnu normu

aj ju správne interpretoval a aplikoval na zistený skutkový stav, preto nie je daný tento zákonný
dôvod na zrušenie rozsudku. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho

rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie
primerane vysvetlil, v čom spočívalo protiprávne konanie žalovanej ( nesprávne poskytnutá zdravotná
starostlivosť) , vznik škody (poškodenia zdravia žalobkyne ), príčinnú súvislosť medzi konaním škodcu
a vzniknutou škodou (nesprávnym stanovením diagnózy a následnej nesprávnej liečby došlo ku škode

na zdraví žalobkyne ) pri objektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu. Súd prvej inštancie sa veľmi
starostlivo a podrobne zaoberal skutkovým stavom a veľmi logickým spôsobom dospel k zisteniam,
ktoré potom zvýraznil aj vo svojom rozhodnutí. To majú svoju logiku, je opreté o dôkazy, a preto nie je
možné bez ďalšieho len konštatovať, že bol skutkový stav nesprávne zistený. Okolnosť, že tento záver
intervenienta na strane neúspešnej žalovanej neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa

parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP ( predtým § 157 ods. 2 O.s.p.).

16. Tretím odvolacím dôvodom bolo nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočností § 365 ods. 1 písm. e) CSP ( vypracovanie kontrolného znaleckého posudku,
čím súd neúplne zistil skutkový stav veci ( riadne a presvedčivé bodové ohodnotenie bolestného a

SSU) .
Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi strán

na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy
vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP , ktorý je totožný s ust. § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie strán sporu.
Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne
k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu. Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu

konania nevykonal navrhovaný dôkaz nemožno vyvodiť, že nevykonaním žalovanou navrhovaného
dokazovania ( kontrolného znaleckého posudku) súd neúplne zistil skutkový stav veci. Súd prvej
inštancie v dôvodoch rozsudku uviedol, prečo nepovažoval za potrebné vykonať navrhovaný kontrolný
znalecký posudok, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Za neúplne zistený skutkový stav nemožnopovažovať to, že súd prvej inštancie na návrh žalovanej a intervenienta nevykonal kontrolné znalecké
dokazovanie, keď mal za dostatočne preukázané troma odbornými stanoviskami (Úradom pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, znaleckým posudkom znaleckej organizácie Forensic a znaleckým

posudkom súdom ustanoveným znalcom MUDr. Jánom Kovaľom ) zodpovednosť žalovaného za
škodu na zdraví žalobkyne ako aj určenie bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyne, ktoré sa jednoznačne zhodovali. Za tejto situácie potom ustanovenie kontrolného
znaleckého posudku by bolo nadbytočné ako to konštatoval aj súd prvej inštancie.
17. Odvolací súd na záver konštatuje, že zamietnutie žaloby z dôvodov namietaných intervenientom, v

tomto prípade, by podľa názoru dovolacieho súdu nezodpovedalo požiadavke spravodlivého súdneho
rozhodovania. Je totiž povinnosťou súdu v každej prejednávanej veci vyvinúť maximálne úsilie pre
nájdenie takého riešenia, ktoré bude zlučiteľné so všeobecnou predstavou spravodlivosti a napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie tomu zodpovedá.

18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a to s poukazom

na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací
súdnerozhodol,pretožeotrováchceléhokonaniabuderozhodovaťsúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozsudku samostatným rozhodnutí.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
1.13

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).