Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207247
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717207247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená
JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174
902, proti žalovanej: M. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ul. H. č. XXXX/X, XXX XX Z., o zaplatenie
369,81 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k.
21Csp/83/2017-45 zo dňa 5. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcu, ktorou žiadal, aby uložil žalovanej zaplatiť
zmluvnú pokutu 179,04 Eur, trovy mediačného konania 146,77 Eur, poplatok za upomienky 44,- Eur a
úrok za poskytnutie úveru 32% ročne spolu s úrokom z omeškania 5% ročne z dlžných súm, zamietol.
Žalovanej priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania považoval
za preukázané, že sporové strany uzatvorili 21.12.2012 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca
poskytolžalovanejúvervovýške600,-Eur,ktorýsažalovanázaviazalavrátiťspoluspoplatkomvovýške

528,- Eur. Celkovo sa zaviazala žalovaná žalobcovi uhradiť 1.128,- Eur v 12-tich mesačných splátkach
vo výške 94,- Eur s účinnosťou od 25.1.2013. Posledná dvanásta z dohodnutých splátok bola splatná
dňom 25.12.2013. Na základe žiadosti o úpravu splátkového kalendára bola splatnosť úveru posunutá
na deň 12.1.2014, týmto dňom bola splatná posledná dvanásta z dohodnutých splátok spolu s úrokmi
za poskytnutie úveru, ako aj úrokmi z omeškania. Nárok na jej úhradu bolo potrebné uplatniť na súde v
3-ročnej premlčacej lehote do 13.1.2017. Žalobca však podal návrh na vydanie platobného rozkazu až
20.4.2017, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. S ohľadom na premlčanie nároku na zaplatenie

istiny úveru, súd za premlčaný považoval i nárok na zaplatenie úrokov za poskytnutie úveru a zákonného
úroku z omeškania, a preto v tejto časti s poukazom i na skutočnosť, že úverovú zmluvu medzi stranami
sporu vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov, nárok žalobcu zamietol. Vzhľadom na konštatovanú
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, ako i z dôvodu, že žalobca nepreukázal nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 179,04 Eur, trov mediačného konania vo výške 146,77 Eur,
poplatku za upomienky vo výške 44,- Eur, i v tejto časti žalobu zamietol s tým, že na nedostatok dôkazov
žalobcu súd upozornil podaním zo dňa 17.8.2017, ktorým ho vyzval na späťvzatie žaloby. Pokiaľ žalobca

namietal, že predmetná úverová zmluva nie je zmluvou spotrebiteľskou, vychádzajúc z roku narodenia
žalovanej, ktorá v minulosti robila upratovačku v nemocnici a v súčasnosti je už 14 rokov na dôchodku,
nikdy v živote nepodnikala a ani vo veku 69 rokov podnikať nemieni, z jej výpovede vyplynulo, že úverovú
zmluvu uzatvorila na žiadosť rodiny, ustálil, že z vykonaného dokazovania ani náznakom nevyplýva,že by žalovaná do zmluvného vzťahu so žalovaným vstúpila za účelom svojich podnikateľských aktivít.
O trovách konania rozhodol postupom podľa § 255 v spojení s § 262 CSP a žalovanej voči žalobcovi
priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dospel k názoru,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 365 ods. 1, písm. b), d), h) CSP. Namietal
nesprávnosť aplikácie ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa s tým, že do úvahy prichádza
v predmetnom spore aplikácia o premlčaní v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, t. j. 4-ročná

premlčacia lehota. V tejto súvislosti poukazoval na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých
sa zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy
sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Nie je preto možné na zmluvu aplikovať ustanovenia
Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Len pre prípad, že by odvolací súd i napriek uvedenej
argumentáciiposúdilpredmetnúzmluvuakozmluvuospotrebiteľskomúvere,zanepodloženýpovažoval

záver prvoinštančného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru z dôvodu absencie
rozpisu dohodnutej mesačnej splátky 94,- Eur na splátku istiny úrokov a iných poplatkov. Nie je tiež
možné hovoriť ani o absencii výšky úrokovej sadzby, ktorá bola dohodnutá ako fixná vo výške 32% p.a.
Dohodnutý poplatok 528,- Eur bol tvorený úrokom za poskytnutie úveru vo výške 32% ročne a nákladmi
za vypracovanie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Ak potom zmluvu o úvere

nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov, v podanej žalobe si uplatnil náhradu za zaslaných
10 upomienok vo výške 44,- Eur (bod 0.4. VPPÚ), ako aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
312,- Eur (bod 0.5. VPPÚ). Pokiaľ i žalovaná mediáciu zmarila, mediačné konanie bolo vedené pred
mediačným centrom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., v súvislosti s čím žalobca
vynaložilsumu146,77Eur(zaúkonyprávnejpomocivzmyslevyhláškyč.655/2004Z.z.vplatnomznení

a poplatok za mediačné konanie v sume 59,75 Eur). Žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného
súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa §

385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom
podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie

i dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. V súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP sa
preto odvolací súd obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
prvoinštančného súdu a odpoveď k odvolacím námietkam vymedzeným žalobcom v podanom odvolaní.

5. K poukazu žalobcu na odsek 15 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VPPÚ“) k žalobcom

tvrdenej dohode zmluvných strán podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka odvolací súd v súlade s
ustanovením § 53 ods. 1, 2, 3 OZ nepovažoval, dohodu o aplikácii Obchodného zákonníka na vzťah
medzi zmluvnými stranami za dojednanú individuálne, nakoľko nielenže existuje pochybnosť o tom, či
žalovaná vôbec vedela o zakomponovaní takejto dohody do všeobecných zmluvných podmienok, ale
vzhľadom na to, že všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľa boli vopred predtlačené ako súčasť

úverovej zmluvy, nemala ani možnosť obsah tejto dohody ovplyvniť a už vôbec nie možnosť žiadať ju
z obsahu všeobecných obchodných podmienok žalobcu vypustiť.

6. Správne preto prvoinštančný súd zmluvný vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah
spotrebiteľský a nadväzne správne aplikoval i ustanovenia o premlčaní a na ktoré v odôvodnení svojho

rozhodnutia poukázal.

7. Ustálenej rozhodovacej praxi všeobecných súdov zodpovedal i záver prvoinštančného súdu o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti žalobcom žalovanej poskytnutého úveru z dôvodu absencie náležitosti
zmluvy, keď zmluva neobsahuje nielen rozpis splátky úveru na istinu, úroky a poplatky, ale ani čitateľný

údajoRPMNakoiidentifikačnéúdajeagenta,ktorývmenežalobcusožalovanouspornúzmluvuoúvere
uzatváral. Naviac odplata za poskytnutie úveru takmer 100% prevyšuje úverovú sumu, čo jednoznačne
odporuje ustanoveniu § 3 v súlade s ustanovením § 39 OZ (NS SR 3Cdo 173/2003, NS SR 1MCdo
1/2009 z 31.7.2009, KS Prešov 3Co 114/2014).8. K požiadavke žalobcu uhradiť mu trovy mediačného konania, zmluvnú pokutu odvolací súd
poznamenáva, že z vymedzení povinností dlžníka v prípade porušenia zmluvných povinností uhradiť

veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur, nevyplýva, že by išlo o dvojstranný právny úkon písomnej
dohody zmluvných strán o zabezpečení záväzkov veriteľa i prostredníctvom tohto prostriedku. Nielenže
z formulácie bodu 0.5 VPPÚ vyplýva, že ide o jednostranný prejav vôle žalobcu, ale tomuto záveru
zodpovedá i tá skutočnosť, že opäť žalovaná nemala možnosť obsah tohto bodu „VPPÚ“ akýmkoľvek
spôsobom ovplyvniť, z obsahu „VPPÚ“ ho žiadať vypustiť, príp. výšku zmluvnej pokuty modifikovať.

9. Ohľadne uplatnených trov mediačného konania odvolací súd udáva, že žalobca na jednej strane tvrdí,
že žalovaná svojim správaním mediačné konanie zmarila, k žiadnemu mediačnému konaniu nedošlo,
na druhej strane tvrdí o vynaložení sumy 146,77 Eur v súvislosti s mediačným konaním bez toho, aby
špecifikoval a preukázal, aké dva úkony právnej pomoci mali byť vynaložené a z akého dôvodu poplatok
za neuskutočnené mediačné konanie v ním tvrdenej výške uhradil.

10. V nadväznosti na uvedené v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany
prvoinštančného súdu, odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia a
rozsudok okresného súdu potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná,
trovy odvolacieho konania jej preukázateľne nevznikli, v nadväznosti na čo odvolací súd žalovanej

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie o odvolaní: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)