Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. máj 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26P/96/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118203834
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3118203834.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky - manželky S. D., štátnej občianky Slovenskej
republiky, trvale bytom Slovenská republika, Y. D., Na Y. T. XXX/XX proti manželovi D. D., štátnemu
občanovi Srbskej republiky, trvale bytom Srbská republika, XXX XX G., I.. J. XXX/XX o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom J. D., nar. XX.XX.XXXX
a V. D., nar. XX.XX.XXXX takto

r o z h o d o l :

V y h l a s u j e s a , že Okresný súd Trenčín n e m á právomoc konať a rozhodnúť vo veci návrhu na
rozvod manželstva a s ním spojeným konaním o úprave práv a povinností na čas po rozvode k maloletým
deťom J. D., nar. XX.XX.XXXX a V. D., nar. XX.XX.XXXX.

Konanie o návrhu na rozvod manželstva a s ním spojeným konaním o úprave práv a povinností na čas
po rozvode k maloletým deťom J. D., nar. XX.XX.XXXX a V. D., nar. XX.XX.XXXX s a z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka - manželka S. D. svojim návrhom zo dňa 19.04.2018 žiadala, aby súd rozviedol jej
manželstvo s manželom D. D. (štátnym občanom Srbskej republiky), ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX v
Srbskej republike a zároveň žiadala, aby súd rozhodol o úprave práv a povinností na čas po rozvode k

ich maloletým deťom J. D., nar. XX.XX.XXXX a V. D., nar. XX.XX.XXXX.

Tunajší súd mal z návrhu navrhovateľky - manželky za preukázané, že navrhovateľka s deťmi žije 7
rokov na území Slovenskej republiky, pričom jej manžel žije stále na území Srbskej republiky.

Jednou z podmienok konania, ktorú súd musí vždy skúmať, je i právomoc súdov Slovenskej republiky.

Súdna právomoc je procesná podmienka a jej splnenie súd skúma z úradnej povinnosti v každom štádiu
konania a na každom stupni, pričom jej nedostatok je neodstrániteľný, resp. je odstrániteľný len novou
zákonnou úpravou, a preto záver o nedostatku právomoci zásadne vedie k zastaveniu konania. Pomer
právomoci slovenských súdov k právomoci súdov iných štátov (nečlenov Európskej únie) zásadne
riešia medzinárodné zmluvy. V danom prípade ide o medzinárodnú zmluvu medzi Československou
socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych

vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (zák. č. 207/1964 Zb. Vyhláška C. ČSSR).

Podľa článku 26 odsek 2 zákona číslo 207/1964 Zb. Vyhlášky MZV o Zmluve medzi ČSSR a SFR
Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach ak je v čase
podania návrhu jeden z manželov občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej
strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia

bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej
zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorémunávrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno manželstvo zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok,
ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.

Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) s konaním o rozvod manželstva je
spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Podľa § 2 odsek 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

Podľa § 161 odsek 1, odsek 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné

podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

V danom prípade je zrejmé, že konanie o rozvod manželstva účastníkov a s ním spojené konanie o
úprave práv a povinností k maloletým deťom (v zmysle § 100 CMP) patrí do predmetu úpravy citovanej
medzinárodnej zmluvy, a teda aj právomoc súdu sa musí riadiť touto medzinárodnou zmluvou. Ako

vyplýva z citovaného ustanovenia medzinárodnej zmluvy právomoc konať majú súdy zmluvnej strany,
na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje, čo znamená, že právomoc na konanie
majú súdy Srbskej republiky. Keďže podľa právnych predpisov Slovenskej republiky konanie o rozvod
manželstva (na ktoré súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc konať) je zo zákona spojené s
konaním o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ani v tejto časti súdy

Slovenskej republike nemajú právomoc konať a rozhodnúť.

Na základe uvedeného má tunajší súd za to, že súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc vo veci
konať. Nedostatok právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, súd v konaní nemôže ďalej pokračovať, a
preto konanie v zmysle § 161 odsek 2 CSP zastavil. V danej veci je preto potrebné, aby sa navrhovateľka

- manželka so svojím návrhom na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode obrátila na príslušný súd v Srbskej republike.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania v tejto časti konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.