Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815208236
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8815208236.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci navrhovateľky : N.., proti odporcovi :
J.., právne zastúpený: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Kalinčiakova 10,
093 01 Vranov nad Topľou, za účasti maloletých detí: K., obe deti bytom rovnako ako navrhovateľka,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K.., v konaní o rozvod

manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní
odporcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6P 123/2015 - 18 zo dňa 24.09.2015,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v e c v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom manželstvo

navrhovateľky N. K., rod. R., nar.: XX.XX.XXXX a odporcu J. K., nar.: XX.XX.XXXX uzavreté dňa
XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev I.., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom X, rozviedol a zveril na čas po rozvode mal. L., nar.: XX.XX.XXXX a mal. L., nar.:
XX.XX.XXXX, K., do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporcovi zároveň súd uložil povinnosť platiť
výživné na každé z mal. detí vo výške 100,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám navrhovateľky, začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku a súd prvej inštancie rozhodol, že

účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil citovaným ustanovením § 22, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, § 25 ods. 2,
§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“); § 113 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

3. Uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
sobášnym listom, rodnými listami mal. detí, potvrdením Obce R. zo dňa XX.XX.XXXX, XXX, správou
kolízneho opatrovníka a na základe zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie vo veci dospel
k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nie je možné
obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo neplní svoje funkcie a účastníci konania prejavili úmysel
ukončiť manželstvo rozvodom. Manželia sa postupom času jeden druhému odcudzili, ich city ochladli,

od roku 2008 sa intímne nestýkajú a nežijú v spoločnej domácnosti. Súd preto manželstvo účastníkov
konania rozviedol. Tento rozvod nie je v rozpore so záujmami maloletých detí, pretože nie je v ich záujme
vyrastať v neuspokojivom prostredí, ktoré beztak nevytvára podmienky na fungovanie plnohodnotnej
rodiny. Vzhľadom na doterajšiu starostlivosť, citový vzťah ako aj stanovisko účastníkov konania, súd
maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporcu zaviazal platením výživného vo
výške 100,- Eur mesačne na každé dieťa, berúc do úvahy vek, potreby mal. detí, ako aj schopnosti a

možnosti odporcu, ktorý s takouto výškou výživného súhlasil. Pokiaľ ide o úpravu styku odporcu s deťmi,
tak súd o nej nerozhodoval, nakoľko rodičia maloletých detí nežiadali styk odporcu s deťmi upraviť. Otrovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo
na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je, pričom v danom prípade ide o rozvod manželstva.

4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie. V odvolaní
namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie mu bolo absolútne znemožnené uskutočňovať jeho

procesné práva, čím došlo k zásadnému porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd vo veci konal aj
napriek tomu, že na to neboli splnené procesné podmienky. Odporca sa prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu oboznámil s obsahom spisu sp. zn. 6P/123/2015. Z neho je zrejmé, že manželka
podala návrh na rozvod dňa 18.08.2015. Tento mu bol doručovaný poštou dňa 10.09.2015 a 11.09.2015,
pričom z doručenky vyplýva, že ho prebrala manželka odporcu ako splnomocnenec. S poukazom na
ustanovenie § 46 ods. 3 O.s.p. považuje doručenie písomnosti za neúčinné. Uviedol, že už z návrhu na

rozvod manželstva bolo súdu známe, že odporca sa zdržiava pracovne v zahraničí. Napriek tomu súd
akceptoval doručenie návrhu do rúk manželky, ktorá má na veci protichodný záujem. Takéto doručenie je
neúčinné. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 24.09.2015. Predvolanie bolo zrejmé pripojené
k návrhu na rozvod, ktoré za odporcu prebrala manželka. O termíne pojednávanie odporca teda nebol
riadne upovedomený. Obsahom spisu na č.l. 13 je E-mailové podanie, v ktorom je uvedené, že sa

pojednávania nezúčastní, nakoľko pracuje v zahraničí, a že s podaným návrhom súhlasí. Rovnako
mal odporca súhlasiť aj s tým, aby sa pojednávalo aj bez jeho prítomnosti. E-mailovú adresu [email protected]
za odporcu používala manželka, pričom odporca vyššie uvedený E-mail súdu nezaslal. Toho času sa
zdržiaval pracovne v V.. Ak by tento E-mail zasielal skutočne odporca a vedel by o prebiehajúcom
konaní o rozvod, tak by súdu oznámil jeho adresu v zahraničí, na ktorej sa zdržiava a kde si bude

preberať poštu. S odkazom na ustanovenie § 42 ods. 1 O.s.p. uvedené E-mailové podanie nikdy nebolo
doplnené písomne a preto na neho súd nemal v konaní vôbec prihliadať. Podľa obsahu spisu súd
rozsudok vo veci samej doručoval odporcovi na adresu trvalého pobytu v H. a to aj napriek tomu,
že sa na uvedenej adrese nezdržiaval a táto skutočnosť vyplývala z aj vyjadrení manželky. V zmysle
ustanovenia § 47 ods. 1, ods. 2 O.s.p. si odporca rozsudok na adrese trvalého pobytu neprevzal,

nakoľko sa tam nezdržiaval. Súd adresu jeho skutočného pobytu nezisťoval a nepokúsil sa o opakované
doručenie. Napriek tomu je na rozsudku vyznačená právoplatnosť ku dňu 13.11.2015, ktorú nemohol
nadobudnúť, nakoľko pre uplatnenie fikcie doručenia neboli splnené podmienky. Odporca uzavrel, že
postupom súdu v predmetnej právnej veci mu bola absolútne odňatá možnosť konať pred súdom a
zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Návrh na rozvod mu nebol

účinné doručený, nakoľko ho prebrala manželka, ktorá mala na veci protichodný záujem. Uvedené platí
aj k predvolaniu na pojednávanie, o ktorom odporca nebol riadne upovedomený. Neboli teda splnené
podmienky na jeho vykonanie, no napriek tomu na ňom súd vo veci meritóme rozhodol. Za chybné
považujem aj vyznačenie právoplatnosti na rozsudku, ktorý mu bol doručovaný na adresu, na ktorej
sa nezdržiaval. Táto skutočnosť bolo súdu prvej inštancie známa. Za riadne doručenie považujem až

doručenie rozsudku k rukám jeho právneho zástupcu dňa 21.04.2017. Z vyššie uvedených dôvodov trvá
na podanom odvolaní a žiada, aby mu odvolací súd v celom rozsahu vyhovel.
5. K podanému odvolaniu odporcu doručila súdu prvej inštancie dňa16.06.2017 vyjadrenie
navrhovateľka a uviedla, že k uvedeným námietkam zo strany odporcu už vypovedala na výsluchu zo
dňa 06.04.2017, kde uviedla, že nie je to tak odporca píše a po dohode s pani sudkyňou zaslala ich

pravdivú facebookovú (messengerovú) komunikáciu, poštou, doporučeným listom zo dňa 07.04. 2017.
Z tejto komunikácie vyplýva, že odporca o všetkom vedel, aj to, že adresu na doručenie rozhodnutia má
zaslať súdu sám. U sociálnej pracovníčky, p. Y.. T. niekedy okolo apríla 2015 spísali navrhovateľka a
odporca zápisnicu, v ktorej odporca uviedol, že sám podá návrh na rozvod. Nakoľko sa k tomu nemal,
tak to po dohode s ním, ako aj uvedení dôvodu rozvodu - dohodou, podala navrhovateľka. Vzhľadom

aj na ďalšie skutočnosti uvedené k samotnému predmetu konania o rozvod požiadala odvolací súd o
potvrdenie rozhodnutia o odvolaní. Ako prílohu vyjadrenia zaslala navrhovateľka komunikáciu, z ktorej
je zrejme, že odporca mal oznámiť adresu súdu sám, vedel o rozvode, o výške výživného, so všetkým
súhlasil.

6. Odporca ako odvolateľ doručil súdu prvej inštancie dňa 07.08.2017 svoje vyjadrenie k vyššie
uvedenémuvyjadreniunavrhovateľky.Vovyjadreníuviedol,ženaďalejtrvávcelomrozsahunapodanom
odvolaní. Navrhovateľka vo svojom ostatnom podaní neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré
by vyvracali dôvodnosť ním uvádzaných odvolacích námietok, pre ktoré podal odvolanie. Naopak, zúradného záznamu na č.1. 33 spisu vyplýva, že navrhovateľka prevzala za odporcu predvolanie na
pojednávanie. Tak ako to už tvrdil odporca v odvolaní, takéto doručenie je neúčinné (t. č. § 46 ods. 3
O.s.p.). Pokiaľ čo sa týka doručenia rozsudku vo veci samej, tak navrhovateľka potvrdila, že odporca sa

toho času nezdržiaval na adrese trvalého pobytu. Má za to, že pre uplatnenie fikcie doručenia rozsudku
neboli splnené zákonné podmienky. Taktiež konštatoval, že záver súdu prvej inštancie o tom, že odporca
súhlasil s výšku výživného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z vyššie uvedených dôvodov trvá
na podanom odvolaní a žiada, aby mu odvolací súd v celom rozsahu vyhovel.

7. K podanému vyjadrenie odporcu podala na súde prvej inštancie dňa 14.09.2017 opätovné vyjadrenie
navrhovateľka. Vo vyjadrení konštatovala, že k danej veci už vypovedala a zároveň aj dokladovala
komunikáciu, ktorá svedčí o tom, že odporca o všetko podrobne vedel, nakoľko sa o tom osobne
rozprávali a so všetkým súhlasil. Adresu doručenia súdu vo K.. mal dokladovať sám, nakoľko mu
navrhovateľka po rozvode oznámila, napísala a súdu predložila doklady o tom v predchádzajúcom liste
zo dňa 14.06.2017, kde z tejto komunikácie vyplýva, že o tomto rozvode odporca vedel a adresu mal

doručiť. Odporca si nesplnil svoju povinnosť voči súdu a teraz napáda rozhodnutie, po dlhšom čase od
rozvodu, klame a zavádza. Podľa navrhovateľky manželstvo a spolužitie z jej strany a strany deti už
nie je možne obnoviť. Nie je ochotná žiť s odporcom v manželstve. Navrhovateľka nevidí dôvod, prečo
by sa mal súd zaoberať týmto prípadom, všetky dôkazy predložila a myslím si, že skôr odporca klame
súd, vidieť to aj na ich facebookovej komunikácii, kde presne sa vyjadruje k danej veci. Žiadam súd, aby

podaný návrh odporcu zamietol v plnom rozsahu. Odporca si mohol kedykoľvek prevziať rozhodnutie na
súde vo Vranove nad Topľou, doručiť adresu bydliska v V., prípadne doručenie pošty na adresu k matke
do Y. , tak ako to robí teraz, bolo tých možností viac, ktoré mohol využiť, pretože vedel, že je rozvedený
a doklady o tom dostal aj neskôr od navrhovateľky kópiu poštou.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia §
470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávneným subjektom
(§359C.s.p.),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonanie,ktorémupredchádzalovzmyslezásad
vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

C.s.p a contrario) a zistil, že odvolanie odporcu je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

9. Podľa § 144 ods. 2 prvá veta O.s.p. účinného v čase vykonaného doručovania súdom prvej inštancie,
v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu) odporcovi (žalovanému)
spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4.

Podľa § 46 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa
inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom
istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť
vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom

nedozvedel.
Podľa § 46 ods. 3 O.s.p. ak sa podľa odseku 2 písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci
protichodný záujem, je doručenie neúčinné.

10. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zistil, že samotné konanie začalo dňa 18.08.2015

(podaním navrhovateľky), teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016
(ďalej O.s.p.), kde v zmysle § 114 O.s.p. upravujúceho úkony súdu na prípravu pojednávania, bolo
povinnosťou súdu prvej inštancie odporcovi doručiť návrh na začatie konania spolu s rovnopisom a
prílohami do vlastných rúk (ods. 2 cit. zák. ustanovenia) a súčasne ho poučiť o jeho procesných
právach (ods. 2, 3 cit. zák. ustanovenia), pričom aj toto poučenie bolo potrebné odporocvi doručiť do

vlastných rúk (ods. 4 cit. zák. ustanovenia). Náhradné doručenie je vylúčené, okrem prípadov presne
definovanýchvods.4cit.zák.ustanovenia.Zobsahuspisu(čl.7)vyplýva,žekonajúcisúdprvejinštancie
vykonal doručovania písomností v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 114 O.s.p. a do spisu pripojil
doručenku o potvrdení, že odporcovi bol návrh na začatie konania s prílohami, procesné poučenia
a predvolania na pojednávania doručené do vlastných rúk. Predmetná doručenka o doručení vyššie

uvedených písomností do vlastných rúk je však podpísaná navrhovateľkou p. K. ako splnomocnencom.

11. Sankcia neúčinnosti náhradného doručenia ustanovená v § 46 odseku 3 O.s.p. sa uplatňuje v
prípade, ak písomnosť prevzatá osobou s protichodným záujmom na veci bola pravému adresátoviodovzdaná včas a adresát nevykonal úkon, na ktorý bol na jej základe oprávnený (hoci ho aj mohol
vykonať). Za osobu s protichodným záujmom na veci sa môže rozumieť odporca (žalovaný) v sporovom
konaní. Protichodný záujem však môže byť daný aj u účastníkov nesporového konania (napr. u rodičov

dieťaťa v konaní o starostlivosti súdu o maloletých podľa § 176 a nasl.).

12. Odvolací súd v súvislosti s posudzovanou vecou poukazuje zároveň na judikatúru, s ktorou sa aj
samotný odvolací súd stotožňuje, keď Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 4Co/609/2014 zo
dňa 12.11.2014 v skutkovo podobnej veci uviedol že, cit.: „Súdy sú povinné poskytovať účastníkom

kvalifikovanú materiálnu i procesnú ochranu. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký
závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý
má za následok odňatie možnosti realizovať procesné práva priznané Občianskym súdnym poriadkom.
V zmysle § 18 OSP majú účastníci konania v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd
je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv (právo vykonávať úkony vo formách
stanovených zákonom podľa § 41 OSP, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie podľa § 115 OSP,

právo vyjadriť sa k navrhnutým dôkazom ako aj ku všetkým vykonaným dôkazom podľa § 123 OSP a
právo na doručenie rozsudku do vlastných rúk podľa § 158 ods.2 OSP a z neho vyplývajúce právo na
podanie odvolania podľa §201 OSP, ako i právo na podávanie mimoriadnych opravných prostriedkov“.

13. Uvedené zistenie o procesnom pochybení súdu prvej inštancie pri doručovaní návrhu na začatie

konania odporcovi zakladá dôvod na zrušenia napadaného rozsudku, pretože vyššie uvedeným
postupom súdu prvej inštancie bolo žalovanému v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. jednoznačne
odňaté jeho právo na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. V tejto súvislosti odvolací súd taktiež poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 96/10
„Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,

ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny
poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä
vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva“.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd zastáva názor, že pre vydanie rozhodnutia vo veci neboli naplnená
zákonné podmienky.

15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vydal rozsudok pre

zmeškanie bez splnenia zákonných podmienok pre jeho vydanie, preto súd prvej inštancie odňal
žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. a za daného
stavu tak odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a/,b/ C.s.p. zrušil napadnutý rozsudok pre
zmeškanie a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne konať a rozhodnúť.

17. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).