Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117203021
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117203021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému: W. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX,
XXX XX M., o zaplatenie 901,92 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 19Csp/40/2017-44 zo dňa 27.11.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 39, § 52 a nasl., § 103, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
zákona č. 129/2010 Z. z., § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. V odôvodnení uviedol, že dňa 16.06.2013 uzavreli CETELEM SLOVENSKO, a. s. (právny predchodca

žalobcu) ako dodávateľ so žalovaným ako so spotrebiteľom na formulárovom tlačive zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a
Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb, z ktorej vyplýva, že predmetná zmluva bola
uzavretá v pobočke predajcu NAJ za účelom financovia tovaru televízoru (LCD, LED, Plazma).
Právny predchodca žalobcu vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu 44,50 %, pričom
podľa štatistických údajov Národnej banky Slovenska v júni 2013 bola priemerná úroková sadzba u
spotrebiteľských úverov od 1 - 5 rokov 11,08 %. Je evidentné, že sa jedná o štvornásobné prekročenie

priemernej úrokovej sadzby, a preto tento úver je podľa súdu prvej inštancie potrebné považovať za
právny úkon v rozpore s dobrými mravmi. Nemožno v danom prípade prihliadať k tomu, že by čiastočne
bol iba preto právny úkon neplatný. Rozpor s dobrými mravmi v dôsledku úžerného úroku spôsobuje
absolútnu neplatnosť celej dohody o úroku. Je to sankcia za to, že žalobca ako dodávateľ do zmluvného
vzťahu zakomponoval zjavne úžerný a neprimerane vysoký úrok. Keďže teda je tento úver úžerný a
v rozpore s dobrými mravmi, zmluva je neplatná a prichádza do úvahy iba vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré spočíva v rozdiele medzi poskytnutou sumou

828,-euraazaplatenousumou89,96eura,čopredstavuje738,04eura.Keďžeodprijatiabezdôvodného
obohatenia, teda od uzavretia zmluvy a prijatia predmetnej pôžičky 16.06.2013 do podania žaloby
09.02.2017 uplynula ako dvojročná subjektívna premlčacia lehota, tak aj trojročná objektívna premlčacia
lehota, súd prvej inštancie prihliadol k premlčaniu tohto nároku a žalobu zamietol. Pokiaľ by súd ajpovažoval zmluvu za platnú, posudzoval by premlčanie dlhu s poukazom na § 103 Občianskeho
zákonníka, a keďže ostatná splátka bola uhradená 15.09.2013, a ďalšia splatná 15.10.2013 už uhradená
nebola, od tejto doby aj začala plynúť trojročná premlčacia lehota zvyšného splatného dlhu, ktorá v

danom prípade by uplynula 16.10.2016, teda tiež pred samotným uplatnením tohto nároku. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Podľa žalobcu

dohodnutie úrokov nie je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy, ktorej absencia by spôsobila jej neplatnosť.
Preto v prípade, ak súd považoval dohodu zmluvných strán o úrokoch za neprijateľnú a v rozpore s
dobrými mravmi, mohol za neplatnú označiť len túto časť zmluvy, čo však nemá za následok neplatnosť
celej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že pokiaľ mal súd za to, že dohoda o úrokoch je
neprimeraná, nemusel na predmetné zmluvné ustanovenie prihliadať a predmetný nárok mohol posúdiť
ako bezúročný. S ohľadom na ust. § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je podľa

žalobcu zrejmé, že pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je nedodržanie všetkých náležitostí,
prípadne nedodržanie písomnej formy zmluvy sankcionované jej neplatnost'ou, ale len bezúročnosťou a
„bezpoplatkovosťou" úveru. Vzhľadom na uvedené nemožno uplatnený nárok posudzovať ako nárok z
titulu vzniku bezdôvodného obohatenia. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu
vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalobca si uplatnil trovy konania.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že keďže poskytnutý úver je úžerný a v rozpore s dobrými
mravmi, zmluva je neplatná a prichádza do úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451

Občianskeho zákonníka, ktoré spočíva v rozdiele medzi poskytnutou sumou 828,- eura a zaplatenou
sumou 89,96 eura, čo predstavuje 738,04 eura. Nemožno v danom prípade prihliadať k tomu, že by
čiastočne bol iba preto právny úkon neplatný. Rozpor s dobrými mravmi v dôsledku úžerného úroku
spôsobuje absolútnu neplatnosť celej dohody o úroku. Je to sankcia za to, že žalobca ako dodávateľ
do zmluvného vzťahu zakomponoval zjavne úžerný a neprimerane vysoký úrok. Odvolateľ namietal, že

pokiaľ súd považoval dohodu zmluvných strán o úrokoch za neprijateľnú a v rozpore s dobrými mravmi,
mohol za neplatnú označiť len túto časť zmluvy, čo však nemá za následok neplatnosť celej zmluvy.
Nárok žalobcu mohol posúdiť ako bezúročný.

9. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje a nepovažuje ho za vecne správne a dôvodné.

Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zdôvodnil, prečo je
vyššie uvedenú zmluvu potrebné považovať za neplatnú. S dôvodmi, ktoré uviedol súd prvej inštancie
sa odvolací súd plne stotožňuje. Zmluva o úvere, v ktorej je dojednaný neprimerane vysoký úrok,
ktorý možno považovať za úžerný, je bez akýchkoľvek pochybností v rozpore s ust. § 39 Občianskeho
zákonníka a v demokratickej spoločnosti nemôže ako celok obstáť.

10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.11. V kontexte uvedeného, je teda zrejmé, že záver súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že rozpor
s dobrými mravmi v dôsledku úžerného úroku spôsobuje absolútnu neplatnosť celej dohody o úroku,
čo je sankcia za to, že žalobca ako dodávateľ do zmluvného vzťahu zakomponoval zjavne úžerný a

neprimerane vysoký úrok, je správny a plne súladný s literou zákona.

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných

prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

13. Uvedené ustanovenie, ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného

trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančnýchinštitúciíposkytujúcichspotrebiteľskéúveryzaprimeranéodplatyriadiacsazásadoudobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

14. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou
hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil
hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či
konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne

neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy
potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

15.Pridojednávaníúrokovkonávsúladesdobrýmimravmilentenveriteľ,ktorýpožadujeprimeranýúrok

bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov,aktorýsvojevoľnépeňažnéprostriedkymienizhodnotiťobvyklýmspôsobom.Niejemožné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov

svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou
a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou

finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky,
rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru
vo výške 44,50 % viac ako 4 - násobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu 11,08 % uplatňovanú
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru, a preto je potrebné prijať záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor

s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú ex offo
súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka).

17. Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania
sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok
(porov. právne veci NS SR sp. zn. 1MCdo 1/09 z 31.7.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012,
NS ČR sp. zn. 21Cdo 1484/04 z 15.12.2004, KS v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 12.10.2011, 3Co
67/2012 z 24.10.2012.

18. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").19. Odvolací súd poukazuje na záväzok členských štátov k lojalite k aktom Súdneho dvora Európskej
únie (čl. 4 Zmluvy o Európskej únii).

20. Súdny dvor v rozsudku C 484/08 - Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación
de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc) rozhodol: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať
v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci

samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície
hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami,
či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne
a zrozumiteľne.“

21. Sporné úroky odvolací súd podrobil súdnej kontrole neprijateľnosti a ustanovenie čl. 6 ods. 1

smernice Rady 93/13/ES je treba považovať za ustanovenie rovnocenné vnútroštátnym kogentným
ustanoveniam právneho poriadku (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 168/05
Mostaza Claro, C-618/10 Banco Espanol).

22. Odvolací súd z vlastnej činnosti (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 3Co

67/2008), ale aj z rozhodnutí iných súdov (porovnaj stránka MS SR, v časti: Komisia na posudzovanie
podmienok spotrebiteľských zmluvách) poukazuje na poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé
a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Ak žalovaný
má problémy splatiť istinu úveru, len ťažko si možno predstaviť, že zvládne splatenie aj príslušenstva
pohľadávky v násobkoch úveru. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané

zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený
stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a žalobca to vyvolal neprimeranými
úverovými podmienkami, pravdepodobne bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver,
za podmienok vopred stanovených žalovanému, ktoré, až na výšku úveru, žalovaný nemohol nijako
ovplyvniť.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené už nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vyporiadavať sa
s ostatnými námietkami žalobcu vzhľadom na skutočnosť, že ani judikatúra súdov, vrátane Európskeho
súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia(rozsudokGeorgiadisprotiGréckuz29.05.1997,sťažnosťč.21522/93,Zbierkarozsudkova

rozhodnutí 1997 - III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92,
Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.06.2004 sp. zn. III.
ÚS 209/04). Žalobcom uvádzané ostatné odvolacie námietky totiž nemohli spôsobiť zmenu právneho
posúdenia veci.

24. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
kritériám daným v ust. § 220 ods. 2 CSP a vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, s osvojením si jeho dôvodov, ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 dos. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods.

1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a na druhej strane úspešnému žalovanému trovy
odvolacieho konania nevznikli, preto súd stranám sporu trovy odvolacieho konania nepriznal.

26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).