Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/147/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110219102
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3110219102.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu X. proti žalovanej K., o náhradu
za zrušené vecné bremeno, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.
novembra 2016, č.k. 26C/197/2010-267, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku

o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 300 Eur, do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol, žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tamojší súd rozsudkom, č.k. 26C/197/2010-141 zo dňa
31.10.2012 zrušil vecné bremeno spočívajúce v práve vlastníka parciel č. XXX, č. XXX,

k.ú. Y., zapísané na LV č. XXX, užívať studňu nachádzajúcu sa na parcele č. XXX, zapísanej na LV č.
XXX, k.ú. Y. a žalobu v časti o zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve vlastníka
parciel č. XXX, č. XXX, k.ú. Y., zapísané na LV č. XXX, užívať studňu nachádzajúcu sa
na parcelách č. XXX, č. XXX, zapísané na LV č. XXX, k.ú. Y. zamietol. Dopĺňacím rozsudkom,
č.k. 26C/197/2010-153 zo dňa 14.12.2012 okresný súd žalobcovi náhradu za zrušené vecné bremeno
nepriznal. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom, č.k. 19Co/326/2013-188 zo dňa 23.07.2015 rozsudok

okresného súdu vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zriadenie vecného bremena, spočívajúceho
v práve vlastníka parciel č. XXX, č. XXX v k.ú. Y., zapísaných na LV č. XXX, užívať studňu nachádzajúcu
sa na parcelách č. XXX, č. XXX v k.ú Y., zapísaných na LV č. XXX zmenil tak, že určil,
že na parcele č. XXX v k.ú. Y., zapísanej na LV č. XXX viazne vecné bremeno
právo užívania studne v prospech vlastníka parciel č. XXX, č. XXX v k.ú. Y., zapísaných
na LV č. XXX. Vo výroku, ktorým bolo zrušené vecné bremeno, spočívajúce v práve
vlastníka parciel č. XXX, č. XXX v k.ú. Y., zapísaných na LV č. XXX, užívať studňu, nachádzajúcu sa na

parcele č. XXX v k.ú. Y., zapísanej na LV č. XXX, rozsudok okresného súdu potvrdil. Dopĺňací rozsudok
okresného súdu zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v prospech majiteľa nehnuteľnosti - pozemku
parc. č. XXX/X, k.ú. Y. bola zriadená služobnosť práva užívania studne nachádzajúcej sa na pozemku
parc. č. XXX/X, k.ú. Y., pričom užívanie potrubia je súčasťou výkonu predmetného vecného bremena,
ktoré náleží v danom prípade žalobcovi ako vlastníkovi parciel č. XXX, č. XXX, obidve k.ú. Y., zapísané

na LV č. XXX. Na základe vzájomnej žaloby žalovanej vecné bremeno, spočívajúce v práve žalobcu
ako vlastníka parciel č. XXX, č. XXX, k.ú. Y., zapísané na LV č. XXX, užívať studňu nachádzajúcu sa
na parc. XXX, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. Y., zrušil z dôvodu, že medzi vecným bremenom avýhodou žalobcu ako oprávneného vznikol hrubý nepomer. Žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia
náhrady za zrušené vecné bremeno pozostávajúcej z majetkovej ujmy, nemajetkovej ujmy a ďalšej
majetkovej ujmy vo výške 4.000 Eur, pričom riadne nevyčíslil výšku jednotlivých náhrad. Žalovaná

súhlasila s náhradou za zrušené vecné bremeno vo výške 300 Eur. Výška náhrady za zrušené vecné
bremeno tak nebola medzi stranami sporná v danej výške, preto žalobcovi priznal náhradu za zrušené
vecné bremeno vo výške uznanej žalovanou - 300 Eur a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Pokiaľ sa žalobca domáhal nemajetkovej ujmy spojenej s veľkou psychickou záťažou pri
zrušení vecného bremena prostredníctvom rozhodnutia súdu a celkové vedenie

sporu s poukazom na ust. § 11 Občianskeho zákonníka, poukázal na to, že konanie pred tamojším
súdom začalo z iniciatívy žalobcu podaním návrhu na začatie konania dňa 15.07.2010, ktorým sa
domáhal ochrany svojich práv. Žalovaná žalobcu pri užívaní studne nerušila, užívanie studne žalobcom
tolerovala, nemohla disponovať s návrhom (žalobou). Súd prvej inštancie zaujal názor, že vedenie
konania na základe podanej žaloby žalobcom a rozhodnutie v konaní nie je nezákonným postupom
súdu, ktorým sa nezasahuje do osobnosti fyzickej osoby neoprávneným spôsobom. Tento postup

nebol spôsobilý privodiť žalobcovi ujmu na jeho osobnosti z hľadiska jeho postavenia v spoločnosti,
nezasiahol do jeho dôstojnosti. Subjektívne vnímanie súdneho konania ako zaťažujúce
nemožnosubsumovaťpodneoprávnenýzásahdoprávanaochranunaosobnosti.Zúradnejčinnostisúd
prvej inštancie zistil, že žalobca sa v postavení žalobcu zúčastnil, resp. zúčastňuje v mnohých konaniach
vedených tamojším súdom (5C/858/2000, 18C/261/2005, 12C/171/2008, 21C/6/2012, 11C/215/2009,

15C/264/2012, 10C/234/2003, 11C/350/2010, 14C/10/2008, 17C/93/2006, 19C/1/2007, 20C/157/2005,
21C/106/2006, 21C/176/2009, 21C/356/2010, 21C/68/2008, 7C/526/2001, 8C/209/2000, 8C/55/1999),
preto jeho tvrdenie o veľkej psychickej záťaži, spôsobenej súdnym konaním, považoval za účelové.
Uplatnené právo žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy za vedenie súdneho konania neposúdil ako
dôvod pre náhradu, ktorú možno priznať pri zrušení vecného bremena oprávnenej osobe. V konaní

neboli porušené žiadne práva žalobcu týkajúce sa ochrany jeho osobnosti, preto mu nemajetkovú ujmu
vo vzťahu k žalovanej nepriznal. Žalobca sa domáhal priznania ďalšej majetkovej ujmy, ktorá mu mala
vzniknúť zaplatením montáže nového prívodu vody do domu s vybudovaním vodovodnej šachty. Súd
prvej inštancie ani takúto náhradu za zrušené vecné bremeno žalobcovi nepriznal, pretože je zrejmé,
že žalobca už nie je vlastníkom parciel č. XXX a č. XXX, pričom vecné bremeno bolo zriadené iba v

prospech vlastníka uvedených nehnuteľností, a teda nie je zrejmá nevyhnutnosť a ani efektívnosť takto
plánovaných nákladov zo strany žalobcu. Všetky uvedené skutočnosti vo vzájomnej súvislosti považoval
súd za dôvod, pre ktorý žalobcovi náhradu za zrušené vecné bremeno vo výške prevyšujúcej 300 Eur
nepriznal. Konštatoval, že Kúpnou zmluvou zo dňa 10.02.2014 previedla žalovaná vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, a to parcelám registra C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 581

m2, č. XXX - záhrady o výmere 75 m2 a domu s. č. XXX na parcele č. XXX, zapísaných na LV č.
XXX,k.ú.Y.,nakupujúcichL.V.aW.V.,rod.B..Kúpnouzmluvouzodňa25.11.2014previedlipredávajúci
L. V. a W. V., rod. B. 3-inový spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam na kupujúceho U.
V.. Kúpnou zmluvou zo dňa 23.09.2015 previedol žalobca vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, a to
parcelám registra C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 217m2, č. XXX - záhrady o výmere

683 m2 a domu s. č. XXX, postaveného na parcele č. XXX, zapísané na LV č. XXX, k.ú. Y.
na kupujúcu Bc. M. T., rod. F.. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 151p ods. 3, § 11, § 13 ods.
1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu za spôsobené
majetkové škody, vrátane nemajetkovej ujmy a za priznanie náhrady za
zrušenie vecného bremena sumu 700 Eur s príslušenstvom, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a trovy konania. Uviedol, že je presvedčený, že zákonná sudkyňa L.. Z. V., ktorá vo veci konala, je
voči jeho osobe zaujatá, nakoľko v súdnom spore, ktorý bol ňou vedený pod sp. zn. 5C/858/2000,

podal ústavnú sťažnosť a Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že jeho právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov porušené bolo. Ďalej uviedol, že žalovaná klame a
chce sa zbaviť svojej zákonnej povinnosti zodpovednosti za úmyselne spôsobenú škodu - odstránenia
poškodenia sklolaminátového prístrešku pri fotení studne pri dome č. XXX v Y.. Neobstojí jej tvrdenie,
že fotografie vyhotovila z obecnej cesty a lamináty z prístrešku odfúkol vietor, nakoľko tieto boli pribité

veľkými klincami do hranolov z dreva, pričom je pribitý a okolo klincov otočený drôt, ktorý na povrchu
drží sklolaminát a odstránenie pribitého drôtu je možné iba veľkou fyzickou silou s použitím náradia.
Studňa je hlboká 3,5 metra, a preto nie je možné fotografovať túto studňu z obecnej
cesty bez vstupu na jeho pozemok, pričom boli zároveň odstraňované aj sklolamináty pri vstupe najeho pozemok, preto uplatňuje škodu, ktorá mu vznikla úmyselne na sklolaminátovom prístrešku spolu
s náhradou na zrušenie vecného bremena. So škodou a náhradou za zrušenie vecného bremena
uplatňuje nemajetkovú ujmu, ktorú mu žalovaná spôsobila veľkým psychickým stresom. Konštatoval,

že uplatňoval náhradu za zrušenie vecného bremena v celkovej výške 4.000 Eur, ktorá mu vznikla
tým, že v zabudovanej studni bola pozinkovaná trubka, na ktorej je pripevnené ponorné čerpadlo vody,
samotné ponorné čerpadlo vody, pozinkovaná rúra vedúca do ponorného čerpadla, 25 bežných metrov
na prívod vody do vodárničky zabudovanej v pivnici domu č. XXX v Y., nádrž vodárničky, elektrický kábel
na prívod elektrického prúdu k ponornému čerpadlu 25 bežných metrov, samotný merač hladiny vody v

studni s antikorovou guľou na určenie hladiny vody v studni s príslušným pripojením na merač hladiny
vody s príslušným prívodom kábla elektrického prúdu s nízkym napätím k zariadeniu zabudovanému
v pivnici domu, ktoré je vzdialená 25 metrov od studne, ktorý materiál by sa po odmontovaní stal pre
neho nepotrebný a nepoužiteľný aj v dôsledku demontáže, ktorá by značne poškodila tieto demontované
dielce. Okrem toho mu vznikla ďalšia škoda rozkopávkou kanála 0,90 metra, v dĺžke 25 metrov na
uskutočnenie potrebnej demontáže. Okrem toho mu vznikla skutočná škoda - finančné náklady na

celkové vyčistenie, prehĺbenie a úpravu vypadnutých kameňov a typickej kamennej studne o vnútornej
šírke 1,1 metra, spevnenie železobetónovým okruhom okolo studne, dvojitý železo-betónový poklop,
prevoz železo-betónovej skruže a poklopu, pevnený železo-betónový okruh okolo studne. V danom
prípade neprichádza do úvahy odmontovanie a zobranie uvedených železo-betónových častí z povrchu
studne, nakoľko sú zabudované, a preto prichádza do úvahy iba ich finančná náhrada. Ďalšie finančné

nákladybolispojenésvyčerpanímvodyzostudne,jejčistením ododpadkov,prehĺbením,opravou
vypadnutých kameňov, ktoré možno nahradiť iba finančne. Potvrdenie o finančných nákladoch nemá
k dispozícii, pričom väčšinu zaplatil v hotovosti súkromným osobám bez písomných potvrdení. Uviedol
mená a priezviská osôb, ktoré mu pri týchto činnostiach poskytli služby. Z týchto dôvodov považoval
znalecký posudok č. XX/XXXX, založený v súdnom spise, v ktorom bola studňa v roku 2013 ocenená

sumou 6.666,40 Sk (221,28 Eur), nezodpovedajúci potrebe skutočne vynaložených finančných nákladov
nevyhnutných na prestavbu murovanej kamennej studne, vrátane prívodu vody z tejto studne do domu č.
XXX v Y.. Znalecký posudok mu nebol doručený, a preto mu bolo znemožnené vyjadriť sa k jednotlivým
položkám uvádzaných znalcom a následne spravodlivé konanie a rozhodovanie o veci a bola mu odňatá
možnosť konať pred súdom. Podľa jeho názoru súd mal overiť ním uvádzané skutočnosti rôznym

spôsobom, ako to uznal za vhodné - vypočuť svedkov, ktorí prevádzali práce spojené s prestavbou
spornej kamennej studne a prívodu vody, určiť nezaujatého súdneho znalca na ohodnotenie
celkového stavu a jeho tvrdenia o vynaložených nákladoch. Záverom uviedol, že v záujme urýchleného
ukončenia tohto súdneho sporu, ktorý trvá od roku 2010 a hospodárneho konania v tejto veci navrhuje,
aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu za spôsobené majetkové škody, vrátane nemajetkovej

ujmy v dôsledku spôsobovaných psychických stresov, náhradu za zrušenie vecného bremena sumu 700
Eur.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že s odvolacím návrhom
žalobcu nesúhlasí a všetky skutočnosti a dôkazy už v danej veci predložila.

4. Žalobca sa k podanému vyjadreniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo

výroku,ktorýmbolažalobavozvyšnejčastizamietnutáavovýrokuotrováchkonania,akovecnesprávny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 300 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, nebol odvolaním strán sporu spochybnený,

nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho preto nedotýkal.

7. Predmetnom prieskumu odvolacieho súdu bol výlučne výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšnej
časti zamietnutá a súvisiaci výrok o trovách konania.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli žalobcom v odvolaní
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vyhodnotil každý dôkaz významný pre rozhodnutie
vo veci samej jednotlivo, všetky vo vzájomnej súvislosti, správne ustálil skutkový stav danej vecia na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Námietky žalobcu, uvedené v
podanom odvolaní, nemohli preto privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli
preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z

tohto dôvodu si odvolací súd osvojil zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, jeho právne posúdenie
a v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tomto rozsahu odkazuje (v zmysle
§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva
nasledovné:

9. V danej veci predmetom konania po rozhodnutí súdu prvej inštancie (rozsudok zo dňa 31.10.2012,
č.k. 26C/197/2010-141) a odvolacieho súdu (rozsudok zo dňa 23.07.2015, č.k.
19Co/326/2013-188) zostal nárok žalobcu na náhradu za zrušené vecné bremeno, spočívajúce v práve
vlastníka parciel č. XXX, č. XXX v k.ú. Y., zapísaných na LV č. XXX užívať studňu, nachádzajúcu sa na
parcele č. XXX v k.ú. Y., zapísanej na LV č. XXX. Žalobca vyčíslil náhradu za zrušené vecné bremeno
vo výške 4.000 Eur, ktorú sumu upravil svojím odvolacím návrhom na 700 Eur. Súd prvej inštancie pri

svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal
náklady, ktoré mal podľa svojho tvrdenia vynaložiť na výstavbu a rekonštrukciu spornej studne, ani
ich výšku. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že železo-betónová skruž, poklop, ponorné čerpadlo,
pozinkované potrubie na prívod vody zo studne domu do pivnice domu, elektrický trojfázový káblový
prívod k ponornému čerpadlu, elektrický káblový prívod s nízkym napätím, vypínač hladiny vody v studni,

antikorózna guľa, káblový prívod do kuchyne domu sú ako príslušenstvo studne vo vlastníctve žalobcu,
ktorý toto výlučne využíval a slúžilo na uspokojovanie jeho potrieb a žalobca ako vlastník
predmetných vecí ich môže vziať do svojej dispozície. Za dôvodný považoval nárok žalobcu
na náhradu za zrušené vecné bremeno vo výške 300 Eur z dôvodu, že žalovaná s náhradou za zrušené
vecné bremeno vo výške 300 Eur súhlasila, v tomto rozsahu náhrada za zrušené vecné

bremeno bola nesporná. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď žalobca nepreukázal
žiadnym relevantným dôkazom náklady, ktoré mal vynaložiť na výstavbu a rekonštrukciu studne a jej
príslušenstva, nepreukázal nárok v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka na nemajetkovú
ujmu, ani majetkovú ujmu, ktorá mu mala vzniknúť zaplatením montáže nového prívodu vody do domu
s vybudovaním vodovodnej šachty.

10. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu

nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno,akoprocesnýinštitút vcivilnomsporovom konaní, spočívavzodpovednostistrany
sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom
je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla
byť preukázaná vôbec.

11. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
12. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal, že primeraná náhrada za zrušenie vecného bremena v zmysle § 151p ods.
3 Občianskeho zákonníka zodpovedá ním požadovanej sume 4.000 Eur, resp.
700 Eur v zmysle jeho odvolacieho návrhu. Žalobca bol opakovane súdom prvej inštancie poučený
podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účinného do 30.06.2016, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť,
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie i podľa § 154 CSP,

že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Pokiaľ žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení súdu
prvej inštancie nepredložil, ani neoznačil, musí niesť následky neunesenia dôkazného bremena, ktorým
je čiastočný neúspech v tomto súdnom konaní. Povinnosťou súdu prvej inštancie v žiadnom prípadenemohla byť iniciatíva k vykonávaniu dokazovania v prospech jednej alebo druhej sporovej strany, ako
sa domáhal v podanom odvolaní žalobca. Pokiaľ žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázať, že
primeraná náhrada za zrušené vecné bremeno, vrátane ďalšej majetkovej ujmy (nárok na nemajetkovú

ujmu podľa § 11 Občianskeho zákonníka bol nedôvodný v celom rozsahu) presahuje sumu uznanú
žalovanou vo výške 300 Eur, v ktorom rozsahu bolo jeho žalobe vyhovené, odvolací súd je toho názoru,
že jeho žalobe vo zvyšnej časti nebolo možné vyhovieť.

13. Žalobca uplatnil odvolaciu námietku podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP a tvrdil, že v danej veci

rozhodovala vylúčená sudkyňa, keď podľa jeho názoru L.. V., ktorá vo veci rozhodovala
na súde prvej inštancie, bola v danej veci zaujatá z dôvodu, že v inom konaní (sp. zn 5C/858/2000),
v ktorom bola rovnako zákonnou sudkyňou, sa úspešne domáhal svojej ochrany na ústavnom súde.
Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvody vylúčenia sudcu vymedzovalo ust. § 14 a nasl. O.s.p., účinného do
30.06.2016, v súčasnosti § 49 ods. 1, ods. 2 CSP. Oba procesné predpisy stanovovali
na uplatnenie námietky zaujatosti zákonného sudcu lehoty, v ktorých žalobca námietku zaujatosti voči

zákonnej sudkyne nevzniesol. Napriek tomu odvolací súd preskúmal obsah spisu i rozhodnutie súdu
prvej inštancie a nezistil žiadne skutočnosti, pre ktorá by bola zákonná sudkyňa vylúčená z prejednania
a rozhodnutia tejto veci. Okolnosť, že vec prejednávajúca sudkyňa v minulosti prejednávala i iný súdny
spor žalobcu, v ktorom malo dôjsť (podľa tvrdení žalobcu) k rozhodnutiu Ústavného súdu Slovenskej
republikyvjeho prospech,nemôžeobjektívnespôsobiťjejvylúčeniezprejednaniaarozhodnutiadaného

sporu. Odvolací súd zdôrazňuje, že inštitút vylúčenia sudcu je objektívnou procesnou kategóriou,
a preto vylúčenie sudcu nastáva priamo zo zákona a nie až výrokom nadriadeného súdu. Odvolací
súd poukazuje na ust. § 53 ods. 3 CSP, z ktorého vyplýva, že ak sa námietka zaujatosti
týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd
na námietku zaujatosti neprihliada, v takomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Totožne

bola upravená námietka zaujatosti i v ust. § 14 ods. 3 O.s.p., účinného do 30.06.2016.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) daný nebol.

15. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebol doručený znalecký posudok č. XX/XXXX a nemohol sa

preto k záverom znalca ohľadne hodnoty spornej studne vyjadriť, odvolací súd udáva, že predmetný
znalecký posudok sa síce v spise nachádza, súd prvej inštancie ho i uviedol vo výpočte vykonaných
dôkazov, žiadnym spôsobom však jeho závery v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, tento dôkaz
nevyhodnotil, ani z neho pri svojom rozhodovaní o výške primeranej náhrady za zrušené vecné bremeno
nevychádzal. Z tohto dôvodu nemohla námietka žalobcu, že nedoručením tohto znaleckého posudku -

listinného dôkazu (pri rozhodovaní súdu prvej inštancie nepoužitého) došlo k odňatiu mu možnosti konať
pred súdom, obstáť. Odvolací súd mal za to, že k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), nedošlo.

16. Záverom odvolací súd poukazuje na uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 28.01.2016, č.k.
26C/197/2010-213 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.05.2016, č.k.
19Co/203/2016-251 o nepripustení zmeny návrhu v časti o zaplatenie škody vo výške 300 Eur s prísl.,
ktorú mu mala žalovaná spôsobiť pri fotení studne. Námietky žalobcu v podanom odvolaní, súvisiace
s týmto nárokom na náhradu škody preto považoval odvolací súd v danej veci za bezvýznamné a

nesúvisiace s predmetom tohto súdneho konania.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým žalobu
vo zvyšku zamietol i v súvisiacom výroku o trovách konania, ktorý žalobca kvalifikovaným spôsobom
nespochybnil a odvolací súd ho považoval za správny, potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).