Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. jún 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118203834
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118203834.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky - manželky S. D., štátnej občianky D. republiky,
trvale bytom D. republika, Y. D., Na Y. T. XXX/XX, proti manželovi D. D., štátnemu občanovi D. republiky,
trvale bytom D. republika, XXX XX G., I.. J. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
na čas po rozvode k maloletým deťom J. D., nar. XX.XX.XXXX a V. D., nar. XX.XX.XXXX, o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 09. mája 2018, č.k. 26P/96/2018-15,

takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom vyhlásil, že okresný súd P. nemá právomoc

konať a rozhodnúť vo veci návrhu na rozvod manželstva a s ním spojeným konaním o úprave práv a
povinností na čas po rozvode k maloletým deťom J. D., nar. XX.XX.XXXX a V. D., nar. XX.XX.XXXX.
Druhým výrokom zastavil konanie o návrhu na rozvod manželstva a s ním spojené konanie o úpravu
práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom J. D., nar. XX.XX.XXXX a V. D., nar.
XX.XX.XXXX. P. výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z
odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľka - manželka, S. D., svojim návrhom žiadala, aby súd rozviedol

jej manželstvo s manželom, D. D. (štátnym občanom D. republiky), ktoré uzavreli dňa XX.XX.XXXX
v D. republike, a zároveň žiadala, aby súd rozhodol o úprave práv a povinností na čas po rozvode k
ich maloletým deťom. Súd mal z návrhu navrhovateľky za preukázané, že navrhovateľka s deťmi žije
7 rokov na území D. republiky, pričom jej manžel žije stále na území D. republiky. Súd uviedol, že
pomerprávomocislovenskýchsúdovkprávomocisúdovinýchštátov(nečlenovEurópskejúnie)zásadne
riešia medzinárodné zmluvy. V danom prípade ide o medzinárodnú zmluvu medzi V. a D. V. o úprave

právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (vyhláška 207/1964 Zb.). Podľa článku
26 odsek 2 tejto medzinárodnej zmluvy ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom jednej
zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd zmluvnej
strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území
jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnej strany, na
území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno manželstvo

zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch
zmluvných strán. Súd konštatoval, že v danom prípade je zrejmé, že konanie o rozvod manželstva
účastníkovasnímspojenékonanieoúpraveprávapovinnostíkmaloletýmdeťom(vzmysle§100CMP)
patrí do predmetu úpravy citovanej medzinárodnej zmluvy, a teda aj právomoc súdu sa musí riadiť touto
medzinárodnou zmluvou. Súd zdôraznil, že z medzinárodnej zmluvy vyplýva právomoc konať súdom
zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje, čo znamená, že

právomoc na konanie majú súdy D. republiky. Keďže podľa právnych predpisov D. republiky konanie o
rozvod manželstva (na ktoré súdy D. republiky nemajú právomoc konať) je zo zákona spojené s konanímo úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, súd uviedol, že ani v tejto časti súdy
D. republike nemajú právomoc konať a rozhodnúť. Na základe uvedeného mal súd za to, že súdy D.
republiky nemajú právomoc vo veci konať. Nedostatok právomoci je prekážkou neodstrániteľnou, súd v

konaní nemôže ďalej pokračovať, a preto konanie v zmysle § 161 ods. 2 CSP zastavil. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania v tejto časti konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Žiadala o nové

preskúmanie žiadosti, využitie všetkých právnych prostriedkov a zákonov platných pre občanov žijúcich
v SR s odvolaním sa na čl. 26 odsek 2 predmetnej medzinárodnej zmluvy, kde sa okrem iného uvádza,
že „manželstvo možno zrušiť iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi
poriadkami oboch zmluvných strán“. Ďalej poukázala na § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., kde súd prvej
inštancie nesprávne jej žiadosť o rozvod právne posúdil a nevyužil všetky právne prostriedky judikatúry,
aby mohol v danom podaní rozhodnúť. V podaní o rozvod uviedla, že si manžel neplní vyživovaciu

povinnosť, a preto opätovne žiada preskúmanie práv maloletých detí, ktorí sú občanmi SR s trvalým
pobytom v SR. Žiadala, aby súd využil všetky právne prostriedky judikatúry, zákony platné v SR a
medzinárodné právo na vymáhanie výživného od manžela, ktorý si neplní povinnosti, ktoré mu zákon
ukladá. Vyhláška č. 207/1964 Zb. v čl.29 ods.1 uvádza práva na osvojenie platné pre občanov SR.
Požadovala vec opätovne preskúmať s odvolaním sa na uvedenú vyhlášku. Navrhla, aby súd opätovne

preskúmal jej žiadosť o rozvod, osvojenie maloletých s odvolaním sa na vyhlášku č. 207/1964 Zb.,
neplnenie si vyživovacej povinnosti manžela.

3. K podanému odvolaniu sa písomne manžel nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 65 a 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej ako „CMP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák.č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

5. Podľa článku 26 odsek 2 medzinárodnej zmluvy medzi V. o úprave právnych vzťahov v občianskych,
rodinných a trestných veciach (vyhláška č. 207/1964 Zb.) ak je v čase podania návrhu jeden z manželov
občanom jednej zmluvnej strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod
príslušný súd zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov
má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd

zmluvnejstrany,naúzemíktorejmábydliskomanžel,protiktorémunávrhsmeruje.Vobidvochprípadoch
možno manželstvo zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi
poriadkami oboch zmluvných strán.

6. Podľa § 2 odsek 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

8.Podľa§161ods.1a2CSPaktentozákonneustanovujeinak,súdkedykoľvekpočaskonaniaprihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Existencia právomoci súdu je conditio sine qua non civilného súdneho konania. Nedostatok právomoci

spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom vo forme uznesenia o
zastavení súdneho konania.

10.NakoľkovdanomprípadejenavrhovateľkaobčiankouD.republikyamanželjeobčanomD.republiky,
jepotrebné,akosprávnekonštatovalsúdprvejinštancie,aplikovaťnadanýprípadmedzinárodnúzmluvu

medzi V. o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (vyhláška č. 207/1964
Zb.). V článku 26 ods. 2 tejto medzinárodnej zmluvy je stanovené, že v prípade, ak má jeden z manželov
bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd
zmluvnej strany, na území ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje, čo je i tento prípad.Na základe uvedeného preto slovenský súd nie je príslušný vo veci konať, pretože manžel - D. - má
bydlisko na území D. republiky a návrh na rozvod smeruje proti nemu zo strany navrhovateľky - S. D. -
majúcej bydlisko na území D. republiky. D. súd by bol v tomto prípade príslušný vtedy, ak by návrh na

rozvod smeroval zo strany manžela proti navrhovateľke. Následne je vecne správny i záver súdu prvej
inštancie o tom, že slovenský súd nie je príslušný konať o úprave práv a povinností k maloletým deťom
na čas po rozvode (keďže manželstvo účastníkov nebolo doposiaľ rozvedené).

11. Na základe uvedeného súd prvej inštancie postupoval správne, keď v zmysle § 161 ods. 2 CSP

konanie zastavil. Navrhovateľka sa preto musí obrátiť s týmto návrhom na príslušný súd v D. republike.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V mimosporových konaniach platí zásada,
že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý
z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).