Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/155/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615204033
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2615204033.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná,
a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpená GRABAN, TORMA & PARTNERS, Vodná
3, Košice proti žalovanému: NORTH REALITY, s.r.o., Hviezdoslavova 1562/61A, Senica, IČO: 36 245
828, zastúpený advokátkou Mgr. Beátou Beďatšovou, Hviezdoslavova 2556/63, Senica o zaplatenie

1.697,75 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Senica č.k.
6Cb/18/2015-91 zo dňa 29.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti o náhrade trov konania
zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie podľa § 96 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo

výške 94,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., Košice v súlade s ust. § 11 zák.č. 71/1992 Zb.
a s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania
nepriznal keď skonštatoval, že v konaní nebola preukázaná dôvodnosť návrhu.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania podal v zákonnej
lehote žalovaný odvolanie z odôvodnením, že súd prvej inštancie na daný prípad aplikoval nesprávne

ustanovenie, pretože mal žalovanému priznať právo na úplnú náhradu trov podľa § 146 ods.2 O.s.p.
(Odvolateľsícevodvolanísústavneodkazovalnaust.§142ods.6O.s.p.,ktoréneexistuje,pretoodvolací
súd uvedené považoval za chybu pri písaní a na ňu neprihliadal, pretože z kontextu odvolania bolo
zrejmé, ktoré ustanovenie O.s.p. má odvolateľ na mysli. Odvolateľ uvádzal, že súdne konanie bolo
zastavené po dispozičnom úkone žalobcu, ktorý vzal celý návrh späť, pričom k späťvzatiu nedošlo na
základe konania žalovaného a ustálená súdna prax vyslovila názor, že ak žalobca vezme návrh späť a

nejedná sa o prípad podľa § 146 ods.2 veta druhá O.s.p., z procesného hľadiska platí, že zastavenie
konania zavinil žalobca a tak je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania. K uvedenému názoru
poukázal odvolateľ na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2011 zo dňa 16.06.2011 a
zdôraznil, že trovy konania si vyčíslil podaním zo dňa 06.05.2016, keď po telefonickej informácii získal
vedomosť o tom, že vo veci bolo vyhlásené uznesenie č. k. 6Cb/18/2015-91 dňa 29.04.2016, o ktorom
vyhlasovaní nebol žalovaný ani jeho právny zástupca informovaný a neboli predvolaní. Na základe v

odvolaní uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd v odvolaním napadnutej časti rozhodnutie
zmenil, náhradu trov konania priznal žalovanému a tiež mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.08.2016 poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je správne a jeho ho potrebné potvrdiť. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z., ktorým

je Civilný sporový poriadok je potrebné odvolanie a nárok na náhradu trov konania posúdiť podľa
ustanovení tohto procesného poriadku, v zmysle ktorého pri aplikovaní ustanovenia § 257 C.s.p. jepodľa názoru žalobcu naplnený dôvod osobitného zreteľa, na základe ktorého nemusí súd náhradu
trov konania priznať žiadnej sporovej strane. K uvedenému poukázal na právny názor vyjadrený
v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 109/09 zo dňa 24.06.2009, ktorý sa zaoberá dôvodmi

hodnými osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Žaloba na podporu svojej
argumentácie zdôraznil, že odvolateľovi bolo v konaní odpustené zmeškanie lehoty na podanie odporu,
napriek relevantným argumentom, na ktoré poukazoval v odvolaní, ktoré podal proti uzneseniu č.k.
25Cb/18/2015-53 zo dňa 05.11.2015 . Súd prvej inštancie ich ale nevzal do úvahy a rozhodol v
prospechžalovaného,ktorémuzmeškanielehotyodpustilavôbecsanevyporiadalsnámietkamižalobcu

a tak rozhodnutie riadne neodôvodnil. Tým, že sa súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe súdov,
podľa ktorej je odpustenie zmeškania lehoty výnimočným zásahom do plynutia zákonných lehôt, došlo
k rozporu s konštantnou judikatúrou a princípom právnej istoty. Podľa žalobcu odpustením lehoty
poskytol vo veci konajúci súd prvej inštancie žalovanému neoprávnenú výhodu v rozpore so zásadou
rovnosti účastníkov konania. Ak by nebola žalovanému lehota na podanie odporu proti platobnému
rozkazu odpustená, bol by platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, stal by sa vykonateľným a

predmetné rozhodnutie exekučným titulom. Nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému
je preto spravodlivou kompenzáciou negatívnych dôsledkov arbitrárneho rozhodnutia, konajúceho
prvoinštančného súdu, ktoré rozhodnutie napĺňa podmienku výnimočnosti a pri zohľadnení dôvodov
osobitnéhozreteľa.Zuvedenéhodôvodužalobcažiadal,abysúdrozhodnutieakovecnesprávnepotvrdil
a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu bolo doručené na vyjadrenie odvolateľovi, ktorý argumentáciu žalobcu
označil za účelovú a nesprávnu. Rozhodnutie o odpustení zmeškanej lehoty na podanie odporu bolo
vydané na základe riadneho posúdenia predložených dôkazov zo strany súdu , ktoré súd vyhodnotil
a z ktorých ustálil výnimočnosť situácie a existenciu ospravedlniteľných dôvodov pre ktoré žalovaný

lehotu na podanie odporu zmeškal. Na základe uvedeného bolo umožnené žalovanému využiť právo
na podanie odporu, v ktorom vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že nie sú splnené ani
podmienky zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, pretože žalovaný nebol koncovým odberateľom pre
existenciu nájomného vzťahu na odbernom mieste, na základe ktorých skutočností uvedených v odpore
a po telefonickom rozhovore právnych zástupcov strán sporu zobral žalobca žalobu voči žalovanému

v celom rozsahu späť. Argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu sú v rozpore s princípmi
civilného konania a s princípom právnej istoty a spravodlivosti, pretože žalobca vzal žalobu proti
žalovanému v celom rozsahu späť, po právnej argumentácii žalovaného uvedenej v odpore, preto má
odvolateľ za to, že na danú vec nemožno aplikovať ust. § 257 C.s.p. a dôvody hodné osobitného zreteľa,
preto žiadal, aby odvolací súd rozhodol v zmysle podaného odvolania.

5. Odvolacia replika bola doručená na vyjadrenie žalobcovi, ktorý v duplike oznámil, že trvá na
argumentoch, ktoré uviedol vo vyjadrení k odvolaniu, ako aj o návrhu na rozhodnutie o veci samej podľa
časti III. vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 25.08.2016.

6. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z
prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákonazostávajú

zachované. Uvedené znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z
princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a
to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho
konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa

tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné úkony a bolo vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto
zákona začalo aj odvolacie konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný
stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená
podľa predpisov platných v čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i
začatého odvolacieho konania. K uvedenému odvolací súd poukazuje na článok 2 ods. 1, 2 a článok

3 ods. 1 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., kedy bolo potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p.
aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na
dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§

356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.),
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

8. Podľa § 470 C.s.p.
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto.
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany

Podľa § 389 C.s.p.
1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
(2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej

predchádzalo.

9. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie vecnej správnosti výroku odvolaním napadnutého
rozhodnutia, ktorý musí vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie a
interpretácie príslušnej právnej normy na zistený skutkový stav, pri dodržaní ustanovení procesného

predpisu.

10. Odvolací súd pri preskúmaní správnosti časti napadnutého rozhodnutia zo súdneho spisu
zistil, že po podaní návrhu bol súdom prvej inštancie vo veci vydaný dňa 15.07.2015 platobný
rozkaz č.k. 5Cb/18/2015-24, proti ktorému podal žalovaný odpor oneskorene, a tak požiadal o

odpustenie zmeškania lehoty. Súd prvej inštancie žalovanému zmeškanie lehoty na podanie odporu
odpustil uznesením č.k. 6Cb/18/2015-53 zo dňa 05.11.2015. Rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym
úradníkom, z toho dôvodu bolo proti nemu prípustné odvolanie, ktoré bolo podané žalobcom a na
základe ktorého súd prvej inštancie uznesením č.k. 6Cb/18/2015-78 zo dňa 26.01.2016 rozhodol tak,
že žalovanému zmeškanie lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu odpustil a podaný odpor

akceptoval a na deň 11.05.2016 vytýčil vo veci pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu.

11. Dňa 26.04.2016 bolo súdu doručené podanie, ktorým žalobca vzal návrh v celom rozsahu späť
bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Povinnosť uviesť dôvod spaťvzatia strana sporu, ktorá takýto
úkon vykoná síce nemá, ale z uvedeného podania nevyplýva,že by k tomuto úkonu pristúpil žalobca

z dôvodu správania sa žalovaného. Z dôvodu späťvzatia návrhu súd prvej inštancie uznesením
č.k. 6Cb/18/2015-91, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania zastavil konanie a žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keďskonštatoval, že konanie bolo zastavené a v konaní nebolo preukázané, že žalobný návrh bol podaný
dôvodne.

12. Zo spisu tiež vyplýva, že rozhodnutie bolo vyhotovené dňa 30.05.2016, pričom dňa 06.05.2016 bolo
súdu doručené podanie žalovaného, ktorým si uplatňuje nárok na náhradu trov konania spočívajúci v
trovách právneho zastúpenia a v prípade, ak bude vyrubený súdom i súdny poplatok za podaný odpor,
žiada i jeho náhradu.

13. Vychádzajúc zo správania žalobcu, ktorý ako dominus litis disponuje s návrhom a má právo bez
uvedenia akéhokoľvek odôvodnenia zobrať návrh späť, prvoinštančný súd konanie zastavil, ale žiadnym
spôsobom nevyhodnotil uvedený procesný úkon v súvislosti s posúdením nároku na náhradu trov
konania podľa v tom čase platnej právnej úpravy uvedenej v § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., keď podľa
ustálenej judikatúry platí, že v takom prípade zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť
žalovanému trovy konania, ako uviedol v odvolaní žalovaný.

14. Zo spisu ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol uznesením, ktoré vyhlásil dňa
29.04.2016 bez prítomnosti účastníkov, ktorých ani nevolal, preto s poukazom na § 168 ods. 1 O.s.p.
platný v tom čase, odvolací súd poukazuje na to, že predmetné uznesenie nebolo potrebné vyhlasovať,
ak účastníci neboli prítomní. V podanom odpore si právna zástupkyňa žalovaného uplatnila nárok na

náhradu trov konania, a tak bol súd prvej inštancie povinný vyzvať účastníkov na ich vyčíslenie do
3 pracovných dní od doručenia výzvy, čo sa zrejme nestalo, pretože táto skutočnosť z obsahu spisu
nevyplýva. Napriek nedostatku výzvy mal súd vziať do úvahy podanie právnej zástupkyne žalovaného
doručené súdu dňa 06.05.2016 (č.l.89(, ktorým si právna zástupkyňa žalovaného vyčíslila trovy konania.
Súd prvej inštancie k uvedenému podaniu ale nezaujal žiadne stanovisko. Odvolací súd k uvedenému

uvádza, že predmetné podanie mal preto súd vyhodnotiť ako vyčíslenie trov konania riadne a včas a
o nich rozhodnúť.

15. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedený priebeh konania nemôže akceptovať ako správne
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý napriek tomu, že nemal preukázanú dôvodnosť návrhu, ako

konštatoval v odôvodnení rozhodnutia, právo na ich náhradu žiadnemu účastníkovi nepriznal pri použití
ust. § 146 ods.1 pís.c/ O.s.p. Ak v konaní nebolo preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne a teda
sa nejedná o prípad predpokladaný v ust. § 146 ods.2 veta druhá O.s.p., znamená to, že procesne
úspešným účastníkom bol žalovaný, s ktorou skutočnosťou sa preto musí prvoinštančný súd vyporiadať
v súlade s aktuálnym procesným predpisom a o nároku na náhradu trov konania opätovne rozhodnúť.

16. Odvolací súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť vzhľadom na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
žalovanéhouvedenévreplike,žeakdošlokprávoplatnémuodpusteniulehotyvsúvislostisozmeškaním
právneho úkonu, nemôže byť táto skutočnosť vyhodnotená v neprospech účastníka, ktorému bola lehota
odpustená a ak sú splnené zákonom vyžadované podmienky, nepriznať mu z tohto dôvodu náhradu

trov konania. Takýto právny názor nevyplýva zo žiadneho ustanovenia procesného právneho predpisu
a ani z nálezov ÚS SR, ktorými žalobca vo svoj prospech argumentuje. Civilný sporový poriadok v
ust. § 256 ods.1 upravuje zásadu procesnej zodpovednosti za zastavenie konania, podľa ktorého sa
dôvodnosť žaloby posudzuje výlučne procesne bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, ak by
y k spaťvzatiu nedošlo.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa §
389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že zároveň
prvoinštančný súd rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).