Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117229495
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117229495.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci
navrhovateľky R. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/XX a manžela F. A., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom M. M., M. XXXX/X, toho času bytom V., M. Q., S. R. XX, o rozvod manželstva, o odvolaní
navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13Pc/22/2017 - 11 zo dňa 26.

januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (prvý výrok), nariadil vrátiť
navrhovateľke súdny poplatok z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva vo výške 66,- Eur v
lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia (druhý výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania (tretí výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu vyplýva, že
navrhovateľka dňa 25. 08. 2017 podala na súd prvej inštancie návrh na rozvod manželstva uzavretého
s manželom dňa XX. XX. XXXX pred Obecným úradom M. v Slovenskej republike. V návrhu uviedla,
že je štátnou občiankou SR a jej manžel štátnym občanom Srbska, pričom spoločné bydlisko manželov

bolo v Srbsku, M. Q., ul. S. R. XX. Z manželstva nepochádza žiadne dieťa. Navrhovateľka býva
na Slovensku od augusta 2013, kedy zo spoločnej domácnosti odišla. V predmetnej veci ide o
spor s cudzím prvkom, keďže manžel navrhovateľky je štátnym občanom Srbska, preto súd prvej
inštancie skúmal, či má právomoc vo veci konať. Mal za to, že v zmysle článku 26 ods. 2 zmluvy
medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou
o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach zo dňa 20. 01. 1964

publikovanou ako vyhláška č. 207/1964 Zb. (ďalej aj „vyhláška“), ktorá bola uzatvorená s Juhosláviou
(teda aj s nástupníckym štátom Srbskom) túto právomoc nemá, pretože obaja manželia nemali v čase
podania návrhu bydlisko na území Slovenskej republiky, manžel navrhovateľky, proti ktorému návrh
smeruje, je štátnym občanom Srbska a tam má aj bydlisko. Súd prvej inštancie preto pre nedostatok
právomoci ako neodstrániteľnú prekážku konania konanie zastavil. Zároveň nariadil vrátiť navrhovateľke
prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s. zaplatený súdny poplatok z návrhu

vo výške 66,- Eur v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov bez jeho krátenia, pretože konanie
bolo zastavené pre nedostatok právomoci a o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 Civilného
mimosporového poriadku.

3. Proti prvému výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania podala v zákonnej lehote

odvolanie navrhovateľka. Žiadala pokračovať v rozvodom konaní, nakoľko jej manžel má dvojité štátne
občianstvo, nie je len občanom Srbska, ako uviedla v návrhu, ale aj občanom SR, o čom priložila akodôkaz fotokópiu občianskeho preukazu vydaného v Banskej Bystrici dňa 23. 08. 2017, z ktorého vyplýva,
že manžel navrhovateľky má štátne občianstvo SR.
4. Ešte predtým, ako súd prvej inštancie doručil odvolanie manželovi navrhovateľky tento sám zaslal

súdu vyjadrenie k návrhu na rozvod, v ktorom uviedol, že s návrhom súhlasí a taktiež doložil fotokópiu
jeho občianskeho preukazu. K odvolaniu ako takému sa po jeho doručení už nevyjadril.
5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p.
preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa
§ 380 ods. 1 C. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 68 C. m. p. Odvolací súd

po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné a uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku zrušiť z nasledovných
dôvodov:
6. Konanie na súde prvej inštancie sa začalo dňa 25. 08. 2017, dva dni predtým bol manželovi
navrhovateľky na Slovensku vydaný občiansky preukaz potvrdzujúci, že manžel navrhovateľky má
štátne občianstvo SR. Tvrdenie, že manžel navrhovateľky je štátnym občanom SR bolo uvedené a

občiansky preukaz bol predložený síce až v odvolacom konaní, nakoľko konanie o rozvod manželstva je
všakkonanímpodľaCivilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejajC.m.p.“), odvolacísúdnanevzmysle
§ 63 C. m. p. prihliadol. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že navrhovateľka aj jej manžel mali v čase
začatia konania štátne občianstvo Slovenskej republiky. O vec s cudzím prvkom sa však naďalej jedná
preto, že manžel navrhovateľky je aj štátnym občanom Srbska a má tam bydlisko (na Slovensku má len

evidovaný trvalý pobyt, pričom pojem bydlisko a trvalý pobyt nie je v zmysle ustálenej judikatúry pojmom
totožným). Namieste je skúmanie právomoci súdu SR podľa vyhlášky, nakoľko Srbsko nie je členským
štátom Európskej únie. Keďže obaja manželia boli v čase začatia konania o rozvod manželstva štátnymi
občanmi SR, právomoc súdu Slovenskej republiky je daná v zmysle článku 26 ods. 1 vyhlášky, podľa
ktorého ak sú obaja manželia v čase podania návrhu občanmi jednej zmluvnej strany, je pre konanie o

rozvod príslušný súd tejto zmluvnej strany, ktorý použije právny poriadok svojho štátu.
7. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania pre nedostatok právomoci
slovenského súdu vo veci konať a rozhodnúť teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
vychádzajúceho z neúplného zistenia skutočného stavu veci. Keďže sa nejedná o rozhodnutie vo veci
samej a dôvody na jeho vydanie neexistovali, odvolací súd nielen napadnutý prvý výrok uznesenia súdu

prvej inštancie, ale aj od neho závislé výroky - - druhý výrok o vrátení súdneho poplatku z návrhu a
tretí výrok o trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. a v zmysle § 391 ods. 1 C. s.
p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. V súlade s ust. § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že úlohou súdu prvej inštancie
bude vzhľadom na jeho právomoc vo veci rozvodu manželstva v konaní pokračovať a po splnení

ďalších procesných podmienok konania vec prejednať a rozhodnúť podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky.
9. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolaniemôžepodaťúčastníkkonania,vktoréhoneprospechbolorozhodnutievydané (§424C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo

ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej

právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).