Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612201730
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4612201730.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna
poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, pobočka Topoľčany, ul. M.R. Štefánika
2269/18, IČO: 30 807 484, proti povinnej: D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O. XX, o vymoženie sumy
529,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany, č.

k. 8Er/201/2012 - 31 zo dňa 21. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie a v časti
rozhodnutia o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov
exekúcie voči oprávnenému o d m i e t a .

III. Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol, že priznáva
súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

1.2 Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písmeno h), § 58 ods.
1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučné poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov(ďalej len „Exekučný poriadok“), §
256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

1.3 Poukázal na to, že súdny exekútor, podaním ktoré bolo súdu doručené dňa 02.10.2017 podal
podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinnej, pretože nebol zistený žiadny hnuteľný
a nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky povinnej a jej majetok nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie. Doplnil, že prvoradým účelom exekúcie je nútené
uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý
určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie

námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach,
ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne
ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora
v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho
realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú
vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu

pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť.1.4 Ďalej poznamenal, že aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného,
samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v

samotnomExekučnomporiadkutým,žeexekúciumožnovykonaťlenvrozsahupohľadávkyvyplývajúcej
z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným
spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré
podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný
predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na

zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu
exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods.
1 Exekučného poriadku) a podobne. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr.
i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie
musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie

exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.

1.5 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní
vykonaného šetrenia majetku povinného podľa súdnym exekútorom predložených fotokópií o lustrácii
majetku povinného, súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku

pre nemajetnosť povinného. Z predloženého šetrenia súdneho exekútora mal preukázanú nemajetnosť
povinného. O trovách exekúcie rozhodol tak, že nárok na náhradu trov exekúcie priznal súdnemu
exekútorovi voči oprávnenému podľa § 203 odsek 2 Exekučného poriadku. O trovách exekučného
konania rozhodol analogicky podľa § 256 CSP, tak že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

3. Oprávnený v odvolaní uviedol, že nebol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 odsek 1 písmeno
h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, nakoľko povinný je fyzická osoba s predpokladom

budúceho príjmu, ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného, ako aj s ohľadom na
výšku vymáhanej pohľadávky. Akcentoval na skutočnosť, že v exekučnom konaní platí tzv. dispozičná
zásada, na základe ktorej má oprávnený možnosť disponovať s návrhom na vykonanie exekúcie.
Argumentoval, že súd pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie musí vziať do úvahy dĺžku
trvania exekučného konania. Súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie po viac ako piatich

rokoch vedenia exekučného konania. Oprávnený upriamil pozornosť na ustanovenie § 148 odsek 2
zákona č. 461/2003 z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 10 rokov od nadobudnutia jeho právoplatnosti,
pričom počas 10 ročnej lehoty je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného.
Vzhľadom na to, existuje predpoklad, že pohľadávka by mohla byť uspokojená. Na základe uvedeného

navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako nezákonné zrušil.
4. Súdny exekútor ani povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal

v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

6. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 09.02.2012,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor

písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.02.2012 požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 26.03.2012 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia- Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany
- oprávneného, vyšpecifikované v žiadosti o udelenia poverenia. Písomným podaním, doručeným súdu
prvej inštancie dňa 02.10.2017 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že

majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko preverovaním majetkových pomerov
povinnej zistil, že táto nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je evidovaná ani ako vlastník, ani ako držiteľ
motorového vozidla. Povinná nepoberá mzdu ani žiaden príjem. Súdny exekútor si zároveň uplatnil
trovy exekúcie v zmysle § 200 Exekučného poriadku vo výške 48,95 eur. Súd prvej inštancie ešte vyzvalsúdneho exekútora, nech predloží exekučný spis, spolu s vykonaním šetrením majetku povinného.
Súdny exekútor uvedené skutočnosti súdu prvej inštancie zdokladoval.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase začatia exekučného
konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

13. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

14. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto

zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že oprávnený vo svojom
odvolaní namieta predovšetkým nesprávne zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku.

16. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch
dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky,
jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia

súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť
exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma
existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez
návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným
vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré

nemožno v exekúcii pokračovať.

17.Zastavenieexekúciejeprocesnýúkon(uznesenie)exekučnéhosúdusmerujúciktrvalémuupusteniu
od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,

výnimočne aj pred jeho vydaním. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť
na podnet (najčastejšie od exekútora alebo oprávneného); nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o
zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.

18. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť musí vychádzať z

kvalifikovaných zistení vykonávaných predovšetkým súdnym exekútorom, ktorý zisťuje a zohľadňuje,
nielen momentálny stav majetku povinného (povinnej), ale aj jeho vek, zdravotný stav, prípadne ďalšie
okolnosti majúce vplyv na možnosť nadobudnutia majetku v budúcnosti a účelnosť pokračovania vexekúcii. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť nemôže byť v žiadnom prípade výsledkom snahy
povinného vyhnúť sa splneniu uloženej povinnosti vymáhanej v exekučnom konaní.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku v časti
zastavenia exekúcie a v časti rozhodnutia o trovách konania strán vecne správne potvrdil, nakoľko v
tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku a zároveň zdôrazňuje, že aj rozhodnutie o trovách konania strán bolo zákonné a správne.

20. Vo vzťahu k odvolaniu voči trovám exekúcie, odvolací súd poznamenáva, že ide o osobitný inštitút
upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný
poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca
chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako
to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie
§ 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravuje možnosť podať

odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na
dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP. Úspešnej povinnej odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,

nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnila a žiadne trovy jej ani nevznikli.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,
ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak

je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za

ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.