Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/347/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416220945
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4416220945.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámky,sudkyňouMgr.BoženouCsibrányiovou,vprávnejvecižalobcu:J.distribučná,

a.s., Y. 6, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, právne zast.: ius aegis s. r. o., Y. 7, XXX XX Bratislava, IČO: 36
857 203, proti žalovanej: Zuzana Véghová, nar. 7.10.1973, bytom 943 56 Bíňa, Bíňa č. 87, o zaplatenie
1.361,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.361,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 1.361,68 eur od 2.2.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej a to v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo 12.12.2016, doručenou súdu dňa 14.12.2016, domáhal od žalovanej
zaplatenia istiny 1.361,6 eur s príslušenstvom. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobca
sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom náhrady škody spôsobnej neoprávneným odberom.
Poverenými zamestnancami žalobcu, ktorí dňa 12.1.2012 vykonali kontrolu odberného miesta č.
4700003911 bolo zistené, že žalovaná neoprávnene odoberala elektrinu a to bez uzavretej zmluvy
o združenej dodávke elektriny.

2. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako
aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 39 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení platnom ku dňu

zistenia neoprávneného odberu t.j. k 26.1.2012, neoprávneným odberom energie je odber a) bez
uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o
pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení
zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny, b) bez
určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004
Z. z. o energetike v znení platnom ku dňu zistenia neoprávneného odberu t.j. k 26.1.2012, pri

neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak
nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije
sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným

odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ

právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

3. Na nariadené pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 3.5.2018 sa nedostavil žalobca ani
žalovaná. O odročenie pojednávania žalobca nepožiadal. Žalovaná mala predvolanie doručené podľa
§ 111 ods. 3 C.s.p., o odročenie pojednávania nepožiadala.

4. Súd rozhodol podľa § 180 C.s.p. že vec prejedná v neprítomnosti účastníkov konania a to aj z dôvodu
hospodárnosti konania s poukazom na ustanovenie § 179 C.s.p..

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise.

6. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nijako nespochybnila a z vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to najmä z protokolu o zistení neoprávneného odberu
mal súd preukázané , že dňa 12.1.2012 bol v odbernom mieste č. 4700003911 zistený neoprávnený
odber elektrickej energie. V danom odbernom mieste bola však odoberá elektrická energia bez riadne
uzavretej zmluvy, nakoľko pred tým došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu pre neplatenie. Pri vyhotovení

protokolu bol prítomný syn žalovanej, ktorý ho aj podpísal. Uvedený neoprávnený odber žalobca
následne žalovanej vyúčtoval vo výške 1.361,68 eur. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy, zákon č.
656/2004 Z.z. obsahoval osobitnú úpravu náhrady škody pri neoprávnenom odbere a predmetná právna
norma predstavuje lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Žalovanej
bol zistený neoprávnený odber vyúčtovaný vyúčtovaním č. 3200603 dňa 15.2.2012 vo výške 1.361,68

eur. Súd nemal preukázané, že žalovaná túto škodu, na náhradu ktorej vznikol žalobcovi nárok podľa §
39 zákona č. 656/2004 Z.z., žalobcovi už uhradila. Žalovanej bola žaloba aj s prílohami riadne doručená
a to postupom podľa C.s.p.. Keďže žalovaná nárok žalobcu nijakým spôsobom nespochybnila, súd
tento nárok za sporný nepovažoval. Preto rozhodol ta, že žalovanú zaviazal na úhradu žalovanej istiny
1.361,68 eur.

7. Okrem žalovanej istiny si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania. Vychádzajúc z ustanovenia 563
Občianskeho zákonníka , podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal, mal súd zato že v toto prípade mal žalobca nárok na plnenie nasledujúcim dňom potom,
čo žalobca preukázateľne žalovanú o plnenie požiadal. Keďže žalobca nepreukázal kedy konkrétne

žalovanú o plnenie / zaplatenie náhrady škody/ požiadal, súd mal zato, že najneskôr deň nasledujúci
po doručení žaloby žalovanej, je možné považovať za rozhodný deň , od ktorého je možné úroky z
omeškania podľa § 563 Občianskeho zákonníka priznať. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi
úroky z omeškania vo výške 9 % ročne a to v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ale od 2.2.208, t.j. odo

dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, kedy sa preukázateľne žalovaná o škode najneskôr
dozvedela. Vo zvyšku uplatneného úroku, t.j. za dni pred 2.2.2018, súd žalobu zamietol.

8. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.9. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobe žalobcu súd vyhovel
takmer v celom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá len v nepatrnej časti a aj to len v časti úrokov z
omeškania. Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči v konaní

neúspešnému žalovanému.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie.