Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/168/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216804
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3814216804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: N. proti žalovanej: V.,
o zaplatenie 4.571,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 20. decembra 2016, č. k. 14C/245/2015-73 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s

poukazom na ust. § 657, § 658 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 35 ods. 2, § 48 ods. 1, 2, § 53 ods. 8, §
100 ods. 1, 2, § 101, § 457, § 565, § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 1 ods. 2, § 2
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že právny predchodca žalobcu R. Y. I., Q.
sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 4.571,15 eur s príslušenstvom ako záväzku, ktorý vznikol
riadnym nesplatením úveru, ktorý žalovanej poskytol. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou
uzatvoril dňa 21.03.2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytol celkovú sumu pôžičky 8.118
eur, pričom žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 99 mesačných splátkach v sume 82 eur.

Žalovaná uhradila iba sumu 19,34 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať
poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, pôvodný žalobca listom zo dňa
24.09.2011 - vypovedanie zmluvy, vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.
Žalovaná však dlžné splátky neuhradila. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žaloba nebola podaná dôvodne. Právny vzťah medzi stranami sporu súd posúdil ako spotrebiteľský a
uzavretú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd poukázal na to, že pokiaľ ide o právny úkon
právneho predchodcu žalovaného zo dňa 24.09.2011, ide o jednostranný právny úkon, zmluva sa ním

zrušuje ku dňu doručenia tohto právneho úkonu protistrane a právny predchodca žalobcu ním požaduje
okrem iného vrátenie celého poskytnutého plnenia. Súd bol toho názoru, že tento prejav vôle právneho
predchodcu žalobcu ako právny úkon obsahovo zodpovedá náležitostiam odstúpenia od zmluvy podľa §
48 Občianskeho zákonníka. Súd preto tento právny úkon ako odstúpenie od zmluvy aj posúdil. Zároveň
mal za to, že odstúpenie od zmluvy si zmluvné strany dohodli v bode 12.2 VOP právneho predchodcu
žalobcu, zodpovedalo to totiž ich vôli a to aj napriek tomu, že sa tam nesprávne hovorí o „vypovedaní“
zmluvy. Ďalej súd uviedol, že keďže odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila, zmluvné

strany sú si podľa § 457 Občianskeho zákonníka povinné z titulu bezdôvodného obohatenia navzájom
vrátiť všetko, čo podľa zmluvy dostali. Žalovanej poskytol právny predchodca žalobcu sumu 3.735,40
eur, žalovaná mu uhradila iba sumu 19,34 eur. Zostávalo by jej teda vrátiť sumu 3.716,06 eur. Tento
nárok žalobcu je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto právo na vydanie plnenia zbezdôvodného obohatenia sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd mal za to, že právny predchodca sa
dozvedel o bezdôvodnom obohatení doručením listu zo dňa 24.09.2011 žalovanej, pričom tento list bol

podaný na poštovú prepravu 27.09.2011 a v zmysle bodu 13.2 VOP sa považuje za doručený žalovanej
po piatich dňoch, t. j. 02.10.2011. Nasledujúci deň preto začala plynúť dvojročná premlčacia doba, ktorá
uplynula 03.10.2013 a za situácie, že žaloba bola na súde podaná 17.09.2014, táto bola podaná po
uplynutí premlčacej doby. Súd preto považoval nárok uplatnený žalobou za premlčaný a žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods.

1, 2 CSP a v spore úspešnej žalovanej priznal vo či žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteprostredníctvomprávnehozástupcuodvolaniežalobca,
domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd žalobe vyhovie, prípadne sa domáhal zrušenia veci a vrátenia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v rozsahu 481,82

eur. Bol toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Poukázal na to, že jeho právny predchodca listom zo dňa 24.09.2011 vypovedal zmluvu a vyzval
žalovanú k úhrade dlžnej sumy do piatich dní od jeho doručenia. Žalovaná neprevzala predmetnú
výpoveď a dňa 30.09.2011 bola uložená na pošte. Päťdňová lehota uplynula dňa 05.10.2011, pričom
dňom nasledujúcim, teda 06.10.2011 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy. Zároveň od tohto dátumu je

potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby. Následne je potrebné prijať záver, že ku dňu
podania žaloby, t. j. 17.09.2014 uplatnený nárok nemožno považovať za premlčaný. Nesúhlasil zároveň
s posúdením výpovede ako odstúpenia od zmluvy, keďže ide o dva rôzne inštitúty, s ktorými zákon spája
rôzne následky. Mal za to, že k ukončeniu zmluvy došlo spôsobom dohodnutým zmluvnými stranami
v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka; nie je dôvod prekvalifikovať predmetné podanie na

odstúpenie od zmluvy. Podľa neho nie je dôvodné priznávať výpovedi - inštitútu osobitne upravenému v
Občianskom zákonníku - účinky odstúpenia. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 17Co/30/2015 a 17Co/208/2014.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalovaná, ktorá

žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že právny predchodca
už pri kreovaní zmluvy o úvere významným spôsobom pochybil nerešpektovaním všeobecnej úpravy
Občianskeho zákonníka, týkajúcej sa možnosti výpovede zmluvy. Zákon umožňuje vypovedať jedine
zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, zmluva o úvere je zmluvou na dobu určitú, počas ktorej má dôjsť
k splneniu si povinností z nej vyplývajúcich. Je toho názoru, že tento úkon žalobcu je potrebné

posúdiť ako odstúpenie od zmluvy v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka a nie vypovedanie zmluvy.
Žalobca listom zo dňa 24.09.2011 platne odstúpil od predmetnej zmluvy o pôžičke a teda nasledujúcim
dňom po doručení (doručené dňa 02.10.2011) začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota,
ktorá uplynula 03.10.2013. Zdôraznil, že vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej
premlčacej dobe v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a keďže žalobca podal žalobu

na súd až dňa 16.09.2014, je celý jeho nárok premlčaný. Dodala, že v ostatnom sa pridržiava jej
predchádzajúcich písomných ako aj ústnych prednesov prezentovaných v predmetnom spore a trvá na
premlčaní nároku žalobcu v danom konaní. Žiadala žalobcu zaviazať aj na náhradu trov odvolacieho
konania.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zamietnutí žaloby žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok
hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 CSP. Pri
rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový
stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu

prvej inštancie a z tohto dôvodu si aj osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:6. Súd prvej inštancie v danej veci správne zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli
dňa 21.03.2011 zmluvu o pôžičke, čo medzi stranami sporu nebolo ani sporným. Sporným v danej
veci zostalo to, či prejav vôle právneho predchodcu žalobcu zo dňa 24.09.2011, v zmysle ktorého

„vypovedal“ predmetnú zmluvu ku dňu 24.09.2011, je možné považovať za odstúpenie od zmluvy alebo
za vypovedanie zmluvy ako zmluvný dôvod ukončenia vzťahov medzi stranami sporu. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne tento prejav vôle právneho predchodcu žalobcu považoval
za odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 48 Občianskeho zákonníka.

7. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonník, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v
tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva
od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

8. V predmetnej veci vo VOP v bode 12 mali zmluvné strany dohodnuté podmienky skončenia zmluvy
medzi iným tak, že podľa bodu 12.2 klient ako aj spoločnosť je oprávnená zmluvu kedykoľvek vypovedať

bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1.

9. V bode 12.1 Všeobecných obchodných podmienok (VOP) je uvedené, že zmluva sa skončí úplným
splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy. Skončenie
zmluvy nemá vplyv na vyhlásenie klienta uvedené v zmluve, VOP alebo akékoľvek vyhlásenie klienta

danej spoločnosti a tiež na arbitrážnu dohodu v zmysle čl. 14.24 VOP.

10. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vypovedanie zmluvy v zmysle bodu 12.2 VOP právneho
predchodcu žalobcu je svojou povahou ustanovením zodpovedajúcim odstúpeniu od zmluvy v zmysle
citovaného ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu

tento spôsob skončenia zmluvy nazval ako výpoveď, tomuto dojednaniu chýbajú obsahové náležitosti
výpovede, a to najmä uvedenie výpovednej lehoty, teda časový moment, ku ktorému má zaniknúť
záväzkový vzťah výpoveďou. Naviac účinky výpovede podľa VOP boli viazané na odkladaciu podmienku
- úplné splnenie všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti. Pri absencii uvedenia
obsahovej náležitosti výpovede, ktorou je uvedenie výpovednej lehoty a taktiež v dôsledku neurčitého

dojednania o nastúpení účinkov výpovede, v dôsledku ktorého by nemohla podaná výpovedná doba
nadobudnúť účinnosť a privodiť tak splatnosť úveru, ako aj s prihliadnutím na dôvod uvedený žalobcom,
ktorý ho viedol k prejavu vôle smerujúceho k zániku zmluvy, t. j. omeškanie žalovanej vo vzťahu k jej
povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas v predpísaných splátkach, je nepochybne správny
záver súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalobcu právnym úkonom z 24.09.2011 prejavil svoju

vôľu od zmluvy odstúpiť a nie zmluvu vypovedať. Teda ako už odvolací súd uviedol, dohodnutý spôsob
skončenia zmluvy súd prvej inštancie správne posúdil ako odstúpenie od zmluvy v zmysle ust. § 48
Občianskeho zákonníka.

11. Predmetné odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej doručované 27.09.2011 (list daný na poštovú

prepravu), pričom v zmysle bodu 13.2 VOP právneho predchodcu žalobcu sa tento považuje za
doručený žalovanej po piatich dňoch, teda ako správne uviedol súd prvej inštancie dňa 02.10.2011.
Nasledujúcim dňom od doručenia - 03.10.2011 začala plynúť dvojročná premlčacia doba v zmysle ust. §
107 Občianskeho zákonníka (súd prvej inštancie nesprávne v odôvodnení uvádza § 101 Občianskeho
zákonníka, aj keď správne v takto označenom ustanovení cituje zákonné znenie § 107 Občianskeho

zákonníka) na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Táto dvojročná premlčacia doba uplynula
03.10.2013 a za situácie, že žaloba bola podaná na súd 17.09.2014, súd prvej inštancie správne
konštatoval, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný a preto dôvodne žalobu zamietol.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.

1, 2 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1, § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná priznal voči žalobcovi
nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle

ust. § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).