Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. máj 2018

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1P/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317207543
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2018:6317207543.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. PhDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o

maloleté dieťa E. M., narodená XX. D. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Brezno, dcéra I. M., narodenej X. C. XXXX, bytom T., S. XX a O.. E. M.,
narodeného X. E. XXXX, bytom T., E. XX, o návrhu matky na zmenu výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 6C/298/2008-45 zo dňa 18.09.2009 vo výroku IV.
o výživnom na maloletú E. M. tak, že otec je povinný s účinnosťou od 06. novembra 2017 prispievať
na výživu maloletej E. sumou vo výške 60 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky
maloletej, a to vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca dopredu.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 06.11. 2017 do 14.05.2018 vo výške 189 Eur j e otec p o v i n n ý
zaplatiť k rukám matky do 4 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku

III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletej E. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6. novembra 2017 žiadala, aby súd
upravil vyživovaciu povinnosť otca maloletej a výživné zvýšil na sumu 100 Eur mesačne. Posledná
úprava vyživovacej povinnosti bola v roku 2009 a odvtedy sa pomery na strane maloletej výrazne zmenili
a súčasné výživné nestačí na pokrytie potrieb maloletej.

2. Otec maloletej v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí, nakoľko
je dlhodobo chorý a nemá z čoho hradiť zvýšené výživné.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol vyhovieť návrhu matky, nakoľko zvýšenie výživného je v
záujme maloletej.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14. mája 2018, vykonal dokazovanie výsluchom rodičov
maloletej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný
skutkový stav:

5. Matka maloletej na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu; žiadala výživné zvýšiť na sumu 100
Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Matka býva s maloletou a s maloletou dcérou I., narodenou
dňa XX. E. XXXX v mestskom byte, za ktorý mesačne platí 105 Eur a za elektrinu platí 24,50 Eurmesačne. Za internet platí 9,49 Eur mesačne a za služby káblovej televízie platí 9,60 Eur mesačne.
Maloletá E. navštevuje 5. ročník základnej školy. Matka platí poplatok ZRPŠ vo výške 10 Eur ročne, za
školské pomôcky 30 až 40 Eur ročne a za stravu v škole platí 20 Eur mesačne. Náklady na ošatenie

a hygienu maloletej matka vyčíslila na sumu 25 Eur mesačne. Na stravu sú podľa matky náklady na
maloletú vo výške 60 Eur mesačne. Maloletá navštevovala aj základnú umeleckú školu, ale keďže
matkenevychádzalifinancienatútoškolu,maloletámuselaprestaťnavštevovaťtútoumeleckúinštitúciu.
Otec maloletej odo dňa podania návrhu každý mesiac uhradil na výživnom sumu 33 Eur. Matka je na
materskej, poberá dávku vo výške 370 Eur mesačne a prídavky na deti vo výške 47,36 Eur.

6. Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že má už len vyživovaciu povinnosť k maloletej E.. Býva v byte,
ktorý je v jeho vlastníctve. Za elektrinu platí 30 Eur mesačne, poplatok SBD je 125,12 Eur mesačne, za
plyn platí 13 Eur mesačne, za komunálny odpad platí 21,02 Eur ročne a daň z nehnuteľnosti je 9 Eur
ročne. Za televíziu a internet platí 21,46 Eur mesačne a za mobilný telefón platí 15 Eur mesačne. Od
podanianávrhukaždýmesiacplatilvýživnévovýške33Eur.Svojenákladynastravu,ošatenieahygienu

vyčíslil na sumu 100 až 150 Eur mesačne. Otec maloletej je nezamestnaný, pričom si aktívne hľadá
prácu, má okolo 100 žiadostí o prijatie do pracovného pomeru. Má ukončené VŠ vzdelanie, vojenský
technický odbor - môže vykonávať práce strojára so VŠ vzdelaním. Od 1. októbra 2017 poberal po dobu
6 mesiacov dávku v nezamestnanosti vo výške 370 Eur. V mesiaci máj požiadal o priznanie dávky v
hmotnej núdzi, pričom o jeho žiadosti zatiaľ nebolo rozhodnuté. V mesiaci máj je teda bez príjmu a žije

z pomoci rodiny.

7. Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť podľa schopností a možností otca a podľa potrieb maloletej.

8. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 6C/298/2008-45 zo dňa 18. septembra 2009, právoplatným

dňom 15. októbra 2009, súd otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 33 Eur mesačne.

9. Matka maloletej je na materskej dovolenke, poberá dávky v materskej vo výške 370 Eur mesačne a
prídavky na deti vo výške 47,36 Eur mesačne.

10. Otec maloletej nie je zamestnaný, nepoberá žiadne dávky. Otec má ukončené vysokoškolské
vzdelanie v technickom odbore. Od 1. októbra 2017 poberal po dobu šesť mesiacov dávku v
nezamestnanosti vo výške 370 Eur, teraz požiadal o dávku v hmotnej núdzi, o ktorej zatiaľ nebolo
rozhodnuté. Aktívne si na trhu práce hľadá prácu.

11. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.

12. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorýz rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

17. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na
plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

23. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

24. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

25. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

26. Matka maloletej svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na maloletú.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške výživného
opakovanerozhodnúťjezmenapomerov,ktorámôženastaťupovinnejosoby,ktoroujevdanomprípade
otec maloletej, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa. Musí ísť o takú zmenu

pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v porovnaní s ich pomermi v
časeposlednejúpravyvýživného.Zmenapomerovmôževyvolaťpotrebuzvýšiťvýživné,pokiaľsazvýšia
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene na strane schopností, možností
a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže dôjsť aj k takej negatívnej
zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola neprimeraná možnostiam,

schopnostiamamajetkovýmpomeromnastranepovinnejosobyaplateniedoposiaľurčenéhovýživného
by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom prípade otca) by prinášalo
neprimerané majetkové riziká.27. Súd v danej konkrétnej veci nesporne konštatuje zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletej
tým, že je od posledného rozhodovania súdu o osem a pol roka staršia a stala sa žiakom druhého stupňa
základnejškoly.Zozmenypomerovvyplývajúvyššienáklady,ktorématkamaloletejmesačnemá,aktoré

súvisia predovšetkým so zabezpečovaním starostlivosti o maloletú, so zabezpečovaním jej výživy, jej
zdravotnýchlekárompredpísanýchpotriebatiežsozabezpečovanímškolskýchamimoškolskýchaktivít.
Uvedená zmena pomerov sama o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného, výživné v doposiaľ určenej
výške nepostačuje.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená
rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 6C/298/2008-45 zo dňa 18. septembra 2009, právoplatným
dňom 15.októbra 2009, odkedy ubehla doba viac ako osem a pol roka, za ktorú došlo k zmene pomerov
aj na strane rodičov, ale k zmene pomerov došlo najmä na strane maloletého dieťaťa. V čase poslednej
úpravy matka dosahovala príjem vo výške 253,75 Eur a v súčasnej dobe má matka príjem z dávok
vo výške 417 Eur mesačne. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej I., narodenej dňa XX.

E. XXXX. V čase poslednej úpravy otec dosahoval príjem z podnikania vo výške 500 až 1.000 Eur
mesačne. Nepribudla mu žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Najvýraznejšia zmena pomerov však
nastala na strane maloletého dieťaťa, ktorá v čase poslednej úpravy výživného mala vek 3 roky a
navštevovala predškolské zariadenie, toho času navštevuje druhý stupeň základnej školy, v dôsledku
čoho vzrástli aj jej potreby a výdavky s nimi spojené.

29. Vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného je dôvodný. Je nesporné, že úmerne s vekom dieťaťa sa matke zvyšujú výdavky spojené
s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb dieťaťa. Súd
preto zvýšil výživné na maloletú E. zo sumy 33 Eur na sumu 60 Eur mesačne, ktoré súd považoval

za primerané veku, odôvodneným potrebám, záujmom dieťaťa, ale najmä možnostiam a schopnostiam
otca. Súd akceptoval výdavky matky na maloletú mesačne: náklady na bývanie 35 Eur (ako tretina
sumy 105 Eur, pretože na tejto sume sa podieľajú tri osoby matka, maloletá a maloletá I.), elektrina 8
Eur, z rovnakého titulu, internet 3 Eur, z rovnakého titulu, služby káblovej televízie 3 Eur, z rovnakého
titulu, poplatok ZRPŠ 1 Eur mesačne, školské pomôcky 3 Eur mesačne, strava v škole 20 Eur, ošatenia

a hygiena 25 eur, strava v domácnosti 60 Eur, čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletú
vo výške 158 Eur. Súd má zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletej, regiónu v
ktorom maloletá žije, ale aj primerané rozvoju jej osobnosti. Súd stanovil výživné v celkovej sume 60
Eur mesačne, čo je zhruba len X/X nákladov matky na maloletú - najmä s prihliadnutím nato, že otec
v súčasnej dobe nie je zárobkovo činný, aj keď si aktívne hľadá na trhu práce adekvátnu prácu a súd

zohľadňuje skutočnosť, že má záujem pracovať, avšak istým spôsobom ho na trhu práce limituje jeho
už predsa len pokročilý vek, ktorý zamestnávatelia často využívajú v neprospech takýchto uchádzačov
o prácu. Súd má za to, že je v prípade maloletej E. nutné výživné zvýšiť, avšak výška takto určeného
výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko najmä z dôvodu, že sa výživné
zvýšilo v minimálne nevyhnutnej miere. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa

na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že nová výška výživného bude v súlade
s odôvodnenými potrebami maloletej. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78
ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň
otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.

30. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 6C/298/2008-45 zo dňa
18. septembra 2009, právoplatným dňom 15. októbra 2009, vo výroku IV. o výživnom na maloletú E. M..

31. Súd dlh otca na výživnom pre maloletú E. za obdobie od 6. novembra 2017 do 14. mája 2018 ustálil
na výške 189 Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil do štyroch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko sa v súčasnej dobe jedná o takú sumu, ktorej rýchle splatenie
by mohlo otcovi robiť výrazné problémy. V mesiacoch november 2017 až máj 2018 otec každý mesiac
uhradil výživné vo výške 33 Eur. Za každý mesiac otcovi teda vznikol dlh na výživnom vo výške 27 Eur.
Pri počte siedmich mesiacov sa jedná o sumu 7 x 27 Eur a to sa rovná sume 189 Eur.

32. Súd teda v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

33. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa §
262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v

dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§
355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia
alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).