Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/82/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204005
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716204005.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu STEEL BUSINESS SERVICES, s.r.o., Továrenská 2, 976 31 Vlkanová, IČO: 44 685 203,
zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Štoffom, Stoličnová 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 524
322, proti žalovanému INFINITY GROUP, a.s. Dobronivská cesta 8923, 960 01 Zvolen, IČO: 43 970 630,

zastúpenému advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, IČO: 42
197 821, o zaplatenie 3.732,33 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen, č.k. 18Cb/10/2016-102 zo dňa 29.novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 18Cb/10/2016-102 zo dňa 29.novembra 2016 potvrdzuje.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.732,33
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 19.1.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania
vovýške9,5%ročnezosumy5.506,56Eurod19.1.2015do21.4.2016,t.j.vovýške626,68Eur.Zároveň
rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podal dňa 4.4.2016 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 9.238,89 Eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že na
základe objednávky žalovaného, žalobca dodal tovar, ktorý vyúčtoval faktúrou na sumu 5.506,56 Eur,
splatnou dňa 18.1.2015 a následne dodávku tovaru - plechov vyfakturoval faktúrou na sumu 3.987,84
Eur splatnou dňa 18.1.2015. Žalovaný na vystavené faktúry uhradil formou zápočtu sumu 255,51 Eur
a ku dňu 31.12.2014 sporové strany odsúhlasili zostatky nezaplatených pohľadávok, na základe čoho

žalovaný potvrdil žalobcovi, že eviduje nezaplatené dlžné sumy v celkovej výške 9.238,89 Eur. Žalovaný
nikdy nenamietal nespokojnosť s dodávkami tovaru a aj napriek niekoľkým výzvam dlh nezaplatil.
Žalobca zobral čiastočne svoju žalobu o zaplatenie istiny 5.506,56 Eur späť z dôvodu, že žalovaný dňa
21.4.2016uhradiltútosumunabankovýúčetžalobcu.Žalobcapretožiadal,abysúdzaviazalžalovaného
zaplatiť sumu 3.732,33 Eur, úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 3.732,33 Eur od 19.1.2015
do zaplatenia, zo sumy 5.506,56 Eur od 19.1.2015 do 21.4.2016 vo výške 626,68 Eur. Súd uviedol, že

keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred vydaním platobného rozkazu, súd bez rozhodovania
očiastočnomzastaveníkonaniavovecirozhodolplatobnýmrozkazomonárokužalobcuvrozsahu,ktorý
vyplýva z jeho posledného podania - čiastočného späťvzatia žaloby a to tak, že jeho nároku v celom
rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, v ktorom namietal, že voči žalobcovi
neeviduje žiaden záväzok a má za to, že pohľadávka, ktorú si žalobca uplatňuje nevznikla, a teda jeho
žaloba je nedôvodná. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku. Tiež uviedol,

že má ďalšie podstatné výhrady voči žalobe, ktoré uvedie na pojednávaní.3. Žalobca považoval podaný odpor za podaný účelovo a namietal, že odpor bol podaný za účinnosti
nového procesného predpisu platného od 1.7.2016, a preto má spĺňať náležitosti v súlade s ustanovením
§ 267 ods. 1 CSP. Keďže odpor neobsahuje vecné odôvodnenie, súd ho má uznesením odmietnuť.

Súd prvej inštancie sa s názorom žalobcu nestotožnil a poukázal na to, že žalovaný podal odpor na
poštu dňa 30.6.2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, aj keď od 1.7.2016 vstúpil
do platnosti nový Civilný sporový poriadok. Súd uviedol, že posudzoval podaný odpor v súlade s
ustanovením § 172 a nasl. O.s.p., a to aj s poukazom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, kedy
na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP nemožno uplatňovať ustanovenia CSP o

popretí skutkových tvrdení protistranou, pokiaľ by boli v neprospech strany. Súd teda konštatoval, že
na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku nedopadá plná
právna úprava nových procesných predpisov.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pred začatím pojednávania dňa 2.11.2016 žalovaný krátkou
cestou súdu i protistrane doručil písomné jednostranné započítanie pohľadávok. Žalovaný si uplatnil v

tomto jednostrannom započítaní na započítanie svoju pohľadávku vo výške 4.500,-Eur voči žalobcovi,
pretože si voči žalobcovi uplatnil zľavu z kúpnej ceny z dôvodu, že mu nebol dodaný tovar v súlade s
jeho objednávkou, čo zistil až neskôr. Zľavu z kúpnej ceny si uplatnil v rozsahu 3.320,64 Eur a z dôvodu,
že v minulosti mu nebol žalobcom dodaný tovar v požadovanej kvalite, čo bolo u žalobcu aj reklamované
a žalobca mu prisľúbil na základe ústnych jednaní zľavu vo výške 1.179,36 Eur, na ktorú mal vystaviť

dobropis, čo však neurobil.

5. Žalobca neuznával jednostranné započítanie žalovaným a považoval ho za absolútne neplatné a
celkom bez právnych účinkov. Žalobca namietal, že by žalovaný disponoval proti nemu pohľadávkami,
ktoré opísal v zápočte. Žalobca zotrval na podanej žalobe a žalovaný v konaní tvrdil, že jeho vzájomná

pohľadávka je oprávnená, pričom pozostáva z dvoch nárokov, a to jednak z dodávky materiálu v roku
2011, kedy voči žalobcovi si uplatnil reklamáciu, došlo k vzájomným rokovaniam, výsledkom ktorých
bola dohoda o tom, že žalobca vystaví pre žalovaného dobropis v sume 1.179,36 Eur. Žalobca si túto
povinnosť nesplnil a žalovaný doložil doklady o tom, že pri dodávke v roku 2011 bol objednaný plech typu
P., avšak podľa dodacích listov mu bol dodaný plech typu F., pričom sa jedná o menej kvalitný materiál.

V roku 2014 došlo rovnako k dodaniu menej kvalitného materiálu, pričom žalovaný reklamáciu uplatnil
jednostranným zápočtom. Žalovaný na preukázanie svojej pohľadávky navrhol, aby mu súd umožnil
dodatočne doložiť doklady k právnemu vzťahu k svojmu klientovi, a to jeho objednávku, žiadosť o zľavu
z kúpnej ceny a výsledok dojednaní. Zároveň navrhol vypočuť ako svedka pána M. a svedkyňu pani H.,
ktorí mali prejednávať danú reklamáciu.

6. Z objednávky č. OV-140484 súd zistil, že žalovaný si objednal u žalobcu dňa 19.11.2014 materiál
presne špecifikovaný v objednávke typu P. za celkovú sumu 7.655,96 Eur. Objednávka bola podpísaná
R. M., ako výkonným riaditeľom žalovaného. Dátum dodania bol uvedený 21.11.2014. Podľa listín
zhodne označených sporovými stranami ako dodacie listy bol žalovanému dodaný tovar označený

značkou P., na dodacích listoch je potvrdené podpisom prevzatie tovaru pánom J. dňa 19.12.2014.
Žalobca vyúčtoval cenu tovaru faktúrou č. 687 v sume 5.506,56 Eur s dátumom splatnosti 18.1.2015.
K uvedeným listinám súd konštatoval, že sa podľa zhodného vyjadrenia strán jedná o listiny bežne
používané vo vzájomnom obchodnom styku, ich obsah nebol medzi stranami sporný a napriek tomu, že
sa jedná o listiny v cudzom jazyku, pričom úradným jazykom konajúceho súdu je jazyk slovenský, súd

vzhľadom na nespornosť obsahu listín nežiadal preklad listín do úradného slovenského jazyka.

7. Z objednávky č. OV-140511 súd zistil, že žalovaný si objednal u žalobcu materiál označený ako P. a
P. za celkovú sumu 3.988,13 Eur. Objednávka bola podpísaná R. M. - výkonným riaditeľom žalovaného.
Objednávka bola zo dňa 17.12.2014, dátum dodania bol 18.12.2014. Podľa dodacích listov došlo k

dodávke tovaru dňa 19.12.2014, pričom jeho prevzatie bolo potvrdené podpisom zástupcu žalovaného
dňa 19.12.2014. Žalobca k dodaniu tovaru vystavil faktúru č. 686 na sumu 3.987,84 Eur, splatnú dňa
18.1.2015.

8. Okresný súd ďalej zistil, že žalobca zaslal žalovanému odsúhlasenie zostatkov zo dňa 23.2.2015

s tým, že v zmysle inventarizácie pohľadávok a záväzkov podľa zákona o účtovníctve ho žiadal o
odsúhlasenie zostatkov podľa rozpisu k dátumu 31.12.2014, predmetom ktorej bola faktúra č. 686 a
č. 687 s tým, že celková fakturovaná čiastka bola 9.494,49 Eur, z toho bolo zaplatené 255,51 Eur azostáva zvyšok na uhradenie v sume 9.238,89 Eur. Predmetná listina je opatrená pečiatkou žalovaného
a podpisom.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom konateľa žalovaného a dospel k záveru,
že z jednostranného započítania žalovaného nie je zrejmé, k akému dátumu by malo dôjsť k zápočtu,
pretože nie je zrejmé, kedy mala nastať splatnosť pohľadávky uplatňovanej žalovaným voči žalobcovi.
Súd sa preto stotožnil s vyjadrením žalobcu, že predmetný právny úkon z dôvodu neurčitosti je
neplatným právnym úkonom v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto

nemohlo dôjsť k právnym následkom uplatňovaným žalovaným, t.j. k zániku pohľadávky jednostranným
započítaním. Súd ďalej konštatoval, že žalovaným tvrdená pohľadávka v jednostrannom právnom úkone
zo dňa 2.11.2016 je doposiaľ spornou medzi sporovými stranami, pretože žalobca uvedenú pohľadávku
považuje za neoprávnenú a neplatnú. Súd podotkol, že predmetom prejednávanej veci nie je nárok
žalovaného z titulu reklamačných nárokov pri dodávke tovaru fakturovaných faktúrami č. 137, č. 686 a č.
687. Súd uviedol, že tieto nároky si žalovaný môže uplatniť voči žalobcovi v súlade s platnými právnymi

predpismi a pokiaľ je jeho nárok dôvodný a žalobcom nebude dobrovoľne uhradený, má žalovaný právo
rovnako žiadať o rozhodnutie súdu. V tomto konaní však žalovaný svoj nárok voči žalobcovi neuplatnil,
preto súd nevidel dôvod vykonávať dokazovanie na preukazovanie tvrdenej pohľadávky žalovaného a
z tohto dôvodu ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonával a dôkazné návrhy strán zamietol. Súd
mal za to, že žalobca preukázal oprávnenosť svojho nároku na úhradu sumy 3.732,33 Eur, a preto

súd v tejto sume zaviazal žalovaného. Zároveň súd konštatoval, že žalobca si oprávnene uplatnil aj
príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s obchodnoprávnymi
predpismi a zároveň si oprávnene uplatnil pohľadávku vo výške 40,-Eur. Z týchto dôvodov súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní plný
úspech náhradu trov konania v celom rozsahu. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

11. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný má za to, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň tvrdí, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný má tiež za to, že zistený skutkový stav

neobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšieprostriedkyprocesného
útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

12. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený, keďže sa v ňom súd prvej

inštancie nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou, ktorá nebola v konaní pred vynesením rozsudku
sporná, a teda, že žalovaný nedodal žalovanému objednaný plech P., ale plech F., čo je menej
kvalitnejší plech, pričom už táto skutočnosť sama o sebe zakladá povinnosť súdu nepriznať nárok v
celom rozsahu, ale bola tiež dôvodom pre uplatnenie nároku započítaním pohľadávok z jeho strany.
Uviedol, že nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa považuje

za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že sa súd prvej inštancie odmietol
zaoberať otázkou existencie nároku na zaplatenie žalovanej sumy, ktorý zanikol najneskôr v dôsledku
vykonaného započítania, možno hodnotiť ako odňatie práva na súdnu ochranu spoločnosti žalovaného.
Žalovaný má za to, že je nemysliteľné a právne neopodstatnené, aby súd prvej inštancie vyhovel
žalobcovi uplatnenému nároku a zároveň aby uviedol, že žalovanému nič nebráni uplatňovať si nároky

špecifikované v započítaní samostatne. Žalovaný teda nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o tom,
že predmetom v prejednávanej veci nebol nárok jeho spoločnosti z titulu o reklamačných nárokoch,
pretože práve naopak, tento sa vykonaným započítaním stal, keďže samotné započítanie má vždy vplyv
na rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku, ktorý aj keby sa pred vykonaným započítaním javil ako
dôvodný, musí byť po preukázaní, že došlo k započítaniu zamietnutý z dôvodu neexistencie žalobou

uplatnenej pohľadávky v čase vynesenia rozsudku. Žalovaný tiež považuje za nesprávne konštatovanie,
že ním uplatnené nároky boli uplatnené neskoro. Žalovaný tvrdí, že neboli uplatnené neskoro, pretože
do dvoch mesiacov od vykonania dodávky bola zistená skrytá, bez vykonania skúšky ultrazvukom
nezistiteľná vada, ktorá má však podstatný vplyv na použiteľnosť dodaného materiálu, keďže jehopoužitie ako súčasti konštrukcie môže spôsobiť haváriu celku, a teda škody veľkého rozsahu, či škody
na živote a zdraví. K týmto však nedošlo, keďže došlo k skorému odhaleniu existujúcich vád. Žalovaný
tiež tvrdí, že rovnako nedošlo k premlčaniu jeho pohľadávky vzniknutej v štvrtom štvrťroku roku 2011,

keďže v čase jej stretu s pohľadávkami žalobcu (2014) neuplynula štvorročná premlčacia lehota. Odňatie
práva spoločnosti žalovaného na súdnu ochranu bolo súdom prvej inštancie prakticky zdôraznené
zamietnutím jeho nárokov na doplnenie dokazovania, pričom nevykonaním navrhnutých dôkazov mu
nebolo umožnené dôslednejšie preukázať jeho nárok, ktorý bol predmetom započítania. Tiež poukázal
na to, že spornosť v započítaní špecifikovanej pohľadávky nevylučuje možnosť jej platného započítania

voči pohľadávke uplatnenej podanou žalobou. V dôsledku nedôvodnosti žalobného návrhu v časti
uplatnenej istiny, nemôže byť tento dôvodný ani v časti jej príslušenstva.

13.Žalobcasavyjadrilkodvolaniužalovanéhoažiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecne
správny potvrdil. Uviedol, že v zmysle konštantnej judikatúry sa nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument. Vzhľadom na ustálenú prax Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné, aby
sa všeobecný súd zaoberal všetkými argumentmi účastníkov konania, ale len tými, ktoré považuje za
kľúčové a významné pre vydanie rozhodnutia. Má za to, že súd prvej inštancie sa v tomto prípade úplne
a jednoznačne vysporiadal so všetkými skutkovými, ako aj právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho

rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Žalobca tiež tvrdí, že nie je pravda, že by sa súd prvej
inštancie tak, ako tvrdí žalovaný vo svojom odvolaní odmietol zaoberať otázkou existencie nároku na
zaplatenie žalovanej sumy, ktorý zanikol najneskôr v dôsledku vykonaného započítania. Práve naopak,
súd prvej inštancie sa žalovaným nárokom dôkladne zaoberal a v celom rozsahu uznal žalovaný nárok
v zmysle žaloby podanej žalobcom, nakoľko vyhodnotil, že započítací úkon bol zo strany žalovaného

urobený ( absolútne ) neplatne. Žalobca sa tiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že započítací
úkonžalovanéhojezdôvoduneurčitostineplatnýmprávnymúkonomvsúlades§37ods.1Občianskeho
zákonníka, a preto nemohlo dôjsť k právnym následkom uplatňovaným žalovaným.

14. Žalobca poukázal na ustálenú súdnu judikatúru, podľa ktorej „ Úkon započítania, ktorým dlžník

započítava proti pohľadávke veriteľa viac svojich pohľadávok prevyšujúcich vo svojom súčte pohľadávku
veriteľa bez toho, aby bolo zjavné, ktorá časť započítaných pohľadávok započítaním zanikla a ktorá nie,
je podľa § 37 ods. 1 OZ neplatným pre neurčitosť“ ( rozsudok NS ČR sp.zn. 32Odo 215/2005 zo dňa
7.9.2005 ). Žalovaný preto svojimi tvrdeniami v odvolaní vytvára neudržateľný právny koštrukt, ktorý
nemá oporu ani v právnej doktríne a ani v právnej praxi. Právo na zľavu z ceny a náhrada škody sú

síce vo všeobecnosti prípustné, ako nároky z vadného plnenia, nemajú však rovnakú právnu povahu.
Predpoklady vzniku nároku na náhradu škody a na zľavu z ceny, ich uplatnenie, plynutie premlčania
a podobne sú upravené rozdielne a pre účely ich uplatnenia formou započítania je esenciálne ich
rozlišovať. Rovnako podstatné je aj určenie momentu započítania, ktoré v žiadnom prípade nie je možné
preniesť na súd. Súd predsa nemôže vedieť, kedy vznikla žalovanému tvrdená údajná škoda a kedy

sa stala údajne splatnou. Uvedené mal preukázať žalovaný, ale do dnešného dňa tak neurobil, a preto
mu to súd prvej inštancie správne pričítal na ťarchu, ako nepreukázané tvrdenie. Žalobca považuje
pre nejednotnosť tvrdení prezentovaných žalovaným za sporné, a ak by aj boli jeho tvrdenia pravdivé,
žalovaný bol povinný svoje tvrdenia od počiatku podporiť dôkazmi, čo však neurobil. Žalovaný dokonca
svoje nároky v dôsledku údajnej nesprávnej dodávky zo dňa 19.12.2014 u žalobcu nikdy neuplatnil, a

to ani vtedy, keď žalobca od žalovaného mimosúdne vymáhal zaplatenie dlžnej sumy za túto dodávku.

15. Žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.3.2017,
v ktorom uviedol, že dodanie iného tovaru žalobcom, a to menej kvalitného tovaru, je podstatnou
skutočnosťou, ktorá mala byť vysporiadaná, nakoľko pokiaľ by sa súd stotožnil s tvrdeniami žalovaného,

že tovar nebol dodaný v súlade s jeho požiadavkami, zakladalo to dôvod na nepriznanie nároku žalobcu
v celom rozsahu na jednej strane a taktiež aj na uplatnenie nárokov započítaním pohľadávok z jeho
stranynadruhejstrane.Žalovanýmátiežzato,žeibastrohýmkonštatovanímsúdu,žezdôvodupoužitia
neurčitého pojmu je započítanie neplatné, nie je správne, nakoľko podľa jeho názoru otázka splatnosti
vzájomných pohľadávok je otázkou, ktorú má vyriešiť súd a s ktorou sa má konajúci súd dôsledne

zaoberať. Žalovaný teda považuje vyjadrenie žalobcu za nedôvodné a neopodstatnené.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal vec podľa ustanovenia § 379 CSP, rešpektujúcviazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

17. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

21. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom

rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1
CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP.

22. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na dôvody
odkazuje.

23. Žalovaný v podanom odvolaní napadol, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený,
keďže sa v ňom súd prvej inštancie nevysporiadal so skutočnosťou, že žalovanému bol dodaný nie
objednaný plech P., ale plech F.. Odvolací súd má za to, že námietka žalovaného je nedôvodná, nakoľko
z napadnutého rozsudku je dostatočným spôsobom jasné, akým myšlienkovým postupom sa súd

prvej inštancie riadil pri rozhodovaní vo veci. Odvolací súd dopĺňa, že žalovaný sa v konaní bránil
skutočnosťou, že mu bolo dodané zo strany žalobcu vadné plnenie. Odvolací súd má však zistil, že
samotný konateľ žalovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 29.11.2016 ( strana 5
zápisnice ) uviedol, že pri dodávke plechu v roku 2014, ak by jeho zamestnanci ovládali rozdiely medzi
plechmi typu P. a F., dalo by sa to zistiť aj voľným okom, avšak oni tieto rozdiely neovládali. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 428 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, podľa
ktorého právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu
predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu potom, čo kupujúci pri vynaložení odbornej
starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2. Zo
samotnej výpovede konateľa žalovaného je teda zrejmé, že pokiaľ by mal vyškolených pracovníkov s

odbornou starostlivosťou, boli schopní zistiť vadu dodaného tovaru pri osobnej prehliadke. Pokiaľ však
žalovaný zamestnáva zamestnancov, ktorí nie sú schopní vadu tovaru zistiť, nezbavuje žalovaného táto
skutočnosť notifikačnej povinnosti, t.j. oznámenia vád žalobcovi, ako predávajúcemu. Keďže žalobca
v konaní v súlade s ustanovením § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka vzniesol námietku v súdnom
konaní, že kupujúci, t.j. žalovaný si nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru, nemôže sa takéto

právo z vád tovaru priznať v súdnom konaní v zmysle už citovaného zákonného ustanovenia § 428 ods.
1 Obchodného zákonníka. Z týchto dôvodov námietka žalovaného, že súd prvej inštancie sa nezaoberal
vadnosťou tovaru neobstojí a je nedôvodná.

24. Odvolací súd sa tiež v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z jednostranného

zápočtu vykonaného žalovaným nie je zrejmé, k akému dátumu by malo dôjsť k zápočtu, pretože nie je
z neho zrejmé, kedy mala nastať splatnosť pohľadávky uplatňovanej žalovaným voči žalobcovi, a preto
z dôvodu neurčitosti jednostranného zápočtu ide o neplatný právny úkon.25. Odvolací súd zastáva názor, že postupom súdu prvej inštancie neboli porušené práva žalovaného
na spravodlivý súdny proces. Podstatou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky je to, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. K tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať, aby bola právu, ktorého
porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákona, ktorú tento článok ústavy o základnom
práve na súdnu ochranu vykonáva. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo
strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. uplatnením nárokov

a obranou proti takémuto rozhodnutiu. Všeobecne súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami konania.

26. V posudzovanom prípade okresný súd jasne a výstižne opísal predmet sporu a uviedol na akých

skutkových tvrdeniach žalobca uplatnený nárok založil. Zhrnul právne relevantné skutočnosti, ktorými sa
odôvodňuje prejednávaný spor, stanovisko žalovaného k uplatnenému nároku, vyhodnotil jednostranný
zápočet žalovaného, tiež vyhodnotil tvrdenia strán, uviedol rozhodujúce skutkového okolnosti, ktoré boli
preukázané, vymenoval vykonané dôkazy, ich obsah a uviedol, čo konkrétne z nich zistil. Právne posúdil
vec a v odôvodnení citoval právnu normu podľa ktorej uplatnený nárok žalobcu posúdil.

27. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali
tomu, že ide o svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel
práva na súdnu ochranu. Pokiaľ žalovaný nepostupoval pri svojich nárokoch ohľadne uplatnenia vád
tovaru v zmysle platnej právnej úpravy, následkom čoho spor prehral, nemôže tvrdiť, že postupom súdu

mu bolo odňaté právo konať pred súdom, resp. bolo porušené právo na spravodlivý súdny proces.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil, ako vecne
správny.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech
a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

30. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).