Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Urbanová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoE/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611200513
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5611200513.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: EURO CASH, s.r.o., so sídlom
ČSA 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 637 301, proti povinnému: J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX X. XXX, v konaní o vymoženie sumy 1.223,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3Er/66/2011-34 zo dňa 30. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3Er/66/2011-34 zo dňa 30. 03. 2015 vo výroku o

zastavení exekúcie v časti v ňom presne špecifikovanej potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 3Er/66/2011-34 zo dňa 30.
03. 2015 nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v časti úrokov
z omeškania. Zároveň týmto uznesením zastavil exekúciu v časti úroku z omeškania vo výške 0,5%
denne zo sumy 1.439,54 Eur od 28.01.2010 do 23.02.2010, úroku z omeškania vo výške 0,5% denne
zo sumy 1.415,55 Eur od 24.02.2010 do 23.03.2010, úroku z omeškania vo výške 0,5% denne
zo sumy 1.391,56 Eur od 24.03.2010 do 13.05.2010, úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo

sumy 1.367,54 Eur od 14.05.2010 do 18.06.2010, úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy
1.343,58 Eur od 19.06.2010 do 28.06.2010, úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 1.295,60
Eur od 29.06.2010 do 26.07.2010, úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 1.271,61 Eur
od 27.07.2010 do 13.09.2010, úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 1.247,62 Eur od
14.09.2010 do 12.10.2010. úroku z omeškania vo výške 0,5% denne zo sumy 1.223,63 Eur od
13.10.2010 do zaplatenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že u povinného neboli zistené také
nepriaznivé sociálne pomery, ktoré by mohli odôvodniť zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku. K zastaveniu exekúcie v časti úrokov z omeškania pristúpil okresný súd na
základe aplikácie § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, keďže výkon exekučného titulu by bol v
dotknutej časti v rozpore s verejným poriadkom. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 57 ods. 1
písm. l) Exekučného poriadku rozpor s verejným poriadkom bude integrovať všetky podstatné prípady

presadenia hodnôt dobrým mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti
a ústavného a právneho poriadku Slovenskej republiky. Dôvod zastavenia exekúcie je koncipovaný
bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom a v
tomto prípade postačí, ak samotný výkon takýto rozpor zakladá. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť
obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo, v dôsledku ktorého sa neposkytne právna
ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom (§ 265). Zákaz zneužitia

práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Dohodnutý 0,5% denný úrok z omeškania predstavuje
ročne 182,50% úrok z omeškania. Uvedené znamená civilnoprávnu úžeru, ktorá nemôže požívaťsúdnu ochranu. Na uvedený záver nemôže mať vplyv skutočnosť, že predmetný úrok z omeškania
bol uvedený vo všeobecných podmienkach oprávneného ako veriteľa, ako aj následne v notárskej
zápisnici (exekučnom titule). Úroky z omeškania v uvedenej výške mnohonásobne prevyšujú úroky

z omeškania dohodnuté v rámci poctivého obchodného styku subjektmi obchodnoprávnych vzťahov.
V zmysle judikatúry ústavného súdu je potrebné uprednostniť materiálne poňatie právneho štátu,
ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu, pričom
prijaté rozhodnutie musí byť akceptovateľné aj z hľadísk všeobecne ponímanej spravodlivosti. Samotná
skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky pri

výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom (Uznesenie ústavného súdu SR č. k. III. ÚS
30/08-11 zo dňa 23.11.2008).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia
vo výroku o čiastočnom zastavení exekúcie.
Uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je vnútorne nekonzistentné, nakoľko súd na jednej

strane zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a zároveň ďalším výrokom exekúciu sčasti
zastavil. Podľa jeho názoru nie je možné aplikovať ustanovenie § 57 ods. písm. l) Exekučného
poriadku na prípady exekučných titulov vydaných slovenskými orgánmi, pretože takýmto spôsobom
by bol narušený princíp právnej istoty spočívajúci v právnej záväznosti exekučného titulu. Vyjadril
presvedčenie, že dohodnutý úrok z omeškania nie je v rozpore so zásadou poctivého obchodného

styku, jeho dojednanie malo preventívnu funkciu a malo viesť povinného k riadnemu plneniu zmluvných
povinností. To znamená, že v prípade riadneho a včasného plnenia povinností by oprávnený nemusel
použiťžiadnyzozabezpečovacích,resp.sankčnýchnástrojov.Napokonodvolateľzdôraznil,že pri
zistení rozporu dohodnutých úrokov z omeškania mohla exekúcia pokračovať na
vymoženie úrokov z omeškania v zákonnej výške (§ 41 Občianskeho zákonníka).

Povinný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214

ods. 2 O.s.p. toto rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie sčasti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil. Vo výroku nenapadnutom odvolaním zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K námietke odvolateľa týkajúcej sa rozpornosti rozhodnutia treba uviesť, že okresný súd správne
vyhodnotil podanie povinného zo dňa 09.08.2013 ako smerujúce k zastaveniu exekúcie z dôvodu
nepriaznivých sociálnych pomerov. Uvedený dôvod by mohol založiť postup podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučnéhoporiadkulenprijehonáležitompreukázaní(žepovinnýnedisponujemajetkompostačujúcim

aspoň na úhradu trov exekúcie). Pokiaľ následne okresný súd preskúmal exekučný titul aj z hľadiska §
57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku a rozhodol o čiastočnom zastavení exekúcie, nešlo o rozpor s
prvým výrokom rozhodnutia, pretože toto rozhodnutie malo úplne iný právny základ a naviac bolo súdom
vydané bez návrhu.

Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku je použiteľné len
na prípady exekučných titulov vydaných cudzím štátom, s uvedeným sa krajský súd nestotožnil. Sám
okresný súd poukázal pri výklade uvedeného zákonného ustanovenia na obsah dôvodovej správy,
ktorú odvolací súd cituje: „Zavádza sa v poradí nový dôvod zastavenia exekúcie založený na výkone
exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Rozpor s verejným poriadkom bude integrovať

všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové
zázemie spoločnosti a ústavného a právneho poriadku Slovenskej republiky. Dôvod zastavenia exekúcie
je koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s
verejným poriadkom a v tomto prípade postačí, ak samotný výkon takýto rozpor zakladá.“ Podstatanovozavedeného pravidla znamená rozšírenie oprávnení exekučného súdu, ktorý aj pri existencii
formálnoprávne perfektného exekučného titulu môže realizovať svoje oprávnenia tak, že „vstúpi“
priamo do jeho obsahu a odstráni za účelom ochrany elementárnych spoločenských hodnôt vzniknuté

pochybenia. Podľa názoru odvolacieho súdu sa uvedené ustanovenie neaplikuje na cudzie exekučné
tituly, ktorých výkon je predmetom osobitnej úpravy samostatne regulujúcej ich preskúmanie (napr. §
64 písm. f) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, článok 45 ods. 1
písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach).

Ani argumentácia o potrebe existencie sankčného mechanizmu v zmluve, či nevyhnutnosti zastavenia
exekúcie len sčasti nebola z pohľadu krajského súdu opodstatnená. Pokiaľ oprávnený postupoval pri
uzatváraní zmluvy v časti úrokov z omeškania v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku,
niet dôvodu poskytnúť mu ochranu spôsobom ním tvrdeným, teda skúmať, v akej miere by výška úrokov
z omeškania takejto zásade neodporovala. Poskytnutie súdnej ochrane je prípustné len v prospech toho,

kto svoje práva realizuje v súlade so základnými princípmi slušnosti, spravodlivosti a morálky. Postup
navrhovaný oprávneným k určeniu správnej výšky úrokov z omeškania presahuje medze oprávnenia
civilného súdu, ktorému odvolateľ ani nenavrhol, aká výška úrokov z omeškania by bola v posudzovanej
veci v súlade so zákonom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. p o t v r d i l .

Otrováchodvolaciehokonaniakrajskýsúdrozhodoltak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.

1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu povinný si náhradu trov aktuálneho odvolacieho
konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu v súvislosti s terajším druhostupňovým konaním
ani žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.