Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813209484
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3813209484.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členiek

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Ľubice Bajzovej v spore žalobcu: B. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., S. XXXX, zastúpený JUDr. E. V., advokátkou so sídlom v C. C., H.. Š. Z. 4, proti žalovanej:
X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Z. XX/X, zastúpená JUDr. P. Z. A., advokátkou so sídlom v S., D.
X/B, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. novembra 2016, č. k. 5C/96/2013-166, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak,
že zostatkovú hodnotu členského podielu bytu č. X, nachádzajúceho sa v D., na ulici Z.,
v dome súpisné č. XXXX, vo vchode č. XX, pozostávajúceho z troch izieb, kuchyne a príslušenstva,
v sume 20.000 eur prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovanej uložil povinnosť z titulu
vyrovnania podielov z BSM zaplatiť žalobcovi sumu 8.000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozsudku. Uložil žalovanej a žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie súdny poplatok
v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanej v sume 360 eur a žalobcovi v sume 240 eur.

Zároveň súd rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Prievidza zo dňa 03.09.2012, č.k. 16P/81/2012-23, ktorý nadobudol právoplatnosť 26.09.2012. K
dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi manželmi po zániku manželstva nedošlo.
Súd konštatoval, že rozsah bezpodielového spoluvlastníctva medzi žalobcom a žalovanou týkajúci
sa aktív nebol sporný. Bolo zistené, že hnuteľné veci, ktoré boli počas trvania manželstva stranami
nadobudnuté, si žalobca so žalovanou vyporiadali dohodou. Predmetom vyporiadania BSM tak zostala

len zostatková hodnota členského podielu družstevného bytu, keďže ku dňu zániku manželstva bol
tento byt v spoločnom nájme žalobcu a žalovanej. Vzhľadom k tomu, že po rozvode manželstva bol
rozhodnutím súdu spoločný nájom k bytu zrušený a výlučnou nájomníčkou a členkou bytového družstva
sa stala žalovaná, ktorá následne byt odkúpila do svojho výlučného vlastníctva, zásade spravodlivého
usporiadania zodpovedá, aby zostatková hodnota členského podielu družstevného bytu bola prikázaná
žalovanej. Výška zostatkovej hodnoty členského podielu bola v konaní medzi sporovými stranami
sporná,avšakvpriebehukonaniadošlokjejustáleniunazákladedohodysporovýchstránna20.000eur.

Pri vyporiadaní preto súd vychádzal z tejto hodnoty. Pokiaľ žalovaná žiadala zahrnúť do vyporiadania
BSM aj zostatok pôžičky vo výške 4.647,10 eur, ktorú jej počas trvania manželstva poskytol brat Ing. S.
N., súd túto do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán nezahrnul, keď vychádzal
z výpovede svedka Ing. N., ktorý pôvodne uviedol, že v čase, keď žalovanej finančné prostriedkyposkytova, nechcel, aby mu tieto späť vracali. Keď však došlo k rozvodu ich manželstva a oni sa začali
vyporiadavať, tak aj on chcel peniaze naspäť. V danom prípade teda nedošlo k uzavretiu zmluvy o
pôžičke, keďže tu absentuje jeden zo základných predpokladov pre vznik takéhoto právneho úkonu, t. j.

vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke. Súd uviedol, že aj keď z ust. § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva, že
podiely oboch účastníkov sú rovnaké, pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva súd výnimočne
postupoval tak, že žalovanej prikázal podiel v hodnote zodpovedajúcej 60% a žalobcovi v hodnote 40%
z celkovej hodnoty masy bezpodielového spoluvlastníctva. Súd zohľadnil, že žalobca asi v roku 2000
odišiel zo spoločnej domácnosti, začal bývať v detskom westernovom tábore, na domácnosť prispieval

iba sporadicky, v prevažnej miere náklady spojené s bývaním znášala žalovaná. Za obdobie rokov
2000 - 2006 žalobca uhradil v súvislosti s bývaním sumu 106.873 Sk, teda 3.547,53 eur. Náklady na
bývanie pritom podľa vyčíslenia žalovanej za obdobie rokov 2002 až do 31.08.2012 predstavovali sumu
28.125,58 eur. Žalovaná tiež znášala v celom rozsahu aj náklady na údržbu a čiastočnú rekonštrukciu
bytu vo výške 8.037,33 eur. Pokiaľ žalobca tvrdil, že finančné prostriedky dával žalovanej z príjmu
z predaja koní, v konaní bolo zistené, že žalobca súdu predložil kúpnu zmluvu, ktorú mal uzavrieť

s F., ktorá však pravosť zmluvy vyvrátila. Následne žalobca súd požiadal, aby neprihliadal ani na
ďalšiu kúpnu zmluvu, uzatvorenú s Z. M.. Skutočnosti, že žalobca sa podieľal na zabezpečení potrieb
domácnosti maximálne v uvedenej výške a iba do roku 2006, nasvedčuje aj to, že v rozvodovom konaní
žalovaná uvádzala, že žalobca jej od odchodu z domácnosti neprispieval na domácnosť alebo na deti.
V rozvodovom konaní naviac žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom uvádzal,

že od roku 2001 nikde nepracuje a nemá žiadny príjem, živí sa predajom vajíčok, za čo si kupuje
základné potraviny. Z toho možno usudzovať, že žalobca nemal taký príjem, aby mohol pravidelne
poskytovať žalovanej aj pôvodne uvádzanú sumu 4.500 Sk na nájomné. Od odchodu z domácnosti
žalobca neprispieval ani na výživu detí, najmä na syna Z., ktorý do júna 2008 študoval na vysokej
škole. Preukazuje to čestné prehlásenie Z. K. a taktiež výpoveď svedka Ing. N., ktorý uviedol, že

pravidelne finančne podporoval synovca Z. počas jeho štúdia, pretože žalovaná nemala dostatočný
príjem a žalobca mu peniaze nedával. Žalobca sa teda v rokoch 2000 až 2012 výrazne menšou mierou
podieľal na nadobudnutí a udržaní spoločných vecí, ako aj zabezpečovaní potrieb rodiny, starostlivosti o
deti a na obstarávaní spoločnej domácnosti. Žalovaná, aby dokázala uhradiť všetky výdavky, si musela
hľadať viaceré zamestnania a v období mesiacov marec až máj 2007 odišla pracovať do Španielska.

V súvislosti s tým súd považoval za spravodlivé, aby v danom prípade nebolo vychádzané z rovnosti
podielov bývalých manželov. Súd preto prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej zostatkovú hodnotu
členského podielu družstevného bytu, ktorý žalovaná aj nepretržite užíva a stala sa jeho výlučnou
nájomkyňou a aj vlastníčkou. Žalovanej tak pripadla do výlučného vlastníctva hodnota 20.000 eur a
žalobca nenadobudol žiadnu hodnotu. Hodnota aktív masy bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu

teda predstavuje sumu 20.000 eur a z toho žalobcovi pripadá hodnota zodpovedajúca 40%, teda v sume
8.000 eur a žalovanej 60%, teda v hodnote 12.000 eur. Súd preto žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi z titulu vyrovnania podielov sumu 8.000 eur, a to v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodnutie o povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok súd odôvodnil položkou 6 písm.
b) sadzobníka k zákonu č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keď poplatok predstavuje 3 % z hodnoty

vyporiadavaného majetku (u žalovanej 3 % zo sumy 12.000 eur a u žalovaného 3 % zo sumy 8.000 eur).
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď každý z účastníkov mal
v konaní úspech čiastočný. Žalobca v žalobe žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu titulom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 16.000 eur, priznaná mu bola suma 8.000 eur,
každá zo sporových strán tak bola v konaní úspešná v rozsahu 50 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie
žalovaná, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd jej prikáže do výlučného vlastníctva zostatkovú
hodnotu predmetného členského podielu bytu v uvádzanej hodnote 20.000 eur s tým, že strany sporu
si nebudú povinné na vyrovnanie podielov vyplácať žiadnu sumu. Zároveň žiadala priznať nárok na

náhradu trov konania. Je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Považuje za nespravodlivé,
keď súd po tom, ako mal preukázané jej tvrdenia o pasívnom prístupe žalobcu k zabezpečovaniu
potrieb domácnosti a starostlivosti o deti, ju zaviazal žalobcovi vyplatiť sumu 8.000 eur. Nie je podľa

nej obvyklé, aby otec, ktorý nesie zodpovednosť za zabezpečovanie potrieb rodiny, takpovediac zo
dňa na deň opustil spoločnú domácnosť s dvoma maloletými deťmi a začal viesť záhaľčivý život ako
dobrovoľne nezamestnaný. Tak tomu bolo aj v jeho prípade, kedy žalobca od roku 2000 opustil spoločnú
domácnosť a zo svojej vôle žil v lese, bez nároku na akýkoľvek príjem. Ona bola prinútená nájsť si okremhlavného zamestnania, kde robila aj nadčasy, ešte ďalšie zamestnania, aby dokázala uživiť rodinu, čo
nepostačovalo na pokrytie základných životných potrieb domácnosti, a preto bola nútená v roku 2007
vycestovať do Španielska na výkon sezónnych prác. Okrem toho prijímala finančnú výpomoc brata

Ing. S. N., ktorý rodine poskytol výpomoc celkovo v sume 5.709,30 eur. Neskôr sa zamestnala ako
predavačke v supermarkete Lidl v D., kde pracuje doposiaľ. Zdôraznila, že ust. § 150 Občianskeho
zákonníka prioritne vychádza zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, obsahovo však ďalej
zakotvuje požiadavku, aby súd pri hodnotení konkrétnej veci prihliadol najmä na to, ako sa ten - ktorý z
manželovpodieľalnastarostlivostiodeti,ktorýzmanželovavakejmieresastaralorodinu,akosakaždý

z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, ako sa ten - ktorý z manželov pričinil
o obstarávanie spoločnej domácnosti. V danom prípade ona niesla celú ťarchu starostlivosti o rodinu,
a pokiaľ by zo svojho príjmu nehradila nájomné a poplatky spojené s užívaním bytu, o byt už rodina
bola dávno prišla. Súd v odôvodnení rozsudku uvádza svoje úvahy, z ktorých vyvodil, že je potrebné
odkloniť sa od zásady rovnosti podielov, nie je však zrejmé, z akého dôvodu percentuálne vyjadrenie
prikázaného podielu na vyporiadanom BSM v jej prospech je iba vo výške 60% a nie vo väčšom rozsahu.

Pokiaľ žalobca v rokoch 2000 až 2006 v súvislosti s bývaním uhradil iba sumu 3.547,53 eur, čo naviac
podľa nej ani nie je pravdou, keďže v tej dobe bol bez príjmu, a pritom náklady na bývanie podľa jej
vyčíslenia za obdobie rokov 2002 až do 31.08.2012 predstavovali 28.128,58 eur a ona pritom znášala
aj náklady na údržbu a čiastočnú rekonštrukciu bytu vo výške 8.037,33 eur, suma, ktorú mal poskytnúť
žalobca, je v pomere k sume nákladov, ktoré znášala ona, iba nepatrnou čiastkou. Podľa nej je preto pri

vyporiadaní BSM potrebné v oveľa väčšom rozsahu zohľadniť mieru jej pričinenia a túto vyjadriť aj vo
väčšejmiereodklonuodzásadyrovnostipodielovnahodnotevyporiadavanéhomajetkutvoriacehoBSM
v jej prospech. Namietala taktiež, že súd v rozsudku nijako nezohľadnil, že ona odkúpila členský podiel
k bytu do svojho výlučného vlastníctva v sume 1.002,85 eur. Strany síce v priebehu konania zhodne
stanovili zostatkovú hodnotu členského podielu k bytu na sumu 20.000 eur, podľa jej názoru však mala

byť táto suma ponížená o sumu 1.002,85 eur, ktorú musela vynaložiť, aby sa stala výlučnou vlastníčkou
predmetného bytu. Pokiaľ teda súd už uvažoval o jej zaviazaní na povinnosť výplaty v prospech žalobcu
titulom vyporiadania BSM, mal vychádzať zo sumy 18.997,15 eur a nie zo sumy 20.000 eur.

3. K podanému odvolaniu žalovanej sa písomne prostredníctvom právnej zástupkyne vyjadril žalobca,

ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.
Zdôraznil, že zostatková hodnota členského podielu k bytu bola určená dohodou sporových strán vo
výške20.000eur,ato,žežalovanáporozvodemanželstvaodkúpilaodbytovéhodružstvačlenskýpodiel
do svojho výlučného vlastníctva za účtovnú hodnotu 1.002,85 eur, nemá žiadny vplyv na výšku masy
BSM, ani na výšku trhovej hodnoty členského podielu, keďže suma 20.000 eur vyjadruje po dohode strán

cenu,zaktorúvdanommiesteačasemožnonadobudnúťalebopredaťčlensképrávaapovinnostikbytu
porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia a veku. Poukázal na to, že z procesného hľadiska podľa ust.
§ 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V danej veci žalovaná do ukončenia dokazovania
neuplatnila svoj návrh na zohľadnenie sumy 1.002,85 eur pri vyporiadavaní, odvolanie nebolo podané s

poukazom na § 363 ods. 1 písm. g) CSP, preto vzhľadom na zákonnú koncentráciu konania by odvolací
súd na obranu žalovanej ohľadne poníženia výplaty vyporiadacieho podielu v prospech žalobcu o sumu
1.002,85 eur nemal prihliadať. Nosným odvolacím dôvodom žalovanej je jej nesúhlas s výplatou sumy
8.000 eur v jeho prospech z titulu vyrovnania podielov, okrem iného z dôvodu, že nie je spravodlivé, aby
bola zaviazaná platiť mu sumu určenú rozsudkom a za tým účelom sa zadlžila z dôvodu nutnosti vziať si

hypotekárny úver. Zdôraznil, že v konaní nebolo sporné, že družstevný byt bol dňa 27.11.1990 pridelený
žalovanému ako stabilizačný byt, ktorý sa za pridelenia bytu svojmu vtedajšiemu zamestnávateľovi (D.
bane S., a.s.) zaviazal odpracovať 10 rokov, kde aj pracoval do 31.07.2001, kedy dostal výpoveď z
pracovného pomeru z organizačných dôvodov. Pri vyporiadaní je potrebné vychádza z ust. § 150 OZ a
prihliadaťajnato,žeonadobudnutiebytusapričinilžalovanýprávetým,žezaprideleniebytuodpracoval

bani viac ako 10 rokov. V konaní taktiež nebolo sporné, že pokiaľ mal stabilnú prácu v bani, o rodinu a
deti sa riadne staral. Predložil súdu doklady o platbách za byt a inkaso za obdobie, počas ktorého bol
nezamestnaný, ktoré nepravidelne uhrádzal do roku 2006, pričom v roku 2007 zakúpil žalovanej staršie
motorové vozidlo v hodnote 35.000 Sk, ktoré žalovaná využila ako šrotovné a žalovaná nepoprela,
že on odstupné, vyplatené pri ukončení pracovného pomeru, použil na deti, kúpil im váľandy, zvyšnú

sumu investoval do rekonštrukcie bytu. Z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí v D. sa rozhodol
organizovať detské letné tábory a za tým účelom vybudoval aj westernové mestečko, pričom tábory
organizoval od roku 2002 do roku 2009. Nie je preto pravdou, že viedol záhaľčivý život, keďže celoročne
sa o tábor staral, udržiaval a dobudovával ho, choval kone, psy, hydinu, zabezpečoval organizačnea materiálne letné tábory. Samotná žalovaná na pojednávaní 13.06.2016 potvrdila, že žalobca býval
v hore, musel tam stavať pre deti a svoje peniaze, ktoré mal, dával na chod a výstavbu tábora. Nie
je teda pravdou, že sa nestaral o deti. Kým boli deti malé a on bol zamestnaný, finančne hlavne on

zabezpečoval celú rodinu. Z. sa stal v roku 2002 plnoletým a od roku 2009 odišiel do zahraničia,
R. sa stal plnoletým v roku 2003 a v roku 2005 odišiel do zahraničia, od roku 2003 v byte bývala
prevažne žalovaná sama a bolo tak dôvodné, aby aj hradila náklady spojené s bývaním. On uhrádzal
nepravidelne nájomné a preukázateľne prispieval na náklady spojené s bývaním až do roku 2006, hoci
sa v domácnosti zdržiaval iba málo. Bol toho názoru, že na udržiavanie spoločného majetku prispieval

primerane, vzhľadom k svojim zárobkovým možnostiam. Manželstvo účastníkov trvalo 30 rokov, z
ktorých iba za posledné obdobie z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí na náklady spoločného
nájomného bytu neprispieval, na čo súd prihliadol pri určení disparity podielov, čo on akceptoval.

4. K podanému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá opakovane namietala postup
súdu prvej inštancie, že nezohľadnil sumu 1.002,85 eur do poníženia zostatkovej hodnoty členského

podielu bytu. Ona zaplatila uvedenú sumu ako kúpnu cenu, o čom predložila súdu dôkaz a očakávala,
že súd túto sumu zohľadní aj v rozsudku. Je toho názoru, že ona tento prostriedok procesného
útoku uplatnila včas, keďže predložila predmetnú zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu na
pojednávaní 13.06.2016 za účelom preukázania súdu, aká bola výška kúpnej ceny. Nie je jej známe,
ako môže žalobca považovať za nesporné, že pokiaľ mal stabilnú prácu v bani, o rodinu a deti sa

riadne staral, keď ona od počiatku tvrdila a preukazovala, že žalobca sa o domácnosť a maloleté deti
nestaral už v tom čase. Už v roku 2000 žalobca odišiel zo spoločnej domácnosti, všetky finančné
prostriedky poukazoval do výstavby tábora v prírode. Taktiež nie je pravdou, že žalobca mal súdu
predložil doklad o platbách za byt a inkaso za obdobie, počas ktorého bol nezamestnaný, a ktoré
mal nepravidelne uhrádzať do roku 2006. Predložil iba doklady - ústrižky o ojedinelých platbách, ktoré

nemohol pravidelne realizovať z dôvodu, že sa úmyselne vyhýbal riadnemu zamestnaniu. Uvádzané
staršie motorové vozidlo, zakúpené v roku 2007 ako dar pre ňu, bolo vo veľmi zlom technickom stave, a
preto bolo zošrotované. Nie je pravdou, že peňažné prostriedky, ktoré dostal žalobca z titulu odstupného,
investoval do nákupu hnuteľných vecí pre deti a zvyšné do rekonštrukcie bytu. Všetky jeho peňažné
prostriedky smeroval do výstavby detského tábora, namiesto toho, aby sa snažil starať o svoje deti. Nie

je taktiež pravdou, že mal uhrádzať žalobca nepravidelne nájomné a prispievať na náklady spojené s
bývaním až do roku 2006, keď ako sám uvádzal vo vyjadrení, v uvedenom období nemal žiaden príjem
a žil iba z toho, čo v tábore dochoval. Žalobca sa vo vyjadrení snaží navodiť dojem, že od roku 2001
bol objektívne nezamestnaný z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí. Ona je však toho názoru, že
žalobca nikdy nedisponoval pracovnými návykmi, práci sa aj v súčasnosti úmyselne vyhýba, no v konaní

neváha opätovne vykresľovať seba ako osobu, ktorá je vlastne iba obeťou zlej situácie na trhu práce.
O tom, akým spôsobom je potrebné pristúpiť k posúdeniu tvrdení žalobcu, svedčí aj tá skutočnosť, že
v konaní pred súdom prvej inštancie neváhal predložiť ako dôkaz kúpne zmluvy na predaj koní, ktoré,
ako sa napokon ukázalo, osoby kupujúcich nikdy nepodpísali.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanou

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie.
Preskúmaním veci súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom
dôkazy vo svojom rozhodnutí vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti v zmysle ust. § 191
ods. 1 CSP, v rozhodnutí výstižne a podrobne vysvetlil, ktoré skutočnosti v predmetnej veci považoval
za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil, vysvetlil ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dôsledne a podrobne
reagoval na námietky žalovanej, vznesené v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Z uvedeného
dôvodu si odvolací súd osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na
ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje a dodáva nasledovné:

7. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o vyporiadaní BSM po zániku manželstva, pričom
predmetom odvolania žalovanej bola skutočnosť, že súd prvej inštancie síce pristúpil k disparite podielov
pri vyporiadaní BSM, ale podľa jej názoru v nedostatočnom pomere a s poukazom na správanie žalobcu
počas manželstva by mu na vyrovnanie podielu nemala vyplácať žiadnu sumu. V prípade nevyhnutnostivyplácaniažalobcumalabyťzostatkováhodnotačlenskéhopodielukbytu(vsume20.000eur)ponížená
o 1.002,85 eur, ktorú ona uhradila za odkúpenie členského podielu k bytu do výlučného vlastníctva, a
teda malo sa vychádzať pri výplate zo sumy 18.997,15 eur.

8. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba tiež vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

9. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov má súd vychádzať z hľadísk vyjadrených v ust. § 150 Občianskeho zákonníka, teda v zásade
z toho, že podiely oboch manželov by mali byť rovnaké. Z uvedeného ustanovenia zároveň vyplýva,

že táto zásada neplatí bezpodmienečne a že je potrebné prihliadať tiež na potreby maloletých detí,
na skutočnosť, ako sa každý z manželov staral o rodinu, vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na
obstarávanie spoločnej domácnosti.

10. V predmetnej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovi a

žalovanej (ako manželke žalobcu) bol dňa 27.11.1990 pridelený družstevný (stabilizačný) byt, pričom
žalobca sa zaviazal svojmu vtedajšiemu zamestnávateľovi (HNB S., a.s.) odpracovať 10 rokov a u tohto
zamestnávateľa aj zotrval do 31.07.2001, kedy podľa vyjadrenia žalobcu bol s ním skončený pracovný
pomer pre nadbytočnosť; do apríla 2002 mal mať žalobca príjem z podpory v nezamestnanosti. Od roku
2001 (podľa tvrdenia žalobkyne ešte skôr) nebýval žalobca v predmetnom byte, budoval detský tábor a

podľa predložených dokladov sa podieľal na úhradách za byt v období rokov 2000 až 2006 nepravidelne.
Žalobca neprispieval pravidelne na výživu detí, hoci aspoň počas prázdnin ich brával do uvádzaného
tábora, ktorý bol definitívne zatvorený v roku 2009, kedy už boli synovia dávno plnoletí.

11. Súd prvej inštancie v danej veci správne konštatoval, že žalobca sa v rokoch 2001 do roku

2012 (do rozvodu manželstva strán sporu) výrazne menšou mierou podieľal na nadobudnutí a udržaní
spoločných vecí. Zohľadniac aj skutočnosť, že bol to práve žalobca, ktorý sa pričinil o nadobudnutie
predmetného bytu so záväzkom zotrvať u vtedajšieho zamestnávateľa po dobu 10 rokov, čo aj dodržal,
odvolací súd považoval záver súdu, že v danom prípade je potrebné vychádzať z disparity podielov, a
to v pomere 60% ku 40% v prospech žalovanej, za správny. Súd prvej inštancie v danej veci správne

vychádzal pri vyporiadaní BSM zo zostatkovej hodnoty členského podielu bytu v sume 20.000 eur, keď
na tejto sume sa zhodli obe strany sporu a túto sumu nebolo dôvodné ponižovať o sumu 1.002, 85
eur ako namieta žalovaná, keďže v priebehu sporu, ani do vyhlásenia dokazovania za skončené, sa
žalovaná žiadnym svojim prednesom nedomáhala tohto poníženia a zohľadnenia tejto sumy.

12. Pokiaľ teda súd prvej inštancie stanovil podiely oboch bývalých manželov na zaniknutom
bezpodielovomspoluvlastníctvevpomere60%ku40%vprospechžalovanej,ažalovanejbolaprikázaná
do výlučného vlastníctva zostatková hodnota členského podielu predmetného bytu v hodnote 20.000
eur, súd prvej inštancie správne z titulu vyrovnania podielov z BSM uložil žalovanej povinnosť vyplatiť
žalobcovi sumu 8.000 eur, v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

13. Nakoľko súd prvej inštancie nepochybil ani pri rozhodovaní o povinnosti strán sporu zaplatiť súdny
poplatok, ani pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa odvolací
súd aj v tejto časti stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal voči
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP
o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).