Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214205284
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4214205284.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

SLOVENSKO, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: J. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
S., t.č. bytom Nové Zámky, Ľ. Štúra 8 o zaplatenie 3.800,47 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3 800,47 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od
21.08.2012 do 11.08.2013 vo výške 31,24 eur a úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3
800,47 eur od 12.08.2013 do zaplatenia, všetko v splátkach po 60,- eur mesačne, zročných vždy do
28. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3 800,47 eur
s príslušenstvom.

2. Žalovaný pred súdom dňa 25.10.2016 nárok žalobcu uznal čo do základu i výšky,
požadoval však plnenie v splátkach po 40,- eur mesačne, čo odôvodňoval nasledovnými skutočnosťami.

Je rozvedený, bezdetný a žije sám v byte v Nových Zámkoch, kde platí za bývanie 100,- eur mesačne.
Pracuje na základe dvoch dohôd o vykonaní práce. Z jeho príjmu mu však exekútor vykonáva zrážky
zo mzdy a v skutočnosti tak zostane žalovanému príjem 190,- eur mesačne, pričom predmet exekúcie
predstavuje 4 000,- eur.

3. Podľa § 282 C.s.p. ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť,
rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

Podľa § 285 C.s.p. odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky alebo
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškania s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

4. Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, z obsahu ktorého jednoznačnevyplýva, že uznáva nárok uplatnený v žalobe. Ak dôjde k uznaniu nároku a rozsudok pre uznanie je
prípustný,jesúdpovinnýrozhodnúťpodľauznávaciehoprejavužalovaného,beztoho,abyvyhodnocoval
predložené dôkazy ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Obo 38/2009 zo dňa 25. marca

2010 ).

5. Pretože počas konania žalovaný pred súdom uznal nárok žalobcu čo do základu a
do výšky a rozsudok pre uznanie je prípustný, súd rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa vyššie
citovaného ustanovenia bez toho, aby vo veci vyhodnocoval predložené dôkazy.

6. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodovanieotrováchbudeoprotidoterajšejprávnej
úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné,

a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny
poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p.
a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

8. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 18.03.2014, Občiansky súdny poriadok (ďalej

aj O.s.p.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý
zároveň zrušil O.s.p.. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda
na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p.
je diametrálne odlišná od úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie

sa bolo potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom
vychádza z ustanovení § 255 až 256 C.s.p. a v danej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania
podľa § 262 ods. 1 C.s.p., pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 C.s.p.. Žalobca vo veci mal plný
úspech a preto dospel súd k záveru, že mu je potrebné priznať nárok na náhradu trov konania vo výške
100 %. Úplným záverom sa dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania

podľa § 262 ods. 1 C.s.p., sa súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

9. Ustanovenie § 232 ods. 3, 4 C.s.p. upravuje lehotu na plnenie povinnosti, ktorú súd
v rozsudku uložil. Bude sa týkať iba sporových konaní o uloženie určitej povinnosti. V zásade platí, že
ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je strana, ktorej bola táto povinnosť uložená, povinná splniť ju

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu,
kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. Peňažné
plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne
ako pri určení dlhšej lehoty. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť
určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj

v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok
v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na pomery žalobcu príliš ťaživé.10. Súd sa zaoberal žiadosťou žalovaného o plnenie v splátkach. Dôvody jeho žiadosti
sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia a rovnako aj jeho pomery sú konkretizované vyššie.
Pri zohľadnení predpokladov uvedených v § 232 ods. 4 C.s.p. a za situácie, keď žalovaný je zamestnaný,

no jeho príjem je nízky, ako aj jej snahy postupne riešiť svoj dlh voči žalobcovi a v neposlednom rade aj
na skutočnosť, aby medzi dlhom žalovaného a výškou určených splátok nebola neprimeranosť, dospel
súd k záveru, že mesačnou splátkou, ktorú žalovaný musí byť schopný aj splácať je vo výške 60,- eur
mesačne.

Poučenie:

Proti výrokovej časti tohto rozsudku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi

3 800,47 eur, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.08.2012 do 11.08.2013 vo výške 31,24
eur a úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 3 800,47 eur od 12.08.2013 do zaplatenia, nie
je prípustné odvolanie.

Proti zostávajúcej výrokovej časti tohto rozsudku a proti jeho zročnosti možno podať odvolanie do 15

odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súdu v Nitre.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).