Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alica Gavalcová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 7Cb/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313212311
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6313212311.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci žalobcu Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. D.
D., nar. X.X.XXXX, bytom 9. mája XX, I., 2. X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, I., zast. JUDr.
Marianom Holým, advokátom, so sídlom Boženy Němcovej 1/A, Brezno 2. A. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
K. 23, I., zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom Boženy Němcovej 1/A, Brezno o zaplatenie
10 521,38 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná 1/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 8 833,18 Eur spolu s úrokom z úveru 7,79 % ročne zo
sumy 6 180,45 Eur od 22.10.2014 do zaplatenia, a úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 5 438,66

Eur od 22.10.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu
plnenia žalovaným 3/ podľa výroku V. tohto rozsudku zaniká povinnosť žalovanej 1/ plniť podľa výroku
I. tohto rozsudku a výroku I. Rozsudku Okresného súdu Brezno 7Cb 1/2014 zo dňa 21.7.2014.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

III. Súd návrh voči žalovanému 2/ z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% trov konania.

V. Žalovaný 3/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 10 007,48 Eur s úrokom z úveru 7,79 % ročne zo
sumy 6 180,45 Eur od 22.10.2014 do zaplatenia, a s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 6 612,96
Eur od 22.10.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu
plnenia žalovanou 1/ podľa výroku I. tohto rozsudku zaniká povinnosť plniť žalovanému 3/ podľa výroku

V. tohto rozsudku.

VI. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému 3/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 14.11.2013 domáhal sa žalobca voči žalovaným 1/ - 3/ zaplatenia žalovanej sumy
aj s príslušenstvom, a to titulom vrátenia prostriedkov, ktoré žalobca poskytol žalovanej 1/ ako dlžníčke
na základe Zmluvy o stavebnom sporení číslo XXXXXXX X XX a Zmluvy o mimoriadnom medziúvere
číslo XXXXXXX X XX a Zmluvy o stavebnom úvere číslo XXXXXXX X XX dňa XX.XX.XXXX. Na základe

Zmluvy o stavebnom sporení, Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytol žalobca
žalovanej 1/ mimoriadny medziúver 300 000,- Sk, pričom tieto peňažné prostriedky boli poukázané na
účet žalovanej 1/ vedený vo VÚB, a.s., číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX. Ako dlžník, resp. ako ďalší dlžník
je v Zmluve na strane dlžníka uvedený žalovaný 2, a ďalej je v Zmluve uvedený záväzok žalovaného 3/ručiteľa, podľa ktorého žalovaný 3/ preberá za úver preberá za úver poskytnutý žalovanej 1/ povinnosť
voči veriteľovi vyplývajúcu z ručenia. Podľa tvrdenia žalobcu uvedeného v žalobnom návrhu, žalovaná 1/
a žalovaný 2/ sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať z poskytnutého úveru úroky vo výške 7,79

% pravidelnými mesačnými splátkami 64,66 Eur, a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet
stavebného sporenia pravidelné mesačné splátky 49,79 Eur. Po pridelení cieľovej sumy podľa Zmluvy
o stavebnom sporení sa žalovaní 1/ a 2/, podľa tvrdenia žalobcu v návrhu, zaviazali splácať stavebný
úver vrátane úrokov 4,7 % z poskytnutého úveru pravidelnými mesačnými splátkami 87,13 Eur. Podľa
tvrdení žalobcu uvedených v žalobnom návrhu žalovaní 1/ a 2/ porušili dohodnuté zmluvné podmienky a

medziúver prestali riadne a včas splácať, preto žalobca listom z 10.5.2011 odstúpil od úverovej zmluvy
a vyzval žalovaných 1/ a 2/, aby v 7-dňovej lehote vrátili zostatok úveru. Odstúpenie od zmluvy oznámil
žalobca aj žalovanému 3/, a keďže ani jeden zo žalovaných nevrátil zostatok poskytnutého medziúveru,
predložil žalobca žalobný návrh na súd a žiadal, aby mu súd priznal 10 521,38 Eur, ktorá
suma pozostávala z nesplatenej istiny 9 990,92 Eur, z nezaplatených úrokov z úveru 7,79 % a z úrokov
z omeškania 5 % od 2.12.2011 do 31.10.2013 v sume 530,46 Eur. K návrhu žalobca priložil Odstúpenie

od zmluvy a dôkaz o doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému 2/ a žalovanému 3/ a Odstúpenie od
zmluvy pre žalovanú 1/, ktoré jej ale doručené nebolo, Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 30.11.2004 a Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení
platnom od 1.1.2009.

2. Na základe návrhu žalobcu vydal súd platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaných 1/ - 3/ spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu.

3. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor žalovaný 2/ a uviedol, že potom, ako sa
dozvedel od žalobcu, že žalovaná 1/ si prestala plniť povinnosti v zmysle Zmluvy o mimoriadnom

medziúvereastavebnomúvere,zvlastnýchprostriedkovzačalpoukazovaťnaúčetstavebnéhosporenia
dohodnuté splátky, a takisto z vlastných prostriedkov začal splácať úroky z poskytnutého medziúveru.
Od júna 2006 platil splátky pravidelne v lehote ich splatnosti až do dňa podania odporu proti platobnému
rozkazu. Uviedol, že je pravda, že mu bolo doručené Odstúpenie od zmluvy o úvere 10.5.2011, ale že
nebolisplnenévtomčasepodmienkynaodstúpenieodzmluvy,pretožežalovaný2/sisvojezáväzkyvoči

banke plnil riadne a včas, so splátkami medziúveru a so splácaním úroku z poskytnutého medziúveru
sa nedostal do omeškania. Ďalej uviedol, že splátky hradí dodnes v plnej výške, a že už dňa 26.11.2010
malabyťnastavebnomsporenínasporenácieľovásuma,ktorámalabyťpoužitáakomimoriadnasplátka
medziúveru, v dôsledku čoho mal splácať už len stavebný úver samotný. K tomu však podľa oznámenia
banky nedošlo, a preto sú doposiaľ platené vyššie splátky, ako bola dohodnutá výška splátky úveru. Z

toho dôvodu žiadal, aby súd voči nemu návrh zamietol.

4. Podaním odporu proti platobnému rozkazu bol platobný rozkaz zrušený, preto súd nariadil vo veci
pojednávanie.

5. Dňa 27.10.2014 doručil právny zástupca žalovaného 2/ súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že podľa
Zmluvy o mimoriadnom medziúvere žalovaní 1/ a 2/ vystupujú v Zmluve ako dlžník a spoludlžník,
žalovaný 2/ ako ďalší dlžník. Zmluva o úvere rovnako ako zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou. Ak na jej
základe vzniká záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkom plnenie - úver, vzniká dlžníkom povinnosť tento úver
vrátiť spolu s dohodnutými úrokmi len v tom prípade, že sú im peňažné prostriedky aj reálne zo strany

veriteľa vyplatené. Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa XX.XX.XXXX
však vyplýva, že finančné prostriedky boli vyplatené prevodom na účet žalovanej 1/ vedený vo K.. Je
teda zrejmé, že žalovanému 2/ neboli na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere poskytnuté žiadne
finančné prostriedky, preto skutočnosť vzniku záväzku vrátiť poskytnutý úver žalovaným 2/ nejestvuje,
a pokiaľ tento záväzok zo strany žalovaného 2/ by mal jestvovať, tento musí preukazovať žalobca. Ďalej

vo svojom vyjadrení uviedol, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretá medzi
účastníkmi spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka.

6. Z čl. VII bod 1 Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je zrejmé, že zmluvný vzťah
medzi účastníkmi sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky, a to Občianskym zákonníkom,

Obchodným zákonníkom a Zákonom č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení.

7. Ďalej týmto svojím podaním právny zástupca žalovaného 2/ vzniesol námietku premlčania. Námietku
premlčania zdôvodnil zánikom nároku žalobcu z titulu zmeškania lehoty na vydanie bezdôvodnéhoobohatenia, ktorý nárok takto kvalifikoval žalovaný 2/. Právny zástupca žalovaného 2/ uviedol, že podľa
§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere takzvane absolútnym obchodom, ale
ide vždy o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto je podľa § 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka je potrebné na takýto vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky ostatné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce
vzťahy medzi účastníkmi úverovej zmluvy. Je teda zrejmé, že na základe jednostranné právneho úkonu
žalobcu Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zanikla Odstúpením od zmluvy, ktoré
bolo doručené žalovanému 2/ dňa 16.5.2011. V Odstúpení od zmluvy určil žalobca žalovanému 2/

lehotu na splatenie zostatku medziúveru siedmymi dňami, teda pokiaľ bolo žalovanému 2/ doručené
Odstúpenie od zmluvy 16.5.2011, lehota na plnenie, ktorú určil žalobca bola do 23.5.2011.

8. Ak samotný žalobca určil v Odstúpení od zmluvy lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia
siedmymi dňami od jeho doručenia, to znamená, že v prípade žalovaného 2/ do 23.5.2011, premlčacia
lehota uplynula 23.5.2013. Keďže žalobný návrh žalobcu bol doručený Okresnému súdu v Brezne

14.11.2013, návrh bol súdu doručený po uplynutí premlčacej doby, preto vzniesol žalovaný 2/
prostredníctvom svojho právneho zástupcu voči uplatnenému nároku žalobcu námietku premlčania.

9. Súd nariadil vo veci pojednávanie, žalobca sa z pojednávania nariadených súdom ospravedlnil,
pojednávania sa zúčastnil žalovaný 2/, žalovaný 3/, právny zástupca žalovaného 2/, pojednávania sa

nezúčastnila žalovaná 1/.

10. Súd si vyžiadal od žalobcu Všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení v znení platnom
ku dňu uzatvorenia Zmluvy o stavebnom sporení, a tiež si vyžiadal od žalobcu Zmluvu o stavebnom
sporení, na základe ktorej uzavrel žalobca so žalovanou 1/, žalovaným 2/ a žalovaným 3/ Zmluvu o

mimoriadnom úvere a stavebnom úvere.

11. Podľa Zmluvy o stavebnom sporení, ktorú uzavrel žalobca so žalovanou 1/ 22.9.2004 súd zistil,
že podľa tejto Zmluvy sa k stavebnému sporeniu zaviazala žalovaná 1/, teda žalovaná 1/ sa stala aj
stavebným sporiteľom.

12. Okrem námietky premlčania, ktorú vzniesol právny zástupca žalovaného 2/ v mene žalovaného 2/,
námietku premlčania na pojednávaní nariadenom na deň 21.7.2015, vzniesol aj žalovaný 3/, pričom
uviedol, že zmluva, podľa ktorej sa zaviazal k ručeniu, a teda aj jeho záväzok ručiť za dlh žalovanej
1/ zanikol spolu so zánikom Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere Odstúpením

žalobcu od zmluvy, ktoré bolo doručené žalovanému 2/ 16.5.2011 a žalovanému 3/ bolo Oznámenie
o odstúpení od zmluvy doručené dňa 13.5.2011. V Oznámení o odstúpení od zmluvy, ktoré adresoval
žalobca žalovanému 3/ tento uviedol, že pokiaľ neuhradí ako ručiteľ celý zostatok dlhu, bude žalobca
od neho vymáhať pohľadávku ako voči ručiteľovi potom, čo v primeranej lehote po uplynutí lehoty
poskytnutej dlžníkovi na plnenie nezaplatí celý dlh. Dlžník, ako spoludlžník, teda žalovaný 2/ bol povinný

dlh voči žalobcovi splatiť v lehote sedem dní od doručenia, teda do 23.5.2011. Žalobca vo svojej
výzve žalovanému 3/ neuviedol, akú lehotu považuje za primeranú lehotu na plnenie po uplynutí doby
poskytnutej dlžníkovi na plnenie. Keďže žalobca neuviedol, akú dobu na plnenie považuje za primeranú
pre splatenie dlhu žalovaným 3/, súd vyhodnotil, že pokiaľ za primeranú dobu po odstúpení od zmluvy
považoval žalobca voči žalovanému 2/ dobu sedem dní, rovnako tak po uplynutí lehoty na plnenie pre

žalovaného 2/ súd ustálil, že primeraná lehota na plnenie žalovaného 3/ ako ručiteľa za splatenie dlhu
žalovanej 1/ je lehota sedem dní, teda žalovanému 3/ uplynula lehota, kedy mal splatiť dlh voči žalobcovi
ako ručiteľ dňom 30.5.2011, teda sedem dní potom, ako uplynula lehota na plnenie žalovanému 2/.

13. Keďže obaja účastníci, žalovaný 2/ aj žalovaný 3/, vzniesli námietku premlčania voči nároku žalobcu,

súd sa námietkou premlčania žalovaných 2/ a 3/ zaoberal a dospel k záveru, že námietka premlčania
žalovaných 2/ a 3/ je opodstatnená. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu žalovaného 2/, že
v konkrétnom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu.

14. Pokiaľ ide o žalovanú 1/, žalovaná 1/ námietku premlčania nevzniesla.

15. Súd doručil žalovanej 1/ do vlastných rúk do miesta pobytu v Českej republike dňa 19.6.2014 opis
žalobného návrhu a uznesenie, v ktorom jej uložil povinnosť vyjadriť sa k žalobnému návrhu.16. Žalovaná 1/ sa k návrhu nevyjadrila a na pojednávanie, na ktoré ju súd následne predvolal sa bez
ospravedlnenia nedostavila.

17. Súd vyhodnotil úver poskytnutý žalobcom žalovanej 1/ ako bezúročný a bez poplatkov vzhľadom k
tomu, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je spotrebiteľskou zmluvou, a podľa
názoru súdu je možné túto Zmluvu hodnotiť aj podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom ku
dňu uzavretia Zmluvy, teda Zákona č. 258/2001 Z.z. Aj napriek tomu, že Zákon č.
258/2001 Z.z. v § 1 ods. 2 písm. a) obsahuje ustanovenie, že sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí

úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie
stavebné úpravy dokončených stavieb aj ich údržbu a odkaz k bodu 1 v písm. a) je odkazom na §
2 ods. 1 písm. b) Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, súd je toho názoru, že tento zákon je možné
aplikovať na predmetnú Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vzhľadom nato, že táto
Zmluva je uzavretá v zmysle Zákona č. 310/1992 Z.z. o stavebnom sporení. Účelom uzavretia zmluvy
o stavebnom sporení medzi stavebným sporiteľom a bankou je financovanie bytových potrieb z účelovo

vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia, pričom stavebným sporením sa
rozumie prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov a poskytovanie úverov stavebným sporiteľom.

18. V Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.11.2004 v bode 2 je uvedené, čo
je účelom mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru, pričom je tam uvedený účel pod písmenami

a) - i). Ani jeden z týchto účelov nie je konkretizovaný. To znamená, že, podľa názoru súdu, nie je
dojednané v tejto Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na aký účel z tých všetkých
tam uvedených pod písmenom a) - i) je možné tento stavebný úver použiť, preto, podľa názoru súdu,
vzhľadom na chýbajúci účel, na ktorý je možné tento úver použiť, súd je toho názoru, že je možné túto
Zmluvuhodnotiťakozmluvuoposkytnutíúverubezohľadunato,ževnázvejeuvedené,žeideoZmluvu

o stavebnom úvere, a bolo by možné ten stavebný úver použiť na niektorý z týchto účelov uvedených v
čl. 1 bod 2 Zmluvy, ale vzhľadom nato, že v tomto článku tento účel uvedený nie je, súd je toho názoru, že
aj Zákon č. 258/2001 Z.z. je možné aplikovať na ustanovenie tejto Zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. V Zmluve predloženej žalobcom Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere sa

nenachádza údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, preto súd úver poskytnutý na základe Zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere považuje za úver bezúročný a bez poplatkov, preto
žalobcovi priznal voči žalovanej 1/ nárok na zaplatenie sumy vo výške 1 174,30 Eur. Žalovanej 1/ bol
poskytnutý zo strany žalobcu úver v dvoch splátkach 7 966,54 Eur a 1 875,46 Eur, spolu v sume 9 842,-
Eur. Žalovaná 1/ uhradila spolu sumu 3 494,13 Eur, žalovaný 2/ uhradil 5 173,57 Eur, spolu uhradili na

poskytnutý úver sumu 8 667,70 Eur. Rozdiel 1 174,30 Eur súd priznal žalobcovi spolu s dohodnutou
výškou úroku z omeškania, a to 5 % ročne od 1.11.2013 do zaplatenia.

21. Údaj o výške úhrad žalovanej 1/ a žalovaného 2/ súd získal z Výpisu z účtu odstúpeného medziúveru
doručeného žalobcom súdu a z Výpisu z účtu stavebného sporenia doručeného žalobcom súdu, z

ktorého je zrejmé, koľko a akú sumu uhradil na účet žalobcu žalovaný 2/ a žalovaná 1/.

22. Proti rozsudku Okresného súdu v Brezne zo dňa 21.7.2015 podal odvolanie žalobca, ktoré zdôvodnil
nesprávnym posúdením veci, ako aj z dôvodu, že súd dospel k nesprávnemu zisteniu skutkového
stavu. Žalobca napadol čiastočné zamietnutie návrhu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci

a neúplného zistenia skutkového stavu vo veci, keď uviedol, že Zmluva o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 30.11.2004 bola uzavretá v zmysle § 497 Obchodného zákonníka ako zmluva o
úvere.Zhľadiskaprávno-teoretickéhoideokonsenzuálnyprávnyúkon,tedanajehovzniksanevyžaduje
konkrétny úkon, napr. odovzdanie veci, ako v prípade zmluvy o pôžičke, ktorú teória práva zaraďuje
medzi reálne právne úkony. Zmluva spĺňa všetky náležitosti Zákona č. 210/1992 o stavebnom sporení

v znení neskorších predpisov, pretože je v nej presne vymedzený účel, ako uvádza v odôvodnení súd.
Odvolateľ nesúhlasil s kvalifikáciou vzťahu založeného medzi žalovanými 1/ - 3/ a žalobcom, že ide
o spotrebiteľský úver, pretože podľa jeho názoru predmetná Zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a nebolo teda povinnosťou veriteľa uvádzať v nej ročnú percentuálnu mieru nákladov.23. Žalobca napadol aj skutočnosť, že súd započítal plnenia do odstúpenia od zmluvy s poskytnutou
sumou medziúveru, pričom v čl. II bod 2 Zmluvy bolo dohodnuté, že z úhrad sa budú uspokojovať úroky

medziúveru.

24. Zároveň žalobca napadol výrok II, III a IV rozsudku okresného súdu z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia žalovaného nároku ako bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka
a jeho premlčania voči žalovaným 2/ a 3/, a výklad použitý súdom bol v rozpore s princípom právnej istoty

podľa čl. I ods. 1 Ústavy SR. Znakom právneho štátu je vytváranie právnej istoty tak pri prijímaní zákonov
a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj pri ich uplatňovaní štátnymi orgánmi. Zákon
sa má aplikovať v praxi tak, ako je formulovaný text príslušných ustanovení na prípad sa vzťahujúci, a
nie ho svojvoľne skracovať, vynechávať časti textu a prispôsobovať si účelovo text pre vlastnú potrebu.

25. Podľa žalobcu, odvolávajúc sa na vyššie citované argumenty, súd nesprávne právne posúdil otázku

premlčania,keďpoužilustanoveniaObčianskehozákonníkanapriekúpravetohtoinštitútuvObchodnom
zákonníku.

26. Podľa § 394 Obchodného zákonníka pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy plynie
premlčacia doba odo dňa keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

27. Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba 4 roky.

28. Aj súd skonštatoval, že účinnosť odstúpenia nastala 16.5.2011 a podľa navrhovateľa premlčacia

doba začala plynúť 4-ročná od 17.5.2011, uplynula 16.5.2014, a teda žalobný návrh podaný žalobcom
bol podaný pred uplynutím 4-ročnej premlčacej lehoty stanovenej Obchodným zákonníkom, teda
žalobcov nárok nie je premlčaný. Keďže Zmluva zanikla dňa 16.5.2011, zmluvný vzťah bol platný až do
16.5.2011, žalobca má právo dožadovať sa plnení od žalovaných titulom neuhradeného úveru, a nie
titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ako by tomu bývalo v prípade, keby neexistovala osobitná

právna úprava účinkov odstúpenia. Žalobca má zato, že súd mal prihliadať na túto skutočnosť aj pri
posudzovaní premlčania, nakoľko pre tento prípad z pohľadu občianskeho práva plynie iba všeobecná
3-ročná premlčacia lehota, v rámci ktorej bola žaloba podaná.

29. Aj právny vzťah medzi žalobcom a ručiteľom - žalovaným 3/ bolo preto potrebné posúdiť

podľa príslušným ustanovení Obchodného zákonníka. Následne aj na otázku premlčania žalobcom
uplatneného nároku bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

30. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením XXCob/
XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX rozsudok Okresného súdu v Brezne zrušil a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie.

31. V závere svojho rozhodnutia krajský súd vyslovil, že súd prvého stupňa znovu vec prejedná a
bude vychádzať z právnych názorov vyslovených odvolacím súdom. Zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX bude
považovať za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú bude aplikovať úpravu § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka, bude však vychádzať zo záveru, že nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Doplní
dokazovanie o doklady predložené žalobcom, ktorými žalobca preukazoval, že časť úhrad zaplatených
žalovanou 1/ a žalovaným 2/ bola zablokovaná súdnym exekútorom, prípadne doplní dokazovanie v
tomto smere tak, aby mohol ustáliť, aká suma bola zo strany žalovaných žalobcovi na jeho pohľadávku
titulom vrátenia zostatku úveru vrátane príslušenstva po odstúpení od úverovej zmluvy skutočne reálne

poskytnutá. Po účinnosti odstúpenia od zmluvy totiž žalobca nemal dôvod rozúčtovávať prijaté úhrady
na tzv. vklady na stavebné sporenie, pretože odstúpením od Zmluvy sa stal splatným celý úver. Súd
prvého stupňa bude vychádzať z toho, že právo žalobcu sa nepremlčalo, pretože si ho uplatnil v 3-
ročnej všeobecnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Pohľadávku žalobcu ako
veriteľa na vrátenie finančných prostriedkov aj s úrokmi posúdi podľa § 506 Obchodného zákonníka ako

pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, a nie ako pohľadávku z bezdôvodného obohatenia. Bude
vychádzať zo záveru, že ručiteľský záväzok žalovaného 3/ odstúpením veriteľa od zmluvy nezanikol. Po
zopakovaní a doplnení dokazovania naznačeným smerom súd prvého stupňa znovu rozhodne o nárokužalobcu v zrušenej časti výroku rozsudku, pričom prihliadne aj k tomu, že žalovaná bola
už na čiastočné plnenie zaviazaná.

32. Okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, predvolal účastníkov, pričom žalovanej 1/ sa nepodarilo
doručiť predvolanie na pojednávanie, žalovaná 1/ sa pojednávania nezúčastnila.

33. Žalobca po doručení uznesenia krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu,
doručil súdu 8.2.2017 upresnenie petitu žalobného návrhu a uviedol, že všetky úhrady od 17.5.2011 v

celkovejvýške3660,30Eurzapočítalnaistinuapozohľadnenívšetkýchúhradpo16.5.2011predstavuje
žalovaná pohľadávka ku dňu 21.10.2014 10 007,48 Eur, ktorá pozostáva z istiny 6 180,45 Eur, čo je
zostatok medziúveru ku dňu odstúpenia (suma 9 840,75 Eur - 3 660,30 Eur), z nezaplatených úrokov
do 16.5.2011 vo výške 86,25 Eur, úrok od 1.4.2011 do 10.5.2011, nezaplatených poplatkov za vedenie
účtu, upomínaní, informácie o účte 346,26 Eur, nezaplatených úrokov z úveru 7,79 % od 17.5.2011
do 21.10.2014 vo výške 2 155,15 Eur, z nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 5 % od 17.5.2011

do 21.10.2016 vo výške 1 239,37 Eur.

34. Keďže Okresný súd v Brezne priznal žalobcovi voči žalovanej 1/ sumu 1 174,30
Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 1.11.2013 do zaplatenia, upravil žalobca žalobný návrh
nasledovne: Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 8 833,18 Eur so 7,79 % úrokom

zo sumy 6 180,45 Eur od 22.10.2014 do zaplatenia a s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 5 438,66 Eur
od 22.10.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov prvoinštančného odvolacieho konania pozostávajúce
zo súdneho poplatku, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a ako ďalší výrok upravil petit
tak, že žalovaní 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 10 007,48 Eur s úrokom z úveru 7,79 % zo
sumy 6180,45Eurod22.10.2014dozaplatenia,úrokomzomeškania5%zosumy6612,96Eurod

22.10.2014 do zaplatenia, ako aj jej náhradu trov prvoinštančného odvolacieho konania pozostávajúce
zo súdneho poplatku, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

35.Kvyjadreniužalobcu19.4.2017vyjadrilsaprávnyzástupcažalovaného2/,vktoromspochybnilvýšku

uplatnenej pohľadávky. Uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu sú úroky z úveru a úroky z omeškania
vyúčtované len do 21.10.2014 a od 22.10.2014 majú byť účtované až do zaplatenia. V pôvodnej žalobe
neboli úroky a úroky z omeškania vyúčtované a boli uvedené len ako príslušenstvo žalovanej istiny.

36. Podľa názoru žalovaného 2/ odstúpením od Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere zaniklo

žalobcovi aj právo účtovať dohodnuté úroky z poskytnutého úveru vo výške 7,79 % ročne. A pokiaľ aj
uvádza žalobca výslovne v úverovej zmluve (čl. VII. ods. 6), takáto zmluvná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve je neprípustná, odporuje dobrým mravom a záujmom spotrebiteľa, a takéto zmluvné dojednanie
musí byť teda vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Túto
skutočnosť síce odvolací súd v uznesení, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu nekonštatuje, ale

jednoznačne logicky vyplýva z textu štvrtého odseku na strane 8 predmetného uznesenia. Práve v'
zmysle tohto konštatovania odvolacieho súdu žalobca zmenil účtovanie úhrad zaplatených žalovaným
2/ po odstúpení od úverovej zmluvy, teda po 10.05.2011.

37.Zvýpisuzúčtumedziúveru,ktorýksvojmupodaniupriložilžalobca,vyplýva,žekudňuodstúpeniaod

úverovej zmluvy k 10.5.2011, mala byť dlžná suma z odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 10 269,26
Eur, ktorá sa skladala z nezaplatených úrokov 428,51 Eur a z istiny úveru 9 840,75 Eur. Tento výpis je
v priamom rozpore s textom podania, z ktorého vyplýva, že ku dňu 16.5.2011 boli nezaplatené úroky
len za obdobie od 1.4.2011 do 10.5.2011 vo výške 86,25 Eur. Úroky z omeškania boli účtované až od
17.5.2011, teda nemohlo logicky dôjsť k navýšeniu sumy nezaplatených úrokov z 86,25 Eur na 428,51

Eur, pretože to nedáva žiadny zmysel. Okrem toho spochybňuje aj výšku, v akej bol úver vyčerpaný, a
to nie žalobcom uvádzaných 9 840,75 Eur, ale 9 842,- Eur.

38. Takisto z výpisu účtu medziúveru jednoznačne vyplýva to, čo už uviedol, a to že ku dňu odstúpenia
od úverovej zmluvy evidoval žalobca len nedoplatok na úrokoch, pretože istina sa ešte nesplácala, za

obdobie od 1.4.2011. Nie je jasné, ako dospel žalobca k tomuto záveru, ak žalovaný 2/ uhradil úroky
účtované za apríl 2011 vkladom 20.4.2011, čo tiež vyplýva práve z jeho výpisu z účtu medziúveru. Je
teda zrejmé, že ku dňu odstúpenia od úverovej zmluvy nebolo omeškanie so splátkami medziúveru.Ak bolo, maximálne sa jednalo o jeden mesiac a 10 dní. Z našich výpočtov však nevyplýva ani tákáto
výška nedoplatku.

39. Ďalej namieta tvrdenie žalobcu, že odstúpil od úverovej zmluvy z dôvodu, že stavebný sporiteľ bol v
omeškaní viac s než dvoma splátkami, pretože ako už tvrdil v predchádzajúcom konaní, dôvodom pre
odstúpenie od úverovej zmluvy bola začatá nútená exekúcia, dokonca viacero pre stavebné sporenie
pre fyzické osoby na majetok žalovanej 1/.

40. Ďalej vo svojom vyjadrení právny zástupca žalovaného 2/ spochybňuje aj vyčíslený zostatok
medziúveru a je toho názoru, že z prehľadu Vklady na konte medziúveru, ktorý žalovanému 2/ zaslal dňa
9.11.2011 nie je možné zistiť ním tvrdenú skutočnosť, pretože pri výpočtoch je možné dopátrať sa len
jedného výpočtu, a to výšky úrokov medziúveru, ktoré mali byť zaplatené do 10.5.2011 v sume 4 927,73
Eur. Aj tento výpočet však považuje za nesprávny, pretože úroky za obdobie od 1.5.2011 do 10.5.2011
nemali byť účtované ako 1/3 mesačného úroku vo výške 21,55 Eur, ale ako 10/31 mesačného úroku,

tzn. vo výške 20,85 Eur. Podľa výpočtu žalovaného 2/ tak mali byť do 10.5.2011 zaplatené úroky
medziúveru vo výške 4 927,03 Eur.

41. Z vyjadrenia žalobcu k úhradám zo dňa 9.2.2017 vyplýva, že žalovaní mali na úrokoch zaplatiť 4
841,48 Eur splátkami do 20.4.2011. Z prehľadu Vklady na konte medziúveru č. 0602077 1 03 zo dňa

9.11.2011, ktorý predložil žalovanému 2/ žalobca vyplýva, že na úroky z medziúveru boli v období od
11.1.2005 do 20.4.2011 žalovanými 1/ až 3/ spoločne zaplatené splátky v celkovej výške 4 863,32 Eur.
Ak vychádzame zo splatnosti splátok podľa Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere boli do 30.4.2011
predpísané úroky z medziúveru len vo výške 4 90618 Eur (úrok za obdobie od 1.5.2011 do 10.5.2011 vo
výške 21,55 Eur bol doúčtovaný už v súvislosti s odstúpením od zmluvy). Ak teda žalovaní do 30.4.2011

zaplatilispolusplátkynaúrokymedziúveruvovýške4863,32Eur,rozdielvsplátkachúrokovmedziúveru
bol len 42,86 Eur, teda 2/3 mesačnej splátky. Ako však vyplýva z žalobcom priloženého aktuálneho
Výpisu z účtu medziúveru (k podaniu zo dňa 9.2.2017), bolo ku dňu 10.5.2011 vykonané čiastočné
vyrovnanie medziúveru vo výške 117,43 Eur. Ak bol nedoplatok na úrokoch k 30.4.2011 42,86 Eur a ku
dňu 10.5.2011 boli doúčtované úroky z medziúveru vo výške 20,85 Eur, mali byť úroky z medziúveru

ku dňu 10.5.2011 vyrovnané v plnej výške a zvyšná suma (117,43 Eur - 42,86 Eur - 20,85 Eur), teda
vo výške 53,72 Eur k tomuto dňu zaúčtovaná na splátku istiny úveru. Ak bol poskytnutý úver v celkovej
výške 9 842,- Eur, zostatok istiny úveru ku dňu 10.5.2011 tak mal byť uvedený vo výške 9 788,28 Eur.

42. Z dôkazov predložených žalobcom nie je možné dôjsť k tomu, že by celková dlžná suma ku dňu

10.5.2011 mala byť 10 269,26 Eur, pričom má pozostávať z nezaplatených úrokov vo výške 428,61 Eur
a z istiny úveru 9 840,75 Eur.

43. Aj pokiaľ ide o celkovú výšku úveru, podľa žalovaného 2/ žalobca túto uvádza nesprávne, pretože
spolu bolo žalobcom poskytnuté žalovanej 1/ 9 842,- Eur, a nie žalobcom uvádzaných 9 840,75 Eur.

44. Pokiaľ žalobca uvádza úver v inej výške, ako to uvádza vo vlastnom Výpise z účtu z medziúveru,
sú všetky ním predkladané doklady nevierohodné.

45. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu k úhradám zo dňa 9.2.2017, obsahuje len vklady na účet stavebného

sporenia žalovanej 1/. Prostriedky na účte stavebného sporenia však mali byť úročené. Okrem toho
mala byť každoročne pripisovaná štátna prémia. Z prehľadu vkladov však nevyplýva, že by na účte
stavebného sporenia žalobca pripisoval akékoľvek úroky alebo boli pripísané štátne prémie. Z tohto
hľadiska, podľa žalovaného 2/, z vyjadrenia žalobcu k úhradám na stavebnom sporení žalovanej 1/, toto
vyjadrenie nemá žiadnu výpovednú hodnotu.

46. Bolo by potrebné tiež, aby sa žalobca vyjadril aj k použitiu štátneho príspevku na stavebné sporenie
žalovanej 1/.

47.Podľažalovaného2/,akžalobcanesprávneuvádzavýškuzostatkuistinyúveruavýškynesplatených
úrokov ku dňu 10.5.2011, sú nepochybne nesprávne aj jeho výpočty týkajúce sa úrokov z úveru za
obdobie od 11.5.2011, a tiež výpočty úrokov z omeškania. Ak boli vypočítané ku dňu 21.10.2014,
pričom vychádzali z nesprávnej výšky istiny a úrokov medziúveru, je celá žalovaná suma požadovanána zaplatenie od žalovaných spochybnená. Nerozhoduje pri tom ani rôzna výška uplatňovaná voči
žalovanej 1/ a žalovaným 2/ a 3/.

48. V upresnení petitu zo dňa 25.1.2017 žalobca uvádza, že uplatnená pohľadávka pozostáva tiež z
nezaplatených poplatkov za vedenie účtu, upomínanie, informácie o účte vo výške 346,26 Eur. Ak sa
vychádza z aktuálneho Výpisu z účtu medziúveru priloženého k podaniu žalobcu zo dňa 9.2.2017, nie
je možné sa dopátrať, ktoré poplatky má žalobca na mysli. Ak odhliadneme od poplatku za spracovanie
úveru a poplatku za zmenku, sme schopní pri súčte poplatkov, ktorými bol účet medziúveru zaťažený,

dôjsť maximálne k čiastke 332,62 Eur. Aj tu je otázne, či boli poplatky účtované v súlade so zákonom.
Jediné, na čom je možné sa bezpochyby zhodnúť, je skutočnosť, že od 20.5.2011 žalovaný 2/ zaplatil
do 21.10.2014 spolu 42 splátok po 87,15 Eur, vychádza teda celková výška týchto splátok 3660,30 Eur.

49. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, podľa žalovaného 2/, že vyčíslenie a vyúčtovanie zostatkov
medziúveru, úrokov z tohto úveru a úrokov z omeškania, ktoré predložil žalobca, je natoľko zmätočné,

že nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu.

50.Napojednávanídňa25.4.2017právnazástupkyňažalobcuuviedla,žepokiaľideovýškumedziúveru
žalovaná 1/ celkovo vyčerpala medziúver, a to dňa 3.12.2004 vo výške 7 966,54 Eur, a potom 1.4.2005
1 875,46 Eur. Na základe čl. II Zmluvy bolo zo sumy medziúveru stiahnuté v prospech zaplatenia

poplatku za spracovanie medziúveru 3 000,- Sk a za vydanie bianko zmenky suma vo výške 500,- Sk,
to je v prepočte 99,58 Eur a 16,60 Eur. Spolu táto suma, teda súčet je v prepočte tých 9 958,18 Eur.
Počas splácania úrokov z medziúveru v rokoch 2004 až do odstúpenia do 10.5.2011 vklady, ktoré boli
uskutočnené na účet medziúveru, boli započítané na úhradu úrokov za úver a ku dňu odstúpenia od
zmluvy dňa 10.5.2011 bol zúčtovaný medziúver s nasporenou sumou z účtu stavebného sporenia, ktorú

nemohol žalobca započítať z dôvodu, že účet stavebného sporenia bol blokovaný súdnymi exekútormi
v dôsledku doručenia príkazov na začatie exekúcie. Zúčtovanie medziúveru prebehlo na základe čl. VII
bod 9 Zmluvy v prípade splnenia podmienok pre odstúpenie od tejto zmluvy má veriteľ právo zúčtovať
nasporenú sumu na účte zmluvy stavebného sporenia, na základe ktorej bol medziúver poskytnutý, so
sumou poskytnutého medziúveru a dlžných úrokov. Takže 9 958,18 Eur ako poskytnutý medziúver, od

tejto sumy bola odpočítaná suma 117,43 Eur, potom dostaneme sumu 9 840,75 Eur, a takto vysvetlila
právna zástupkyňa žalobcu namietanú uplatnenú výšku nároku žalobcu. Takže bolo započítané na
medziúver suma zo stavebného sporenia, ktorá nebola zablokovaná.

51. Po rozhodnutí krajského súdu, ktorým krajský súd uznesením zrušil rozsudok okresného súdu,

podaním z januára 2017 žalobca upravil svoj nárok tak, že istina 9 840,75 Eur sa po vykonaných
úhradách žalovaným 2/ znížila na sumu 6 160,45 Eur. Výška úhrad tak, ako uvádzal žalovaný 2/ bola
v sume 3 660,30 Eur.

52. Právna zástupkyňa žalobcu teda trvala na nároku, keď uviedla, že doteraz nebola vrátená istina, a

potom ako istina predstavovala 9 840,75 Eur a po odstúpení od Zmluvy uhradil žalovaný 2/ 3 660,- Eur
a táto suma bola odpočítaná od istiny, predstavuje nárok žalobcu voči žalovaným 2/ a 3/ 6 160,46 Eur.

53.Okremistinynaďalejtrvalanaúrokuzomeškaniapokiaľnebudevrátenáceláistina,atovdohodnutej
výške 7,79 % a úroku z omeškania v zmysle čl. VII bod 8 Zmluvy, keď po odstúpení od zmluvy má

veriteľ právo účtovať si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého
zostatku dlhu.

54. Právny zástupca žalovaného 2/ vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu považoval za nedostatočné,
keď nevysvetlila právna zástupkyňa žalobcu z čoho pozostávajú položky v sume 428,51 Eur, keďže len

uviedla, že ide o nezaplatené poplatky za vedenie účtu a upomínanie do 10.5.2011, keďže neuviedla z
akých položiek táto suma pozostáva.

55. Ďalej sa právny zástupca žalovaného 2/ odvolal na ust. § 52 ods. 3 tretej vety Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v prípade spotrebiteľských zmlúv sa posudzujú všetky vzťahy medzi

účastníkmi aj v tom prípade, žeby sa inak mali použiť predpisy obchodného práva. Odvolal sa na
stanovisko Najvyššieho súdu SR Rozhodnutie XNcdo/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý v tomto
stanovisku uviedol, že táto právna úprava platná od 1.4.2015 sa vzťahuje aj na právne vzťahy, ktoré
vznikli pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, teda na všetky zmluvy, ktorých účastníkom jespotrebiteľ, teda aj na tejto vzťah. Na základe tejto úpravy je zrejmé, že ak aj došlo k odstúpeniu od
zmluvy, dochádza k situácii, kedy nie je možné požadovať úroky z úroku podľa § 457 Obchodného
zákonníka, pretože úroky po odstúpení neboli dohodnuté. Podľa stanoviska právneho zástupcu

žalovaného 2/ po odstúpení od zmluvy je možné požadovať a zaplatiť len tú sumu, ktorá bola poskytnutá
žalovanej 1/, a to od žalovanej 1/, od nikoho iného, pretože nikomu inému, ani spoludlžníkovi, ani
ručiteľovi peniaze poskytnuté neboli. Ak by sme vychádzali zo sumy 9 842,- Eur, ktoré boli poskytnuté
žalovanej 1/, a po vykonaní úhrad po odstúpení od zmluvy bolo zaplatených 4 863,32 Eur, a následne
bola preúčtovaná zo stavebného sporenia suma 117,43 Eur, znamená, že celkovo na istinu úveru bolo

zaplatených do 20.4.2011 a 10.5.2011, kedy bolo vykonané preúčtovanie, 4 980,75 Eur.

56. Obidve zmluvné strany sa dohodli na tom, že po odstúpení od zmluvy žalovaný 2/ uhradil 3 660,- Eur
a zostala by potom nesplatená časť istiny 1 295,- Eur. Žalovaný 2/ platil splátky v sume 3 663,30 Eur,
to je jediná položka, na ktorej sa žalobca a žalovaný 2/ zhodli, a po zarátaní už vykonaných úhrad do
10.5.2011 a započítaní sumy 3 660,- Eur je rozdiel medzi poskytnutým úverom a uhradenými splátkami

1 200,95 Eur.

57. Ďalej právny zástupca žalovaného 2/ tvrdil, že žalobca doslova nútil žalovaných 2/ a 3/, a to
spoludlžníka a ručiteľa, platiť aj úhrady, resp. časť tých úhrad preúčtovať na stavebné sporenie, ktorého
neboli účastníkmi, aj tie sumy by mali byť zarátané, podľa neho, ako splátky istiny medziúveru. Od

28.3.2008 do 29.11.2010 bolo zaplatená z ich strany suma 2 088,53 Eur. Ak sa to pripočíta k splátkam
a k ich preúčtovaniu, celkom bolo zaplatených 10 729,58 Eur, teda na úvere 9 842,- Eur je už preplatok.

58. K upravenému petitu žalobného návrhu právny zástupca žalovaného 2/ uviedol, že takýto žalobný
návrh neobstojí, je nevykonateľný, pretože neráta s tým, že v prípade úhrady jedného zo žalovaných

zaniká povinnosť plniť druhým žalovaným, je to len bode 2, tzn. takto je petit žaloby ako prípadný
exekučný titul nevykonateľný, absolútne neráta s možnosťou, žeby v bode 1, ak by bola žalovaná 1/
zaviazaná plniť a plnila, nezanikala by povinnosť plniť žalovanými 2/ a 3/ tak, ako je uplatnené.

59. Po vykonanom dokazovaní súd nárok žalobcu považuje sčasti za dôvodný. Predovšetkým považuje

nárok žalobcu za dôvodný voči žalovanej 1/ a žalovanému 3/.

60. Nárok žalobcu voči žalovanému 2/ súd nepovažuje za dôvodný, a preto nárok voči nemu zamietol.

61. Súd vychádzal pri hodnotení vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ zo Zmluvy o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere (ďalej len Zmluva). Súd už v zrušenom rozsudku zo dňa XX.X.XXXX
vyhodnotil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ako platný právny úkon, keď táto
Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere má všetky náležitosti zmluvy o stavebnom
úvere tak, ako to upravuje ust. § 7 ods. 3 Zákona č. 310/1992 Z.z. Zmluvu o medziúvere a stavebnom
úvere uzavrel žalobca so žalovanou 1/, ktorá je v zmysle ust. § 4 Zákona č. 310/1992 Z.z. stavebným

sporiteľom.

62. Podľa § 4 stavebným sporiteľom môže byť: a) fyzická osoba, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľnou
zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení. Podľa
§ 2 ods. 1 Zákona č. 310/1992 Z.z. stavebným sporením sa rozumie prijímanie vkladov od stavebných

sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov; b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo
zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely.

63.Podľa§2ods.2citovanéhozákonastavebnésporeniemôževykonávaťlenbanka,ktorejpredmetom
činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu.

64. Podľa § 7 ods. 2 Zákona č. 310/1992 Z.z. zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať:
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,
b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len "cieľová suma"), a

podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená cieľová suma,
c) výšku a časovú postupnosť vkladov stavebného sporiteľa,
d) úrokové sadzby vkladov,
e) podmienky a postup pri výplate vkladov,f) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane
podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení
poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky

a postup pri výplate vkladov,
g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s
právami z inej zmluvy o stavebnom sporení,
h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení,
i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení a

j) vyhlásenie stavebného sporiteľa o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie
v rámci tejto zmluvy.

65. Podľa § 7 ods. 3 Zákona č. 310/1992 Z.z. zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať:
a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov
ustanovenom osobitnými predpismi,

b) úrokovú sadzbu stavebného úveru,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru,
d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru,
e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere,
f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.

66. Podľa § 7 ods. 4 Zákona č. 310/1992 Z.z. zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere
môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.

67. V konkrétnej veci uzatvoril žalobca Zmluvu o stavebnom sporení so žalovanou 1/, teda stavebným

sporiteľom v zmysle § 4 citovaného zákona je žalovaná 1/, pretože táto uzatvorila so žalobcom dňa
30.11.2004 Zmluvu o stavebnom sporení (č.l. 121).

68. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona stavebným sporením sa rozumie:
a) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov alebo v prospech stavebných sporiteľov,

b) poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely
uvedené v § 11 ods. 1 (ďalej len "stavebný úver").

69. V konkrétnom prípade žalobca poskytol úver žalovanej 1/ ako stavebnému sporiteľovi podľa § 7
ods. 3 Zákona č. 310/1992 Z.z. Pokiaľ žalobca uzavrel dohodu so žalovaným 2/, že žalovaný 2/ splní

dlh spoločne a nerozdielne so stavebným sporiteľom, konal tak v rozpore s ust. § 7 ods. 3 Zákona č.
310/1992 Z.z., pretože založením pasívnej solidarity na strane dlžníkov zo stavebného medziúveru, keď
jeden z dlžníkov nie je stavebným sporiteľom, že žalobca konal v rozpore s ust. § 7 ods. 3 Zákona
č. 310/1992 Z.z., pretože podľa § 4 písm. a) citovaného zákona stavebným sporiteľom môže byť len
fyzická osoba, ktorá má uzatvorenú so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení. Žalovaný

2/ nemal so žalobcom uzatvorenú zmluvu o stavebnom sporení, preto, podľa názoru súdu, nemôže
vystupovať ako spoludlžník zo Zmluvy o medziúvere a stavebnom úvere, a to aj napriek tomu, že Zmluvu
o medziúvere a stavebnom úvere podpísal. Podľa názoru súdu, takýmto spôsobom ustálenia okruhu
dlžníkov z poskytnutého medziúveru žalobca porušil ust. § 4 písm. a) a § 7 ods. 3 písm. a) Zákona č.
310/1992 Z.z., keď v podstate poskytol stavebný medziúver osobe, ktorá nie je stavebným sporiteľom. Aj

podľa názoru krajského súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení je potrebné Zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere posudzovať jednak podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa
ust. § 497 Obchodného zákonníka, ale aj s prihliadnutím na osobitnú právnu úpravu uvedenú v Zákone
č. 310/1992 Z.z.

70. Podľa názoru súdu, v danom prípade žalobca chcel viacnásobne zabezpečiť vrátenie poskytnutého
medziúveru, okrem už zabezpečenia vrátenia úveru ručením zo strany žalovaného 3/.

71. Podľa čl. II Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere základom pre poskytnutie
mimoriadneho medziúveru je uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a uhradenie poplatku za

uzatvorenie tejto zmluvy. Zmluvu o stavebnom sporení uzavrela žalovaná 1/ a zaviazala sa aj uhradiť
poplatok za uzatvorenie tejto zmluvy.72. Podľa čl. II bod 1 do nasporenia 40 % cieľovej sumy sa dlžník zaväzuje vkladať na účet zmluvy
o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady 1 500,- Sk a do pridelenia cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení sa dlžník zaväzuje splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými

mesačnými splátkami vo výške 1 948,- Sk. Z týchto ustanovení Zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere vyplýva, že dlžník sa zaväzuje vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení
pravidelné mesačné vklady, teda žalovaný 2/ nemohol byť povinný vkladať na účet stavebného sporenia
pravidelné mesačné vklady, pretože nebol účastníkom Zmluvy o stavebnom sporení a nemal uzatvorenú
so žalobcom Zmluvu o stavebnom sporení, a keďže nebol účastníkom Zmluvy o stavebnom sporení

nemohol byť v súlade s osobitným právnym predpisom, teda Zákonom č. 310/1992 Z.z. ani dlžníkom z
mimoriadneho medziúveru, ani mu nemohol byť tento úver poskytnutý. Tento úver mu ani poskytnutý v
skutočnosti nebol, pretože tento úver bol uhradený žalovanej 1/ na jej bankový účet vo VÚB, a.s.

73. Fyzickej osobe, ktorá nebola stavebným sporiteľom, nemohol ani vzniknúť nárok na uzavretie zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, a táto osoba nebola oprávnená čerpať prostriedky zo

stavebnéhosporenia,pretoženebolaúčastníkomZmluvyostavebnomsporení.Pokiaľtakžalobcaurobil
a uzatvoril s osobou, ktorá nebola účastníkom Zmluvy o stavebnom sporení Zmluvu o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere, konal tak v rozpore s ust. § 4 písm. a) a § 7 ods. 3 Zákona č. 310/1992
Z.z. o stavebnom sporení, preto Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v časti, v ktorej
žalobca rozšíril okruh dlžníkov o fyzickú osoba, ktorá nebola stavebným sporiteľom, a ktorej ani úver

nebol poskytnutý, za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

74. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

75. Uzatvorenie Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere s osobou, ktorá nebola
stavebným sporiteľom, podľa názoru súdu, odporuje zákonu, konkrétne ako súd už uviedol ust. § 4 písm.
a) a § 7 ods. 3 Zákona č. 310/1992 Z.z., preto ide v tejto časti o právny úkon neplatný. Z takto neplatného
právneho úkonu nemohol vzniknúť záväzok žalovaného 2/ vrátiť prostriedky poskytnutého medziúveru
žalovanej 1/, preto súd žalobný návrh voči žalovanému 2/ zamietol.

76. Nároky žalovaného 2/ voči žalobcovi z titulu už uhradených finančných prostriedkov na účet
medziúveru žalovanej 1/, a to vo forme splátok úrokov z poskytnutého medziúveru, a tiež splátok na účet
stavebného sporenia, ktorého žalovaný 2/ nebol účastníkom, nie sú predmetom tohto konania, preto
súd o nich nerozhodoval.

77. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanej 1/, súd priznal žalobcovi voči žalovanej 1/ v rozsudku, ktorý
následne krajský súd zrušil, sumu 1 174,30 Eur, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 1.11.2013
do zaplatenia. V upravenom petite žalobného návrhu sa žalobca domáhal voči žalovanej 1/ zaplatenia
sumy 8 833,18 Eur s úrokom z úveru 7,79 % zo sumy 6 180,45 od 22.10.2014 do zaplatenia, a s úrokom

z omeškania 5 % zo sumy 5 438,66 Eur od 22.10.2014 do zaplatenia.

78. Súd zaslal opis tohto upresneného petitu žalovanej 1/, ktoré bolo žalovanej doručené spolu s
predvolaním na pojednávanie prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike. Žalovaná sa
k takto upravenému petitu nevyjadrila, ale z vyjadrenia žalovanej 1/ zo dňa 26.11.2015 vyplýva, že

žalovaná 1/ nenamietala výšku úveru 10 521,38 Eur s príslušenstvom, ale uvádzala, že žiada o splátkový
kalendár, pretože zarába maximálne 11 000 korún českých, a žiadala teda, aby jej súd povolil splátky.
Z tohto vyjadrenia súd vychádzal, keď rozhodoval o nároku žalobcu voči žalovanej 1/, tzn. že žalovaná
1/ nespochybnila nárok žalobcu, nespochybnila vyčíslené úroky a úroky z omeškania, len žiadala o
splátkový kalendár.

79. Po opätovnom prejednávaní veci Okresným súdom v Brezne žalovaná 1/ sa na nariadené
pojednávanie nedostavila a k upresnenému petitu žalobného návrhu sa takisto nevyjadrila, preto súd
vychádzal z jej jediného vyjadrenia, ktoré mu bolo doručené, kde nárok žalobcu nespochybnila, preto
súd tak, ako žalobca vyčíslil svoj nárok voči žalovanej 1/ a nároku žalobcu vyhovel a rozhodol ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku.

80. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanému 3/, súd vychádzal z vyhlásenia žalovaného 3/ v Zmluve
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, kde žalovaný 3/ ako ručiteľ prehlásil, že na seba berievoči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Okresný súd v Brezne
rozsudkom, ktorým o veci rozhodol dňa 21.7.2015, rozhodol, že nárok žalobcu voči žalovanému 3/
je premlčaný, avšak podľa názoru krajského súdu voči žalovanému 3/ nárok premlčaný nie je, preto

súd vychádzal z vyhlásenia žalovaného 3/ v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a
zaviazal žalovaného 3/ uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, a to z titulu ručenia žalovaného 3/ za záväzok
žalovanej 1/ voči žalobcovi.

81. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči

nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
82. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to
veriteľ písomne vyzval.

83.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľaust.§255CSP,atopodľapomeruúspechuúčastníkovvo

veci, keďže bol žalobca 100 % úspešný v konaní voči žalovanej 1/ a voči žalovanému 3/, súd mu priznal
plnú náhradu trov konania, pričom podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne
Okresný súd v Brezne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomnevdvochvyhotoveniach,prostredníctvom podpísanéhosúdunaKrajskýsúdvBanskejBystrici.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 ods. 1 CSP.

Akpovinnýdobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutiemáoprávnenýprávopodaťnávrh
na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.