Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817207315
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817207315.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobkyne Mgr. Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., I. XXXX/X, proti
žalovanému: O. Y., s.r.o., so sídlom v K., M. G. XX, IČO: XX XXX XXX, zast. V., o určenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.10.2017, č.k. 10Csp/59/2017-280, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o nároku na náhradu trov konania

m e n í tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom konanie zastavil a druhým výrokom

žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobkyňa
sapodanoužalobouvoči žalovanémudomáhalaurčenia,ževžalobešpecifikovanéspotrebiteľskéúvery
poskytnuté žalobkyni zo strany žalovaného sú bezúročné a bez poplatkov a taktiež sa domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 559,33 eur a náhrady trov konania. Keďže žalobkyňa vzala podanú
žalobuvcelomrozsahuspäťažalovanýsospäťvzatímžalobyvyjadrilsúhlas,súdrešpektujúcdispozičné
oprávnenie žalobkyne s podanou žalobou konanie v zmysle ust. § 145 ods. 1 CSP zastavil. O nároku na

náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zastavenie konania procesne zavinila
žalobkyňa, ktorá vzala žalobu späť, preto by mal súd podľa § 256 ods. 1 CSP priznať nárok na náhradu
trov konania žalovanému. Súd však žalovanému nárok na náhradu trov konania pre existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa nepriznal. Tieto dôvody videl v tom, že ako spotrebiteľka domáhajúca sa
ochrany svojich práv na súde, bezprostredne po vyslovení právneho názoru súdu na prejednávanú vec,

zvážila dôvodnosť žaloby a po akceptovaní právneho názoru súdu, vzala žalobu späť a svojím postojom
nespôsobila ďalšie navyšovanie trov súdneho konania. Súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť,
že žalobkyňa ako laik po zmene zákonnej úpravy, ktorá nastala po prijatí nového procesného predpisu,
Civilného sporového poriadku, v konaní o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem (§137 písm. c/ CSP), nemohla posúdiť dôvodnosť žaloby v čase jej podania, pretože
v období pred účinnosťou CSP viaceré všeobecné súdy SR obdobné žaloby, akú podala žalobkyňa,

považovali za opodstatnené.

2. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote
prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný. Poukázal na ust. § 256 ods. 1 CSP a
uviedol, že žalobkyňa nepochybne zavinila zastavenie konania, a preto by mala znášať trovy konania.
Nesúhlasil s argumentáciou súdu a uviedol, že aj napriek spotrebiteľskému charakteru sporu považuje

svoj nárok na náhradu trov konania za dôvodný. Žiadal odvolací súd, aby uznesenie súdu prvej inštanciev napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanému prizná voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. V
ďalších podaniach v odvolacom konaní strany sporu svoje stanoviská nezmenili.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej

inštancie vo výroku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému, je potrebné podľa § 388
CSP zmeniť.

5. Odvolací rozhodol v obdobnej právnej veci uznesením zo dňa 28.3.2018 sp. zn. 17Co/77/2018.
Nenachádza dôvod sa odchýliť od podstatných záverov vyjadrených v danom rozhodnutí, a preto ich
opakuje aj v tomto rozhodnutí:

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v tejto časti zmeniť a priznať žalovanému
podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Nemožno
sa totiž stotožniť s právnym posúdením súdu prvej inštancie, ktorý dôvody hodné osobitného zreteľa

odôvodňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP vzhliadol v povahe uplatneného nároku a v tom, že priznanie
nároku na náhradu trov konania žalovanému by bolo voči žalobkyni (ako slabšej strane) neprimerane
tvrdé aj za stavu, keď žalobkyňa vzala žalobu späť. Tieto dôvody sami o sebe podľa názoru odvolacieho
súdu nie sú dostatočné pre aplikáciu citovaného ust. § 257 CSP, nakoľko prioritne treba pri späťvzatí
žaloby vychádzať z ust. § 256 ods. 1 CSP, pričom všeobecne frekventovaný stav, že žalobkyňa v konaní

vystupovala ako spotrebiteľka, nemôže odôvodňovať dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle ust. §
257 CSP. Náhrada trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP má tiež sankčný charakter a náhrada trov
konania, ktoré pri jeho riadnom priebehu vznikli, musí byť rozhodnutím súdu uložená tomu, kto ich vznik
zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu, takže v zásade
nemôže obstáť ani povaha uplatneného nároku, ktorý ako dôvod hodný osobitného zreteľa vzhliadol súd

prvej inštancie, keď v súčasnosti sú spotrebiteľské spory spormi bežnými.

9. Na základe týchto skutočností odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutej časti podľa § 388 CSP z dôvodu, že žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v
zmysle § 256 ods. 1 CSP tým, že vzala žalobu späť, avšak nie pre správanie žalovaného a priznal

žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP
o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči

žalobkyni v rozsahu 100 %, nakoľko bol v odvolacom konaní plne úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP
o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy

(§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).