Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/913/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707205408
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6707205408.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore
žalobkyne Q. V., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo G., Q. O. č. XXXX/XX, zastúpenej JUDr.
Alenou Nguyenovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Mládežnícka č. 17, proti žalovanému
SEKIER, s.r.o., IČO: 31692885, so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 41, o neplatnosť výpovede z
nájmu bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/54/2007-331 zo dňa
21.05.2015, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobkyne a určil,
že výpoveď z nájmu bytu č. X na prízemí vo vchode č. XX na ulici Q. O. súpisné číslo XXXX vo G.
pozostávajúceho z troch izieb a príslušenstva zo dňa 23.02.2007 doručená žalobkyni dňa 28.02.2007

je neplatná (prvý výrok); súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého žalobkyňa je na základe rozhodnutia bývalého Miestneho národného výboru vo G. zo dňa
19.08.1957 a nájomnej zmluvy zo dňa 24.02.1959 nájomcom bytu č. X na prízemí vchodu č. XX
nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici Q. O. vo G., ktorý je zapísaný

na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. Q.; dňa 28.02.2007 doručil žalovaný žalobkyni list zo dňa 23.02.2007,
ktorým dal žalobkyni výpoveď z nájmu bytu z dôvodu nezaplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia
poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace v celkovej sume 39.858,- Sk s príslušenstvom
bez uvedenia konkrétneho spôsobu vzniku nedoplatku; žalobkyňa doručila žalobu súdu prvej inštancie
dňa 21.05.2007.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je sporná výpoveď z nájmu bytu

neplatná pre neurčitosť dlžnej sumy nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a
obdobia, za ktoré mal nedoplatok vzniknúť ako aj z dôvodu, že okrem žalobkyne nebola doručená
ďalšiemu spoločnému nájomcovi bytu Ing. B. V.. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa
doručila žalobu súdu včas v zákonnej trojmesačnej lehote.1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 687 ods. 1,
§ 703 ods. 1, § 710 ods. 1 a § 711 ods. 1 písm. d), ods. 2 a ods. 6 Občianskeho zákonníka; rozhodnutie

o trovách konania na samostatné konanie vyhradil súd prevej inštancie s poukazom na ustanovenie §
151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom v tom čase svojho právneho
zástupcu včas odvolanie zo dňa 17.07.2015 (č.l. 338-340 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol
v celom rozsahu. Vyčítal súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne,
že mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom.

2.1.1 Žalovaný v odvolaní najskôr podrobne odôvodňoval, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť
konať pred súdom nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku. Zdôraznil, že súd prvej
inštancie zvolil taký výklad dotknutých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý zasahuje do jeho práva
vlastniť majetok.

2.1.2 Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že spornú výpoveď z nájmu bytu nedoručil
všetkým spoločným nájomcom; poukázal na skutočnosť, že nemal vedomosť o úmrtí jedného z
nájomcov a o prechode práva nájmu na ďalšiu osobu (syna žalobkyne); v tomto smere žalobkyňa
porušila svoju informačnú povinnosť; nepovažoval za správne a legitímne, že sa žalobkyňa so synom

dovolávajú ochrany svojho práva spoločného nájmu bytu, pričom neplatnosť spornej výpovede spôsobili
svojou nečinnosťou. Zdôraznil, že v čase výpovede vychádzal výlučne z platnej nájomnej zmluvy.
Navrhol, aby odvolací súd nepriznal žalobkyni ochranu z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.

2.1.3 Žalovaný nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie o neurčitosti spornej výpovede z nájmu

bytu. Vyjadril názor, že v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka je sporná výpoveď
jednoznačná a zrozumiteľná; ak by súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie dospel by k záveru,
že výška platieb žalobkyne bola nižšia ako je oprávnené náklady v zmysle predložených rozúčtovaní.
Poukázal na to, že určitosť právneho úkonu sa posudzuje podľa miery možnosti účastníkov právneho
úkonu porozumieť jeho obsahu a uvedomiť si jeho dôsledky; je zrejmé, že k takémuto porozumeniu

došlo u žalobkyne v plnom rozsahu, keďže pochopila, že ide o výpoveď z nájmu bytu, ktorý užíva.
Žalovaný navyše zdôraznil, že ustanovenie § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka nevypočítava
povinnosti nájomcu taxatívne, ale len demonštratívne v súlade so princípom zachovania práv spojených
s vlastníctvom a ochrany vlastníckeho práva.

2.1.4 Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 25.09.2015 (č.l. 347-348 spisu) prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

Nesúhlasila s odvolaním žalovaného. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala za riadne odôvodnený,
nakoľko súd správne vyhodnotil všetky dôkazy a argumenty, ktoré sa v konaní predkladali.

2.3 Vyjadrenie žalobkyne doručil súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalovaného do vlastných rúk
dňa 29.10.2015 prostredníctvom pošty (č.l. 351 spisu).

2.4 Dňa 07.01.2016 doručil bývalý právny zástupca žalovaného súdu prvej inštancie oznámenie o
odvolaní plnomocenstva zo dňa 05.01.2016 zo strany žalovaného (č.l. 355-356 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalovaného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa § 380 ods. 1

C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v plnom
rozsahustotožňujesprávnymzáveromsúduprvejinštancieoneurčitostispornejvýpovedeznájmubytu,
v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2
C.s.p. na tieto v tomto rozsahu poukazuje. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania

žalovaného viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami
žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Pri viazanosti dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd
nemohol skúmať skutkové zistenia a právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne
existencie nájomného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným k dotknutému bytu, dodržania písomnej
formy spornej výpovede a dodržania zákonnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o určenie
neplatnosti výpovede na súd zo strany žalobkyne, ale výlučne len skutkovú a právnu otázku určitosti

spornej výpovede nájmu bytu a jej doručenia všetkým nájomcom. V rámci posúdenia dôvodnosti
odvolania sa odvolací súd zaoberal aj odvolacou námietkou žalovaného o nepreskúmateľnosti
odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

4.6.1 Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že sporná výpoveď z nájmu bytu je

neurčitá. Občiansky zákonník umožňuje prenajímateľovi skončenie nájmu bytu výpoveďou aj z dôvodu,
ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace (§ 711 ods. 1
písm. d/ Občianskeho zákonníka); dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná (§ 711 ods. 2 prvá veta Občianskeho

zákonníka). Zo spornej výpovede nájmu bytu zo dňa 23.02.2007 vyplýva, že žalovaný dal žalobkyni
výpoveď z nájmu bytu č. X na ulici Q. O. č. XXXX/XX vo G.; dôvodom výpovede bolo „nezaplatenie
nájmu alebo úhrad za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace; vo vašom
prípade sa jedná o nedoplatky na byte za nájomné a služby v celkovej výške 39.858,- Sk + prísl.“; z
uvedeného aj podľa odvolacieho súdu vyplýva, že v spornej výpovedi nie je dôvod výpovede dostatočne

skutkovo vymedzený, pretože v nej absentuje presný údaj o tom, za aké konkrétne obdobie mal
žalobkyni vzniknúť tvrdený nedoplatok; súdna prax je pritom jednotná v tom, že požiadavka skutkového
vymedzenia výpovede nájmu bytu okrem iného zahŕňa aj „uvedenie mesiacov, kedy nájomca nezaplatil
nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu“, t.j. musí byť konkretizovaná nielensumou nedoplatku, ale aj časovým obdobím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Cdo/2/2007 zo dňa 29.01.2008 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky, ročník 2008, str. 35, pod poradovým (publikačným) číslom 16/2008, ale

rovnako aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/266/2006 zo dňa 21.08.2007,
sp.zn.2Cdo/350/2009zodňa25.01.2011asp.zn.4Cdo/248/2009zodňa28.02.2011).Dôvodvýpovede
nemožno dodatočne meniť (§ 711 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka). Skutkové a právne
posúdenie spornej výpovede z nájmu bytu ako neplatnej pre neurčitosť zo strany súdu prvej inštancie
bolo preto správne a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (článok 2

ods. 2 Civilného sporového poriadku).

4.6.2 Odvolacia námietka žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
nie je dôvodná. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 neprevzal vadu konania spočívajúcu
v odňatí možnosti konať pred súdom. Za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.06.2016 dospela súdna prax k záveru, že „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu

konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho
súdneho poriadku“ (pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
prijaté na jeho rokovaní dňa 03.12.2015 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky č. 1/2016 pod publikačným č. 2/2016); z uvedeného stanoviska pre účely
odvolacieho konania vyplýva záver, že k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom v dôsledku
nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie s dôsledkom vzniku povinnosti odvolacieho súdu
zrušiť takéto rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku mohlo dôjsť
len výnimočne v prípadoch, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia súdu prvej inštancie
nebolo možné vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej veci rozhodol. Preskúmaním
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a odvolania žalovaného dospel odvolací súd k záveru, že
súd prvej inštancie v prejednávanom spore nezaťažil svoje konanie vytýkanou vadou; z odôvodnenia
napadnutého rozsudku celkom jednoznačne vyplýva, že neplatnosť spornej výpovede z nájmu zo dňa

23.02.2007 videl súd prvej inštancie v jej neurčitosti, pretože táto v rozpore s ustanovením § 711 ods. 2
Občianskeho zákonníka neobsahuje „špecifikáciu časového obdobia, kedy vznikol dlh na nájomnom a
službách s tým, že nestačí uviesť, že sa jedná o čas dlhší ako 3 mesiace“; takéto odôvodnenie považuje
odvolací súd za dostatočne určité a preskúmateľné a je z neho dostatočne zrejmé, na základe akých
skutkových a právnych úvah dospel súd prvej inštancie k rozhodnutiu o dôvodnosti žaloby žalobkyne.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie preto neporušuje podľa odvolacieho súdu
právo žalovaného na spravodlivý proces.

4.6.3 Pre úplnosť odvolací súd udáva, že zo skutkových zistení súdu prvej inštancie vyplývajúcich z
vykonaného dokazovania zatiaľ nevyplývajú dostatočné podklady pre záver, že sporná výpoveď nebola

doručená všetkým spoločným nájomcom, v ktorej skutočnosti videl súd prvej inštancie ďalší samostatný
dôvod jej neplatnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že sporný byt bol daný do nájmu manželovi žalobkyne X.
V. nájomnou zmluvou zo dňa 24.02.1959 základe rozhodnutia bývalého Miestneho národného výboru
vo G. zo dňa 19.08.1957; z uvedeného sa javí, že manželovi žalobkyne a žalobkyni vznikol spoločný
nájom bytu manželmi (§ 857 Občianskeho zákonníka v spojení s § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka);

z prednesov žalobkyne vyplýva, že jej manžel pred doručením spornej výpovede z nájmu bytu zomrel; ak
zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý
manžel (§ 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka), t.j. výlučne žalobkyňa; zo spisu zatiaľ nevyplýva podklad
pre záver, že by spoločným nájomcom sporného bytu mal byť aj syn žalobkyne Ing. B. V. (tento sa nestal
účastníkom konania, resp. stranou v spore); pokiaľ sporná výpoveď z nájmu bytu odkazuje na „nájomnú

zmluvu zo dňa 01.09.1996“ táto nie je súčasťou obsahu spisu a súd prvej inštancie ňou nevykonal
dokazovanie, preto nie je známy jej obsah; samotné potvrdenie správcu bytu zo dňa 30.12.2004 (na
ktoré poukázal súd prvej inštancie) o tom, že spoločným nájomcom bytu má byť aj syn žalobkyne, nie
je v tomto smere postačujúce; odvolací súd preto nemohol potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie aj z dôvodu nedoručenia spornej výpovede z nájmu bytu všetkým spoločným nájomcom; keďže

však neplatnosť spornej výpovede dostatočne vyplýva z jej neurčitosti (bod 4.6.1 odôvodnenia) ako
samostatného dôvodu na vyhovenie žalobe žalobkyne, v súlade s hospodárnosťou konania nebolo
potrebné uvedené skutočnosti ohľadne tvrdeného okruhu nájomcov predmetného bytu skúmať. Okrem
toho zostalo v konaní skutkovo neobjasnené tvrdenie žalobkyne v žalobe, že „je nájomníčkou bytu č. X“a napriek tomu „jej bola daná výpoveď z nájmu bytu č. X“. ktorá skutočnosť by však v prípade potvrdenia
predstavovala ďalší samostatný dôvod na vyslovenie neplatnosti spornej výpovede z nájmu bytu zo dňa
23.02.2007.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal (okrem vyššie uvedeného tvrdenia žalobkyne, že jej bola daná výpoveď z nájmu bytu,
ktorý v skutočnosti neužíva, v súlade so zásadou hospodárnosti konania sa však odvolací súd týmto
vyjadrením nemohol zaoberať, pretože by si vyžiadalo ďalšie dokazovanie).

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)

a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho
právne posúdenie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v prejednávanom spore však považuje odvolací súd z
vyššie uvedených hľadísk za správne (body 4.5 a 4.6.3 odôvodnenia). Vytýkanú vadu konania odvolací
súd v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie nezistil (bod 4.6.2 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa bola v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešná a preto jej odvolací súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).