Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoR/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200150
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615200150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu C. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., V. XXXX/X, štátny občan SR, zast. Mgr. Petrom
Sitarčíkom, advokátom so sídlom v Lučenci, Jókaiho 1, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35792752, zast. advokátkou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o. sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/8/2015-73 zo dňa 30. júna 2015
v znení opravného uznesenia č. k. 7C/8/2015-105 zo dňa 05. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 7C/8/2015-73 zo dňa 05. októbra 2016 v znení opravného
uzneseniač.k.7C/8/2015-105zodňa05.októbra2016vprvejvýrokovejvetemenítak,ženávrhžalobcu
na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamieta.

Rozsudok okresného súdu v druhej výrokovej vete zrušuje.

Rozsudok okresného súdu v tretej výrokovej vete mení tak, že žalovanej strane priznáva nárok na

náhradu trov konania proti žalobcovi.

Rozsudok okresného súdu v štvrtej výrokovej vete zrušuje.

Žalovanej strane priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom v znení opravného uznesenia rozhodol tak, že
rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration
court, s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, sp. zn. 64/07/14 zo dňa 08.09.2014 zrušuje (prvá výroková

veta), vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku odložil do právoplatnosti svojho rozhodnutia
(druhá výroková veta), žalovanú stranu zaviazal nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške
437,52 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tretia výroková
veta) a žalovanú zaviazal zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 Eur do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (štvrtá výroková veta).
2. Žalobou podanou na súd dňa 09. 01. 2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom

Krížna 56, Bratislava, vydaného dňa 08. 09. 2016 pod sp. zn. 64/07/14, ktorým bola žalobcovi uložená
povinnosť uhradiť žalovanej strane do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu 1.312,98 Eur, ďalej
zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo súm a lehôt presne
špecifikovaných v návrhu tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta neprevýšia sumu 1.170,-Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma úroku z omeškania a zmluvné pokuty
dosiahne sumu 1.170,- Eur, len 5,25% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.312,98 Eur do zaplatenia,
ďalej trovy rozhodcovského konania za poplatok vo výške 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo

výške 250,02 Eur.
3. Žalobca v návrhu poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 02. 11. 2011 od
ktorej rozhodcovský súd odôvodnil svoju právomoc a tiež namietal, že boli porušené všeobecne záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, pričom rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené
na ochranu spotrebiteľa, aj keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zmluvu skúmal z pohľadu Zák.

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o revolvingovom úvere podľa žalobcu chýbali
podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a písm. k) Zák. č. 129/2010 Z.z., a to doba trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj výška, počet
a termíny splátok, istiny úrokov a iných poplatkov. Žalobca tiež tvrdil, že v zmysle § 10 ods. 2 písm.
j) Zák. č. 129/2010 Z.z. nebola v zmluve uvedená správna výška RPMN, nakoľko neboli zarátané
celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, a to náklady v sume 168,17 Eur, ktoré žalobcovi

vznikli na základe dohody o poskytnutí služby upravenej v bode 8 Zmluvy, ktorú sumu si žalovaný
od poskytnutého úveru odpočítal, takže nebol poskytnutý úver vo výške 1.170,- Eur, ale len vo výške
1.001,83 Eur. Žalobca poukazoval na § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010, podľa ktorého je spotrebiteľský
úver bez uvedenia podstatných náležitostí považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca namietal
aj platnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že mu bola predložená ako formulárová rozhodcovská

zmluva, rozhodcovský súd si vybral žalovaný, pričom žalobca poukazoval aj na to, že vzdialenosť sídla
rozhodcovského súdu od bydliska žalobcu zakladá značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.
Žalobca tiež tvrdil, že žalovaný ho neinformoval pred uzavretím zmluvy o možnostiach voľby uzavrieť
rozhodcovskú zmluvu ani o tom, čo z takejto zmluvy vyplýva. Zároveň sa žalobca domáhal odkladu
vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu.

4. Žalovaný namietal, že rozhodcovská zmluva bola individuálne dohodnutá, je v nej uvedené
prehlásenie veriteľa, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy
a zároveň aj informácia o tom, čo je rozhodcovské konanie. Navyše, žalobca mohol v lehote do 14
dní od uzavretia rozhodcovskej zmluvy prehodnotiť svoj súhlas s touto zmluvou a mohol od tejto
zmluvy v uvedenej lehote odstúpiť. Žalovaný tiež poukazoval na to, že v tomto prípade išlo o zmluvu

o revolvingovom úvere, keď konečná splatnosť úveru je len informačnou náležitosťou zmluvy a v čase
podania žiadosti o poskytnutie takéhoto úveru nie je možné ho ani objektívne určiť. Namietal tiež, že
Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinných v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval, aby
boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Za
nesprávny považuje žalovaný aj názor žalobcu, že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) nie je

správne uvedená, s tým, že dohoda o poskytnutí služby podľa bodu 8.1 a nasledovné články zmluvy
o úvere je doplnkovou dobrovoľnou službou, ktorá sa v zmysle zákona do výpočtu RPMN nezahŕňa.
Žalovaný tiež tvrdil, že pokiaľ ide o uplatnené sankcie z omeškania, tieto zodpovedajú právnej úprave
platnej v čase vzniku omeškania. Žalovaný tiež poukazoval na rozhodnutie KS Banská Bystrica sp.
zn. 14Co/1265/2014, kde sa odvolací súd v prípade Zmluvy o revolvingovom úvere tiež nestotožnil s

argumentáciou súdu prvého stupňa ohľadom nejasnosti a nezrozumiteľnosti takejto zmluvy.
5. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckým výsluchom
svedka N. D.. Podľa § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.
6. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil okresný súd podľa § 40 ods. 1 a 2, § 41 ods. 1,
§ 43 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 2, § 17, § 5 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení

účinnom k 03. 11. 2011, ďalej podľa § 52 ods. 1 a 2, § 53, §54 ods. 1 a 2, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 a §
44 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Zák. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom k 03. 11. 2011), ako aj podľa § 9
ods. 2 a 3 a § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 03. 11. 2011.
7. Súd prvej inštancie sa v prvom rade vysporiadal s platnosťou rozhodcovskej zmuvy, pričom najprv
právneposudzovalzmluvuorevolvingovomúvereavychádzalzozáveru,ževprvomprípadeideonávrh

na uzavretie zmluvy zo strany žalobcu podpísaný žalobcom dňa 02. 11., následne v druhom prípade o
prípadné prijatie návrhu zo strany žalovaného podpísanej dňa 03. 11. 2011. Súd uviedol, že prijatie zo
strany žalovaného má rôzne hodnoty RPMN, t. j. 70,02% v porovnaní so 66,50% v návrhu vyjadrenom
žalobcom a hodnoty predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu 60,50% zo strany žalovaného v
porovnaní s 63,32% v návrhu vyjadrenom žalobcom, prijatie návrhu obsahuje zmeny a tie v zmysle §

44 ods. 2 odmietnutím návrhu a teda novým návrhom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo
k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere medzi žalovaným a žalobcom. To isté platí pre Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorý obsahuje taktiež rovnaké zmeny zo strany žalovaného oproti
pôvodnému návrhu úverových podmienok zo strany žalobcu.8. Okresný súd pri aplikácii § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyhodnotil tento skutkový stav tak,
že rozhodcovský súd sa nevysporiadal s tým, či vôbec došlo alebo nedošlo k uzavretiu Zmluvy o
revolvingovom úvere, pričom z dokazovania vykonaného súdom vyplynulo, že nedošlo ani k uzavretiu

platnej zmluvy, nakoľko proces uzavretia písomnej zmluvy nebol dovŕšený prijatím návrhu. Súd prvej
inštancie považoval rozhodcovský rozsudok za nesprávny, na čo súd musí podľa § 40 ods. 1 písm. j)
Zák. č. 244/2002 Z.z. pri svojej rozhodovacej činnosti v rámci kontroly ochrany spotrebiteľa podľa § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka prihliadať. Nakoľko nebola dohodnutá RPMN za úver, súd mal za to,
že absentuje v zmluve obligatórna náležitosť podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., taktiež podľa §

9 ods. 2 písm. f) uvedeného zákona absentuje v zmluve doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti tohto úveru, čo je obligatórna náležitosť, ktorá sa v zmluve nenachádza
a nemožno ju zhojiť ani dodatočným poňatím do textu oznámenia o schválení úveru dlžníkovi, ako to
urobil žalovaný, nakoľko takto spotrebiteľ nemal možnosť sa s tým vôbec oboznámiť. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že rozhodcovský súd v danom prípade neprihliadol na uvedené ustanovenia o ochrane
spotrebiteľa, a preto podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zák. č. 244/2002 Z.z. zrušil rozhodcovský rozsudok.

Zároveň uviedol svoj záver, že samotná Zmluva o revolvingovom úvere nebola platne dojednaná, preto
je neplatná aj rozhodcovská zmluva, na ktorú sa v súlade s § 5 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z.z. vzťahuje
dôvod neplatnosti zmluvy.
9. Navyše okresný súd vychádzal zo záveru, že v tomto prípade sa nejedná o individuálne dohodnutú
rozhodcovskú zmluvu, nakoľko ako vyplynulo z výsluchu žalobcu, tento nebol pri podpise Zmluvy

o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy informovaný o jej náležitostiach a zmluva mu bola
predložená ako formulárová predtlač, obsah ktorej nemal možnosť ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o
žalobcovi. Žalobca teda nevedel posúdiť svoje možnosti a takto ovplyvniť obsah takejto zmuvy, nemal
vedomosti o tom, čo rozhodcovská zmluva znamená. Napriek tomu, že sa v zmluve nachádzala aj
možnosť na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy, podľa názoru súdu mal byť žalobcovi poskytnutý

exemplár rozhodcovskej zmluvy a spotrebiteľ mal byť riadne upozornený na obsah a význam
rozhodcovskej zmluvy. To isté podľa súdu platí pre riadne upozornenie na obsah rozhodcovskej zmuvy a
význam alternatívneho riešenia sporov. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo1/2012,kdesaNSSRvyjadrilkspôsobuuzavieraniarozhodcovských
zmlúv so spotrebiteľmi.

10. Súd tiež uviedol, že dôvodom neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy je aj geografická neprijateľnosť
miesta konania, keď sídlo rozhodcovského súdu od bydliska žalobcu je neprimerane vzdialené
oproti miestne príslušnému súdu určeného podľa § 87 písm. f) OSP v prípade konania ústneho
rozhodcovského konania, pričom poukazoval na judikatúru súdneho dvora EÚ v tomto smere.
Rozhodcovská zmluva je podľa súdu prvej inštancie neplatná aj s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého sú neplatné neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom
takou podmienkou je riešenie sporov medzi žalobcom a žalovaným cestou rozhodcovského súdu,
nakoľko došlo k porušeniu predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a ich aplikácie.
11. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nemusel rozhodcovskú zmluvu podpísať a ide o individuálne
uzavretú rozhodcovskú zmluvu, súd zdôraznil, že rozhodcovská zmluva bola predtlačená, žalobca

nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, existuje tu značná geografická vzdialenosť miesta súdu od bydliska
spotrebiteľa a žalobcovi nebol ani odovzdaný exemplár v deň podpisu a sprostredkujúci agent, ktorý bol
vypočutý ako svedok, nepoučil dostatočne žalobcu ani o možnosti, že môže odstúpiť od tejto zmluvy,
preto podľa súdu prvej inštancie nejde o individuálne dojednanie, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán.

12.Súdprvejinštanciezároveňpodľa§40ods.2Zák.č.244/2002Z.z.odložilvykonateľnosťrozhodnutia
rozhodcovského rozsudku až do právoplatnosti svojho rozhodnutia.
13. trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi ako
účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, výšku
ktorých určil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch tiež uložil žalovanému
povinnosť nahradiť Slovenskej republike súdny poplatok vo výške 331,50 Eur, nakoľko žalobca bol v
spore plne úspešný, pričom v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) Zák. č. 71/1992 Zb. od poplatkovej povinnosti
oslobodený.
14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie a rozhodnutie.15. Žalovaný nesúhlasí so záverom okresného súdu, že Zmluva o revolvingovom úvere nevznikla z
dôvoduabsenciedohodyoRPMN,tentozáversúduodporujezákonuč.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch. Poukazoval na to, že pokiaľ by aj v rozhodcovskej zmluve chýbal nejaký údaj predpísaný

zákonom č. 129/2010 Z.z., dôsledkom by nebola neplatnosť zmluvy alebo záver, že zmluva nevznikla,
ale podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona by sa takýto úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.
Navyše, podľa žalovaného je záver súdu prvej inštancie o vzniku dohody o RPMN nesprávny, vychádza
z nesprávneho predpokladu o tom, že údaj o RPMN je výsledkom konsenzu zmluvných strán pri
uzatváranízmluvy,zatiaľčoRPMNsaurčujenazákladeúdajovplatnýchvčaseuzavretiazmluvy,pričom

zákon ani len nepredpokladá, že pokiaľ ide o uvedenie tohto údaja v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
pôjde o výsledok dohody zmluvných strán. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN
schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho
schválení, nakoľko pri podaní žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známy nie je, ten sa
stane známym až pri schválení úveru, pričom sa údaj RPMN môže odchyľovať, to však nie je zmenou
návrhu. Pokiaľ ide o údaj o RPMN, ktorý musí byť povinne uvedený v Zmluve o spotrebiteľskom úvere,

tento údaj je percentuálnym vyjadrením celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom, ktorý zohľadňuje práve časový faktor, pričom napokon časové vyjadrenie celkových nákladov
v podobe nižšej RPMN ako je uvedená v návrhu nie je podľa žalovaného takou zmenou, ktorá by
spĺňala predpoklady pre aplikáciu § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Závery súdu prvej inštancie
týkajúce sa neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere nie sú podľa žalovaného dôvodom pre zrušenie

rozhodcovského rozsudku.
16. Žalovaný napáda v odvolaní aj závery súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a
okolnostiach rozhodcovského konania, pričom poukazuje na to, že súd hodnotil vyjadrenia účastníkov
konania a zistené skutočnosti jednostranne, tvrdenia žalobcu prevzal podľa žalovaného až nekriticky.
Rozhodcovská zmluva obsahuje potrebné informácie o možnosti poskytnutia voľby prijať alebo

neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a tiež informácie o tom, čo znamená jej uzavretie.
Všetky tieto informácie sú obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve, je tam uvedené výslovné vyhlásenie
veriteľa, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a realizácie Zmluvy
o revolvingovom úvere, dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy a z rozsudku
súdu prvej inštancie podľa žalobcu nevyplýva, v čom sú informácie uvádzané v zmluve nepostačujúce

z hľadiska kritérií, ktoré súd považuje za podmienku platnosti rozhodcovskej zmluvy, rozsudok súdu
prvej inštancie je preto podľa žalovaného aj nepreskúmateľný, nevyplýva z neho ako a či vôbec sa súd
prvej inštancie obsahom rozhodcovskej zmluvy zaoberal. Podľa žalovaného sú v rozhodcovskej zmluve
obsiahnuté dve základné oprávnenia, resp. možnosti žalobcu pokiaľ ide o ovplyvnenie toho, či vôbec
bude rozhodcovská zmluva uzavretá, resp. či nebude zrušená. Predovšetkým má spotrebiteľ v texte

rozhodcovskej zmluvy informáciu, a to hneď v popredí textu, že ju prijať nemusí, pričom žalobca mohol
v lehote 14 dní uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť a od nej odstúpiť, o čom bol
tiež v texte rozhodcovskej zmluvy informovaný. Žalovaný poukazoval v tejto súvislosti na uznesenie
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/328/2013, ďalej rozhodnutie 15Co/439/2015-69, keď
rovnaké rozhodcovské zmluvy vyhodnotil súd ako individuálne dohodnuté, pričom poukázal aj na

možnosť odstúpenia od zmluvy do 14 dní.
17. Podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie súdu o geografickom mieste rozhodcovského konania,
pričom poukazoval na to, že rozhodcovské konanie je zo zákona písomné. Podľa žalovaného takýto
dôvod zrušenia rozhodcovského súdu nemá oporu v žiadnom právnom predpise, a ani v skutkovom a
právnom stave tohto konania.

18. Žalovaný nesúhlasí ani so záverom okresného súdu, že zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania
zmluvy a údaj o konečnej splatnosti úveru. Poukazoval na to, že ide o Zmluvu o revolvingovom úvere,
ktorá je uzavretá na dobu neurčitú, a jej predmetom je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok
poskytnutie revolvingu, preto nie je vždy možné konečnú splatnosť úveru určiť. Navyše údaj o konečnej
splatnosti úveru predstavuje tzv. informačnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukazoval

tiež na to, že v čl. 4 ods. 4.6 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je uvedené, že deň
splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom
konečnej splatnosti úveru. Každému priemernému spotrebiteľovi musí byť podľa žalovaného zrejmé,
aký je deň konečnej splatnosti.
19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 22.08.2016 a navrhol, aby

odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
20. Žalobca súhlasí so záverom okresného súdu, že zmluva o revolvingovom úvere s poukazom na § 44
ods. 2 Občianskeho zákonníka nikdy nebola uzavretá, a preto je neplatná aj rozhodcovská zmluva, ktorá
bola výlučne viazaná na túto zmluvu. Rozhodcovská zmluva je neplatná aj z dôvodu podľa § 53 ods. 5Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne podľa žalobcu poukázal aj na to, že rozhodcovský
súd sa nevysporiadal s tým, či zmluva má všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané, že aj keď zmluva obsahuje

údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, tak túto žalovaný uviedol nesprávne v neprospech žalobcu
ako spotrebiteľa.
21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 378, § 380 a §385 ods. 1 Zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie na
23. 02. 2017. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnil

z dôvodu hospodárnosti konania neúčasť na pojednávaní, súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti s
tým, že sa pridržiava všetkých doterajších vyjadrení a odvolacieho návrhu. Odvolací súd podľa § 180
v spojitosti s § 378 ods. 1 CSP prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, na pojednávaní sa zúčastnil
za žalobcu jeho právny zástupca.
22. Žalobca sa na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu pridržiaval svojho písomného
vyjadrenia k odvolaniu, uviedol, že v rozhodcovskom konaní došlo k poškodeniu práv žalobcu ako

spotrebiteľa tak, že rozhodcovský súd neprihliadol na skutočnosť, že v zmluve o úvere neboli uvedené
niektoré náležitosti. Žalobca trvá na tom, že išlo o zmluvu o úvere, pretože mu nebol poskytnuté
revolvingový úver, žalobca mal záujem o riadny úver a zrejme nejakým spôsobom mu boli predložené na
podpis listiny týkajúce sa revolvingového úveru, o takýto úver však žalobca záujem nemal. Poškodenie
zo strany rozhodcovského súdu vidí žalobca v tom, že z dôvodu absencie určitých náležitostí v úverovej

zmluve by bol potom podľa žalobcu tento úver mohol byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca poukázal tiež na to, že od poskytnutej čiastky úveru je odpočítaná odmena za poskytnutie úveru
dohodnutá v čl. 8 zmluvy, čiže vlastne úver, ktorý žalobca dostal, bol znížený o odmenu. Žalobca navrhol,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
23.Nakoľkoodvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, s poukazom na § 384 ods. 1 CSP zopakoval sčasti dokazovanie
listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o revolvingovom úvere uzavretou medzi žalovaným ako veriteľom a
žalobcom ako dlžníkom pod č. XXXXXXXXXX dňa 03.11.2011, kartou klienta zo dňa 19. 05. 2014 k
zmluve č. XXXXXXXXXX, Rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 11. 2011.
24. Na základe vykonaného dokazovania listinami dospel odvolací súd k záveru, že medzi žalovaným

ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom bola platne uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere pod č.
XXXXXXXXXX, a to na základe žiadosti dlžníka o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 02. 11.
2011, ktorý bol potvrdený veriteľom dňa 03.11.2011. Predmetom Zmluvy o revolvingovom úvere bolo
poskytnutie čiastky úveru, resp. úverový limit vo výške 1.170,- Eur so splatnosťou v 42. mesačných
splátkach splatných 22.-hého dňa v mesiaci vo výške 62,69 Eur jedna splátka vrátane úrokov. Celková

čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola 2.632,98 Eur, s RPMN
za úver 66,50%, ročná úroková sadzba úveru 70,02% pri priemernej RPMN za úver 45,11%, poskytnutá
čiastka revolvingu 616,80 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú má dlžník zaplatiť (t. j. revolving +
úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.504,56 Eur, predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu
60,50%, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21% a ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9,50%.

25. V bode 8 úverovej zmluvy bola obsiahnutá Dohoda o poskytnutí služby, v ktorej sa veriteľ zaviazal
poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a pri splnení uvedených podmienok službu, spočívajúcu v možnosti
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe uzavretej
zmluvy a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnutie tejto služby 168,17 Eur, ďalej dohoda o
poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 87,36 Eur v

prípade poskytnutia revolvingu. V dohode bolo tiež uvedené, že odplata za poskytnutie odkladu splátok
úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody, veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi, resp. ku dňu uskutočnenia revolvingu. V bode 8.6
Dohody je tiež obsiahnuté vyhlásenie veriteľa, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je
podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj vyhlásenie dlžníka, že dohodu o poskytnutí

služby uzatvára na základe slobodnej vôle, porozumel jej obsahu a svojim podpisom vyjadril súhlas so
všetkými ustanoveniami.
26. Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje dlžníkovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez
nutnosti požiadať o povolenie čerpania banky, revolvingový znamená „obnovujúci sa“, v podstate je to
úver s možnosťou ďalšieho obnovenia.

27. Revolvingový úver má zvyčajne účelový charakter (v zmluve uzavretej medzi stranami sporu bol ako
účel čerpania úveru vyznačený zariadenie domácnosti).
28. Žalobca síce na pojednávaní tvrdil, že mal záujem o štandardný úver, a nevie prečo mu bola
predloženánapodpis Zmluvaorevolvingovomúvere,odvolacísúdvšakmázato,žebolovmožnostiachžalobcu, aby sa s touto zmluvou riadne oboznámil, napokon z dôvodu, že žalobca prestal s uhrádzaním
dohodnutých splátok, mu zo strany žalovaného nebol poskytnutý revolving (dohodnutý v bode 6 zmluvy
vo výške 616,87 Eur). Odvolací súd poukazuje, že v zmysle platnej právnej úpravy (aj § 9 ods. 2 písm.

j) Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k uzavretiu zmluvy) musí Zmluva
o spotrebiteľskom úvre obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, a to vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy, keď sa
uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Výška RPMN teda nie je predmetom dohody
medzi veriteľom a dlžníkom, údaj o RPMN v čase uzavretia zmluvy, ako aj celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľzaplatiťuvedieveriteľvzmluvetak,abybolonejdlžníkinformovaný.Skutočnosť,ževZmluve
o úvere sú uvedené údaje o predpokladanej hodnote RPMN a RPMN schváleného úveru je daná aj tým,
že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení, pričom v bode 6 Zmluvy uzavretej
medzi veriteľom a dlžníkom v tomto prípade je jasne uvedená sadzba RPMN za úver (spolu s údajmi o
ročnej úrokovej sadzbe a o priemernej RPMN za úver), a aj predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu (ktorý napokon, ako už bolo uvedené, poskytnutý nebol). Záver okresného súdu, že zmluva

o úvere nebola platne uzavretá, pretože nedošlo k dohode o RPMN je preto podľa odvolacieho súdu
nesprávny.
29. Odvolací súd nesúhlasí ani so záverom okresného súdu v tom, že v predmetnej zmluve absentuje
doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti ako obligatórna náležitosť. V tejto súvislosti znovu
poukazuje na to, že išlo o Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá bola uzavretá na dobu neurčitú,

jej predmetom je nielen poskytnutie úveru, ale aj poskytnutie revolvingu (v súlade s dohodnutými
podmienkami), pričom konečnú splatnosť úveru je možné vypočítať a určiť presne zo zmluvy,
samozrejme, pokiaľ dlžník si riadne plní záväzky zo zmluvy a uhrádza dohodnuté splátky.
30. Odvolací súd preto nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že Zmluva o revolvingovom úvere
uzavretá v tomto prípade medzi veriteľom a dlžníkom je neplatná, pretože v nej absentujú obligatórne

náležitosti.
31. Súd prvej inštancie tiež vychádzal zo záveru, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi veriteľom
a dlžníkom súčasne so zmluvou o úvere dňa 03.11.2011 je neplatná, a to okrem záveru súdu, že je
neplatná, pretože bola uzavretá v nadväznosti na zmluvu o úvere, a keďže je neplatná zmluva o úvere,
je neplatná aj rozhodcovská zmluva, tiež okresný súd vychádzal zo záveru, že v tomto prípade nebola

rozhodcovská zmluva individuálne dohodnutá, ako ďalší dôvod neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy
považoval okresný súd tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania rozhodcovského súdu, keď sídlo
rozhodcovského súdu je od bydliska žalobcu neprimerane vzdialené.
32. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Vykonaným dokazovaním
odvolací súd zistil, že bod 2 rozhodcovskej zmluvy obsahuje vyhlásenie veriteľa, že uzatvorenie tejto

rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere
medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany
veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.
33. Ďalej v bode 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením rozhodcovskej
zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto

rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami
Zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú
veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere v
rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia
sporov spočíva na žalobcovi.

34. V bode 4 a 5 rozhodcovskej zmluvy sa veriteľ a dlžník dohodli na takom znení rozhodcovskej zmluvy,
podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo
súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením či neplatnosťou
uvedenej zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým z dvoch presne identifikovaných rozhodcovských súdov, jedným z nich je

Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court s. r. o. so sídlom Krížna 56, Bratislava, pričom
výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmuvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.
35. Podľa bodu 7 rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia
dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie odstúpenie od zmluvy je dlžník

povinný vykonať v písomnej forme, lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je
oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.
Rozhodcovská zmluva je podpísaná dlžníkom v Rimavskej Sobote dňa 02. 11. 2011 a veriteľom vBratislave dňa 03. 11. 2011, číslo rozhodcovskej zmluvy XXXXXXXXXX je totožné s číslom Zmluvy o
revolvingovom úvere.
36. Podľa § 53 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

medzi žalobcom a žalovaným, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

37. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
38. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dohodnuté.
39. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.
40. Občiansky zákonník v citovanom § 53 zakotvuje ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami, pričom táto ochrana sa nevzťahuje na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté
individuálne. Pokiaľ boli zmluvné podmienky dohodnuté individuálne, nie je možné dovolávať sa ich
neplatnosti z dôvodu ich neprijateľnosti.

41. Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade uzavretá na tzv. formulárovej
zmluve pripravenej veriteľom, samotná táto skutočnosť nemá za následok posúdenie rozhodcovskej
zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Povahu formulárovej zmluvy mávajú zmluvy, obchodné
podmienky, ako aj rôzne dohody, pričom je obvyklé, že návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy, a
teda aj rozhodcovskej zmluvy, predkladá jedna zo zmluvných strán, pričom však takýto návrh musí

byť dostatočne určitý. Samotná skutočnosť, že žalovaný predložil žalobcovi na podpis tzv. formulárovú
rozhodcovskú zmluvu na samostatnom liste papiera, neznamená, že táto rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dohodnutá, na druhej strane ani z takéhoto spôsobu predloženia rozhodcovskej zmluvy
nevyplýva záver, že individuálne dojednaná nebola. Podstatné je, či veriteľ predložil dlžníkovi návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby dlžník (žalobca) mal možnosť voľby prijať alebo

neprijať takýto návrh veriteľa na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho, aby sa tým zmarilo
uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Rovnako je podstatné, či veriteľ poskytol dlžníkovi
zrozumiteľné informácie o tom, čo predstavuje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.
42. Bod 3 rozhodcovskej zmluvy obsahuje poučenie pre dlžníka, z ktorého vyplýva, že dôsledkom
uzavretia rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich so zmluvou

o úvere v rozhodcovskom konaní, pričom spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, rovnako
tak poučenie o tom, že výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. V bode
2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ úplne jednoznačne a zrozumiteľne vyhlásil, že uzatvorenie tejto
rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a realizácie Zmluvy o revolvingovom úvere
medzi veriteľoma dlžníkom, ďalej že dlžník nie je povinný predložený návrh rozhodcovskej zmluvy od

veriteľa prijať. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca mohol pred podpisom rozhodcovskej zmluvy
získať dostatočné informácie o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania
rozhodcovskej zmluvy, rovnako tak mu bolo zrejmé, že nemusí rozhodcovskú zmluvu uzavrieť a pokiaľ
ju neuzavrie, neohrozí tým uzavretie Zmluvy o revolvingovom úvere. Ďalej, pokiaľ by aj žalobca bol
unáhleneabezprečítaniapodpísalrozhodcovskúzmluvu,vzmyslebodu7boloprávnenýodtejtozmluvy

odstúpiť a to aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy. Odvolací
súd dospel k záveru, že táto lehota mohla byť dostatočná v tom smere, aby si žalobca ako dlžník ešte
raz zvážil, či súhlasí s rozhodcovskou zmluvou.
43. Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že rozhodcovskú zmluvu v tomto prípade je
možné považovať za individuálne dojednanú, preto táto rozhodcovská zmluva nemôže byť neprijateľnou

zmluvnou podmienkou v zmysle citovanej úpravy § 53 Občianskeho zákonníka.
44. Odvolací súd nesúhlasí so záverom okresného súdu v tom, že vyššie uvedená rozhodcovská
zmluva je neprijateľná z dôvodu vzdialenosti sídla rozhodcovského súdu od bydliska žalobcu. V tejto
súvislosti poukazuje na to, že rozhodcovské konanie je predovšetkým konaním písomným, žalobca
svojim podpisom súhlasil s tým, že výber z dvoch rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej

zmluve spočíva na zmluvnej strane, ktorá žalobný návrh podáva.
45. K námietkam žalobcu, že žalovaný do RPMN nezarátal sumu 168,17 Eur, ktoré náklady žalobcovi
vznikli na základe Dohody o poskytnutí služby (bod 8 Zmluva o revolvingovom úvere), odvolací súd po
zhodnotení skutočností zistených zo Zmluvy o revolvingovom úvere konštatuje, že v bode 8 Zmluvy:Dohoda o poskytnutí služby je dohodnutá odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splátok úveru vo výške 168,17 Eur, pričom v bode 8.6 veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto dohody o
poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere, a dlžník vyhlásil, že túto

dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, porozumel jej obsahu a vyjadruje
súhlas so všetkými jej ustanoveniami. Keďže ide o odplatu za dohodnutú službu, nebol dôvod, aby táto
bola tiež zahrnutá do ročnej priemernej miery nákladov (RPMN) úveru. Postup žalovaného, ktorý si
dohodnutú odmenu vo výške 168,17 Eur odrátal od poskytnutého úveru, vyplýva zo samotnej dohody v
bode 8.1 Dohody o poskytnutí služby, žalobca teda s takýmto postupom súhlasil. Rovnakým spôsobom

bola dohodnutá odmena aj za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 87,36 Eur v prípade, že bude dlžníkovi revolving poskytnutý; ako však už bolo
skonštatované, revolving dlžníkovi poskytnutý nebol, nakoľko dlžník nedodržal ani podmienky splácania
poskytnutého úveru.
46. Žalobca sa domáhal zrušenia vyššie uvedeného rozsudku rozhodcovského súdu z dvoch dôvodov
upravených v § 40 ods. 1 písm.c) a j) Zák. č. 242/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení platnom

a účinnom v čase podania návrhu. Tvrdil, že rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc, nebola platne uzavretá, ďalej že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné
právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
47. Rozhodovanie súdu o návrhu účastníka rozhodcovského konania na zrušenie rozhodcovského
rozsudku je osobitným konaním, nejde o ďalší opravný prostriedok, v ktorom by súd preskúmaval

správnosť rozhodcovského rozsudku, ale o zákonom presne stanovenú možnosť v taxatívne
vymenovaných prípadoch domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.
48. Odvolací súd na základe zhodnotenia skutočností zistených z predloženého spisu a z opakovaného
dokazovania listinnými dôkazmi dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade
platne uzavretá tak, ako to vyššie zdôvodnil. Rozhodcovský súd v svojom rozhodnutí uviedol, že

úverovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným skúmal aj z pohľadu Zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, odvolací súd súhlasí so záverom rozhodcovského súdu, že zmluva o úvere
obsahuje všetky náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola dojednaná v súlade s týmto zákonom
tak, ako to bolo tiež vyššie odôvodnené, a to pokiaľ ide o dohodu o RPMN a údajov o výške, počte a
termíne splátok istiny a iných poplatkov.

49. Na základe uvedených záverov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v prvej výrokovej
vete zmenil tak, že návrh žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol. Druhú výrokovú
vetu rozsudku okresného súdu, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku do
právoplatnosti rozhodnutia súdu, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil. Odvolací súd
tiež zmenil výrok o náhrade trov konania (tretia výroková veta) tak, že nárok na náhradu trov konania s

poukazom na § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému, ktorý bol v spore plne úspešný. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, odvolací súd
zrušil rozsudok okresného súdu v 4. výrokovej vete, kde súd zaviazal žalovaného zaplatiť Slovenskej
republike súdny poplatok vo výške 331,50 Eur.

50. trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.1 a § 262 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný proti
žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol. Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
51. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).