Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208764
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2313208764.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v spore žalobkyne: CD Consulting s.r.o.,
Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: R. U., nar.
XX.X.XXXX, bytom U., o zaplatenie 463,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Galanta z 8.11.2016 č. k. 15C/201/2013-85, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania

nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil článkom 19 Nariadenia (Naradenie Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu),
ustanovením § 177 ods. 2, § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1
až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 11 ods. 1, § 17, § 48 ods. 1, § 75 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a
šekového v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým,
že je nadobúdateľkou všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil právny predchodca žalovanému dňa

11.11.2008, na zmenkovú sumu 463,36 eur, pričom dlžník sa zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu a zmenkový úrok 0,25% denne od 20.03.2009
(za miesto splatenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25). Hoci si žalobkyňa uplatnila právo na zaplatenie pohľadávky zo zmenky,
prioritou bola ochrana práv spotrebiteľa, pričom bolo preukázané, že predmetná zmenka slúži ako
zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, písomnej úverovej zmluvy č. 4660396,
na základe ktorej bol právnemu predchodcovi žalovanej poskytnutý úver. Veriteľ si práva z úverovej

zmluvy uplatnil na Stálom rozhodcovskom súde v Bratislave, ktorý rozhodol rozsudkom sp. zn. SR
15557/09 zo dňa 23.11.2009. V dôsledku nesplnenia povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi priznanú
sumu rozhodcovským rozsudkom, bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, pričom žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá uznesením Okresného súdu
Galanta č. k. 24Er/677/2010-22 z 21.01.2011 (dôvodom bola absencia neprijateľných zmluvných
podmienok, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi, právnym poriadkom SR, ako aj Európskej únie,
čím spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, v dôsledku čoho boli neplatné). Veriteľ následne indosoval zmenku na žalobkyňu. Súd
prvej inštancie konštatoval, že zmluva, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka, mala
charakterspotrebiteľskejzmluvy(taktojuposudzovalužexekučnýsúd),vdôsledkučohobolapodrobená
obligatórnemu prieskumu exekučným súdom, pričom exekúcia na jej podklade nebola povolená preneprijateľné zmluvné podmienky. Medzi takéto podmienky patrila aj dohoda o vyplňovacom práve
zmenky, pretože nešlo o individuálne dojednanú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky. Z judikatúry Súdneho

dvora Európskej únie, ako ani z ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového nevyplýva zákaz
skúmania kauzálnych vzťahov, teda neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na ktorých
krytie je zmenka určená. Na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie poukázal na spoločné
stanovisko občianskoprávneho a obchodnosprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 20. augusta 2015. V rozpore s dobrými mravmi nebol len obsah zmluvy, ale i jej účel vzhľadom k

neprimerane vysokému poplatku za spracovanie a uzatvorenie zmluvy, spolu so všetkou administratívou
s tým spojenou, i neprimerane vysoký úrok. Skutočnosť, že zmluva sa prieči dobrým mravom, spôsobuje
jej absolútnu neplatnosť, v dôsledku čoho nemôže byť platná ani vystavená zmenka, zabezpečujúca
hlavný záväzkový vzťah (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 161/2007).
Žalobkyňa ako indosátor bola nedobromyseľná pri nadobúdaní zmenky, ktorá obsahuje číslo príslušnej
úverovej zmluvy a musela vedieť, že určité kauzálne vzťahy existujú. Rozhodnutie o náhrade trov

konania súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého
žalovanému ako úspešnej strane v konaní, vznikol nárok na náhradu trov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
si náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu mu vznik trov nevyplýval, náhrada trov žalovanému
priznaná nebola.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, navrhujúc jeho zmenu vyhovením jej návrhu
v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila tým, že v konaní došlo k vadám, ktorými jej bola odňatá
možnosť konať pred súdom, ako i nesprávnym právnym posúdením veci. Podľa názoru žalobkyne
má konanie aj inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd
prvej inštancie bol povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia a pretože žalovaná nedoručila

súdu žiadnu žalobnú odpoveď (podľa čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia), bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Napadnuté rozhodnutie je preto
prekvapivým a predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Voči forme a obsahu zmenky zo
strany žalovanej neboli námietky, preto neexistovala okolnosť odôvodňujúca vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci (ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p., síce umožňuje v sporovom

konaní vykonať aj iné než účastníkmi konania navrhnuté dôkazy, avšak tento postup je možné
aplikovať len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci
a nevykonanie dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť, čo nebol daný prípad).
Svoj postup pri dokazovaní súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku
v danej veci bolo výlučne predloženie originálu zmenky, ktorá je listinným cenným papierom, ktorý

inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobkyne. Žalobkyňa súdu prvej inštancie vytýkala údajne
nesporné skutočnosti, týkajúce sa uzavretia zmluvy o úvere a označenia zmenky ako zabezpečovacej
zmenky, ktoré abstrahoval súd prvej inštancie z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Účastníci konania
sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť
k nespornosti týchto skutočností. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej

povahy, nie je možné ju spájať, podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.
Žalobkyňa zdôraznila, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Žalovaná
vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky. Nemôže
tak činiť ani súd (žalobkyňa poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len
„NS SR“). Len za určitých okolností je prípustné uplatňovanie tzv. kauzálnych námietok, musia byť

však vznesené zo strany žalovanej, ktorá nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.
Súd prvej inštancie prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože
nemali byť v sporom konaní, vedenom podľa Nariadenia, vykonané bez návrhu. Kauzálne námietky
sú po indosovaní v zásade neprípustné. Žalobkyni nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku.
Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom

jeho vzniku (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000). Vzhľadom na
úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že
zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa namietala neplatnosť dohody
o vyplňovacom práve blankozmenky, ktorá by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku
pri poskytovaní spotrebných úverov. Zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov pripúšťal,

aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola
len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške v čase jej vyplnenia. Zákonodarca pripúšťal
aj to, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase
vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie znenia zo strany veriteľa. Nešlo o prípad indosovanej zmenky,neuplatňoval sa § 17 zákona zmenkového a šekového, preto nebolo možné prihliadať na rozhodnutie sp.
zn. 4Obo 161/2007. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou
zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne

pripúšťala používanie blankozmeniek. Žalobkyňa poukázala na argumentáciu súdu ohľadom položenej
prejudiciálnej otázky Krajským súdom v Prešove (sp. zn. C-328/14). Prejudiciálna otázka nie je pre vec
významná. Návrh nie je možné posudzovať ako zjavne neopodstatnený, ako ani neprípustný, ktoré
kategórie sa hodnotia výlučne z procesného hľadiska, nie z hmotnoprávneho. Žalobkyňa jasne, úplne
a zrozumiteľne v tlačive A uplatnila práva zo zmenky. Nebolo preukázané, že nový majiteľ zmenky

konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho
vzťahužalobkynianizozáväzkovo-právnehovzťahu,kuktorémusazmenkaviazala,niejemožnévýklad
súdu prvej inštancie akceptovať. Ustanovenie § 17 zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu
abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené
od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie.
Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Na

podporu svojej argumentácie žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 43CoZm 10/2013.

3. Žalovaný sa v odvolacom konaní nevyjadril.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má za cieľ
zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o
alternatívny nástroj sledujúcizjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc
tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameň
komunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych

noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd
musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať
ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-243/08,
Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna
kontroladopadáajnazmenkovýchdlžníkovakospotrebiteľov,ktoríznejnemôžubyťvylúčenívdôsledku

zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa
rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.

7. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie
konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V

prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia a súd sa domnieva, že
informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu
na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie a dokumenty) v určenej lehote (aplikujúc
vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo

návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.

8. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou

odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých
je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015).9. Už Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že pôvodný
veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom

súde, ktorý jeho návrhom vyhovel, ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných
zmluvných podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu,
ktorá pri tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako
spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O.z.) a ktorých postavenie nie je
možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje O.z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené

zmenky majú priamy odkaz na úverové zmluvy (v hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej
úverovej zmluvy) a osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko,
s.r.o. zastupovala žalobkyňu a POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne
úsilie, aby zistila spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako aj na to, aby
zmluvu predložila.

10. Odvolací súd poukazuje na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 8/2015
Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého ak žalobca
ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného
nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu
súvislosťsnekaloupovahou,čineprípustnosťouuplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiť

prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ.

11. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkového nástupcu,
ktorý vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

12. Žalobkyňa predložila spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva použitie
zmenky ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy.

13. Zamietnutím návrhu žalobkyne v prejednávanej veci bola preto odmietnutá akceptácia jej
formalistickéhoprístupu,odvodzujúcehonárokvýlučnezpovahyinštitútuuvedenéhovnávrhu(zmenky),

pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu.

14. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú

vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, ako
aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa
menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc
tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné,
ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky
pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah).

15. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný
iba pozitívnym zásahom, vonkajším, vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

16. V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce
jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých
okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná

súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich
uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).17. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z
pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných

zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,
pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).
Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky. Primárne tak bolo nevyhnutné doplniť zo
strany žalobkyne požadované tvrdenia a dokumenty, aby bolo možné posudzovať prijateľnosť plnenia
zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobkyňa jednoznačne odmietala, neprípustne sledujúc

vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly zmluvných podmienok, aplikáciou ustanovení
Nariadenia.

18. Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky

a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 222/07).

19. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nebolo možné aj z
dôvodu, že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a

obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), dokonca
zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do 30. apríla 2014 a § 5a ods. 1 písm. b/
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie ustanovení právnych noriem na ochranu
spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu.

20. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich
používanie je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať

celkový rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať
nekalosť zmluvných podmienok.

21. Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe

predloženej zmenky, keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovanou, ako
pôvodného kauzálneho vzťahu. Odmietnutie (žalobkyňou) skúmania kauzy pôvodného právneho
vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, bránila súdu pokračovať v ďalšom
priebehu konania podľa čl. 5 Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovanej ako spotrebiteľa

v danej veci a posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy).

22. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie
pri vykonávaní dokazovania (aplikácia ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p., účinnom do 30. júna 2016),
je potrebné uviesť, že vykonanie aj iných než účastníkmi navrhnutých dôkazov je legitímne v

konaniach s ochranou slabšej strany (vrátane spotrebiteľských sporov). Snaha žalobkyne neuvádzať
tvrdenia a predkladať listiny (v konaní preferujúcom písomnú formu), na účely možnej obligatórnej
súdnej kontroly v spotrebiteľských veciach, bránila súdu pokračovať v konaní (podľa Nariadenia).
Odmietnutie dostatočných tvrdení kauzy úveru, týkajúcich sa zabezpečovacej zmenky, obmedzilo
predmetdokazovaniaapretovzmyslezásadyrovnostistránvkonaní,neboloprípustnénadnávrhaproti

vôli žalobkyne skúmať jej možné peňažné nároky v konaní (bez obligatórneho prieskumu zmluvných
podmienok). Žaloba bola preto dôvodne zamietnutá.

23. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, podľa ktorého je potrebné
považovať dohodu o vyplňovacom práve zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, ako

neprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktoránebolaindividuálnedojednanáaspôsobujeznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať
plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, pričom neprijateľnézmluvné podmienky sú zo zákona považované za neplatné (§ 53 ods. 3 O.z.). Neplatnosť dohody o
vyplňovacom práve zmenky zneplatňuje aj samotnú zmenku.

24. Pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom
spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s
ohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť
spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať
tútofaktickúnerovnosťatoformouobmedzeniaautonómievôle.Tápredstavujeelementárnupodmienku
fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov
je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou

jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

25. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má
vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú

rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok má
zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy.

26. Zmluvné podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovanej)
nemôžu byť skryté v rozsiahlom, neprehľadnom, zložito formulovanom, ako i malým písmom písanej

forme textu, ako tomu bolo v danom prípade všeobecných podmienok poskytnutia úveru (obsahujúcich
dohodu o vyplnení zmenky). Pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu vo formulárovej podobe, učinil,
spreneverilsaprincípudôveryatakémutojehokonaniuniejemožnépriznaťprávnuochranu,preznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán.

27. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd
nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora

Európskej únie C-240/98 až C-244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

28. Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré ustanovenia budú uvedené v zmluve a ktoré
vo všeobecných podmienkach (prílohách) je iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje
veriteľ.Argument,žespotrebiteľjeslobodnývtom,čizmluvuuzavriealebonie,niejenamiestevzhľadom

na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne
a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by
sámsebakživotumimobežnúspoločnosť,bezvyužívaniaslužieb.Ničtaképospotrebiteľovispravodlivo
požadovať nemožno. Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej
činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu v Chebe

sp. zn. 15C/410/2009).

29. Súd prvej inštancie preto správne posúdil neplatnosť zmluvného dojednania o zabezpečení
peňažného záväzku (vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy) právneho predchodcu žalovanej
ako dlžníka zmenkou. Princíp optimalizácie, v zmysle ústavnokonformnej interpretácie, znamenal

v danom prípade vyrovnanie nerovného postavenia dlžníka (právneho predchodcu žalovanej ako
spotrebiteľa) v dôsledku favorizácie práv veriteľa (zmluvné dojednania vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru žalovaná nemala možnosť odmietnuť), rešpektujúc tak zásadu rovnosti subjektov
súkromnoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 O. z.. V prípade platnosti dohody o vyplnení zmenky
zabezpečením predmetného peňažného záväzku, by od žalovanej ako spotrebiteľa bolo vyžadované,

aby vykonala plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky (vzhľadom na vyplnenie zmenkovej sumy
jednostranne, ktoré konanie je považované tiež za nekalú obchodnú praktiku). Žalobkyňa napriek výzve
súdu prvej inštancie, odmietala skúmanie kauzy pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje
predmetná zmenka zabezpečenie spoliehajúc sa, že práve na základe dohody o vyplňovacom právezmenky budú bez ďalšieho uznané jej nároky (ktoré boli v skoršom období odmietnuté). S poukazom
na uvedené žalobe nebolo možné vyhovieť z titulu plnenia zo zmenky, na zabezpečenie peňažného
záväzku spotrebiteľa, ako ani na základe kauzálneho vzťahu.

30. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, ktoré viedli k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací

súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalobkyňou v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli
spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie (obmedzujúce sa na argumentáciu vo vzťahu k platnej zmenke,
bez prihliadania na normy spotrebiteľského práva).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom

konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom
skončení veci.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).