Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117219678
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117219678.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v konaní o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony: W. I., nar. XX.XX.XXXX a H. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom S. XX, zastúpení
procesnou opatrovníčkou: I. S., súdna úradníčka Okresného súdu Trnava, vo veci návrhu Okresnej
prokuratúry Trnava, na odvolanie Okresnej prokuratúry Trnava proti uzneseniu Okresného súdu Trnava

č.k. 31Ps 3/2017-39 zo dňa 5. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II.
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii článku 12, článku 7 Civilného mimosporového
poriadku, § 13 ods. 2, § 23 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, § 8 ods. 1 a § 10 ods. 2
Občianskeho zákonníka vecne odôvodnil tým, že z listinných dôkazov predložených navrhovateľom
k návrhom - znaleckých posudkov a najmä ich doplnení, ktoré sú v tejto veci pre súd relevantné,
nakoľko konkrétne tieto sa týkajú otázky duševných ochorení menovaných a ich spôsobilosti právne

úkony, vypracovaných MUDr. Máriom Strakom, znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia vyplýva,
a to z doplnenia posudku č. 9/2017, že v otázke položenej zadávateľom posudku v znení „Akým
duševným ochorením trpí W. I. a či je u neho dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a v
akom rozsahu?“, dospel znalec k záveru, že menovaný trpí viacerými duševnými poruchami (Organické
zmeny osobnosti pri epilepsii, F 07.8, Mentálna subnorma, F 70. 0), na teréne polymorfne abnormne
štruktúrovanej osobnosti (objektivizované aj znaleckým psychologickým posudkom). Jeho duševné

poruchy a osobnostná patologická štruktúra ho vedie (motivuje) v konaní ku opakovanému podávaniu
inadekvátnych (iracionálnych, nelogických) podnetov a podaní na štátne orgány a inštitúcie (od r.
2007 doposiaľ 223 oznámení na polícii). Z hľadiska psychiatrického je tak podľa znalca odôvodnené
W. I. obmedziť ku spôsobilosti ku výkonu právnych úkonov, predovšetkým v tom zmysle aby jeho
podania na štátne orgány, orgány vyššej územnej správy, miestnej samosprávy neboli akceptované,
respektíve aby príslušné orgány jeho podania neakceptovali ako dôvodné, nie z ich podstaty, ale

preto, že ich podania menovaným, vychádzajú z jeho patologickej motivácie pre vyššie uvádzané
duševné poruchy. Z doplnenia znaleckého posudku menovaného znalca č. 12/2017 zo dňa 19.7.2017,
ktorého predmetom bola odpoveď na otázku „Akým duševným ochorením trpí H. I. a či je u nej
dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu?“, vyplýva záver znalca, že
H. I. trpí viacerými duševnými poruchami (Mentálna subnorma, F 70. 0, Schizoafektívna porucha F
25. 0) a to na teréne polymorfne abnormne štruktúrovanej osobnosti (objektivizované aj znaleckým

psychologickým posudkom). Jej duševné poruchy a osobnostná patologická štruktúra ju vedú (motivujú)
v konaní ku opakovanému podávaniu inadekvátnych (iracionálnych, nelogických) podnetov a podaní naštátne orgány a inštitúcie (od r. 2007 doposiaľ 223 oznámení na polícii). Z hľadiska psychiatrického je
odôvodnené H. I. obmedziť ku spôsobilosti výkonu právnych úkonov, predovšetkým v tom zmysle aby
jej podania na štátne orgány orgány vyššej územnej správy, miestnej samosprávy neboli akceptované,

respektíve aby príslušné orgány jej podania neakceptovali ako dôvodné, nie z ich podstaty, ale preto,
že ich podania menovanou, vychádzajú z jeho patologickej motivácie pre vyššie uvádzané duševné
poruchy a poruchy jej osobnosti.
Navrhovateľ odôvodňoval svoj návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovaných
osôb tým, že tieto opakovane zaťažujú štátne orgány (z obsahu návrhu vyplýva, že najmä

políciu) podávaním rôznych neopodstatnených oznámení. Zo znaleckých posudkov predložených
navrhovateľom spoločne s návrhom má súd za preukázané, že u menovaných by bolo z psychiatrického
hľadiska možné usúdiť na potrebu obmedzenia menovaných v spôsobilosti na právne úkony v oblasti
podávania návrhov a oznámení štátnym orgánom. Otázka reálneho obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony je však otázkou právnou, nie otázkou medicínskeho či psychiatrického charakteru. Zo znaleckých
posudkov a ich doplnení nevyplýva záver, že by posudzované osoby neboli v dôsledku svojich

duševných porúch spôsobilé robiť niektoré z právnych úkonov tak, ako sú charakterizované v bode 5.
tohto odôvodnenia. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že Najvyšší súd Českej republiky
už v rozhodnutí sp. zn. 22Cdo/2014/2001 zo dňa 13.03.2003 uviedol, že „1. Súdy vo výroku rozsudku,
ktorým obmedzujú... fyzickú osobu v spôsobilosti na právne úkony, môžu určiť rozsah tohto obmedzenia
len so zreteľom k právnym úkonom, z ktorých vznikajú, menia sa či zanikajú právne vzťahy podľa

ustanovení občianskoprávnych (vrátane vzťahov obchodných) a pracovnoprávnych, pre ich riešenie
je v prípade sporu daná právomoc súdu. 2. Pokiaľ spôsobilosť k právnym úkonom zbavenej fyzickej
osobe bola neskôr zmeňujúcim rozhodnutím súdu len obmedzená, a to (nesprávne) len tak, že nebola
oprávnená konať s úradmi, malo také rozhodnutie za následok nadobudnutie plnej spôsobilosti na
právne úkony.“ Taktiež v rozhodnutí Krajského súdu v Ostrave zo dňa 08.01.1998 sp. zn. 7Co/538/97,

ktorý rozsudok spomína Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze č. IV. ÚS 412/04 zo dňa
07.12.2005 ako judikatúru všeobecných súdov, spomínaný krajský súd konštatuje, že „ Súd môže
výrokom rozsudku pozbaviť fyzickú osobu spôsobilosti na právne úkony alebo ju v tejto spôsobilosti
obmedziť. Výrok rozsudku o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby len ohľadne samotného konania
pred súdmi a úradmi je v rozpore so zákonom.“

K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba tiež zdôrazniť, že jeho zákonná úprava
a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je
pre rozhodovaciu činnosť sudov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho
zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer zbavovania, alebo obmedzovania
spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti

fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení
sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích
osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích
osôb na úkor záujmu dotknutej osoby (napr. NS SR sp. zn. 8Cdo/276/2014).
Vzhľadom na uvedené má súd prvej inštancie za to, že na základe obsahu návrhu a jeho príloh možno

uzavrieť, že u vyšetrovaných nie sú splnené podmienky na obmedzenie ich spôsobilosti na právne
úkony. Súd nepovažoval za potrebné nariadiť v rámci konania o obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony vykonanie znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom v zmysle § 244 Civilného
mimosporového poriadku, nakoľko z úradnej činnosti súdu mu je známe, že MUDr. Mário Straka, ev.
č. znalca 913226, býva pravidelne ustanovovaný za znalca v konaniach o obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony, jeho znalecké závery z predložených posudkov a ich doplnení súd berie ako
plne relevantné a aj prípadná opätovná formulácia záveru o psychiatrickej odôvodnenosti obmedzenia
posudzovaných v spôsobilosti na právne úkony v oblasti podávania návrhov štátnym orgánom iným
znalcom, by na konečnom právnom posúdení veci súdom nič nezmenila, len zbytočne zaťažila
účastníkov konania podrobením znaleckému skúmaniu v rozpore s čl. 7 a 12 Civilného mimosporového

poriadku a bola v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Taktiež súd nepovažoval za potrebný
navrhovaný výsluch MUDr. Straku, nakoľko jeho závery zo znaleckých posudkov a ich doplnení
považuje za dostatočne jednoznačné a predložené znalecké posudky, ktoré v konaní posudzoval ako
listinné dôkazy, dostatočne, aj bez výsluchu znalca, preukazujúce v nich uvádzané skutočnosti. Taktiež
nepovažoval za potrebné uskutočniť výsluch posudzovaných osôb, nakoľko rozhodnutie v danej veci

nie je pre súd vzhľadom na v návrhu uvádzané skutočnosti, otázkou skutkovou, ale otázkou právnou,
na ktorej vyriešenie by postoje a názory posudzovaných osôb nemali vplyv, a tak má za to, že takýmto
výsluchomby,akoužbolouvedené,boliposudzovanéosoby zbytočnezaťažené.Zuvedenýchdôvodov,
vzhľadom na charakter konania a s poukazom na čl. 7 a 12 Civilného mimosporového poriadku, vsúlade so zásadou hospodárnosti konania, rozhodol súd v danej veci bez potreby vykonávania ďalšieho
dokazovania a bez nariadenia pojednávania.
Ak teda z návrhu ani zo znaleckého posudku MUDr. Straku nevyplýva záver, že posudzované osoby

nie sú spôsobilé robiť niektoré z právnych úkonov obsiahnutých v bode 5. odôvodnenia, nemožno ich
obmedziť v tom smere ako je uvedené v návrhu a ako uviedol znalec v doplnení posudkov. Uvedené
obmedzenie by totiž nebolo v súlade s judikatúrne formulovanou zásadou, že pri obmedzení spôsobilosti
na právne úkony sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem
verejný či tretích osôb, nakoľko obmedzenie posudzovaných v navrhovanom smere by napĺňalo práve

cieľ ochrany verejného záujmu. Napokon, ako skonštatoval Ústavný súd Českej republiky v náleze IV.
ÚS 412/04 zo dňa 07.12.2005, „obťažovanie súdov, prípadne ďalších orgánov verejnej moci, napríklad i
množstvom nie vždy logických podaní, nemožno riešiť popretím subjektivity jednotlivca v jej dynamickej
podobe. Právna subjektivita totiž musí pokrývať i právo jednotlivca na rozvoj jeho osobnosti v podobe
interakcie s okolím, vrátane interakcie s verejnou mocou...“ S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k
záveru, že v tomto konaní nie sú splnené podmienky na obmedzenie posudzovaných osôb v spôsobilosti

na právne úkony, preto konanie bez potreby ďalšieho dokazovania, ktoré by v rozpore so zásadami
Civilného mimosporového poriadku zbytočne zaťažilo účastníkov, resp. konanie zbytočne predĺžilo,
zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie Okresná prokuratúra Trnava. Poukázala na priebeh konania

a dôvody ktoré navrhovateľa viedli k podaniu návrhu, citovala ust. § 241 ods. 1, § 242, § 243 ods.
1, 2, 3, § 244, § 245, § 246 a § 247 Civilného mimosporového poriadku. Vytýkala súdu, že sa týmito
zákonnými ustanoveniami vôbec neriadil. Súd nedodržal uvedený zákonný procesný postup, riadne
nekonal, nevykonal žiadne dokazovanie ani len sčasti, v požadovanom rozsahu neskúmal podmienky
pre konanie vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, rozhodol predčasne a teda nezákonným

spôsobom. Súd rozhodol bez vykonania potrebných procesných úkonov, čím zmaril záujem spoločnosti
na požadovanom určení, pretože v prípade preukázania opodstatnenosti návrhu by došlo k eliminovaniu
zákonnej povinnosti týchto orgánov zaoberať sa zjavne nezmyselnými podaniami. Súd sa ani len
sčasti nepokúsil skúmať odôvodnenosť podaného návrhu. Súd vôbec neprihliadal na skutočnosť, že
návrh nepodala fyzická alebo právnická osoba, ale prokurátor ako zástupca štátu, ktorý chráni práva

dotknutých fyzických a právnických osôb, ale aj záujem spoločnosti. Prokurátor nad rámec podmienok
uvedených v § 235 Civilného mimosporového poriadku pre podanie návrhu z dôvodu nepodania
neodôvodneného návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony menovaných ako výrazného
zásahu do ich občianskych práv, zabezpečil súdu aj odborné vyjadrenie vo forme znaleckého posudku
od lekára špecialistu, psychiatra. Súd rozhodol bez nariadenia pojednávania pričom sa nezaoberal a

neskúmal dôvody na podanie predmetného návrhu. Súd zrejme nepovažoval za potrebné zistiť v čom
spočíva verejný záujem v danej, keď návrh inicioval priamo prokurátor ako zástupca štátu. Súd svoje
rozhodnutie odôvodnil len teoretickými úvahami s poukazom na niektoré všeobecné judikáty súdov,
ktoré sa nevzťahovali v celom rozsahu na danú vec v prípade vykonania riadneho dokazovania a s
podstatou veci sa nezaoberal. Poukázal na obligatórne ustanovenia § 241 ods. 1 a § 246 Civilného

mimosporového poriadku ktoré hovoria o tom, že súd vyslúchne osobu o ktorej spôsobilosti sa koná
a súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca. Vykonanie znaleckého dokazovania môže byť limitované
v zmysle § 246 Civilného mimosporového poriadku len výsluchom ošetrujúceho lekára, musí byť v
ďalšom konaní vypočutý. Konštrukcia § 246 nebola vôbec naplnená, pretože pre zistenie skutočného
stavu veci by nebolo postačujúce len vyslúchnutie ošetrujúceho lekára. Je potrebné, aby sa vecou

zaoberal odborník špecialista a to znalec a lekár z odboru psychiatrie. Súd sa vôbec neoboznámil s
osobami o ktorých spôsobilosti sa má konať, tieto nevypočul ani nevzhliadol. Súd si nevytvoril žiaden
úsudok o výpovednej hodnote ich vyjadrení. Nebola realizovaná žiadna snaha o zistenie a poznanie ich
duševného stavu v konaní pred súdom. Prokurátor v prílohe tohto podania na oboznámenie dokladá
aspoň prepis ich zvukových vyjadrení pravidelne podávaných na zriadenú telefónnu linku orgánov

prokuratúry za posledné obdobie a to za účelom vytvorenia si obrazu o ich duševnej úrovni.

4. V predmetnom návrhu prokurátor navrhol vypočuť znalca lekára, psychiatra MUDr. Mária Straku,
ktorý vypracoval znalecké posudky pre účely orgánov činných v trestnom konaní, pričom tento výsluch
a podrobné vypočutie bol navrhovaný aj z toho dôvodu, že netrestný prokurátor nemohol ovplyvniť

konkrétne formulovanie položených otázok znalcovi za účelom ich zodpovedania. Toto sa malo práve
uskutočniť v dokazovaní pred súdom. K tomuto podstatného zamýšľanému postupu však neprišlo,
nakoľko konanie bolo predčasne zastavené bez možnosti konať pred zákonným sudcom. Vypočutý
znalec by presne ustálil existenciu duševného zdravotného stavu menovaných a zodpovedal by nadoplňujúce a objasňujúce otázky zúčastnených či súdu. Rozsah poznatkov uvedených v znaleckom
posudku nemusí vždy z obsahového hľadiska korešpondovať s obsahom jeho výsluchu. Súd má
kompetenciu na pribratie znalca do konania a jeho následného vypočutia. Rovnako, ak súd považuje

v tomto konaní konajúceho znalca za nevhodného, má reálnu možnosť ustanoviť iného znalca. S
názorom prvoinštančného súdu, že v danej veci ide o právne posúdenie sa možno stotožniť, avšak
sú potrebné v prejednávanej veci odborné vedomosti za poskytnutia súčinnosti znalca, psychiatra. Je
práve na zákonnom sudcovi, aby jasnými a presne konkretizovanými otázkami z medicínskeho pohľadu
získal potrebné podklady pre vyhodnotenie danej veci aj z pohľadu právneho. Podľa odvolateľa si

nemožno osvojiť záver súdu, že podávanie podaní na rôzne orgány či inštitúcie nie je právny úkon,
potom ako takéto konanie možno kvalifikovať. Aj v prípade, že by sa takýto úkon vo všeobecnosti
nechápal ako právny úkon, je na iniciatíve navrhovateľa resp. i súdu, aby za pomoci odborníka z odboru
psychiatrie ustálil rozsah právnych úkonov a ich presné vymedzenie počas prebiehajúceho súdneho
konania pri vykonávaní dokazovania. Takáto presná špecifikácia pri podávaní samotného návrhu pred
vykonaním dokazovania nie je reálne v dostatočnom rozsahu možná. Aj z týchto dôvodov je potrebné vo

veci vykonať riadne dokazovanie, čo sa neuskutočnilo. Súd odignoroval odborné psychiatrické závery
znalca a tým znížil vážnosť podaného návrhu prokurátora. Napadnuté uznesenie možno považovať za
nezákonné pre popísané procesné nedostatky. Navrhuje, aby v celom rozsahu odvolací súd vec zrušil
a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu doložil množstvo prepisov zvukových
nahrávok ako aj CD.

5. K odvolaniu prokurátora sa vyjadrili osoby o ktorých spôsobilosti sa má konať. Uviedli, že nesúhlasia
s tým, aby boli obmedzení na právne úkony, majú problém so susedom.

6. K vyjadreniam osôb o ktorých spôsobilosti sa má konať sa vyjadril okresný prokurátor, ktorý oznámil,

že ide o nezrozumiteľné, zmätočné podania. Problematické je k tomu sa vyjadriť. Aj z tohto vyplýva,
že návrh v predmetnej veci je opodstatnený.

7. K vyjadreniu okresného prokuratúra sa vyjadrili osoby o ktorých spôsobilosti sa má konať.

8. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah
subsidiarity).

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom (§
359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolaciedôvody(§365ods.1písm.f),h)Civilnéhosporovéhoporiadkuvspojenís§62ods.1Civilného

mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného
mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel
k záveru, že odvolaniu je možné priznať úspech, v dôsledku čoho bolo potrebné napadnuté uznesenie

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Krajská prokuratúra oznámila, že s poukazom na § 46 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
preberá vstup do predmetného konania.

11.Navrhovateľ-OkresnáprokuratúraTrnavasapodanýmnávrhomdomáhala obmedzeniaspôsobilosti
na právne úkony W. I., narodeného X.X.XXXX a H. I., narodenej XX.X.XXXX v tom smere, aby ich
podania na štátne orgány, orgány územnej samosprávy neboli akceptované, resp. aby príslušné orgány
ich podania neakceptovali ako dôvodné, nie z ich podstaty, ale preto, že ich podania vychádzajú z ich
patologickej motivácie. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil podľa § 247 ods.

1 Civilného mimosporového poriadku, pretože neboli splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony osôb, o ktorých spôsobilosti sa koná. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie
či súd prvej inštancie rozhodol zákonným spôsobom.12. Konanie podľa Civilného mimosporového poriadku vykazuje oproti konaniu podľa Civilného
sporového poriadku určité osobitosti. Priamo v základných princípoch, na ktorých spočíva Civilný
mimosporový poriadok je uvedené, že v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku postupuje

súd z úradnej povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana
práv bola rýchla a účinná (článok 5) a postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný
stav veci. Za účelom zistenia skutočného stavu veci musí súd vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli (článok 6), že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (článok 10
ods. 2) a že v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku konajú účastníci v styku so súdom

osobne, ak zákon neustanovuje inak. Účastníci konania môžu konať aj prostredníctvom zástupcu;
napriek zastúpeniu môže súd účastníka konania vyslúchnúť, ak je to potrebné a možné (článok 13).
V mimosporových konaniach sa zdôrazňuje verejný záujem na zákonnej ochrane určitých právnych
vzťahov, ktorý sa prejavuje aj v tom, že súd môže konať aj bez návrhu, nie je viazaný návrhmi účastníkov
a to ani návrhom na zastavenie konania. Aktivita súdu v konaniach podľa Civilného mimosporového
poriadku je zameraná na zvýšenú právnu ochranu vzťahov a subjektov v prípadoch, keď je to z hľadiska

zákona dôvodné. Zároveň je povinnosťou súdu rozhodnúť o každom návrhu a odvolaní, konanie súdu a
plnenie si jeho zákonných povinností nie je závislé od toho, či spor ktorúkoľvek zo strán alebo účastníkov
obťažuje alebo nie.

13. Predmetom konania podľa okresnej prokuratúry je otázka či je dôvodné obmedziť spôsobilosti na

právne úkony W. I. nar. X.X.XXXX a H. I. nar. XX.X.XXXX. Postup súdu prvej inštancie v danej veci
odporuje úprave konania o spôsobilosti na právne úkony podľa Civilného mimosporového poriadku,
dôsledkom čoho je predčasnosť rozhodnutia vo veci.

14. Predmetu konania a skutočnosti, že tá fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, má postavenie

„slabšieho subjektu“, je potrebné prispôsobiť priebeh konania a realizáciu procesných úkonov v
konaní. Dokazovanie v konaní by malo byť zamerané na konkrétne prejavy „ochorenia“ osoby, o
ktorej spôsobilosti sa koná, ich vplyv na schopnosť realizovať a zabezpečiť každodenné potreby, a
to vo všetkých oblastiach života, tiež na vyhodnotenie negatívnych dopadov ochorenia osoby na jej
postavenie v právnych, ale i v spoločenských vzťahoch. V konaní o spôsobilosti na právne úkony

sa bude dokazovanie odvíjať predovšetkým k zisteniu duševného stavu osoby, ktorej sa konanie
týka, či osoba trpí duševnou poruchou a či nejde o stav prechodný, či tieto okolnosti súd takej
intenzity,ženaplňujúhmotnoprávnepredpokladynazásahdospoločnosti.Samotnáexistenciaduševnej
poruchy je právne relevantná vtedy, ak za zákonných podmienok v jej dôsledku osoba nie je schopná
vôbec alebo v obmedzenej miere konať s právnym následkom. Je teda vecou súdu, aby v procese

dokazovania zameral pozornosť na zistenia v bežnom živote osoby, vedení domácnosti, spôsobilosti
hospodáriť s majetkom, a to najmä výsluchom účastníkov. Tieto skutkové otázky majú význam pre
hodnotenie, či a do akej mieri je osoba schopná zaobstarať si svoje záležitosti sama. Podkladom
rozhodnutia musí byť sumár informácií a záverov získaných z vykonaného dokazovania. Procesný
postup pri zisťovaní skutkového stavu smerujúceho preukázaniu dôvodnosti pre pokračovanie v konaní

a meritórne rozhodnutie obmedzujúce spôsobilosť fyzickej osoby musí reflektovať osobitné okolnosti,
ktoré súvisia s osobou, o ktorej sa rozhoduje.

15. V danej veci dôvodom vydania uznesenia o zastavení konania podľa § 247 Civilného
mimosporového konania je neexistencia hmotnoprávnych predpokladov pre rozhodnutie o obmedzení

spôsobilosti na právne úkony. Týmto uznesením súd skúma skutkové okolnosti odôvodňujúce zásah do
spôsobilosti na právne úkony, má povahu meritórneho rozhodnutia a vytvorí prekážku res iudicatae.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia cituje ustanovenia Civilného mimosporového
poriadku, ktoré upravujú spôsob konania súdu, opomenul však aplikovať všetky zákonné ustanovenia

a niektoré si nesprávne vyložil.

17. V návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony W. I. a H. I. okresná prokuratúra uviedla,
že W. I. trpí viacerými duševnými poruchami, na teréne polymorfne abnormne štruktúrovanej osobnosti.
Jehoduševnéporuchyaosobnostnápatologickáštruktúrahovedie(motivuje)vkonaníkuopakovanému

podávaniu inadekvátnych podnetov a podaní na štátne orgány a inštitúcie (od r. 2007 doposiaľ cca
223 oznámení na polícii). H. I. trpí viacerými duševnými poruchami, na teréne polymorfne abnormne
štruktúrovanej osobnosti. Jej duševné poruchy a osobnostná patologická štruktúra ju vedú (motivujú) v
konaní ku opakovanému podávaniu inadekvátnych podnetov a podaní na štátne orgány a inštitúcie (odr. 2007 doposiaľ cca 223 oznámení na polícii). Z hľadiska psychiatrického je podľa znalca odôvodnené
menovaných obmedziť ku spôsobilosti výkonu právnych úkonov, predovšetkým v tom zmysle, aby ich
podania na štátne orgány, orgány územnej samosprávy neboli akceptované, resp. aby príslušné orgány

ich podania neakceptovali ako dôvodné, nie z ich podstaty, ale preto, že ich podania vychádzajú z ich
patologickej motivácie pre vyššie uvádzané duševné poruchy a poruchy osobnosti. Iné dôvody, pre
ktorý by mala byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony nepodáva ani odvolateľ v odvolaní proti
uzneseniu súdu prvej inštancie.

18. Podľa § 239 Civilného mimosporového poriadku ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní
spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

19. Podľa § 240 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd ustanoví procesného opatrovníka
tomu, o koho spôsobilosti sa koná, ak nemá zákonného zástupcu.

20. Rešpektujúc všeobecné východiská, vyplývajúce z medzinárodných dohovorov, ako aj
ústavnoprávneho rámca garancií základných práv a slobôd a práva na spravodlivý proces, priznáva
zákon osobe, o spôsobilosti ktorej sa koná, plnú procesnú spôsobilosť. Týmto spôsobom je veľmi
významne posilnené procesné postavenie osôb, o ktorých sa rozhoduje a má to zásadný vplyv na
kvalitatívne posudzovanie procesných úkonov, ktoré v konaní robia. Potreba ustanovenia procesného

opatrovníka podľa § 240 ods. 1 Civilného mimosporového vzniká len v prípade, ak za osobu, o
koho spôsobilosti sa koná, by mal konať zákonný zástupca, napríklad z dôvodu jej nespôsobilosti na
právne úkony v plnom rozsahu, z dôvodu nedostatku veku alebo obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony rozhodnutím súdu. Osoby, o ktorých spôsobilosti sa koná, mohli konať vo veci samostatne
v plnom rozsahu v súlade s § 239 Civilného mimosporového poriadku a ustanovenie procesného

opatrovníka rozhodnutím súdu prvej inštancie č.k. 31 Ps/3/2017-38 zo 4.10.2017 v osobe súdnej
úradníčky Okresného súdu Trnava odporuje ustanoveniu § 239 a § 240 ods. 1 Civilného mimosporového
konania.

21. Okrem inštitútu zastúpenia sa procesná ochrana a naplnenie princípu rovnosti pri realizácii

procesnýchprávapovinnostíuskutočňujeúpravouosobitnejpoučovacejpovinnosti.Poučeniebyosoba,
o ktorej spôsobilosti sa koná, mala dostať hneď v úvodných fázach konania a v zmysle čl. 4 a 7
Základných princípov Civilného mimosporového konania je vecou súdu, aby formu a spôsob prispôsobil
konkrétnymokolnostiam.Osobitnépoučeniepreosobyokohospôsobilostinaprávneúkonysamákonať
bolo týmto osobám doručené spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie o zastavení konania,

teda procesné práva o ktorých boli poučení, v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť nemohli.

22. Podľa § 243 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti
sa koná.

23. Podľa § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je
vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od
výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

24. Podľa § 243 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, ak o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti

sa koná, vyslúchne ju súd vždy.

25. ZanajzávažnejšieporušenieustanoveníCivilnéhomimosporovéhoporiadkuodvolacísúdpovažuje,
že súd prvej inštancie nerešpektoval ustanovenie § 243 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s

ohľadom na zdravotný stav posudzovanej osoby. Len v prípade, ak je výsluch na ujmu zdravotného
stavu, možno od výsluchu upustiť, avšak aj v tom prípade je povinnosťou súdu osobu, o ktorej
spôsobilosti sa koná vzhliadnuť. Cieľom výsluchu je vo všeobecnej rovine garantovať tejto osobe všetky
jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení, súčasne
je cieľom zistenie názoru osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu. Súd prvej inštancie nevypočul

W. I. a H. I., hoci z obsahu spisu nevyplývalo, že by ich výsluch bol na ujmu ich zdravotného stavu.

26. Z § 244 Civilného mimosporového poriadku vyplýva, že súd je povinný v konaní obligatórne
ustanoviť a vyslúchnuť znalca. V určitých prípadoch podľa § 246 Civilného mimosporového poriadkupostačuje vypočutie ošetrujúceho lekára. Rovnocenné postavenie má aj tzv. súkromný znalecký
posudok upravený v § 209 Civilného sporového poriadku. Vo všeobecnej rovine môže byť pre sudcu
zložité vyhodnotiť aký druh poznatkov je potrebný, pretože nejde o poznatky právne. Alternatívy v

právnej úprave dokazovania určitých odborných otázok sledujú cieľ zefektívnenia konania tak z hľadiska
časového, ako aj ekonomického. Bude teda na úvahe súdu, aby zvolil procesný postup smerujúci k
efektívnemu zabezpečeniu právnej istoty tak osoby, o ktorej právach sa koná, ako aj tretích subjektov.

27. Vzhľadom na uvedené, odvolanie prokurátora je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je

potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušiť a podľa § 391 ods. 1 Civilného
sporového poriadku vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že
súd prvej inštancie nevykonal dôkazy v zmysle ustanovení Civilného mimosporového poriadku, ktoré
upravujú konanie o spôsobilosti na právne úkony a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom
vzhľadom na rozsah potrebného dokazovania.

28. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho
súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí a opätovne rozhodnúť o návrhu navrhovateľa.

29. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).