Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. máj 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/137/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215805
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7912215805.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti žalovanému: G. republika - I. spravodlivosti
G. republiky, so sídlom F. námestie XX, H., IČO: 00 166 073 v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal náhrady
škody a náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu. Svoju žalobu (zn.

F.-XXXX-XXXX) odôvodnil tým, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní vedenom u súdneho
exekútora zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom I. Y., T.. XX.XX.XXXX pod č. exekúcie súdneho
exekútora EX 2177/2012 nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase.Vdôsledkutohtonesprávnehoúradnéhopostupusiuplatňujenáhradumajetkovejškodyvcelkovej
výške 175,- Eur, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom.

Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 221,28 Eur za obdobie, kedy
bol súd nečinný - podľa žalobcu bol súd nečinný viac ako 130 dní, vychádzajúc z Nálezov Ústavného
súdu podľa ktorých pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé, ak sa na každý
rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 Eur/12 mesiacov v roku =55,32 Eur za
mesiac. Žalobca ďalej uviedol, že postupoval podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však
do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

2. Okresný súd Trebišov uznesením č. k. 14C/137/2012-8 zo dňa 09.10.2012 rozhodol o spojení vecí
špecifikovaných v rozhodnutí na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod č. 14C/137/2012.
Uznesením č. k. 14C/137/2012-57 zo dňa 09.12.2014 súd rozhodol o vylúčení vecí špecifikovaných v
rozhodnutí na samostatné konanie, z dôvodu, že odpadol dôvod, pre ktoré súd veci spojil na spoločné
konanie; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2014.

3. Žalovaná sa k predmetu konania vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 19.02.2015.

4.V prvom rade namietala procesné pochybenia zo strany žalobcu - v žalobách nie sú splnené
procesné podmienky, pričom konanie vykazuje nedostatky, ktorým je aj zmätočnosť podania, lebo vjednotlivých žalobách, uplatnených hromadne, sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne
označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy narodenia. Taktiež nie sú uvedené spisové
značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné údaje, ako

dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa
žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti žalovaná namietala, že
žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných
exekučných konaní, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov
uviedol najmä odkazom na exekučné spisy, v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na

súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisových
značkách namietaných v exekučných konaní sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a
zavádzajúceho tvrdenia, pričom neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre
ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťouexekučnéhosúdupríkladmopodsp.zn.II.ÚS211/2012,IV.ÚS366/2012aIV.ÚS374/2012.

V tomto momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Z takto formulovaných žalôb nie je
jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto
tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Zároveň
žalovaná poukázala na to, že nie je splnená základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe
v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu, po

neúspešnosti ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti
žalobcu. Žalovaná poukazuje na to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, lebo prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené dňa 23.04.2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalobný návrh bol súdu doručený už dňa 27.09.2012, je zrejmé, že žalobca ho nepodal
po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr, preto žalovaná tvrdí, že ide o predčasne uplatnený nárok.

V súlade s ust. § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom stanovenou podmienkou, aby
o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky pod sp. zn. 2Cz 38/76 a preto je toho názoru, že ide o predčasne uplatnený

nárok.Žalovanázdôraznila,žežalobcapodalnaMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepublikyžiadosť
o predbežné prerokovanie predmetného nároku, avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol
ochotný oznámiť dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, nedoplnil doklady preukazujúce vyčíslenie
majetkovej škody, či iné skutočností podstatné pre prerokovanie nároku. Nakoľko neposkytol žiadnu
súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne

prerokovať nárok na náhradu škody, o čo sám požiadal, nepovažuje tento za predbežne prerokovaný v
zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z.

5. Žalovaná okrem iného poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR I.ÚS16/2002, z odôvodnenia
ktorého vyplýva, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd síce prihliada na lehoty, ktoré sú
uvedenévústavealebovzákone,aleichnedodržanienepovažujeautomaticky prieťahyvkonaní.Pojem
zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno pokladať a
aplikovaťlensohľadomnalehotyuvedenévzákone.Sohľadomnakonkrétneokolnostívecisatotižaniv
týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné s poukazom na vyššie uvedený článok Ústavy.
Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní.

6. Žalobcovi vytýkala, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom

by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto nemôže
byť preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahu, ktorý môže konštatovať len
Ústavný súd.

7. Ďalej uviedla, že ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k

nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť pred dňom 23.04.2009. V prípade, ak mala
žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehote, lehota a uplatnenie tohto nároku uplynula po troch
rokoch od momentu, keď sa žalobca dozvedel o škode. Vzhľadom na uvedené tak žalovaná vznieslanámietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 (t. j. tri roky pred dňom, kedy boli
žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).

8. Ďalej žalovaná poukázala na to, že žalobca v žalobách neuvádza či predmetné vecné náklady
predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Ďalej žalovaná
uvádza, že žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy. Žalobca
ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a

využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať
nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu
pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali.
Akákoľvek výška nákladov na správu informačného systému vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku
škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani

ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

9. V súvislosti s uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR pod sp. zn. 30Cdo/675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu

spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na
činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Súčasne
konštatovala, že požadovaná náhrada nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.
MinisterstvospravodlivostiSRnaostatokpoukázalonapotrebuzohľadneniaust.§3ods.1Občianskeho
zákonníka ako aj ust. § 17 ods. 2 a 3 zák. č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo pozornosť na list Európskej komisie generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kbD(2010)1360, v ktorom poukázala na to, že v
súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp.
od združení na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj
prostredníctvom návrhu na prejudiciálne konanie podaného Krajským súdom v Prešove vec C-76/2010.

Zdôraznila, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, slabé finančné a
právne vedomie nízkopríjmových osôb a toto negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík aplikácie,
či využívania právnych inštitútov žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecne
uznávanými spotrebiteľskými právami. Žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou
súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku

skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcom v tom, že rozhodol o poverení exekútora po
uplynutí 15-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobca
ocitol si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich
práv, a najmä neodôvodnené a nepreukázané čiastky, preto pre nepreukázanie základných zákonných

podmienok, potrebných pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. navrhol
žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

10.Súdnariadilvovecipojednávanie,ktoréhosastranysporunezúčastnili.Žalovanásvojuneprítomnosť
ospravedlnila podaním doručeným súdu 14.05.2018. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní

ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 09.05.2018. Súd vykonal pojednávanie v zmysle
§180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v neprítomnosti strán sporu.

11. Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom listín nachádzajúcich sa v spise ako
aj oboznámením sa s pripojený spisom Okresného súdu Trebišov sp. zn.: 18Er/799/2006 a zistil tento

skutkový stav:

12. Žalobca sa podanou žalobou v tomto konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trebišov v exekučnej veci č. exekučného spisu EX
690/06 - sp. zn. súdu 18Er/799/2006 spočívajúceho v tom, že konajúci súd nerozhodol o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote na rozhodnutie o tomto návrhu a k rozhodnutiu
o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.13. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný súd napriek tomu, že ním prejednávaná exekučná vec EX
690/06 nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a

rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Podľa
žalobcu v tomto prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Poukázal na znenie ustanovenia § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 01.09.2005
ako aj na znenie ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006, v zmysle

ktorých je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
exekútora do 30 dní odo doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Žalobca ďalej uviedol, že
o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenia
škody, po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 28.03.2011 o zmene exekútora. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu si uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy.
Pokiaľ ide o náhradu majetkovej škody, túto si uplatňuje vo výške 175,- Eur. Ide o náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu ako poškodeného uskutočňovanou vo veci
správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca v tomto období vynaložil - na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70,- Eur;
na udržanie a správu informačného systému sumu 40,- Eur a na administráciu listín a komunikáciu

s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu 15,- Eur. Žalobca uviedol, že táto suma by ho nezaťažila, ak by
exekučný súd postupoval správne a pri rozhodnutí o zmene súdneho exekútora by dodržal zákonom

stanovenú dobu. Keďže exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu súdneho exekútora nečinný,
musel obdobie nečinnosti prekrývať žalobca svojou aktivitou cielene na udržanie bonity pohľadávky a jej
zabezpečovanie usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu
v peniazoch, túto si žalobca uplatňuje v sume 221,28 Eur za obdobie nečinnosti exekučného súdu, ktorý
bol nečinný viac ako 130 dní a to za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského

plánovania a rozhodovania, za porušovanie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v
zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie vecí a
vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Pri výpočte náhrady vychádzal žalobca z
doktríny ústavného súdu, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní tak je spravodlivé,
ak sa na každý rok, poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 Eur, pri omeškaní súdu

po dobu viac ako 130 dní to predstavuje sumu 221,28 Eur (663,88 Eur/12 mesiacov = 55,32 Eur na
mesiac).Žalobcaďalejuviedol,žepostupovalpodľaust.§15ods.1zákonač.514/2003Z.z. apísomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaný však
do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Podľa žalobcu je nutné deklarovať porušenie
práva žalobcu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v

spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného v čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 18Er/799/2006 bolo zistené, že Okresnému súdu

v Trebišove bola dňa 24.05.2006 doručená žiadosť súdneho exekútora V. č. EX 690/06 o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice N.. B. Ď. zo dňa
05.02.2006 č. T. XXX/XXXX, T. XXXX/XXXX. Podaním zo dňa 18.11.2010 doručeným súdu dňa
22.11.2010 bol súdu doručený návrh spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. na zmenu súdneho exekútora.
Uznesením Okresného súdu Trebišov č. 18Er/799/2006-20 zo dňa 28.03.2011 súd rozhodol tak, že

vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
16.04.2011.

15. Podľa ust. §3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebod) nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa ust. §3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

17. Podľa ust. §4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

18. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

19. Podľa ust. §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012, právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená
škoda.

20. Podľa ust. §9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za

nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

21. Podľa ust. §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

22. Podľa ust.§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

23. Podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

24. Podľa ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku

2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

25. Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa

odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými
činmi podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

27. Podľa ust. § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia

návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

28. Podľa ust. § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý

bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

29. Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu ním tvrdeným

nesprávnym úradným postupom pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní č. EX 690/06.

30. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje, aby boli
kumulatívne splnené tieto podmienky: 1. nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie, 2.

vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom resp.
nezákonným rozhodnutím.

31. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, súd uvádza, že ustanovenie §9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. účinného v čase posudzovania návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora, kedy ešte neplatilo

súčasné znenie ustanovenia §9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré bolo do zákona zavedené až s
účinnosťou od 01.01.2013 v tomto rozhodnom čase neobsahovalo, ako je zrejme z vyššie uvedenej
citácie tohto znenia, čo možno považovať za nesprávny úradný postup, to však neznamená, že súd
nemôže podporne na výklad tohto pojmu použiť právne významné okolnosti uvedené v ustanovení §9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd

vykonať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu v rámci danom mu ustanovením §9 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. účinného v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi
konania v preskúmanej exekučnej veci. Vychádzajúc z tohto mal súd po vykonanom dokazovaní za
to, že nebola preukázaná prvá podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom a to nesprávny úradný postup súdu. Súd poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného po preskúmaní exekučnej veci má súd za to, že žalobca nepreukázal splnenie prvej
podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a to nesprávny úradný postup. V konaní nebolo
zistené a ani to žalobca nepreukázal súdu, aby v tejto exekučnej veci došlo k sťažnostiam na prieťahy

v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti alebo k vydaniu právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý by prieťahy v
konaní konštatoval. Z exekučného spisu je síce zrejmé, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora bolo
rozhodnuté po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty (návrh bol súdu doručený dňa 22.11.2010,
rozhodnuté dňa 28.03.2011), avšak po jeho doručení došlo k vykonaniu jednotlivých procesných úkonov,

k vyzvaniu pôvodného exekútora k predloženiu exekučného spisu a k vyúčtovaniu trov exekučného
konania. Súd má za to, že v konaní o uplatnenom nároku na náhradu škody nesprávnym úradným
postupomniejeoprávnenýposudzovaťnesprávnyúradnýpostupsúduspočívajúcivporušenípovinnosti
vykonaťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote.Súdsanatomtomiestestotožňujes rozhodnutím Ústavného súdu SR a to s rozhodnutím I. ÚS 16/02, podľa ktorého pri posúdení, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v zákone alebo v ústave,

ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v
článku 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na
lehoty uvedené v zákone. Súd má preto za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom
stanovenej lehote posudzovať bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Súd tu poukazuje

aj na to, že pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora je potrebné vykonať procesné
úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie
o trovách exekúcie), v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora nie je
možné považovať za zbytočné prieťahy a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup.
Po tomto zhodnotení mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania toho,
že v tomto prípade došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorým by mu bola spôsobená škoda.

32. Pokiaľ ide o škodu, žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne výšky škody a
ani výšky nemajetkovej ujmy, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla nesprávnym úradným postupom.
Žalobca v tomto konaní vôbec neprodukoval dôkazy, ktoré by vznik škody a jej výšku preukazovali,
škodu uplatnil len paušalizovaním ním tvrdených nákladov. Takisto ani neprodukoval žiadne dôkazy

ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy a súd nevidí dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na
základe aplikácie Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia
za už predtým v iných veciach konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Výškou uplatneného
nároku predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd z dôvodu hospodárnosti konania ani
nezaoberal, keď žalobca nepreukázal základ nároku - vznik škody. Zároveň súd nevyhovel žiadosti

žalobcu o vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, pretože jednak v čase rozhodovania súdu tento
znalecký posudok žalobcu súdu nepredložil (tvrdenia o možnom zabezpečení znaleckého posudku súd
považoval za takejto situácie za irelevantné) a zároveň preto, že sa situácie, keď nebol preukázaný prvý
z atribútov podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to
nesprávny úradný postup a teda keďže všetky podmienky zodpovednosti za škodu musia byť splnené

súčasne, za takejto situácie by vykonanie dokazovania znaleckým posudkom bolo nehospodárne.

33. Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik
škody.

34. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a žalovanej tak vznikol
nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si trovy
konania neuplatnila, ani zo spisu jej žiadne trov konania nevyplynuli, súd žalovanej nárok na náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.