Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 4T/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010068
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8313010068.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného W. A., pre

zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona,oobžalobeprokurátoraOkresnejprokuratúryHumennésp.zn.2Pv354/10-60zodňa9.januára
2013, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. decembra 2017
v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W.V. A., D.. XX.XX.XXXX S. G.,
H. N. Z. XX, XXX XX Š., P. Z.,

uznáva za vinného, že

od presne nezistenej doby až do 5.30 hod. dňa 11.07.2010 si na presne nezistenom mieste zadovážil
a následne bez povolenia držal 27 kusov streliva, poľovníckych puškových nábojov zn. PMC, kalibru
Winchester 270, s poloplášťovou strelou, 47 kusov streliva puškových nábojov kalibru 7,62 x 54 R,
1 kus dlhú strelnú zbraň, poľovnícku opakovaciu pušku zn. CZ, model 550, kalibru 270 Winchester,
výrobného čísla A5141, 1 kus opakovacej strelnej palnej zbrane, taliansky perkusný revolver zn. F.

LLIPIETTA, kalibru 44 (11,5 mm), výrobného čísla 470988 a 1 kus krátkej strelnej palnej zbrane,
maďarskú samonabíjaciu pištoľ zn. Fég, model PA-63, výrobného čísla HB 7270 s 2 kusmi nábojov 9
mm Makarov, ktoré boli dňa 11.07.2010 v čase okolo 6.00 hod. spolu nájdené pri domovej prehliadke na
základe príkazu Okresného súdu Humenné, Z.. R.. P.-C.-S.-XX/XXXX, v rekreačnej chate bez súpisného
čísla v obci Z., P. Z. a k nemu prináležiacich priestorov a pozemkov, spolu s ostatnými predmetmi,
teda

držal strelivo a strelnú zbraň bez povolenia,

čím spáchal

zločin nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, podľa § 46 Trestného
zákona, na trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a zároveň určuje probačný dohľad nad správaním obvineného v skúšobnej dobe.

Podľa§51ods.2Trestnéhozákona,súd ustanovujeskúšobnúdobu na2(dva)rokyazároveň vzmysle
§ 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona, ukladá obžalovanému povinnosť, ktorá je súčasťou probačnéhodohľadu spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, súd ukladá zhabanie vecí:
- 1 kus opakovacej strelnej palnej zbrane a to taliansky perkusný revolver zn. F. LLIPIETTA, kalibru 44
(11,5 mm), výrobného čísla 470988,
- 1 kus krátkej strelnej palnej zbrane a to maďarská samonabíjacia pištoľa zn. Fég, model PA/63, kalibru
9 mm Makarov výrobného čísla HB 7270, 1 kus nábojnica, 1 kus textilné puzdro, 1 kus zásobník,

- 8 kusov nábojníc.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor podal na W. A. obžalobu pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
podľa § 294 ods. 1, ods. 2 TZ, ktorého sa mal dopustiť tak, že „od presne nezistenej doby až do 5.30
hod. dňa 11.07.2010 si na presne nezistenom mieste zadovážil a následne bez povolenia držal 27 kusov
streliva, poľovníckych puškových nábojov zn. PMC, kalibru Winchester 270, s poloplášťovou strelou, 47

kusov streliva puškových nábojov kalibru 7,62 x 54 R, 1 kus dlhú strelnú zbraň, poľovnícku opakovaciu
pušku zn. CZ, model 550, kalibru 270 Winchester, výrobného čísla A5141, 1 kus opakovacej strelnej
palnej zbrane, taliansky perkusný revolver zn. F. LLIPIETTA, kalibru 44 (11,5 mm), výrobného čísla
470988 a 1 kus krátkej strelnej palnej zbrane, maďarskú samonabíjaciu pištoľ zn. Fég, model PA-63,
výrobného čísla HB 7270 s 2 kusmi nábojov 9 mm Makarov, ktoré boli dňa 11.07.2010 v čase okolo 6.00

hod. spolu nájdené pri domovej prehliadke na základe príkazu Okresného súdu Humenné, sp. zn. P.-C.-
S.-XX/XXXX, v rekreačnej chate bez súpisného čísla v obci Z., P. Z. a k nemu prináležiacich priestorov
a pozemkov, spolu s ostatnými predmetmi“.
Okresný súd obžalovaného W. A. rozsudkom č. k. 4T/18/2013-367 zo dňa 13.11.2013, podľa § 285
písm. c) Trestného poriadku (ďalej len TP), oslobodil spod obžaloby pretože nebolo dokázané, že skutok

spáchal obžalovaný W. A.. Súd zároveň rozhodol o zhabaní veci v zmysle § 83 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona (ďalej len TZ).

O odvolaní prokurátora proti citovanému rozsudku rozhodol Krajský súd v Prešove tak, že napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) TP zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 TP, vec vrátil

okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Krajský súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uvádza, že okresný súd rozhodol predčasne, bez
zohľadnenia všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazov hlavne v neprospech obžalovaného a bez
vysporiadania sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pričom poukázal na obsah

vykonaných dôkazov a ich hodnotenie.

V dôsledku dočasného pridelenia vo veci konajúceho samosudcu, bola vec po vrátení okresnému súdu
pridelená náhodným výberom inému sudcovi. Ten vo veci nariadil hlavné pojednávanie, ktoré sa konalo
dňa 2. júla 2015 a v úvode ktorého samosudca upozornil obžalovaného na zmenu v osobe samosudcu

a požiadal ho o vyjadrenie, či súhlasí s touto zmenou. Po nesúhlasnom stanovisku obžalovaného,
samosudcauznesenímrozhodolotom,žepodľa§277ods.5TP,súdvykonáhlavnépojednávanieznova
- a to od štádia, kedy do priebehu hlavného pojednávania vstupuje obvinený, teda o jeho vyhlásenia v
zmysle § 257 ods. 1 TP.

Podľa názoru okresného súdu vysloveného v odôvodnení v poradí druhého oslobodzujúceho rozsudku,
účinky prednesenia obžaloby prokurátorom v prechádzajúcom priebehu hlavného pojednávania
zostávajú zachované - prokurátor už nemôže vziať späť obžalobu, procesné strany už nemôžu vziať
prípadne podaný odpor späť.

Okresný súd argumentoval svoj názor aj oprávnením obvineného uvedeným v § 277 ods. 5 TP,
vyjadriť súhlas so zmenou samosudcu, pričom v prípade takéhoto súhlasu by sa nevykonávalo hlavné
pojednávanie znova - teda len od vyjadrenia obvineného by záviselo, či prokurátor bude opäť prednášať
obžalobu alebo nie, len od vyjadrenia obvineného by záviselo, či môže alebo nemôže prokurátor ešte
vziať obžalobu späť, a rovnako len od vyjadrenia obvineného by záviselo či procesné strany môžu eštevziať odpor (ak by bol podaný v prípadoch, v ktorých súd predtým vydal trestný rozkaz) späť, alebo už
nie, čím by nesporne bola narušená zásada rovnosti strán (v neprospech prokurátora).

Okresný súd teda svoj postup, ktorý znamenal odklon od niekdajšej judikatúry, ktorú okresný súd
považoval v dôsledku následných legislatívnych zmien za prekonanú, náležitým spôsobom odôvodnil
a vysvetlil, aby postup súdu nemohol byť označený za svojvoľný. Zákon č.141/1961 Zb., o trestnom
konaní súdnom (trestný poriadok) v znení účinnom od 01.07.1973 do 30.06.1978 (teda v čase prijatia
judikatúry na ktorú poukazuje odvolací súd v odôvodnení uznesenia č. k. 10 To 18/2016-574 zo dňa

2.11.2016 na str. 3.) upravoval účinky prednesenia obžaloby odlišne - napríklad trestný príkaz sa rušil
už tým, že oprávnená osoba podala proti trestnému príkazu v lehote odpor (teda nie až prednesením
obžaloby), ale najmä podľa § 219 ods. 2 vtedy účinného trestného poriadku, obvinený nemal možnosť
rozhodnúť sám o tom, či sa hlavné pojednávanie pre zmenu v obsadení senátu vykoná znovu alebo nie,
pretože zákon mu takúto možnosť nedával a ustanovil, že vždy ak sa zmenilo zostavenie senátu, musí
byť hlavné pojednávanie vykonané znovu.

Okresný súd obžalovaného W. A. v poradí druhým rozsudkom č. k. 4T/18/2013-556 zo dňa 09.03.2016,
podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku (ďalej len TP), oslobodil spod obžaloby pretože nebolo
dokázané, že skutok spáchal obžalovaný W. A.. Súd zároveň rozhodol o zhabaní veci v zmysle § 83
ods. 1 písm. e) Trestného zákona (ďalej len TZ).

O odvolaní prokurátora proti citovanému rozsudku rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 10
To 18/2016-574 zo dňa 2.11.2016 tak, že napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) TP
zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 TP, vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znova prejednal a rozhodol.

Krajský súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia uvádza, že zistil podstatné chyby konania spočívajúce
v tom, že po tom, čo súd rozhodol, že vykoná hlavné pojednávanie znova, neboli vykonané všetky
procesné úkony od začiatku - opätovné prednesenie obžaloby, zaujatie stanoviska k obžalobe obhajcom
a opätovné vykonanie všetkých dôkazov. Krajský súd sa nestotožnil s úvahou okresného súdu o

kontradiktórnosti konania, rovnosti procesných strán a práva obvineného na nestranný súd a na
spravodlivé súdne konanie. Podľa právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, ak je účelom
trestného konania náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov, tak aj
súd ako orgán vykonávajúci trestné konanie je povinný tento účel napĺňať v rozsahu potrebnom pre
spravodlivé rozhodnutie, je povinný dokazovanie doplniť, hoci to strany nenavrhli.

Okresný súd rešpektujúc právny názor vyslovený odvolacím súdom a jeho pokyn súvisiace s
povinnosťousúduvykonaťdôkazy,nariadilvovecihlavnépojednávanie,naktoromprokurátorpredniesol
obžalobuaobhajcasavyjadril,žeobžalovanýpopieraskutok,ktorýjemukladenýzavinu.Poprocesnom
poučení obžalovaný vyhlásil, že je nevinný.

V procese dokazovania obžalovaný ku skutku uviedol, že v objekte, kde boli nájdené zbrane, bol iba
na návšteve, tento objekt mu nepatril, s kľúčmi od chaty disponoval H. O., i keď v tomto prípade mu
kľúče odovzdal jeho brat M., ktorý bol na chate asi víkend pred ním. Poukázal na to, že polícia čakala s
vykonaním domovej prehliadky dlhšiu dobu osemnásť dní, pričom v čase, kedy domová prehliadka už

bola povolená asi týždeň pred jej realizáciou, bol na chate jeho brat s rodinou a malým dieťaťom, preto
spochybňuje postup polície. V prípravnom konaní sa priznal iba fiktívne na radu vtedajšieho obhajcu,
aby predišiel vzatiu do väzby. Postupoval tak podľa prípadu istého obvineného sudcu, u ktorého boli tiež
nájdené zbrane, ktorý sa tiež iba fiktívne priznal a doteraz vykonáva funkciu sudcu. O tom, že išlo len
o vymyslené priznanie svedčí skutočnosť, že deti pána Z., ktorý bol pôvodným vlastníkom domu, kde

podľa priznania obžalovaného mali byť zbrane nájdené, vypovedali, že ich otec nikdy žiadne zbrane
nevlastnil.

Samosudca (v snahe zachovať kontradiktórnosť konania) upozornil prokurátora (strana 4. zápisnice
HP 26.05.2017) na obsah uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/18/2016, ale aj sp. zn.

10To/7/2014, pričom poukázal na povinnosť odstraňovať rozpory vo výpovedi obžalovaného na hlavnom
pojednávaní a umožnil mu ako procesnej strane, naplniť obsah tohto uznesenia odvolacieho súdu.
Prokurátor na to reagoval: „Neviem akým spôsobom mám odstraňovať rozpory v jeho výpovedí a to
sa pýtam súdu, je jedno či okresného súdu, krajského súdu, alebo najvyššieho súdu, keď obžalovanýmá právo aj klamstvom vysvetľovať rozpory vo svojich výpovediach a tak preukazovať svoju nevinu. A
povedal, že to v minulosti aj využil.“

Samosudca teda aj bez návrhu prokurátora (v súlade s pokynom odvolacieho súdu) postupom podľa
§ 264 ods. 1, ods. 2 TP, predložil obžalovanému jeho skoršiu výpoveď tým, že ju prečítal. Samosudca
prečítal zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa 11.07.2010 a umožnil obžalovanému vyjadriť sa k
prečítanej zápisnici. Obžalovaný sa stotožnil s obsahom výpovede, ktorá mu bola prečítaná, pretože je
obsahovo totožná s tým, čo uvádzal na hlavnom pojednávaní.

Následne samosudca predložil obžalovanému jeho skoršiu výpoveď zo dňa 14.07.2010 a požiadal
obžalovaného o vysvetlenie - odstránenie rozporov prečítanej výpovedi. Obžalovaný uviedol, že si
vymyslelfiktívneveciatozdôvodu,abyhosudcapreprípravnékonanienevzaldoväzby.Užzuznesenia
o vznesení obvinenia pochopil, že polícia jedná účelovo, pretože medzi zbraňami bol uvádzaný aj
samopal, o ktorom polícia musela vedieť, že bol nefunkčný. Na otázku prokurátora odpovedal, že vtedy

svoje fiktívne priznanie považoval za takú okolnosť, na základe ktorej ho sudca pre prípravné konanie
nevezme do väzby a prepustí na slobodu.

Samosudca v súlade s pokynom krajského súdu zisťoval, aký osobný vzťah je medzi obžalovaným a O.
M., O. M.. Obžalovaný odpovedal, že boli to kamaráti, s ktorými sa v dnešnej dobe nestretáva. O. M.

pracuje asi v V. a o M. nemám vedomosť. O. M. bol jeho zamestnancom. S O. A. nemal nejaký výrazný
vzťah. Po prečítaní správy Okresného súdu Stará Ľubovňa (čl. 409 - 429 s obžalobou sp. zn. A. XX/
XX), obžalovaný sa vyjadril tak, že vzhľadom na to, že nejde o právoplatne skončenú vec, nechce sa
vyjadrovať k osobe O. M., mohla by sa narušiť obhajoba k danej veci.

Boli vykonané výsluchy všetkých svedkov navrhnutých procesnými stranami a podľa § 263 ods. 3 písm.
a) TP, boli prečítané výpovede svedkov O. M., S. L. V. C. A..

Z vypočutých svedkov iba dvaja mali vedomosť o tom, že na chate sú zbrane - svedok O. A. uviedol, že
W. A. a jeho brat chodievali na chatu do Z., pričom ich spoločný známy, ktorého poznal pod prezývkou

Ď., ho raz pozval na chatu na víkend. Keď tam prišiel, W. A. ani jeho brat tam s nimi neboli, no bola tam
s Ď. dámska spoločnosť. Po nejakom čase mu Ď. X.kázal v taške zbrane, z ktorých spoznal samopal
vzor č. 58, spomína si, že tam bola aj nejaká poľovnícka puška a dve starodávne pištole a krátka strelná
zbraň pištoľ. Ď. mu povedal, že tie zbrane priniesol na chatu on a že sú to znefunkčnené atrapy. Svedok
sa až neskôr dozvedel, že spomínaný muž sa volal M. H., ktorý neskôr zahynul tragicky pri autonehode.

SvedokO.M.vprípravnomkonaníuviedol,ževroku2010asivmesiaciaprílalebomájišielspolusO.M.
V. H. na chatu na víkend. H. (t. č. nebohý) mu ukázal zbrane a povedal, že ich priniesol v čase, keď tam
bol naposledy s O. A., pričom W. A. o tom nevedel. H. mu povedal, že tie zbrane odnesie z chaty preč.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. októbra 2017 samosudca v súlade s ustanovením § 253
ods. 2 TP, poveril prokurátora prečítaním listinných dôkazov, ktoré navrhuje na hlavnom pojednávaní
vykonať. Prokurátor na to reagoval tak, že znalecké posudky a odborné stanovisko už boli prečítané na
hlavnom pojednávaní dňa 26.05.2017 a „listinné dôkazy navrhované neboli“.

Samosudca poukazujúc na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/18/2016
zo dňa 02.11.2016 strana 4, podľa ktorého je súd povinný vykonať dôkaz aj keď ho procesné strany
nenavrhli, pričom výslovne odvolací súd poukázal na zápisnicu o domovej prehliadke, rešpektujúc
ustanovenie § 327 ods. 1 TP, samosudca aj bez návrhu prokurátora prečítal zápisnicu o domovej
prehliadke.

K zákonnosti vykonaného dôkazu - domovej prehliadky - bolo na návrh obžalovaného vykonané
dokazovanie výsluchom svedka L.. O. O., ktorý ako príslušník PZ vykonával domovú prehliadku dňa
11.07.2010, pri ktorej mali byť nájdené zbrane v obci Z.I.. Svedok vypovedal, že v tom čase pracoval
som na oddelení ekonomickej kriminality OR PZ Humenné. Bolo mu bolo uložené vykonať domovú

prehliadku v obci Z.. Pamätal si, že príkaz na domovú prehliadku už bol k dispozícii, on teda podnet
pre jej vydanie nevydával. Túto vec riešil vyšetrovateľ, ktorému vec bola pridelená. Vo výpovedi popísal
spôsob, akým bola domová prehliadka vykonávaná. Na otázku obvineného, či sa pri výkone domovejprehliadky priznával k trestnej činnosti, svedok odpovedal, že nie, lebo obvinený stále tvrdil, že s tým
nemá nič spoločné a že je na chate len hosť.

Na ďalšiu otázku obžalovaného, či by polícia vykonala domovú prehliadku v ten deň, aj keby sa on
nezdržiaval na chate, svedok nevedel odpovedať, pretože o momente, kedy sa domová prehliadka
vykoná rozhodol vyšetrovateľ.

Obžalovaný na vyjadril sa k výpovedi svedka tak, že zdôraznil, že osemnásť dní od vydania príkazu na

domovú prehliadku sa čakalo účelovo na jeho osobu, kedy vstúpi do chaty. Polícia musela vedieť, že
týždeň predtým sa na chate nachádzal jeho brat s rodinou. Polícii nešlo o zdravie rodiny jeho brata, ak
vedeli, že sú tam zbrane a zrejme by čakali aj pol roka, pokiaľ by do chaty nevstúpil on. Polícia podľa
obžalovaného postupovala účelovo.

Pri hodnotení zákonnosti postupu polície pri vykonaní domovej prehliadky súd uvádza, že sa čiastočne

stotožňuje s výhradami obžalovaného a dodáva:
Podľa § 100 ods. 1 TP, nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred začatím
trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. V
neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu
pre prípravné konanie urobiť predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, v

ktorého obvode sa má prehliadka vykonať. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a
musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedie opis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej
prehliadke, ak je známa. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to nie je
možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.

Podľa § 100 ods. 2 TP, domovú prehliadku bez meškania vykoná orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho
príkaz policajt.

Okresný súd považuje spôsob, akým polícia vyčkávala s vykonaním domovej prehliadky až do času,
kedy na chatu príde „záujmová“ osoba (obvinený) za neprípustný - najmä pre nebezpečnú povahu vecí,

ktoré mali byť prehliadkou chaty nájdené. Je predsa rozdiel, ak majú byť prehliadkou nájdené listinné
dôkazy, alebo ak majú byť nájdené strelné zbrane. Navyše, ak je chata navštevovaná rôznymi osobami
v čase, kedy je dôvodné podozrenie na to, že v chate sú zbrane a dokonca v čase, kedy bol príkaz na
vykonanie domovej prehliadky už vydaný.

Príkaz na domovú prehliadku predsa nemôže mať neobmedzenú platnosť - práve preto, aby sa predišlo
„výkladovým“ problémom pri interpretácii slovného spojenia „bez meškania“ mal by orgán vydávajúci
príkaz na domovú prehliadku vo výroku príkazu určiť deň dokedy musí byť prehliadka vykonaná.

Príkaz na domovú prehliadku bol vydaný dňa 23.6.2010 (čl. 65). Domová prehliadka bola na základe

tohto príkazu vykonaná až dňa 11.07.2010 - teda osemnásty deň od vydania príkazu. Okresný súd už
v odôvodnení v poradí druhého oslobodzujúceho rozsudku (str. 11) naznačil pochybnosti o zákonnosti
takto získaného dôkazu, najmä, či domová prehliadka bola realizovaná v lehote uvedenej v príkaze na
jej vykonanie, ako aj v lehote uvedenej v Trestnom poriadku v ustanovení § 100 ods. 2 TP - teda bez
meškania.

Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd však už v odôvodnení v poradí prvého zrušujúceho uznesenia
č. k. 10To 7/2014-390 zo dňa 10.12.2014 na strane 3, poukazuje na zápisnicu o domovej prehliadke,
ako na dôkaz predstavujúci podklad pre uznanie viny „osoby, ktorá chatu pravidelne užívala“. Povinnosť
vykonať dokazovanie prečítaním zápisnice o vykonaní domovej prehliadky aj bez návrhu prokurátora

uložil odvolací súd okresnému súdu aj v poradí druhom zrušujúcom uznesení č. k. 10To 18/2016-574
zo dňa 2.11.2016 na strane 4.

Ak by súdy konštatovali, že domová prehliadka bola vykonaná v rozpore so zákonom, na základe
teórie plodov z otráveného stromu (neprípustnosť sa nevzťahuje len na nezákonne získané dôkazy,

neprípustné sú aj akékoľvek iné dôkazy, ktoré boli získané na základe informácií získaných protiprávne
- teda dôkazy, ktoré boli získané nepriamo zo zdroja, ktorý bol otrávený), by súd aj po tretíkrát rozhodol
o oslobodení obžalovaného spod obžaloby.Bolo vykonané dokazovanie prečítaním znaleckých posudkov: znalecký posudok Kriminalistického
a expertízneho ústavu č. A.-XXXX/KEU-G.-I.-XXXX (čl. 96), znalecký posudok Kriminalistického a
expertízneho ústavu č. A.-XXXX/KEU-G.-I.-XXXX (čl. 98) a odborného vyjadrenia (čl. 102c).

Súd uznal obžalovaného za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe základe jeho priznania v
prípravnom konaní pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie dňa 14.07.2010, kedy zbrane
podrobne popísal „bola tam tá veľká puška v uznesení označená ako guľovnica, malá krátka zbraň -
krátka guľová zbraň, krátka perkusná zbraň a tie náboje uvedené v uznesení“. Obvinený uviedol, že

tieto zbrane našiel v rodinnom dome nebohého pána Z. S. G. na povale, keď začal s rekonštrukciou
domu. Vo výpovedi ďalej uvádzal, že vedel o tzv. zbraňovej amnestii a preto chcel tieto zbrane polícii
odovzdať, no nie v G., kde má zlú povesť a mohol by mať z toho problém, preto sa rozhodol, že ich
odnesie na chatu v obci Z.. Zmýlil si termín, dokedy bolo možné nelegálne držané zbrane odovzdať v
rámci tzv. zbraňovej amnestie, preto ich po uplynutí tohto termínu neodovzdal. V ďalšej časti výpovede
(čl. 45) uviedol, že od kedy na túto chatu priviezol zbrane, tak tam nikto nebol okrem jeho mamy a brata,

ktorí tam boli týždeň pred jeho zadržaním. Takto nepriamo aj určil obdobie počas, ktorého sa zbrane
na chate nachádzali s jeho vedomím - poznámka súdu.

Z obsahu výpovede obvineného vyplýva, že skutok priznal a žiadal prokurátora o konanie o dohode o
vine a treste (čl. 43).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vysvetlil odlišný obsah svojich výpovedí tým, že v prípravnom
konaní sa priznal iba fiktívne na radu vtedajšieho obhajcu, aby predišiel vzatiu do väzby. Súd považuje
vysvetlenie za účelové, nakoľko sám v prípravnom konaní zbrane popísal a určil aj obdobie počas,
ktorého sa zbrane na chate nachádzali s jeho vedomím.

Podkladom pre rozhodnutie súdu o vine obvineného sú aj závery znaleckého posudku Kriminalistického
a expertízneho ústavu č. A.-XXXX/KEU-G.-I.-XXXX (čl. 98), z ktorých plynie, že nájdené zbrane sú
spôsobilé streľby - s výnimkou samopalu vzor č. 58 a že ide o zbrane v zmysle zákona o strelných
zbraniach a streliva č. 190/2003 Z. z., držba ktorých podlieha ohlasovacej a evidenčnej povinnosti podľa

citovaného zákona.

Súd považuje za preukázané, že obžalovaný W.V. A.I.I.G. naplnil znaky skutkovej podstaty zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
pretože bez potrebného povolenia držal strelivo a strelnú zbraň.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ),
najmävustanoveníodseku4,podľaktoréhopriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa správy o povesti vypracovanej Obcou Z. sa v mieste bydliska nezdržiava a nie sú o ňom známe
žiadne okolnosti. Podľa odpisu registra trestov obžalovaný bol odsúdený na súhrnný nepodmienečný
trest na tri roky a šesť mesiacov rozsudkom Okresného súdu Košice 2 sp. zn. 4T 63/2006, z výkonu
ktorého bol podmienečne prepustený 3.7.2007 - v skúšobnej dobe sa osvedčil.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. Trestná
sadzba pri zločine nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2
Trestného zákona je pri odňatí slobody tri až osem rokov.

V prejednávanej veci súd vyslovuje záver, že prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti pred
ním je možné dosiahnuť aj (len) hrozbou výkonu trestu odňatia osobnej slobody, preto súd uložil
obžalovanému trest odňatia slobody na tri roky, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu
v trvaní dvoch rokov. Súd uložil obžalovanému aj probačný dohľad počas plynutia skúšobnej doby
a povinnosť ako súčasť probačného dohľadu podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným

úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Okresný súd považuje za nevyhnutné upozorniť na opakovanú pasivitu prokurátora pri dokazovaní
skutku najdôležitejšími dôkazmi svedčiacimi o vine obžalovaného - prokurátor tak, ako na hlavnompojednávaní, ktoré predchádzalo v poradí druhému oslobodzujúcemu rozsudku, ani na tomto hlavnom
pojednávaní nenavrhol vykonať listinný dôkaz prečítaním zápisnice o vykonaní domovej prehliadky, a
nenavrhol ani odstraňovať rozpory vo výpovediach obvineného (v prípravnom konaní sa priznal) - je

pravdou, že takéto návrhy na dokazovanie ani podávať nemusel, pretože okresnému súdu tieto dôkazy
prikázal vykonať Krajský súd v Prešove (odvolací súd) aj bez návrhu prokurátora.

Prokurátor v obžalobe navrhol uložiť trest prepadnutia veci:1 kus opakovacej strelnej palnej zbrane a
to taliansky perkusný revolver zn. F. LLIPIETTA, kalibru 44 (11,5 mm), výrobného čísla 470988, 1 kus

krátkej strelnej palnej zbrane a to maďarská samonabíjacia pištoľa zn. Fég, model PA/63, kalibru 9 mm
Makarov výrobného čísla HB 7270, 1 kus nábojnica, 1 kus textilné puzdro, 1 kus zásobník, 8 kusov
nábojníc.

Vlastnícke právo k veciam možno platne nadobudnúť len v súlade so zákonom. V konaní nebolo
preukázané vlastnícke právo obžalovaného k veciam uvedeným vo výroku, ktorým bolo uložené

ochranné opatrenie - obžalovaný tvrdil, že zbrane našiel a nevedel komu patria.

Nakoľko trest prepadnutia veci možno uložiť iba ak ide o vec patriacu páchateľovi (§ 60 ods. 5 TZ) a v
konaní nebolo preukázané, že tieto veci patria W. A., preto súd rozhodol o uložení ochranného opatrenia
- zhabanie veci podľa § 83 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, pretože to vyžaduje bezpečnosť ľudí.

Skutočnosť, že vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát, plynie priamo zo zákona (§ 83 ods. 2 TZ), preto
súd o tejto okolnosti osobitným výrokom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže
podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať
pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku

rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.