Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. marec 2018

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316204961
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2018:5316204961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdČadcasudkyňouMgr.LýdiouStehurovouvprávnejvecižalobcuIntrumJustitiaSlovakias.r.

o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
so sídlom advokátskej kancelárie Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanej N. Č., nar. XX.XX.XXXX, X.
M. XXXX, C. G. C. o zaplatenie 579,15 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou zo dňa 20.6.2016, doručenou súdu dňa 23.6.2016, domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatením sumy 579,15 € s úrokom z omeškania vo výške 8,15 €

ročne zo sumy 579,15 € od 14.7.2014 do zaplatenia a náhradou trov tohto sporového konania, a to z
titulu 13 neuhradených splátok úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanej na základe zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.7.2007 právnym predchodcom žalobcu - Všeobecnou
úverovou bankou, a. s. (ďalej len VÚB), ktorý tieto nároky zmluvou z 24. septembra 2014 postúpil na
žalobcu.

2. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená dňa 15.1.2018, sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 297 písm. b) C.s.p.. Rozsudok verejne
vyhlásil bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote.
Sporové strany na verejnom vyhlásení rozsudku prítomné neboli.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov: zmluvy o
poskytnurí flexipôžičky čl.4, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a. s. čl. 7, tabuľkovým

výpisom čl. 9 - 13, oznámením o postúpení pohľadávky čl. 14, podacím hárkom čl. 15 a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci.

5. Predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. a žalovaná uzavreli dňa 13.7.2007 zmluvu o
poskytnutí flexipôžičky reg. číslo XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
bezúčelový úver vo výške 2 456,35 € (74 000 Sk), ktorý sa zaviazala uhradiť formou 84 splátok po 44,55
€ (1 342,19 Sk). Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,9 % a RPMN stanovená vo výške 15,59

€ pri celkových nákladoch žalovanej 3 903,05 € (117 583,35 Sk). K čerpaniu úveru vo výške
2 456,35 € došlo dňa 13.7.2007. Žalobkyňa svoju povinnosť platiť splátky úveru porušila, úver splácať
prestala. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie splátky č. 72 až splátky č. 84, spolu v sume 579,15
€ (13 splátok po 44,55 €), ktorú žalovaná neuhradila a s ktorou je od 14.7.2014 v omeškaní. Tentonárok uplatňuje žalobca titulom postúpenia pohľadávky z veriteľa žalovanej, ktoré žalovanej oznámil
predchodca žalobcu (VÚB a. s.) oznámením zo dňa 8.10.2014, ku ktorému pripojil poštový hárok, ktorým
preukazuje jeho doručenie. Z oznámenia vyplýva, že predmetom postúpenia bol zvyšok úveru vo výške

2 532,74 € vyčíslený ku dňu 29.9.2014.
6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. V uvedenom spore súd aplikoval ustanovenia právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy, t.j. ku dňu 13.7.2007, vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii ku dňu postúpenia pohľadávky.
8. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZoSÚ) na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSÚ veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný

účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len zákon o bankách) ak je napriek

písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej

banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil.
Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu (banka) uzavrel so
žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 2 456,35 € (74

000 Sk). Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky veriteľa - banky. V danom prípade
sa tak jednalo o úverový vzťah medzi bankou ako dodávateľom a fyzickou osobou ako spotrebiteľom.
Tento vzťah, ktorý súd kvalifikuje ako spotrebiteľský, bolo potrebné posudzovať v režime Občianskeho
zákonníka, ako aj predpisov špeciálnej úpravy, najmä zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch, zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez ohľadu na to,
že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka,
keďže túto zmluvu uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti so žalovanou - fyzickou osobou ako spotrebiteľom.
S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej
špeciálna právna úprava (v tomto prípade zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako i § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou (Obchodný zákonník) je nevyhnutné
právny vzťah medzi stranami posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných

ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
10. Na to, aby sa niekto stal stranou v spore, nie je potrebné, aby bol účastníkom hmotno-právneho
vzťahu, o ktorý v spore ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
protinemupodanážaloba(vtakomprípadesastávažalovaným).Čivšakbudežalobcavsporeúspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva

a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.
11. Predtým, než súd pristúpil k prejednaniu merita veci (uplatneného nároku zo zmluvy), zaoberal sa

otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu k uplatneniu žalobného nároku. Tú žalobca preukazoval
oznámením jeho predchodcu o postúpení pohľadávky, ktoré adresoval žalovanej. Oznámenie malo byť
odovzdané na poštovú prepravu dňa 10.10.2014. Hoci nebolo jednoznačne preukázané, že sa dostalo
do dispozície žalovanej, žalovaná túto skutočnosť nepoprela.
12. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky,

ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom
treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž
neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27
a nasl. zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy so žalovanou,
ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú

pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu,
ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu
medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom(bankou)
a dlžníkom. Nový veriteľ - postupník totiž už nebude zo zákona povinný takéto obsiahle tajomstvo
zachovávať, keďže nie je bankou; bude napríklad oprávnený či povinný o záležitostiach dlžníka

informovať kohokoľvek. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ
povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Aj zákonodarca pri formulácii
tohto ustanovenia vychádzal z principiálnej nepostupiteľnosti pohľadávky banky podľa všeobecných
predpisov občianskeho práva, ak by neexistovalo špeciálne dovoľujúce ustanovenie. Týmto dovoľujúcim

ustanovením je v danom prípade ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa
ktorého predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu bez súhlasu klienta je, aby bol
ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne
vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni
už citované ust. § 525 ods.1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie

je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom
rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy
o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Účel § 525 Obč. zák. je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka
pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než veriteľa, voči
ktorému pôvodne vznikol. Na rozpor postúpenia s § 525 Obč. zák., ktoré má za následok absolútnu

neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti, a to o to viac, ak ide o právny
vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom
znení).

13.Jepotrebnézdôrazniť,žezáväzkovývzťah,ktorýjepredmetomtohtosporu,jevzťahomzbankového

úveru,ktorýnarozdielodúverov,napr.odnebankovýchspoločností,jeregulovanýajšpeciálnouprávnou
úpravou - zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2
ods. 3 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách podlieha bankovému povoleniu, nad jej činnosťou vykonáva
dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávaťbankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom
podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo
predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe

verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania
alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách). Z výpisu z obchodného registra, ako i z
úradnej činnosti, je súdu známe, že žalobca nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o
bankách, čo v konečnom dôsledku znamená, že nemôže spravovať takzvaný živý bankový úver, vrátane
odstúpenia od zmluvy, či vyhlásenia mimoriadnej splatnosti takého úveru (ku ktorým v danom prípade

ani nedošlo).

14. Nesporné v danom prípade bolo, že na žalobcu bola postupovaná pohľadávka z bankového úveru,
preto postúpenie pohľadávky z banky na „inú osobu“ (a to aj osobu, ktorá nie je bankou) bolo možné
realizovať len v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách účinného v znení v čase postúpenia. V prípade
bankových úverov § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením

ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru. Hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje
písomnú výzvu zo strany banky adresovanú jej klientovi, ktorý je nepretržite, dlhšie ako 90 kalendárnych
dní, v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku. Táto výzva je potom jedným zo
zákonných predpokladov platného postúpenia pohľadávky z banky na inú osobu.

15. Pokiaľ § 92 ods. 8 Zákona o bankách v rozhodnom znení umožňoval banke postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou za predpokladu doručenia písomnej výzvy
klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, je zrejmé, že touto
právnou úpravou mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s

ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver
vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca
zdôrazňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v
omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť
nesplácaný zročný dlh. Pripustením opačnej argumentácie by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že

banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v
porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť
nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách
a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného
vzťahu s bankou neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom.

16. Uvedené ustanovenie § 92 ods. 7 zákona o bankách by malo banku motivovať k tomu, aby podnikla
určité kroky smerujúce k ukončeniu zmluvného vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a
nemala by počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úrok z
omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky potom nespĺňa

požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti
dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy
dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať, prípadne od nej
odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. Banka v danom prípade túto možnosť
zrejme nevyužila (k opaku nebol produkovaný žiadny dôkaz) a žalobcovi postúpila pohľadávku bez

toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. aby zmluvný vzťah zanikol inak (výpoveďou,
či odstúpením od zmluvy). Preto nie je možné urobiť záver o tom, že predmetný úver bol ku dňu
postúpenia splatný. Naopak, je zrejmé, že bol postupovaný dlh, ktorý ešte splatným nebol. Splatnými sa
do postúpenia mohli stať len jednotlivé splátky úveru, s ktorými bola žalovaná v omeškaní (o uvedenom
svedčí aj obsah žaloby, z ktorého vyplýva, že žalobca žaluje jednotlivé dlžné splátky - v poradí 72. až

84. splátku).

17. Žalobca v priebehu sporu nedoručil žiadnu výzvu, v ktorej by žalovanú upozornil na jej omeškanie,
vyzvaljukúhradedlžnejsumy(vrátanejejšpecifikácieačasuomeškania),vzmysle§92ods.8Zákonao
bankách. Nebolo preukázané, s akou časťou dlhu a ako dlho bola žalovaná v omeškaní s plnením svojho

záväzku, ani to, že žalovaná o rozsahu svojho nesplneného záväzku v čase pred postúpením, najneskôr
v čase samotného postúpenia, vedela. Žalobca nedoručil ani výzvu, v ktorej by jeho predchodca
žalovanú zároveň upozornil na možnosť mimoriadneho zosplatnenia, resp. na výpoveď, či odstúpenieod zmluvy a pod. Podľa názoru súdu dlžník má byť veriteľom upozornený na to, že ak svoj dlh (resp. jeho
časť) nesplní, veriteľ svoju pohľadávku postúpi. Zároveň tak má urobiť len vo vzťahu k splatnej časti dlhu.

18. Pokiaľ teda banka v danom prípade postúpila žalobcovi pohľadávku z úveru žalovanej, postupovala
v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože jednak je zrejmé, že predmetom postúpenia bol
živý úver - splátky ešte nie splatné, keďže ku dňu postúpenia nebol úver mimoriadne zosplatnený, a
jednak absentuje akákoľvek výzva banky voči žalovanej na úhradu omeškanej časti dlhu s prípadným
upozornením na následky jej nesplatenia. Banka teda podľa názoru súdu nebola oprávnená postúpiť

pohľadávku z úveru, vrátane úrokov, na žalobcu ako nebankový subjekt.

19. Možno teda uzavrieť, že žalobca nedokázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Všeobecnej
úverovej banky, a.s. voči žalovanej naňho postúpená, boli podmienky postúpenia splnené. Žalobca
nepreukázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho nemožno považovať postúpenie za platné a

žalobcu za majiteľa (veriteľa) pohľadávky, teda za aktívne legitimovaného na jej uplatňovanie pred
súdom. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. O nároku na náhradu trov tohto sporu súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p., podľa úspechu v spore. V tomto spore bola úspešná žalovaná, vzniklo jej právo na náhradu

trov sporového konania voči neúspešnému žalobcovi. Vychádzajúc však z obsahu spisového materiálu,
z ktorého je zrejmé, že v tomto spore jej žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na
Okresný súd v Čadci.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová
značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie
musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.