Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 9Csp/159/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206551
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317206551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: D. K., nar. X.X.XXXX, H. XXXX/XX,
XXX XX J., v konaní o zaplatenie 895,69 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súde dňa 8.6.2017 sa žalobca domáhal zaplatenia 895,69 eur spolu s úrokom
vo výške 28% p.a. zo sumy 895,69 eur od 26.5.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 4.7.2012 Zmluvu č. XXXXXXXXXX.
Na základe Zmluvy žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet č. J.. Podľa príslušných ustanovení
Zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom
žalovaný sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámil, čo potvrdil svojím podpisom. Podľa
príslušných ustanovení Zmluvy je banka (žalobca) oprávnená za poskytovanie produktov a služieb
účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníku poplatkov. Vzhľadom na
porušenie zmluvy zo strany žalovaného tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške

žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet, účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na
ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 25.5.2017 internetovú účtovnú
transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. V
súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 895,69 eur (nepovolené
prečerpanie účtu) úročená úrokom 28% p.a. a to až do vyplatenia celej pohľadávky.

3. S poukazom na ust. § 297 Civilného sporového poriadku, súd vo veci rozhodol na základe

predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu od 16.8.2017 do
23.8.2017. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

4. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby zo dňa 5.6.2017 a jej prílohami, a to zmluvou o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, všeobecnými obchodnými podmienkami, úrokovými
sadzbami produktov, sadzobníkom poplatkov, výpismi z účtu a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 4.7.2012 „Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb“, predmetom ktorej bolo zriadenie osobného účtu žalovanému.6. Zmluva odkazuje (bod IV. Záverečné ustanovenia) na Všeobecné obchodné podmienky Prima
banka Slovensko, a.s., podľa ktorých bodu 3.3.1 Osobný účet - Banka vedie bežné účty s produktovým
označením „Osobný účet“. Tento druh bežného účtu vedie banka iba fyzickým osobám - spotrebiteľom

nad18rokovveku.Poprivedeníbežnéhoúčtuposkytujebankamajiteľoviúčturôznedoplnkovébankové
produkty a služby určené bankou, ktorých rozsah a podmienky a ich zmeny sú predmetom zverejnenia.
Majiteľ účtu nesmie bežný účet využívať pre účely výkonu podnikateľskej činnosti. Úroky sú účtované
mesačne.

7. Podľa bodu 3.12 Nepovolené prečerpanie - Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom
platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi
bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.
Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu
nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobru nepovoleného

prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku
sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť.

8. Podľa žalobcom predložených „Úrokových sadzieb produktov“ je úrok pri nepovolenom prečerpaní

28,00% ročne.

9. Žalobca v žalobe uviedol, že suma 895,69 eur predstavuje nepovolené prečerpanie účtu.

10. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od

určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

11. Vzhľadom na predmet podnikania žalobcu ako banky (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), súd
na daný zmluvný vzťah aplikoval aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, majúc za to, že žalovaný
má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), keď pri uzatváraní zmluvy nekonal

ako podnikateľ.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v súlade s článkom 4. ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - „ hodnotenie nekalej povahy

podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na
jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto
podmienky sú zrozumiteľné“ , keďže je jeho transpozíciou.

14. Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti)

za vedľajšie plnenie a bez obmedzenia vtedy, ak podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené
zrozumiteľne.

15. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom
zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa

ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje
nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a

zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.

16. Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasnýma zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom.
Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť
podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania.

17. Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok.
Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné obchodné podmienky uplatniť,
avšak takáto aplikácia má nielen formálne obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť,
že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv

majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technickéhoavysvetľujúcehocharakteru,naopaknesmúslúžiťktomu,abydonichčastovneprehľadnej,
zložite formulovanej a malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre
spotrebiteľa nevýhodné, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak
i napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno
priznať právnu ochranu.

18. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb nevyplýva, že rôzne poplatky
účtované bankou budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. V zmluve je
uvedené (čl. IV. ods. 2), že za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky
podľa Sadzobníka poplatkov a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu. Avšak spotrebiteľ nebol

priamo v zmluve upozornený, že sa takýmto spôsobom môže dostať do nepovoleného prečerpania.
Z hľadiska transparentnosti zmluvy mala byť táto skutočnosť osobitne zvýraznená priamo v zmluve
(nie napr. len v Obchodných podmienkach), pretože aj spotrebiteľ, ktorý má na účte nulový zostatok a
účet nevyužíva sa časom dostane do nepovoleného prečerpania úročeného značným úrokom, čo súd
považuje za neprípustné obohacovanie zo strany banky.

19. Súd má teda za to, že v prípade poplatkov za poskytovaný balík služieb, by pri omeškaní s
ich splatnosťou patrili žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Súd sa však nemôže stotožniť s tým,
že takýmto spôsobom vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje
vysokým úrokom vo výške 28 % ročne, napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme

napr. úveru neposkytuje. Takáto zmluvná podmienka je teda v neprospech klienta - spotrebiteľa hrubo
nerovnovážna a preto neplatná a to aj napriek tomu, že v § 53 Občianskeho zákonníka uvedená nebola,
keďže tam uvedený výpočet je len demonštratívny.

20. Vyššie uvedenému záveru v súčasnom znení Občianskeho zákonníka korešponduje už výslovne

§ 53 ods. 4 písm. v), podľa ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ
nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve
alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

21. Úroky vo výške 28 % p.a. - tzv. debetné úroky súd nepriznal z vyššie uvedených dôvodov.

22. Pokiaľ ide o poplatky za upomienky a výzvy, súd ich nepriznal z nasledujúcich dôvodov.

23.Žalobcanepreukázalzmluvnédojednaniestránopovinnostižalovanéhoplatiťúrokyapoplatky,ktoré

boli vykonávané na ťarchu bežného účtu ako aj ich výšku. Od spotrebiteľa totiž nie je možné požadovať
poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.

24. Súd má tiež za to, že pre výšku týchto poplatkov tieto poplatky sú v rozpore s dobrými mravmi, tieto
poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich hlavným cieľom je zvyšovanie zisku žalobcu.

Poplatkom nezodpovedná reálne protiplnenie. Zároveň žalobca nepreukázal (ale ani len netvrdil v
žalobe, kedy boli upomienky a výzva a či boli a akým spôsobom zasielané spotrebiteľovi) doručenie
týchto výziev, ktoré si účtoval. S poukazom na ust. § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností
nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Bolo povinnosťou žalobcu v žalobe tvrdiť a uviesť aké
upomienky si účtuje a kedy a kým spôsobom ich zasielal žalovanému a následne aj tieto skutočnosti

preukázať. Uplatnenie si sumy vo výške upomienky vo výpise z účtu neznamená, že tieto upomienky
a výzvy boli zaslané žalovanému. Zároveň s poukazom na ust. § 295 CSP súd môže vykonať dôkazy
v spotrebiteľských sporoch iba v prospech spotrebiteľa, preto súd nie je oprávnený vyzývať žalobcu
veriteľa, na predloženie týchto dôkazov.25. Súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 9C/113/2015-51 zo dňa 15.10.2015,
ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove sp. zn. 21Co/10/2016 zo dňa 24.11.2016, a ktorým súd

vyhlásil zmluvnú podmienku uvedenú v bode 3.12 VOP Prima banky a.s. za neplatnú pre neprijateľnosť.
KrajskýsúdvPrešove vbode20svojhorozhodnutiauvádza,žesúdprvejinštanciesprávnekonštatoval,
že uplatnený úrok žalobcu vo výške 28 % ročne pri nepovolenom prečerpaní má povahu neprijateľnej
zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, keďže išlo o formulárovú
zmluvu s vopred určenými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny zo strany žalovanej.

26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,

pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

32. Keďže nepovolené prečerpanie účtu bolo vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka, súd
vyhodnotil nárok žalobcu z titulu nepovoleného prečerpania ako bezdôvodné obohatenie, nemôže
žalobca ani v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním uplatňovať poplatky, resp. zmluvné úroky.
Žalobcovi vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka.

33. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

34. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

35. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v
dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe.

36. V prejednávanom prípade má nárok žalobca na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v

spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia
sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor
bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, akoaj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

37. Ako je zrejmé z predložených výpisov z účtu, naposledy dňa 20.06.2014 bola z účtu vykonaná
splátka úveru vo výške 22,75 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi vznikol v predmetnej veci
iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby
bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému
obohateniu a kto obohatenie získal. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba
v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnej veci došlo k poslednému bezdôvodnému
obohateniu zo strany žalovaného dňa 20.06.2014, kedy bola zaplatená splátka úveru. Dvojročná
subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 21.06.2014 a uplynula najneskôr dňa 21.06.2016.
Keďže žalobu žalobca podal na súde až dňa 08.06.2017, uplatnil nárok až po uplynutí subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby. Súd vzhľadom na uvedené žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

38. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p., podľa
ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v
tomto konaní úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však
žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.