Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/371/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209808
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5614209808.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a
členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnka 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému 1/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. X., P. XXX/XX, žalovanej 2/ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, P. a žalovanému 3/

Mgr. B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Y. XX, o zaplatenie 7.248,15 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 8C/7/2015-238 zo dňa 22.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo vzťahu k žalovanej 2/ konanie zastavil a štátu
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 2/ v plnom rozsahu ako odvolaním strán sporu
nenapadnutom, p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý.

V ostatnej časti rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovaným 1/ a 3/ uložil zaplatiť žalobcovi 3.453,75 eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.154,96 eur od 26.02.2013 do zaplatenia
v splátkach po 100 eur mesačne, splatných vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca, so splatnosťou

prvej splátky právoplatnosťou tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok s tým, že plnením jedného
žalovaného zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol, voči žalovanej 2/ konanie zastavil. Žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. Znalkyni
PaeDr. Erike Strakovej priznal znalečné vo výške určenej samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. Štátu priznal náhradu trov konania voči žalovanej 2/ v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Z

vykonaného dokazovania prvoinštančný súd považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu
uzatvoril 17.03.2006 so žalovanými 1/ a 2/ zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol
úver vo výške 8.298,48 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v pravidelných 119-tich mesačných
splátkach počnúc prvou splátkou dňa 20.04.2006 a všetkých nasledujúcich splátok splatných vždy
k 20. dňu v mesiaci vo výške 115,05 eur. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.02.2016,
ročná percentuálna miera nákladov 5,26 %, úver bol úročený fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti

vo výške 10,50 % ročne. Mimoriadnu splatnosť úveru právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu
25.02.2013. Zmluva o splátkovom úvere bola zabezpečená dohodou o ručení, ktorú právny predchodca
žalobcu uzatvoril 17.03.2006 so žalovaným 3/. Z výpisu z úverového účtu bol preukázané, že na
predmetný úver bola celkovo uhradená suma 5.143,52 eur. Znaleckým posudkom zo dňa 03.01.2017
bolo konštatované, že podpis žalovanej 2/ na zmluve o splátkovom úvere zo dňa 17.03.2006 nie je
jej pravým podpisom. Na podklade tohto žalobca žalobu vo vzťahu k žalovanej 2/ zobral v celom

rozsahu späť a žiadal voči nej konanie zastaviť. Právny vzťah medzi stranami sporu súd posudzoval
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Z obsahu úverovejzmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu, ktorej text aj obchodné podmienky ako súčasť zmluvy mal
právny predchodca žalobcu vopred pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa
žalovaných 1/, 2/, ktorí obsah zmluvy ani všeobecné obchodné podmienky nemohli reálne ovplyvniť.

Mohli ich buď prijať ako celok, alebo odmietnuť. Preskúmaním úverovej zmluvy dospel k záveru,
že neobsahovala viaceré náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, najmä výšku, počet, termíny splátok nielen istiny, ale aj úrokov a iných
poplatkov, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných

v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery za príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva
neobsahovala viaceré podstatné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 2
písm. d), j), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom čo i len absencia jednej z nich spôsobuje,
že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na podklade toho žalobcovi vznikol
nárok len na rozdiel medzi poskytnutou čiastkou úveru a doteraz uhradenou čiastkou. Pokiaľ žalobca

poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15 uviedol, že vzhľadom na explicitné znenie
zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. 2 písm. i) ) nemožno prijať výklad formulovaný žalobcom.
Išlo by totiž o výklad cotra legem. Záväzok zmluvného vzťahu bol zabezpečený ručiteľským záväzkom
žalovaného 3/, ktorému ako ručiteľovi vyplýva spoločný záväzok so žalovaným 1/. Právny predchodca
žalobcu neúspešne vyzývali žalovaných k úhrade dlhu, na základe čoho je žalobca oprávnený domáhať

sa jeho splnenia i voči ručiteľovi podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z výšky
poskytnutého úveru a sumy uhradenej žalovanými priznal žalobcovi rozdiel vo výške 3.453,75 eur, do
sumy priznanej istiny zahrnuli žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania vyčíslené za obdobie
od 21.12.2010 do 25.02.2013 - kapitalizované na sumu 298,79 eur. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Žalovaní 1/ a 3/ sa s plnením svojho záväzku dostali do omeškania, v nadväznosti na čo priznal i

žalobcom uplatnený a požadovaný úrok z omeškania 26.02.2013 v zmysle požiadavky žalobcu až do
zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania medzi stranami sporu rozhodol podľa pomeru úspechu a
neúspechu, pričom ani z obsahu spisu nezistil, že by žalovaným 1/ a 3/ akékoľvek účelne vynaložené
výdavky v súvislosti s prebiehajúcim sporom vznikli.

2. Proti rozsudku prvoinštančnému súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Namietal, že
rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd posúdil
uplatnený nárok za bezúročný a bez poplatkov pre absentujúci údaj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov napriek tomu, že podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007, zmluvu o spotrebiteľskom úvere bolo možné takto

sankcionovať iba pre absenciu údajov o výške RPMN. K uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere došlo
17.03.2006. Ustanovenie, na základe ktorého sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) je účinné až
od 01.01.2008 na základe novely č. 568/2007 Z.z., ktorou sa menil a doplnil zákon č. 527/2002 Z.z.
o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti.

Taktiež poukazoval na skutočnosť, že úrok, ako i poplatky, sú špecifikované v zmluve v úvodných
ustanoveniach, ktoré sú označené ako základné podmienky, teda rovnako nemožno poukazovať na
ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. a nie je možné sa stotožniť so záverom súdu. Na podporu
uvedeného žalobca poukázal napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.10.2015, sp.zn.
11Co/807/2014. Pre úplnosť uviedol, že pokiaľ súd poukazuje na ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č.

258/2001Z.z.stým,žetátozákonnánáležitosťniejesplnenáasúčasťouzmluvymusíbyťpresnýrozpis,
akáčasťnákladovpripadánaistiny,akánaúrokaakánapoplatky,jehovýkladpredmetnéhoustanovenia
je v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 (rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ C 42/15). Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal
a následne zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok, resp. aby rozsudok prvoinštančného súdu

zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní
a súc viazaný dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

4. Po preskúmaní veci sa odvolací súd stotožnil s námietkou žalobcu o tom, že prvoinštančný súd vec
nesprávne právne posúdil, resp. absenciu náležitostí v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch neposúdil dôsledne v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Ust. § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného do 31.12.2007 sankcionovalo bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
poskytnutý úver iba v tom prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov. Ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. bolo do

zákona zavedené až s účinnosťou od 01.01.2008 na základe novely č. 568/2007 Z.z., ktorou sa mení a
dopĺňazákonč.527/2002odobrovoľnýchdražbáchaodoplnenízákonaSNRč.323/1992Zb.onotároch
anotárskejčinnosti(Notárskyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov.Prvoinštančnýsúdanivdôvodoch
svojho rozhodnutia nevysvetlil, na podklade akých skutkových či právnych dôvodov aplikoval znenie
ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného od 01.01.2008 a bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou

sankcionoval absenciu náležitostí uvedených v ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona v úverovej zmluve
uzatvorenej medzi stranami sporu pred 01.01.2008.

5. V nadväznosti na uvedené neostávalo, než rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, aby prvoinštančný súd buď posúdil nárok žalobcu uplatnený
v konaní podľa právneho predpisu platného v čase uzatvorenia zmluvy, resp. objasnil, na základe akých

skutočností na vec aplikoval právny predpis účinný od 01.01.2008. Bude tiež potrebné, aby ustálil
moment, od ktorého žalovaní prestali úver splácať, resp. uhradili poslednú splátku na úver z hľadiska
posúdenia, či žalobca žalobu na súde podal včas v priebehu plynutia premlčacej lehoty. Pozornosť
zameria i na zistenie, v akej skutočnej výške bol úver žalovanému poskytnutý a či finančná čiastka, ktorú
žalovaný od žalobcu na úver obdržal, nebola znížená o poplatok za poskytnutie úveru. Z tohto pohľadu

posúdi správnosť v zmluve uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov, teda akú výšku úveru žalobca
pre účely RPMN použil.

6. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)