Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316895067
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316895067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu Slovenský plynárenský priemysel,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, pri žalovanej E. V.,
Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XXX, XXX XX A., o zaplatenie 1.113,41,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 5Csp/25/2016-81 zo dňa 11. apríla 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 855,11 eur s ročným úrokom z omeškania 5,05% zo sumy 243,-
Eur od 01.06.2015 do zaplatenia, 5,05% zo sumy 514,11 eur od 01.09.2015 do zaplatenia, zo sumy
81,85 eur od 19.11.2015 do zaplatenia, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 53,60%.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 517 ods. 1 a 2, § 588, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 a
2, § 39, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 17 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.
z. o energetike, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa
21.11.2013 bola medzi účastníkmi konania uzatvorená Zmluva o združenej dodávke plynu pre
odberateľa plynu v domácnosti, ktorej predmetom bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu žalovanej.
Bližšie podmienky zmluvného vzťahu mali byť dohodnuté v Obchodných podmienkach poskytovania
univerzálnej služby pri dodávke plynu pre odberateľov kategórie domácnosť, účinné od 25.05.2013 a v

Cenníku externých služieb a výkonov. Žalobca vyfakturoval žalovanej odobratý plyn faktúrami. Listom
zo dňa 20.05.2015 oznámil žalovanej, že stráca výhodu splátok, pretože dohodnutá splátka nebola
uhradená riadne a včas.4. Súd dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť len čiastočne. V konaní mal za
preukázané rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých zistil, že na základe platne uzatvorenej
Zmluvy o združenej dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, žalobca dodal žalovanej plyn,

ktorý je vyfakturoval. Preto súd v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 838,96,-
Eur. Pretože žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou peňažného dlhu vo výške 838,96,- Eur,
súd priznal žalobcovi úrok z omeškania. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou
ako spotrebiteľskú zmluvu, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie poplatkov za prerušenie dodávky zemného plynu 2x78,53,-
Eur, za obnovenie dodávky plynu 94,24,- Eur, za upomienky 2x3 eurá a zmluvnej pokuty, resp. poplatku
za zrušenie dohody o splátkach vo výške 1 eur. Uviedol, že pri týchto poplatkoch podľa Cenníka
externých služieb a výkonov sa jedná o poplatky za porušenie zmluvy, pričom spotrebiteľ nemá v ďalšom
možnosťvyužívaťslužbypôvodnemuposkytovanéžalobcom.Tedažalovanýakospotrebiteľbolpovinný
platiť sankciu za to, že dodávateľ mu nebude dodávať plyn. Za tieto poplatky nebola žalovanej ako

spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba. Práve naopak, bol jej znemožnený prístup k službám a ďalším
dodávkamzostranyžalobcu.Zuvedenéhodôvoduboltohonázoru,žetakétodojednanieohľadnevyššie
uvedených poplatkov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka

a tento nárok žalobcu považuje za nedôvodný v celom rozsahu. Preto súd žalobu žalobcu v časti týchto
poplatkov zamietol a to aj spolu s úrokmi z omeškania z týchto súm. O trovách konania rozhodol tak, že
v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca (úspech 76,80% žalovanej sumy), ktorému patrí
náhrada trov po odpočítaní jeho neúspechu v konaná od jeho úspechu v konaní.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd v časti žalobu
zamietol. Odvolanie podal z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že suma 78,53 Eur ako poplatok za prerušenie
dodávky zemného plynu a suma 94,24,- Eur ako náklady za vystavenie a zaslanie upomienok vyplýva
z ust. § 59 ods. 1 písm. g) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, ako aj z ust. § 82 ods. 1 písm. g)

zákona č. 251/2012 Z. z., podľa ktorých neoprávneným odberom plynu je odber, ak odberateľ nedodržal
zmluvne dohodnuté podmienky. Poukázal na čl. 4, bod 4.7 obchodných podmienok, podľa ktorých
dodávateľ je oprávnený účtovať odberateľovi cenu za ďalšie služby a výkony súvisiace s dodávkou
plynu, ktoré nie sú zahrnuté v cene za združenú dodávku plynu, ak svojim konaní alebo nekonaním, či
omeškanímvočidodávateľovivyvolaltietoslužby,atopodľacenníkaexternýchslužieb.Taktiežpoukázal

na ďalšie znenie obchodných podmienok, podľa ktorých má odberateľ povinnosť nahradiť dodávateľovi
v zmysle cenníka externých služieb a výkonov platných v čase prerušenia alebo obnovenia dodávky ním
vyfakturované sumy. Poukázal na to, že žalobca ako dodávateľ zemného plynu musí byť zabezpečený
voči odberateľom plynu, ktorí si neplnia svoje zmluvné povinnosti, a to ak žalobca pristúpi k prerušeniu
naodbernommiestenepredstavuježiadnuslužbuvprospechžalovaného.Žalovanýsasvojimpodpisom

oboznámil s cenníkom, ktorého súčasťou boli aj cena za úkony pri prerušení dodávky zemného plynu.
Prerušenie dodávky zemného plynu vykonáva prevádzkovateľ distribučnej siete SPP distribúcia a. s. na
základe požiadavky dodávateľa, teda žalobcu, v prípade, ak odberateľ nezaplatí v súlade so zmluvne
dohodnutými podmienkami faktúru za dodávku plynu. S prerušením dodávky plynu sú logicky splnené
náklady prevádzkovateľa, ktoré predstavujú jeho škodu ako reakciu na konanie žalovaného v rozpore

so zmluvou.

6. K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnychzisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Účelom smernice 93/13 je podľa jej článku 1 ods. 1 je aproximovať zákony, iné právne predpisy
a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených
medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom.

12. Podľa článku 3 ods. 1 tejto smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachstránvzniknutýchnazákladezmluvy,kuškodespotrebiteľa.Článok3ods.3tejtosmernice
uvádza, že „[jej] príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu

považovať za nekalé“. Podľa bodu 1 písm. e) tejto prílohy patria k týmto podmienkam také podmienky,
ktorých zmyslom alebo účinkom je „požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako náhradu“.

13. Článok 4 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje: „Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7,

nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola
zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a
na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“

14. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má toto znenie: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“

15. Článok 7 tejto smernice stanovuje: „1. Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a

subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
[ďalšiemu - neoficiálny preklad] uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“

16. Prostriedky uvedené v odseku 1 zahrňujú ustanovenia, podľa ktorých osoby alebo organizácie

s oprávneným záujmom podľa príslušného vnútroštátneho práva na ochranu spotrebiteľov môžu
požiadať súdy alebo príslušné správne orgány o rozhodnutie, či sú zmluvné podmienky navrhované pre
všeobecné uplatňovanie nekalé, takže môžu uplatniť vhodné a účinné prostriedky k zabráneniu ďalšieho
uplatňovania takých podmienok.

17. Smernica 93/13 sa prebrala do slovenského práva ustanovením § 52 a nasl. zákona č. 40/1964
(ďalej len Občiansky zákonník“).

18. Podľa § 53 ods. 1 tohto zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré v
rozporespožiadavkoudobrejvieryspôsobujúvneprospechspotrebiteľaznačnúnerovnováhuvprávach

a povinnostiach strán. Podľa § 53 ods. 5 uvedeného zákonníka sú také ustanovenia v spotrebiteľských
zmluvách neplatné. Ustanovenie § 53 ods. 4 toho istého zákonníka obsahuje demonštratívny výpočet
neprijateľných podmienok inšpirovaný prílohou smernice 93/13, do ktorého nebola zahrnutá podmienka,ktorej zmyslom alebo účinkom je požiadavka od spotrebiteľa, ktorý neplní svoj záväzok, aby platil
neprimerane vysoké odškodnenie, uvedená v bode 1 písm. e) tejto prílohy.

19. Pokiaľ ide o článok 7 ods. 1 smernice 93/13, tento článok ukladá členským štátom povinnosť
zabezpečiť v ich vnútroštátnych právnych poriadkoch, aby v záujme spotrebiteľov existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili ďalšiemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

20. V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vnútroštátny súd
má posúdiť ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13 a tým
odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, hneď ako je oboznámený
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudok z 1. októbra 2015, ERSTE
Bank Hungary, C-32/14, EU:C:2015:637, bod 41 a citovaná judikatúra).

21. Súdny dvor rozhodol, že s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou
môže byť nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom kompenzovaný iba
aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán zo strany vnútroštátneho súdu
rozhodujúceho o týchto sporoch (pozri v tomto zmysle rozsudok 27. februára 2014, Pohotovosť,
C-470/12, EU:C:2014:101, bod 40 a citovanú judikatúru).

22. Súdny dvor mnohokrát potvrdil povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať ex offo porušenie niektorých
ustanovení úniového spotrebiteľského práva [pozri v tomto zmysle v súvislosti so smernicou 93/13
(rozsudok zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, EU:C:2009:350, bod 32).

23. Z toho vyplýva, že spotrebiteľa by nebolo možné účinne chrániť, pokiaľ by vnútroštátny súd nemal
povinnosť ex offo posúdiť, či boli splnené povinnosti vyplývajúce z noriem úniového spotrebiteľského
práva (pozri analogicky rozsudok zo 4 októbra 2007, Rampion a Godard, C-429/05, EU:C:2007:575,
body 61 a 65) (porovnaj Rozsudok Súdneho Dvora (tretia komora) z 21. apríla 2016 vo veci C-377/14).

24. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súdnu ochranu nepožívajú také ustanovenia
spotrebiteľských zmlúv, ktoré jednostranne zakomponujú do všeobecných obchodných alebo iných
podmienok neprimerané finančné vyjadrenie nákladov dodávateľa za administratívne úkony, ktoré
reálne nemôžu mať základ v skutočných nákladoch dodávateľa ako to je v prípade poplatkov za
doručenie výziev a taktiež fakturovaná suma za administratívne prerušenie dodávky zemného plynu

spĺňa z pohľadu odvolacieho súdu rovnaké kritériá, preto odvolací súd považoval za dôvodné napadnutý
rozsudok v zamietavej časti potvrdiť. Pri preukázaní nákladov spojených s prerušením dodávky plynu,
z obsahu spisového materiálu nevyplývajú žiadne dôkazy preukazujúce tvrdenia žalobcu o objednaní
tejto služby externým dodávateľom. Dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu v spore a pokiaľ ju tento
nepreukázal, nemôže byť úspešný. Súd prvej inštancie preto vec správne právne posúdil.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1, § 262, ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalovaná má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože bola v odvolacom konaní plne úspešná.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).