Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/366/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228637
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5115228637.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne N. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom H. XXXX/X, F., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Andreou Vladárovou, so sídlom F., D. B. XX,
proti žalovanému S. I., nar. X.XX.XXXX, t.č. bytom F., A. C. XX, právne zastúpenému advokátkou JUDr.
Štefániou Harciníkovou, so sídlom F., G. X, F., o určenie, že povinnosť žalovaného vypratať byt nie je

viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 2C/443/2015-92 zo dňa 11. mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobný návrh žalobkyne (v celom rozsahu) zamietol.
Konštatoval, že po vypočutí sporových strán a oboznámení sa s listinnými dôkazmi nebol v tomto

prípade „absolútne preukázaný“ naliehavý právny záujem zo strany žalobkyne. Dával do pozornosti
právoplatný rozsudok tamojšieho súdu č. k. 17C/331/2001-154 z 1.3.2006, ktorým bolo zrušené právo
spoločného nájmu sporových strán k dotknutému bytu, určené, že byt bude naďalej ako člen družstva
užívať žalobkyňa a žalovaný bol povinný byt vypratať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.
Okresný súd uviedol, že ak by postupoval v zmysle žalobného návrhu, menil a zrušoval by právoplatné
súdne rozhodnutie, ktorú „možnosť“ nemá, lebo „sa tak nemôže stať ani na základe určovacej žaloby“. V

tejto veci už raz bolo rozhodnuté „rozsudkom 17C“ a ten je záväzný pre obidve sporové strany. Žalobkyni
nič nebráni, aby zabezpečila žalovanému náhradný byt a potom požiadala družstvo o odkúpenie „tohto
družstevného bytu“.
2. Okresný súd dodal, že už v pôvodnom konaní boli posudzované „tie isté náhrady“. „Boli posudzované
ajinéokolnosti,oktorýchžalobkyňatvrdí,žezakladajúrozporsdobrýmimravmiažetennároknabytovú
náhradu netrvá. V pôvodnom konaní sa s tým už súd (17C) vyporiadal“. To, že žalovaný predmetný byt

neužíva, že sa nepodieľa na náhrade nákladov spojených s užívaním bytu, je v tomto konaní „absolútne
irelevantné“. Podľa okresného súdu žalobkyňa neuviedla ani ďalšie okolnosti, ktoré by poukazovali na to,
že došlo k podstatnej zmene pomerov „po vydaní právoplatného rozsudku“. „Tie pomery, ako také, stále
ostávajú tie isté“. Naopak, žalovaný preukázal, že nemá momentálne právo (ani nájomné) k nejakému
bytu. Okresný súd zhrnul, že vyhovenie návrhu žalobkyne by nemalo žiaden osobitný význam ani pre
ňu samotnú, stále by totiž ostala len v pozícii nájomcu.

3. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak, že žalovaný má
voči žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa alternatívne
domáhala jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Prioritne - s odkazom na ustálené závery Európskeho súdu pre ľudské práva a

ÚstavnéhosúduSR-namietalanepreskúmateľnosťrozsudku,pričomvnapadnutomrozhodnutíchýbajú
aj náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd napríklad uviedol, že žalovaný sa svojho právanedomáhal, avšak naopak žalobkyňa zdôrazňovala jeho list z 3.8.2015, ktorým sa takmer po 20 rokoch
„dožadoval pridelenia bytu“. Rovnako v rozpore s vykonaným dokazovaním okresný súd uviedol, že v
pôvodnom konaní boli posudzované aj otázky dobrých mravov.

5. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu odvolateľka poukázala tiež na súvislosti trvalého pobytu,
ktorý má žalovaný stále evidovaný v byte na H. XXXX/X v F.. Zdôraznila, že právo nájmu nie je absolútne
a môže zaniknúť, ak by „pridelenie“ bytovej náhrady bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalobou sa
odvolateľka domáhala práve určenia zániku svojej povinnosti z dôvodu dlhoročne pretrvávajúceho stavu
- nebývanie žalovaného v byte, nezáujem o byt, zotrvávanie vo vysťahovaní sa z bytu atď. Povinnosťou

okresného súdu bolo zohľadniť všetky tieto okolnosti „cez prizmu dobrých mravov“.

6. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť. Bol presvedčený, že súd prvej inštancie
postupoval správne a v rozsudku jasne a výstižne uviedol, ako posúdil skutkové a právne argumenty.
Tvrdil, že žalobkyňa žiada, aby súdnym rozhodnutím vydaným v tomto konaní bol odstránený iba jej
„subjektívny pocit neistoty“. Žalobná požiadavka neznamená nič iné, len snahu žalobkyne získať súdne

rozhodnutie, ktoré „potvrdí“ jej doterajšie nesplnenie si právnej povinnosti.
7. Žalovaný uviedol, že vzájomné pomery strán ohľadne bytu č. 12 v dome č. s. XXXX v F. boli
právoplatne upravené rozhodnutím vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/331/2001, v ktorom
konaní sa zohľadnilo aj kritérium dobrých mravov. Dodal, že žalobkyňa mu dodnes nezabezpečila bytovú
náhradu a neposkytla mu ani finančné vyrovnanie za byt. Vyhovenie žalobe by výrazne poškodilo jeho

základné ľudské práva. Žalovaný súhlasil s konštatovaním okresného súdu, že prípadným vyhovením
žalobe by tiež došlo „k neprípustnému spôsobu vyriešenia veci samej“, lebo by bolo menené,
resp. zrušené právoplatné súdne rozhodnutie.

8. V reakcii na dotknuté vyjadrenie žalobkyňa zotrvala na svojom odvolaní, vrátane súvisiacej

argumentácie. V spojitosti s tvrdeným nesprávnym právnym posúdením poukázala na rozhodovaciu
prax - konkrétne R 23/1980 a R 8/1987, ktoré (vo všeobecnosti) predpokladajú konanie o žalobe ohľadne
zmeny pôvodne uloženej povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu z dôvodu neskoršej zmeny skutkových
okolností. V základnom konaní pritom ani nemohli byť posudzované okolnosti, ku ktorým došlo až v
neskoršom období.

9. Žalovaný na predmetné podanie žalobkyne už nereagoval.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení

s § 391 ods. 1 CSP.
11. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí byť dostatočne jednoznačné vo vyjadrení a vysvetlení
každého jednotlivého záveru konajúceho súdu. Nie je prípustné, aby súd vyššej inštancie a
predovšetkým strany sporu museli z obsahu odôvodnenia len dedukovať, resp. doslova až pátrať, čo je
podstatou jednotlivých stanovísk súdu prvej/nižšej inštancie.

12. Okresný súd konštatoval, že naliehavý právny záujem na strane žalobkyne nie je „absolútne
preukázaný“. Z obsahu odôvodnenia však nie je ani zrejmé, čo konkrétne pod právnu kategóriu
naliehavého právneho záujmu okresný súd zahŕňa. Vo vzťahu k nej totiž uvádza tak okolností týkajúce
sa podmienok konania („pomery strán už boli právoplatne vyriešené“; čo by nasvedčovalo nutnosti
zastavenia konania pred prekážkou veci už rozhodnutej), ako i okolnosti vecnej nedôvodnosti žaloby

(nepreukázanie zmeny skutkových okolností) a napokon i okolnosti vlastné dotknutému inštitútu
(významu určovacej žaloby v podobe odstránenia stavu právnej neistoty).
13. Všetky uvedené súvislosti sú v odôvodnení napadnutého rozsudku pomerne nekonzistentne
„premiešané“ a zásadným spôsobom sťažujú stranám (v súdenej veci osobitne žalobkyni) náležite sa
brániť a konkrétne relevantne (proti)argumentovať. Rozsah predmetnej nedôslednosti je tak výrazný,

že v konečnom dôsledku vedie až k znemožneniu stranám uplatňovať im priznané procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný súd taktiež vôbec nereagoval
na viaceré výslovne prezentované argumenty žalujúcej strany; napríklad práve na judikatúru týkajúcu
sa obdobných typov žalôb, významnú i z hľadiska naliehavosti právneho záujmu, ktorá judikatúra
bola už označená a citovaná v samotnej žalobe. Navyše, v otázke naliehavého právneho záujmu

nie je nevýznamný ani časový moment, keďže žaloba v súdenej veci bola podaná ešte za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle § 470 ods. 2 CSP veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali pred 1.7.2016, zostávajú zachované.14. Z doteraz konštatovaného je zrejmé, že zásadná odvolacia námietka žalobkyne o nedostatočnom
odôvodnení napadnutého rozhodnutia je opodstatnená a jej dôsledkom - vzhľadom na rozsah
nepreskúmateľnosti - je zrušenie rozhodnutia okresného súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Z hľadiska ďalšieho pokračovania v konaní krajský súd poukazuje na postupnosť
jednotlivých krokov súdu pri prejednávaní (určovacej) žaloby.
15. V prvom rade - čo platí pre všetky typy žalôb, nielen pre žaloby o určenie - je nevyhnutné
sa vysporiadať s podmienkami konania, medzi ktoré patrí aj posúdenie, či je alebo nie je daná
prekážka veci už právoplatne rozhodnutej. Okresný súd konštatuje, že vyhovením žaloby by menil alebo

zrušoval právoplatné súdne rozhodnutie, na čo nemá oprávnenie a prekročil by svoje právomoci. Pokiaľ
nedostatok „oprávnenia“ konať okresný súd videl v prekážke už právoplatného súdneho rozhodnutia
(rozhodnutia vydaného tamojším súdom v konaní pod sp. zn. 17C/331/2001) mal konanie zastaviť (§
161 ods. 2 v spojení s § 230 CSP), a nie vec meritórne posúdiť.

16. V prípade, že v rámci skúmania podmienok konania nebude zistený taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť - napríklad aj vzhľadom na neexistenciu prekážky veci už právoplatne rozsúdenej -
je pri určovacej žalobe nutné vyhodnotiť danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
(§ 137 písm. c/ CSP; eventuálne aj § 80 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 470 ods. 2 CSP). K tejto osobitnej
podmienke žaloby na určenie, ktorú súd vyhodnocuje ešte pred bezprostredným vecným posúdením
uplatňovaného nároku, okresný súd poskytol len konštatačný záver, že naliehavý právny záujem nie je

„absolútne preukázaný“, pričom náležité súvisiace úvahy a východiská takmer vôbec nevymedzil.
17. Tie úvahy, ktoré majú základ vo vecnej podstate tvrdeného nároku, sú irelevantné, práve preto,
že sa významnými môžu stať až po pozitívnom vyriešení otázky existencie naliehavého právneho
záujmu. Tie, ktoré sa (v ponímaní okresného súdu) týkajú právoplatnosti pôvodného rozhodnutia o
bytovej náhrade z roku 2006 - ako už bolo uvedené - mali význam pre skúmanie podmienok konania.

K podstate naliehavého právneho záujmu, ktorého určujúcim hľadiskom je odstránenie právnej neistoty
a jednoznačné vymedzenie pomerov strán, okresný súd uviedol len toľko, že aj po vyhovení žalobe
by žalobkyňa zostala iba nájomcom bytu. Žalobkyňa však ani len netvrdila, že by sa naliehavý právny
záujem mal odvíjať od dosiahnutia nejakého iného (okresným súdom bližšie ani nedefinovaného)
postavenia - ako postavenia nájomcu, ktoré by chcela žalobou docieliť.

18. Až po ustálení existencie naliehavého právneho záujmu prichádza do úvahy vecné preskúmanie
uplatneného nároku. V jeho rámci logicky neobstojí konštatovanie, že už v konaní pod sp. zn.
17C/331/2001 okresný súd posudzoval okolnosti žalobkyňou prezentované ako zmenené okolností, ku
ktorým došlo po právoplatnosti rozhodnutia v označenej veci. Môže síce nastať situácia, že niektoré

z tvrdených okolností boli už posudzované v čase rozhodovania veci sp. zn. 17C/331/2001, ale určite
nie tie, ktoré sú žalobkyňou časovo vymedzené až dlhodobým stavom po právoplatnosti rozhodnutia
z 21.3.2006 do podania žaloby, resp. do momentu rozhodovania v súdenej veci. V tomto smere je
maximálne nejasné vyjadrenie okresného súdu, že „už v pôvodnom konaní boli posudzované tie isté
náhrady“. Bližšie vysvetlené nie je ani konštatovanie, prečo je „absolútne irelevantné“, že žalovaný sa

nepodieľa na náhradách spojených s užívaním bytu.

19. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe vo veci bude v zmysle rozoberanej postupnosti
pokračovať v prejednávaní súdenej veci. Bez ohľadu na to, v rámci ktorého „kroku“ bude okresný
súd považovať vec za skutkovo a procesne tak ustálenú, že je potrebné vydať rozhodnutie, ktorým

sa konanie končí, bude povinný svoje rozhodnutie náležite zdôvodniť; osobitne vo vymedzení úvah a
východísk vedúcich ku konkrétnym určujúcim záverom.
20. Krajský súd opakovane zdôrazňuje, že vyhodnotenie existencie naliehavého právneho záujmu
nemá bezprostrednú priamu súvislosť s (ne)dôvodnosťou meritórnych tvrdení žalujúcej strany, ale
rozhodujúcimkritériomjeposúdenie,čipožadovanýmurčenímsaodstráni(beznutnostiďalšíchsúdnych

konaní) stav právnej neistoty medzi sporovými stranami. Prípadné vyslovenie/určenie, že povinnosť
žalovaného vypratať dotknutý byt nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, rozhodne pritom nie
je len „odstránením subjektívnej neistoty“ žalobkyne, ako tvrdí žalovaná strana.

21. Vzhľadom na zrušenie meritórneho výroku (o zamietnutí žaloby) musel byť zrušený i od neho závislý

výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. V ďalšom postupe vo veci okresný súd
rozhodne i o náhrade trov aktuálneho odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.