Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Bujňák

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 7T/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917010168
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7917010168.4

Uznesenie

Samosudca Okresného súdu Trebišov, JUDr. Ladislav Bujňák, v trestnej veci obžalovaných: 1. D. U., T..
XX. XX. XXXX v Sečovciach, trvale bytom D., Š. XXX/XXA a 2. F. U., T.. X. X. XXXX v Sečovciach, trvale
bytom D., Š. XXX/XX, pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods.
3 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. 10. 2017 v Trebišove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaných:

1.Obžalovaný D. U., T.. XX. XX. XXXX v Sečovciach, trvale bytom D.,
Š. XXX/XXA,
2. Obžalovaný F. U., T.. X. X. XXXX v Sečovciach, trvale bytom D.,
Š. XXX/XX,

právne kvalifikovanú ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3
písm. a/ Trestného zákona spáchanú formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého
sa mali obžalovaní dopustiť tak, že:

„dňa 19. 11. 2016 v presne nezistenom čase od 18.00 do 19.00hod. vošli na čiastočne oplotený dvor

rodinného domu s popisným číslom XXX/X T. R. ulici v obci D., kde neuzamknutými vchodovými dverami
vošli do rodinného domu, pričom obžalovaný F. U. zostal na chodbičke za vchodovými dverami a
obžalovaný D. U. prešiel chodbou do obývanej izby rodinného domu, odkiaľ bol po slovnej roztržke
vytlačený poškodeným N. H., T..XX. X. XXXX, na chodbu k vchodovým dverám, kde aj napriek výzvam
poškodeného, aby obaja opustili priestory domu, tohto fyzicky napadol, a to takým spôsobom, že
ho rukou udrel do oblasti hrudníka, následne ho jednou rukou chytil za bradu a druhou rukou ho

držal v oblasti ramena a snažil sa ho zatlačiť k stene a obžalovaný F. U. sa ho snažil taktiež fyzicky
napadnúť,včommubolozabránenéostatnýmiprítomnýmirodinnýmipríslušníkmipoškodeného,ktorísa
nachádzali v rodinnom dome a následne obaja páchatelia boli vytlačení vonku za dvere, ktoré následne
rodinní príslušníci poškodeného zatvorili a uzamkli, čím poškodenému N. H. bola podľa lekárskej správy
spôsobená artériová hypertenzia 3. stupňa ESH/ESC, akcelerovaná pri akútnej stresovej reakcii bez
práceneschopnosti“,

p o s t u p u j e Okresnému úradu Trebišov na prejednanie ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu, nakoľko nejde o trestný čin.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trebišov podal dňa 13. 4. 2017 obžalobu na obvinených D. U. Z. F. U.
pre spáchanie zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm.
a/ Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a v

prípade obvineného D. U.M. taktiež pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona.Keďže na hlavnom pojednávaní dňa 7. 9. 2017 obaja obžalovaní zhodne uviedli po poučení v zmysle
§ 257 Trestného poriadku, že sa necítia byť vinní, pokiaľ ide o spáchanie zločinu porušovania domovej
slobody v spolupáchateľstve, v tejto časti súd vykonával dokazovanie. Len pre úplnosť súd dodáva, že

trestná činnosť, pokiaľ ide o prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona v prípade obžalovaného D. U., v tomto smere bolo zo strany obžalovaného učinené vyhlásenie
o jeho vine, ktoré bolo následne súdom prijaté a dokazovanie ohľadne viny v tejto časti vykonávané
nebolo a bolo zamerané len na dokazovanie ohľadne osoby obžalovaného D. U., pričom ohľadne tejto
trestnejčinnostiboltaktiežvyhlásenýodsudzujúcirozsudok,ktorýmmuboluloženýtrestodňatiaslobody

v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a pre posilnenie účelu
uloženého trestu mu bolo uložené taktiež obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických
nápojov a iných návykových látok v priebehu skúšobnej doby a bol mu uložený taktiež trest prepadnutia
veci - 1 ks kuchynský nôž rozlomený na dve časti.

Z uvedeného dôvodu súd vykonával na viacerých hlavných pojednávaniach dokazovanie ohľadne

zločinu porušovania domovej slobody tak, ako to kvalifikoval prokurátor v podanej obžalobe. Po
vykonanom dokazovaní a oboznámení spisového materiálu dospel súd k záveru, že zločin porušovania
domovej slobody tak, ako ho kvalifikoval prokurátor v podanej obžalobe, že konaním oboch
obžalovaných nedošlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu porušovania
domovej slobody a preto podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku túto trestnú vec ohľadne tejto trestnej

činnosti postúpil súd Okresnému úradu Trebišov na prejednanie ako priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, nakoľko nejde o trestný čin.

K tomuto záveru dospel súd po vykonanom dokazovaní, pričom z uvedeného dokazovania vyplynulo,
že je pravdou, že obaja obžalovaní boli v rodinnom dome poškodených N. H. Z. M. H., pričom do tohto

domu šli preto, že si chceli s rodinou H. vysvetliť určitú záležitosť a konflikt, ktorý nastal medzi rodinnými
príslušníkmi. K urovnaniu konfliktu však nedošlo, keďže obaja obžalovaní boli vytlačení vonku z domu
poškodených H..

Z výsluchu obžalovaného D. U. bolo ustálené, že do domu H. vošiel cez dvere, ktoré neboli zamknuté

a ani na dvere neklopal, nakoľko ako sám uviedol, cigáni nemajú vo zvyku ohlasovať svoje návštevy,
nakoľko sú rodina. V daný večer vošiel do tohto domu, pristúpil k N. H., ktorý pozeral televíziu, kľakol si
k nemu a pýtal sa na jeho zdravotný stav, keďže vedel, že bol na nejakom liečení, pričom on mu na to
povedal, že čo tu robí, či sa prišiel biť a pod., na čo mu obžalovaný D. U. povedal, že v žiadnom prípade
nemá v úmysle riešiť celý konflikt násilným spôsobom a chce urovnať rodinné nezhody pokojným a

kľudným spôsobom. Na to na neho začal N. H. kričať, aby opustil jeho dom a kričali jeden cez druhého.
Obžalovaný D. U. pochopil, že nie je s poškodeným žiadna reč, preto sa postavil a mienil odísť, no
poškodený bol agresívny a spolu s manželkou a dcérou ho začali vytláčať z domu. Pritom, ako bol
vytláčaný z domu, nekládol žiaden aktívny odpor, navyše podľa svojich vlastných slov bol opitý a nemal
v úmysle byť agresívny. Pokiaľ ide o spoluobžalovaného F. U., tento len stál v chodbičke a počúval jeho

rozhovor s N. H., no keď ho začali vytláčať z domu, tak z domu vytlačili aj jeho. Obaja obžalovaní zhodne
uviedli, že nepoužili žiadne fyzické násilie, no nakoľko mali obidvaja dosť vypité, je možné, že prišlo k
nejakému kontaktu medzi obžalovanými a poškodenými.

Z výsluchu obžalovaného F. U. bolo zistené, že jeho brat D. U. vošiel dnu do domu poškodených a on

len stál pred vchodovými dverami, pričom dvere boli odomknuté a bez zaklopania jeho brat vošiel do
domu, pričom on zostal pred dverami a keď si jeho brat chcel vydiskutovať celú záležitosť s N. H., začali
ho vyháňať z domu a kričali, že ak má vypité, takto sa konflikty a problémy neriešia. Zhodne uviedol,
že nešli ku poškodeným s úmyslom s niekým sa pobiť, len si chceli vysvetliť predchádzajúci konflikt a
urovnať spory v rodine. Obžalovaný F. U. dnu do domu nevidel, keďže stál pred dverami a za dverami

je veranda, ktorá sa následne láme do chodby, pričom svojho brata D. zbadal, až keď bol poškodenými
z domu vytláčaný. Podľa jeho výpovede správanie jeho brata D. počas toho, ako bol vytláčaný bolo
také, že každý tam po sebe kričal, poškodení ho vytláčali z domu, on ich rukami odstrkoval, pričom pri
vytláčaní poškodeného N. H. nevidel.

Z výsluchu svedka poškodeného N. H. bolo zistené, že zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania
v celom rozsahu a uviedol, že v ten deň prišli obaja obžalovaní do ich domu, pričom F. zostal vo verande
a D. prišiel až k nemu do izby, kde pozeral hokej a pýtal sa na jeho zdravotný stav a následne zmenil
tému a povedal „dokedy budzeme robic chlopov“. Svedok videl na obžalovanom D. U., že má vypité apreto mu povedal nech ide preč, pričom jeho žena, nevesta a dcéra ho už začali vytláčať z domu, avšak
na úplne detaily si už nepamätá. Svedok dodal, že obaja obžalovaní sú jeho rodinní príslušníci, sú to
bratranci jeho manželky a uviedol, že síce vypovedať bude, no hneď úvodom taktiež ozrejmil, že nechce

aby za toto konanie boli potrestaní. Bolo chybou že volali políciu a s odstupom času to ľutuje. Na druhej
strane je pravdou, že pri vytláčaní obžalovaného D. U., tento ho rukami udrel do hrudníka a potom ho
ešte rukou chytil za bradu a chcel ho pritlačiť k stene. Nakoľko poškodený má srdcové problémy, prišlo
mu nevoľno a zavolali sanitku a políciu.

Z výsluchu svedkyne poškodenej M. H. bolo zistené, že v ten deň prišiel k ním domov obžalovaný D. U.,
pričom F. U. stál vo verande a D. prišiel k jej manželovi, ktorý pozeral televízor. Pýtal sa na jeho zdravie,
ako sa má, pričom mal dosť vypité a tak svedkyňa, ako aj jej manžel mu vraveli, aby išiel preč, lebo keď
má vypité, je s nim ťažká reč. Obžalovaný D. U. išiel preč z domu po chodbe a svedkyňa ho vytláčala
von z domu, no on stále hovoril, že sa chce porozprávať s jej mužom, no nič viacej nebolo, teda že by sa
bili alebo niečo podobné. Pri tomto vytláčaní udrel D. U. jej muža do hrudníka rukou, no nebol to žiadny

silný úder, nie päsťou, ale dlaňou. Svedkyňa uviedla, že nevie s určitosťou uviesť, kde po celý ten čas
stál obžalovaný F. U., no zdá sa jej, že keď D. vytláčali z domu, bol už F. vonku pred domom. Zhodne
ako poškodený N. H., tak aj poškodená M. H. uviedla, že nechce, aby z toho obžalovaní mali nejaké
problémy, sú rodinní príslušníci, vyrastali spolu a nechce, aby sa naďalej v živote na seba hnevali.

V závere hlavného pojednávania prokurátor zotrval na doplnení dokazovania v zmysle podanej obžaloby
a obhajca obžalovaných nad rámec uvedeného navrhol predvolať a vypočuť svedkov, a to synov a
manželky oboch obžalovaných, ako aj M. Š., ktorá bola vypočutá v prípravnom konaní. Súd sa stotožnil
s týmito návrhmi a odročil hlavné pojednávanie na deň 3. 10. 2017.

Na uvedenom pojednávaní boli títo svedkovia vypočutí, pričom z výsluchu svedkyne N. H., ktorá je
dcérou poškodených H., bolo zistené, že v ten deň boli doma a jej otec pozeral televízor v obývačke
a zrazu zbadala cez chodbu prejsť D. U., ktorý šiel k otcovi do izby a už len počula z izby ako jej otec
hovorí „naco sce tu prišli, co tu chcece“, pričom ešte dodal, aby prišiel triezvy, keď chce s ním o niečom
hovoriť a nie pod vplyvom alkoholu. Jej otec mu začal vravieť, aby išiel von a vtedy svedkyňa spolu

s mamou M. H. Z. I. Č. ho začali vytláčať von z domu. Je tiež pravdou, že počas tohto vytláčania D.
U. udrel jej otca do hrude, no išlo o úder jednou dlaňou. Svedkyňa dodala, že počas vytláčania druhý
obžalovaný F. U. stál pri dverách dnu v dome, pričom nevie už presne uviesť, či sa snažil zapojiť do tejto
potýčky, lebo jeho syn ho už ťahal von z domu, aby sa už nezapájal do tohto konfliktu. Následne zavolali
záchranku a políciu, lebo jej otcovi prišli nevoľno. Záverom svedkyňa dodala, že to, čo sa stalo je už

minulosťou, obaja obžalovaní sa im ospravedlnili a nechce, aby z tohto mali nejaké problémy, nakoľko
jej otec by to ťažko znášal, keď by mali ísť do väzenia, veď napokon sú príbuzní, teda ani ona nechce,
aby z tohto mali nejaký vážny problém.

Z výsluchu svedkyne I. Č. bolo zistené, že je nevestou v rodine H. a k samotnému skutku uviedla, že

počas toho vytláčania došlo k fyzickému kontaktu, no nevie presne uviesť, ktorý z obžalovaných rukou
tlačil jej svokra na hrudi, pričom k ďalším atakom nedošlo. Doplnila, že po vytlačení obžalovaných z
domu zamkli dvere, pričom pred domom na dvore bolo viacero ľudí a zdá sa jej, že to bol obžalovaný F.
U., ktorý kričal niečo v tom zmysle „pozabíjam vás“, no keď toto počula, zatvorila okno. Svedkyňa tiež
uviedla, že podľa jej názoru obaja obžalovaní neprišli pod zámienkou nejakého konfliktu a za účelom

bitky alebo podobne, skôr sa chceli porozprávať a vysvetliť si spory v rodine, no celá situácia sa tak
vyvinula, že boli v podnapitom stave a preto ich začali vytláčať z domu.

Súd vypočul taktiež svedkyne Ž. U. Z. S. U., teda manželky oboch obžalovaných, pričom ich výpovede
sú vo všeobecnosti nie veľmi podstatné pre daný skutok, nakoľko ani jedna z uvedených svedkýň nebola

priamo pri celom incidente. Boli len pred domom poškodených H. a po tom, čo boli obžalovaní vytlačení z
domu, tak obe manželky obžalovaných ťahali domov. Zhodne však uviedli, že obžalovaní nešli do domu
poškodených pod zámienkou nejakého fyzického ataku, chceli si len vyjasniť rodinné nezhody.

Rovnako všeobecná je taktiež výpoveď svedkyne M. Š., pričom obžalovaný D. U. je jej svokor. Svedkyňa

nebola prítomná pri samotnom incidente, už len videli pri bráne na dvore oboch obžalovaných. Svedkyňa
dodala, že je smutné, že to dospelo až do takého štádia, že celá vec je na súde, no jej svokor určite
nešiel v zlom úmysle riešiť celú situáciu, chcel si len vydiskutovať nezhody v rodine.Súd vypočul taktiež F. U. mladšieho, ako aj D. U. mladšieho, pričom ide o synov oboch obžalovaných,
no títo taktiež neboli prítomní pri samotnom incidente a boli už len na dvore poškodených po tom, čo
boli obžalovaní vytlačení z domu poškodených.

Po svedeckých výpovediach súd oboznámil podstatný obsah spisového materiálu, pričom z lekárskej
správy poškodeného bolo zistené, že menovaný po tomto incidente utrpel artériovú hypertenziu tretieho
stupňa, akcelerovaná pri akútnej stresovej reakcii po hádke.

Pokiaľ ide o osoby obžalovaných, z charakteristiky Obce Vojčice bolo zistené, že obaja obžalovaní sú
ženatí, správanie v obci Vojčice je u oboch na dobrej úrovni a ich správanie nebolo prerokovávané
komisiou verejného poriadku.

Z odpisov registra trestov bolo zistené, že obžalovaný F. U. má 8 záznamov, pričom naposledy bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 1. 6. 2016, sp. zn. 5T/150/2015, za zločin

úverovéhopodvodupodľa§222ods.1,ods.3písm.a/Trestnéhozákona,začomuboluloženýspoločný
trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom a skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov, pričom
súčasne bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov zo dňa 2. 9. 2015, sp.
zn. 1T/63/2015, pričom rozsudok Okresného súdu Poprad nadobudol právoplatnosť dňa 1. 6. 2016 a
skúšobná doba v danom prípade plynie do 17. 9. 2018.

Pokiaľ ide o obžalovaného D.W. U., tento bol sedemkrát súdom trestaný, pričom išlo o rozhodnutia
prevažne Okresného súdu Trebišov, ale taktiež Okresného súdu Michalovce, Okresného súdu Humenné
a taktiež Obvodného súdu Praha 10, Česká republika. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom
Humenné zo dňa 17. 3. 1994, sp. zn. 4T/44/1994, pričom dňom 3.12.1996 došlo k osvedčeniu sa
odsúdeného.Všetkypredchádzajúceodsúdeniasúzahladené,atedahľadísanapáchateľaakobynebol

odsúdený.

Po takto vykonanom dokazovaní v zmysle podanej obžaloby, ako aj v zmysle návrhov zo strany
obžalovaných a ich obhajcu dospel súd k záveru, že v danom prípade nedošlo k naplneniu obligatórnych
znakov skutkovej podstaty zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/,

ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. Súd považuje za potrebné zvýrazniť, že v danom prípade absentuje
v konaní obžalovaných subjektívna stránka, teda úmyselné zavinenie dopustiť sa žalovaného zločinu. Z
vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že obžalovaní boli v dome poškodených H., čo nikto
nepopiera, a to jednoznačne D. U., pričom v prípade F. U. je vôbec otázne, či bol v dome, alebo len na
verande domu, alebo len na dverách tak, ako to uviedli samotní poškodení.

Je však nepochybná tá skutočnosť, že obžalovaný D. U. síce bol v dome obžalovaných, bol v obývacej
izbe pri poškodenom, ktorý pozeral televízor, no keď poškodený videl, že má vypité a nemá význam s
ním riešiť žiaden konflikt v rodine, vyzval ho, aby dom opustil, pričom obžalovaný D.Í. U. tak spočiatku
nemienil učiniť, preto bol vytláčaný manželkou poškodeného, ako aj dcérou a nevestou poškodených.
Vzápätí už ani nekládol príliš aktívny odpor a vytlačeniu z domu sa extrémne nebránil, nakoľko je vysoko

pravdepodobné, že ak by skutočne nemienil opustiť dom poškodených, osoby ženského pohlavia ktoré
ho vytláčali by s tým mali zjavný problém vzhľadom na jeho postavu. Po vytlačení oboch obžalovaných
z domu poškodení zamkli dvere a zavolali políciu a nakoľko poškodenému N. H. prišlo nevoľno, bola
privolaná taktiež lekárska pomoc.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obaja obžalovaní nešli do domu poškodených
s úmyslom neoprávnene sa v dome zdržiavať, resp. v ňom zotrvať. Tiež je potrebné poukázať na
skutočnosť,ženávštevymedzirómskymiobčanmisútypickéajvtom,ževopredsanávštevyneohlasujú,
ale jednoducho sa k rodinným príslušníkom ide bez ohlásenia a tak tomu bolo aj v tomto prípade,
keď obžalovaný D. U. bez zaklopania na dvere, ktoré boli odomknuté, vošiel dnu do domu, prišiel

k poškodenému a chcel si vyjasniť konflikt a nezhody v rodine. Napokon, aj samotní poškodení v
rámci výpovedí na hlavnom pojednávaní uviedli, že s odstupom času ľutujú, že volali políciu, ale
poškodenému bolo nevoľno a aj preto bola zavolaná taktiež sanitka. Dodali, že nechcú aby obžalovaní
mali z tohto nejaké problémy a už vôbec nie to, že by mali ísť za toto do väzenia. To však nič nemení na
skutočnosti, že pri tomto trestnom čine sa nevyžaduje súhlas poškodeného na pokračovanie v trestnom

stíhaní, pretože ak by ustanovenie § 211 Trestného poriadku (súhlas poškodeného) obsahovalo taktiež
trestný čin porušovania domovej slobody, je nepochybné že tento súhlas zo strany poškodených by bol
vzatý späť a trestné stíhanie by bolo zastavené. Nakoľko však ustanovenie § 211 Trestného poriadku
neobsahuje tento trestný čin, nemožno považovať nesúhlas poškodených s trestným stíhaním za túskutočnosť, ktorá by mala mať za následok zastavenie trestného stíhania, no možno to brať na zreteľ
pri hodnotení všetkých okolností a skutočností daného prípadu.

Rovnako je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že zo všetkých svedeckých výpovedí, či
už samotných poškodených, ale aj rodinných príslušníkov rodiny H. a rodinných príslušníkov oboch
obžalovaných je nepochybné, že obaja obžalovaní nešli do domu H. s úmyslom nejakého fyzického
ataku, alebo majetkového prospechu, ale len si chceli vyjasniť určitý konflikt a nezhody v rodine.
No s odstupom času, ako samotní obžalovaní uviedli, to bola chyba a to najmä preto, lebo boli pod

vplyvom alkoholu a v takom stave sa podobné záležitosti ťažko riešia. Teda je nepochybné, že zo strany
obžalovaných došlo k vstúpeniu do domu poškodených a následne došlo k určitej potýčke, konkrétne k
vytláčaniu obžalovaného D. U. a následne aj obžalovaného F. U. von z domu, pričom malo dôjsť taktiež
k určitému úderu zo strany D. U. voči poškodenému N. H. a taktiež k chyteniu za bradu, v dôsledku čoho
bol poškodený rozčúlený a prišlo mu nevoľno.

Súd má však za to, že tak ako prokurátor kvalifikoval konanie obžalovaných, teda podľa § 194 ods.
1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, kde trestná sadzba je 3 až 8 rokov, mal
zákonodarca na mysli úplne iné prípady zločinu porušovania domovej slobody, ako tomu bolo v tomto
prípade. Objektom tohto trestného činu je domová slobody, pričom obydlie ako také je nedotknuteľné.
Porušovanie domovej slobody je v prevažnej miere prostriedkom iného trestného činu, najmä krádeže

spáchanej násilným vlámaním sa do domu alebo bytu iného, lúpeže a pod.. Teda v praxi sa tento
trestný čin najčastejšie pácha pod zámienkou prevažne majetkového prospechu. V takýchto prípadoch
prichádza do úvahy súbeh trestného činu porušovania domovej slobody a spomínaných majetkových,
resp. násilných trestných činov. Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli trestanie páchateľov
týchto kombinovaných trestných činov spomínanou trestnou sadzbou (3 - 8 rokov), čo je samozrejme

v poriadku a na mieste.

V danom prípade však takýto motív absentuje, nakoľko obžalovaní nemali žiadny záujem majetkového
prospechu, ani násilnej trestnej činnosti. Navyše, išli do domu svojich príbuzných, čo treba brať na zreteľ
aj napriek tomu, že podľa svedeckých výpovedí sa až tak často a pravidelne, ako v nedávnej minulosti,

nenavštevovali. Preto možno súhrnne konštatovať, že kvalifikovať konanie obžalovaných ako zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona,
nespĺňa znaky a podmienky ktoré zákonodarca predpokladal pre konkrétne prípady, kedy porušovanie
domovej slobody je v prevažnej miere len prostriedkom iného, majetkového, násilného trestného činu.

Súd je preto toho názoru, že toto konanie obžalovaných nenapĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej
podstaty zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm.
a/ Trestného zákona (absentuje subjektívna stránka - úmyselné zavinenie, ako aj objektívna stránka
- neoprávnené vniknutie, resp. zotrvanie v dome poškodených), ale vykazuje znaky priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a preto v súlade s §

280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaných D. U. Z. F. U., právne kvalifikovanú ako zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, postúpil Okresnému úradu Trebišov na prejednanie,
ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko nejde o trestný čin.

Nakoľko poškodení si neuplatnili žiadny nárok na náhradu škody, o škode súd nerozhodoval. S
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dôkazy, citované zákonné ustanovenia a samotné
odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť v lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia na

Okresný súd Trebišov. Sťažnosť má odkladný účinok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.