Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/306/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201865
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416201865.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
H..B.O.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomvK.O.,B.č.XX,zastúpenéhoprávnymzástupcomAdvokátska
kancelária POLÁČEK & partneri s.r.o., IČO: 47257032, so sídlom v Medenom Hámore, č. 15, v mene
ktorého pred súdom koná JUDr. Zlatica Poláček Tureková, PhD., advokátka a konateľka, proti žalovanej
E. V., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K. O., W. č. 4, zastúpenej právnym zástupcom AK Dlhopolec
s.r.o., IČO: 36867306, so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 27, v mene ktorého pred súdom koná
JUDr. Ivan Dlhopolec, advokát a konateľ, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 20C/50/2016-157 zo dňa 15.11.2016, ako súdu prvej
inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (druhý výrok) m e n í tak, že žalobca je p
o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania pred súdom prvej inštancie.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania štátu (tretí výrok) z r u š u j e a v
tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok), žalovanej priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhý výrok) a štátu priznal voči žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 % (tretí výrok).

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanom spore sa žalobca voči
žalovanej domáhal zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu pešo, osobným a

nákladným motorovým vozidlom cez pozemky žalovanej vedené na LV č. XXXX pre k.ú. K. O. ako
parcely KNC č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX s tvrdením, že ide o jediný možný prístup motorovým vozidlom
k jeho pozemkom vedeným na LV č. XXXX pre k.ú. K. O. ako parcely KNC č. XXXX/X a č. XXXX/X.
Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaníma právneho posúdenia veci, podľa ktorého žalobca a žalovaná sú vlastníkmi susediacich parciel, keď
žalobca je vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre k.ú. K. O. ako pozemky parcela
KNC č. XXXX/X a č. XXXX/X a ďalších (vrátane parcely KNC č. XXXX) a tiež je vlastníkom stavby

rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele KNC č. XXXX/X a ďalšej stavby rodinného domu
súp. č. XX postaveného na parcele KNC č. XXXX/X; žalovaná je vlastníčkou pozemkov vedených na
LV č. XXXX pre k.ú. K. O. ako parcely KNC č. XXXX/X, č. XXXX a č. XXXX/X, cez ktoré žalobca
žiadal zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve pešieho prechodu a prejazdu a okrem toho žalovaná
vlastní aj stavbu rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele KNC č. XXXX a ďalšie s ňou

súvisiace pozemky vedené na uvedenom liste vlastníctva; k svojim rodinným domom (a pozemkom)
má žalobca možnosť pešieho prístupu priamo z bezprostredne susediacej asfaltovej cesty situovanej
na pozemku parc. č. KNC XXXX/X označenej ako ulica Železničný rad, ktorá priamo susedí s jeho
pozemkami parc. č. KNC XXXX a č. KNC XXXX/X využívanými ako záhrada, cez ktorú je možné sa
dostaťpešipoprejdeníniekoľkýchmetrovažkrodinnýmdomomžalobcusúp.č.XXasúp.č.XX;žalobca
aj v súčasnosti tento peší prístup využíva, čo vyplýva zo skutočnosti, že si zriadil pri ceste miesto na

parkovanie motorového vozidla a drevenú bráničku; na druhej strane medzi týmto miestom a domami
žalobcu je výškový rozdiel, ktorý neumožňuje prístup motorovým vozidlom až bezprostredne k nim; v
minulosti boli na prístup k domom žalobcu používané parcely žalovanej KNC č. XXXX/X, č. XXXX/X a
č. XXXX, po ktorých vedie z ulice Železničný rad súvislá asfaltová cesta až k dvojkrídlovej bráne do
dvora žalobcu na parc. č. KNC XXXX/X; v rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd prvej inštancie

z názoru, že ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka určuje, že ak vlastník stavby nie je
zároveňvlastníkompriľahléhopozemkuaprístupvlastníkakstavbenemožnozabezpečiťinak,môžesúd
na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty
cez priľahlý pozemok; právo cesty môže spočívať buď v pešom prechode alebo aj v prejazde motorovými
či inými vozidlami; z ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na zriadenie práva

cesty je potrebné splnenie dvoch podmienok: (1) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého
pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie a (2) prístup vlastníka k jeho stavbe
nemožno zabezpečiť inak; predmetné ustanovenie teda slúži na riešenie situácií, kedy vlastník stavby
nemá žiadne právo, ktoré by mu umožňovalo využívať prístup k stavbe po priľahlých pozemkoch z
verejnej komunikácie; podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyplynulo ohľadne pešieho

prístupu nesplnenie už prvej podmienky, nakoľko žalobca ako vlastník domových nehnuteľností súp.
č. XX a súp. č. XX je vlastníkom priľahlého pozemku parc. č. KNC XXXX/X a parc. č. KNC XXXX a
cez ne má zabezpečený peší prístup z miestnej komunikácie; na druhej strane z ohliadky namieste
samom vyplynulo, že stavebnotechnický stav týchto domových nehnuteľností žalobcu si nepochybne
vyžaduje rekonštrukciu a túto podľa súdu nie je možné dobre realizovať bez toho, že by žalobca mal

aj prístup motorovým vozidlom; podľa súdu prvej inštancie ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka nemožno vykladať len mechanicky tak, že ak žalobca má možnosť pešieho prístupu, má tým
aj automaticky možnosť zabezpečiť si prístup autom; výškové pomery na pozemkoch žalobcu sú také,
že ani pri zrealizovaní náročných zemných prác, či iných stavebných úprav pozemkov nedovoľujú zriadiť
prejazd bližšie k domom; na zriadenie vecného bremena podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka spočívajúceho v oprávnení prejazdu (ale aj prechodu) cez určitý pozemok je však potrebné
vymedziť trasu prechodu či prejazdu geometrickým plánom, ktorý určí ktorá časť konkrétneho pozemku
je zaťažená vecným bremenom a ktorú časť teda možno z titulu vecného bremena používať na prejazd
(prechod); takýto geometrický plán žalobca nepredložil, pričom i žalovaná na toto poukazovala vo
svojom vyjadrení (namietajúc, že v prípade vyhovenia žalobe by sa mohol žalobca pohybovať po jej

pozemkoch v podstate neobmedzene; s poukazom na ustanovenie § 185 C.s.p. nemohol geometrický
plán zaobstarať súd, keďže procesná aktivita je na sporových stranách; navyše žalobca nepredložil ani
neoznačilžiadendôkazotom,aká(peňažná)náhradabymalabyťvprípadezriadeniavecnéhobremena
žalovanej z jeho strany poskytnutá, keď poukázal na to, že každé obmedzenie vlastníckeho práva je
možné len za primeranú náhradu; žalobca neuviedol aká náhrada by mala byť žalovanej poskytnutá za

zriadenie vecného bremena, pričom v prípade predloženia geometrického plánu by k zriadeniu vecného
bremena súdom nemohlo dôjsť bez adekvátnej náhrady, ktorú by mal žalobca žalovanej poskytnúť za
obmedzenie jej vlastníckeho práva k sporným pozemkom; na základe uvedeného súd prvej inštancie
žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

1.3 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka; o
trovách konania vrátane trov konania štátu rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 03.01.2017 (č.l. 161 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu.
Napadnutý rozsudok považoval za predčasne vydaný a na základe doposiaľ vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; vyjadril názor, že už
jeho právni predchodcovia v súlade s § 134 Občianskeho zákonníka vydržali právo prechodu a prejazdu

cez sporné pozemky, pretože títo mali už v minulosti po dohode s právnymi predchodcami žalovanej
umožnené bezplatné právo prechodu a prejazdu cez sporné pozemky, čo vyplýva aj z predloženej
fotodokumentácie a iných dôkazov, ktoré preukazujú, že za účelom prechodu a prejazdu cez sporné
pozemky bola na hranici pozemkov zriadená železná brána; len v poslednom období pred podaním
žaloby začala žalovaná, resp. jej manžel robiť rôzne prekážky, aby sa žalobca a jeho rodinní príslušníci
nemohol bez problémov dostať k svojim nehnuteľnostiam; podľa neho je nepochybné a nesporné, že

on alebo jeho právni predchodcovia vydržali právo prechodu a prejazdu cez sporné pozemky a keďže
došlo k zmene skutkových a právnych okolností mal byť vzhľadom na zmenenú situáciu v súdnom
konaní vyhotovený nový vytyčovací náčrt, resp. geometrický plán, ktorý by za týchto nových zmenených
okolností konkrétne špecifikoval právo prechodu a prejazdu; poukázal na to, že vec sa so žalovanou
snažil riešiť pred podaním žaloby aj mimosúdne; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 05.05.2017 (č.l. 207-208 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a považuje ho za nedôvodné; vyjadrila
názor, že žalobca v zásade paradoxne nenapáda nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodov

uvedených v jeho odôvodnení, ale dôvodnosť svojho nároku odvodzuje od nových skutočností v
konaní doposiaľ neprednesených; poukázala na to, že skutkové tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní
ani hmotnoprávne námietky odôvodňujúce jeho nárok neboli v priebehu sporu doposiaľ uplatnené,
pričom v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca skutočnosť, že v minulosti malo dôjsť
k vydržaniu vecného bremena v jeho prospech vôbec netvrdil; v súlade so zákonnou koncentráciou

konania nespôsobujú procesné úkony strán (t.j. prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany) podliehajúce koncentrácii procesnoprávne účinky a súd na ne neprihliada, ak boli uplatnené po
vyhláseníuznesenia,ktorýmsakončídokazovanie;pôvodnýObčianskysúdnyporiadokvzneníúčinnom
do 30.06.2016 ako aj Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 ukladali stranám sporu povinnosť
uplatniť rozhodujúce skutočnosti do konkrétneho zákonom určeného momentu s tým, že rozhodujúce

skutočnosti do tohto momentu neuplatnené možno v odvolaní použiť len v zákonom taxatívne určených
prípadoch (§ 366 C.s.p.); z obsahu odvolania žalobcu však nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by
umožňovali odvolaciemu súdu zohľadniť v odvolacom konaní tzv. novoty; podané odvolanie žalobcu je
preto nedôvodné už z toho dôvodu, že sa prakticky v celom rozsahu opiera o skutočnosti, ktoré doposiaľ
vkonaníuplatnenéneboli;navyšeobsahodvolaniažalobcuniejespôsobilýprivodiťzmenunapadnutého

rozhodnutia súdu prvej inštancie; na základe uvedeného považovala napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie za vecne správny a navrhla jeho potvrdenie.

2.3 Vyjadrenie žalovanej zaslal súd prvej inštancie právnemu zástupcovi žalobcu so stanovenou lehotou
na vyjadrenie (č.l. 210 spisu); žalobca možnosť ďalšieho vyjadrenia nevyužil.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť

zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnostitohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby žalobcu (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné; aj keď žalobca v podanom odvolaní výslovne uplatnil len odvolací
dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), na základe jeho námietky

v odvolaní, že napadnutý rozsudok je „vydaný predčasne“, možno z hľadiska obsahu (§ 124 ods.
1 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.) dospieť k záveru, že žalobca uplatnil aj odvolací dôvod
nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), pretože
ich považoval za nedostatočné pre správne rozhodnutie vo veci samej; žalobca v odvolaní vyčítal
súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal vydržaním práva vecného bremena zo strany jeho právnych

predchodcov podľa § 134 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez
sporné pozemky žalovanej, v čom videl tvrdený nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne
posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie; v tomto smere považuje odvolací súd za potrebné
zdôrazniť, že predmetom konania v prejednávanom spore bolo zriadenie vecného bremena v prospech
žalobcu ako vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovanej (§

151o ods. 3 Občianskeho zákonníka); vyhovujúci rozsudok vydaný v tomto konaní by mal konštitutívny
charakter, preto vecné bremeno by vzniklo právoplatnosťou rozsudku; na úspech v spore musí žalobca
predovšetkým preukázať, že je vlastníkom stavby a prístup k nej nemožno zabezpečiť inak ako cez
priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného; naproti tomu odvolacia argumentácia žalobcu mala svoj
základ v tvrdení, že navrhované vecné bremeno cez sporné pozemky žalovanej vzniklo vydržaním;

vyhovujúci rozsudok v takomto konaní by mal deklaratórny charakter, pretože len deklaruje, že vecné
bremeno vzniklo v minulosti zo zákona po splnení stanovených zákonných podmienok vydržania
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu; na úspech v spore musí žalobca predovšetkým preukázať
splnenie zákonných podmienok vydržania (t.j. dobromyseľné a oprávnené vykonávanie tvrdeného
práva spôsobilého byť predmetom vydržania po zákonom stanovenú dobu); z uvedeného porovnania

je zrejmé, že na vyhovenie žalobe v každom z uvedených konaní vzhľadom na rozdielny predmet
konania sú nevyhnutné rozdielne skutkové tvrdenia žalobcu a teda aj iné skutkové zistenia súdu z
vykonaných dôkazov a aj iné právne posúdenie veci; v každom z uvedených konaní je súd viazaný
žalobou (§ 216 ods. 1 a 2 C.s.p.), čo v konkrétnom vyjadrení znamená, že nie je viazaný len konečným
návrhom rozhodnutia súdu vo veci samej, ale aj skutkovým vymedzením predmetu konania; z hľadiska

prejednávaného sporu, ktorého predmetom bolo konštitutívne zriadenie vecného bremena podľa §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, preto nemohol súd prvej inštancie skúmať skutočnosti, ktoré
nesúviseli s predmetom konania, t.j. splnenie zákonných podmienok na vznik vecného bremena v
dôsledku vydržania práva prechodu cez sporné pozemky žalovanej, ktorého určenia sa žalobca žalobou
nedomáhal (skúmanie splnenia týchto podmienok by v prejednávanom spore prichádzalo do úvahy len

nazákladeobranyžalovanejvrámciskúmania,čiprístupkstavbežalobcunemožnozabezpečiťinakako
cez jej priľahlý pozemok, takáto obrana žalovanej však v priebehu konania nebol vznesená); splnenie
podmienok vydržania tvrdeného vecného bremena zo strany právnych predchodcov žalobcu teda súd
prvej inštancie správne neskúmal a z tohto hľadiska nemôže byť napadnutý rozsudok vydaný predčasne
(ako to tvrdil žalobca v podanom odvolaní) a ani založený na nesprávnom právnom posúdení veci

(pokiaľnesprávnymprávnymposúdenímvecimienilžalobcaneskúmaniesplneniapodmienokvydržania
tvrdeného vecného bremena, pretože obsah tohto odvolacieho dôvodu žalobca bližšie nevymedzil, keď
podľa § 373 ods. 1 druhá veta C.s.p. na doplnenie tohto odvolacieho dôvodu nebolo potrebné žalobcu
osobitne vyzývať); odvolacia námietka žalobcu ohľadom predčasného vydania napadnutého rozsudku
s dosahom na nesúhlas so zisteným skutkovým stavom z vykonaného dokazovania a nesprávne

právne posúdenie veci preto z tohto hľadiska nebola spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozsudku,
ktorým súd prvej inštancie reagoval na iný predmet konania, než ktorý prezentoval žalobca v podanom
odvolaní; na argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní nebolo možné nahliadať ani ako na zmenu
žaloby, nakoľko by to bolo v rozpore s obsahom odvolania (žalobca uplatnené odvolacie dôvody naplnilobsahom, ktorý však dopadá na konanie s rozdielnym predmetom ako v prejednávanom spore) a navyše
zmena žaloby je v odvolacom konaní neprípustná (§ 371 C.s.p.); súčasne odvolanie žalobcu bolo
dostatočne určité a zrozumiteľné a obsahovalo všetky náležitosti, preto neboli splnené ani podmienky

na odstraňovanie jeho vád (§ 373 ods. 1 prvá veta C.s.p.); podľa obsahu spisu bol žalobca poučený o
nutnosti uviesť všetky skutočnosti a dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania
(§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, obdobne § 154 C.s.p.);
na skutočnosti uvedené v odvolaní ohľadne vydržania práva prechodu cez sporné pozemky žalovanej
by nebolo možné v odvolacom konaní prihliadať ani ako na tzv. novoty v odvolacom konaní (§ 366

C.s.p.), pretože podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia neboli splnené a navyše by si ich uplatnenie
vzhľadom na rozdielny predmet konania vyžadovalo zmenu žaloby, ktorá je však ako bolo uvedené v
odvolacomkonaníneprípustná(§371C.s.p.);odvolacísúdpovažujezapotrebnéuviesť,žezauplatnené
odvolacie dôvody a ich obsah zodpovedá výlučne odvolateľ (žalobca) a odvolací súd pri viazanosti
odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 C.s.p.) môže skúmať dôvodnosť odvolania len z hľadiska spôsobilosti
uplatnených odvolacích dôvodov privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku; z hľadiska

prejednávaného sporu teda aj keď žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil so skutkovými zisteniami
súdu prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním
popísaný v napadnutom rozsudku podľa odvolacieho súdu vyplýva z vykonaného dokazovania a súd
prvej inštancie sa vo vzťahu k predmetu konania (konštitutívne zriadenie vecného bremena) nedopustil
nesprávneho postupu pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď z tohto hľadiska (t.j. z hľadiska

uplatnených odvolacích dôvodov) nemôže byť napadnutý rozsudok postihnutý ani nesprávnym právnym
posúdením veci; odvolací súd zdôrazňuje, že z iného hľadiska ako uplatnených odvolacích dôvodov
napadnutý rozsudok nehodnotil (pri viazanosti odvolaním ani nebol oprávnený hodnotiť); na základe
uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí
žaloby žalobcu (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení

s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že v prejednávanom spore dospel súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.).

Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj právne posúdenie veci sa však
obsahom uplatnených odvolacích dôvodov podľa odvolacieho súdu žalobcovi nepodarilo spochybniť
(bod 4.4 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o

zamietnutí žaloby (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania (druhý výrok); odvolací súd preto preskúmal aj tento výrok napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd

rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok
na náhradu trov konania plne úspešnej žalovanej v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o trovách
konania súd prvej inštancie nevyjadril povinnosť plnenia ani stranu sporu, ktorá má povinnosť trovy
konania žalovanej nahradiť, zostal výrok o trovách konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo

podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento výrok z formálnych dôvodov zmeniť a uložiť žalobcovi
povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu; z dôvodu
vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (pozri aj bod 9 odôvodnenia). O samotnejvýške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 C.s.p.).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov

konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaná bola v
odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal jej odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania
formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady
(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa
23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.

zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania štátu (tretí

výrok); napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie priznal štátu proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu; podľa zistenia odvolacieho súdu však štátu podľa obsahu spisu žiadne
trovy konania doposiaľ nevznikli (uplatnené svedočné nebolo vyplatené); preto odvolací súd odvolaniu
žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania štátu (tretí výrok) vyhovel a tento
výrok podľa § 389 ods. 1 písm. d) C.s.p. zrušil, pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody

pre jeho vydanie neexistovali. Nakoľko podľa obsahu spisu bola v priebehu konania vypočutá svedkyňa,
ktorá uplatnila svedočné a o tomto nebolo doposiaľ rozhodnuté, odvolací súd vrátil vec podľa § 391
ods. 1 C.s.p. súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; v ďalšom konaní rozhodne súd
prvej inštancie o uplatnenom svedočnom a v prípade, že štátu v súvislosti s rozhodnutím o svedočnom
vzniknú trovy konania vo veci trov konania štátu opätovne rozhodne (§ 391 ods. 3 C.s.p.).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).