Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/80/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112209785
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112209785.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci navrhovateľov 1/ D.L.,

trvale bytom A., P. XXX a 2/ Z. M., bytom A., P. XXX, obaja štátni občania Slovenskej republiky, obaja
zastúpení JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom Trenčín, Hodžova 53 proti odporcom 1/ D.
H., trvale bytom A., P. XXX a 2/ Mgr. E. H., trvale bytom A., P. XXX, obaja štátni občania Slovenskej
republiky o určenie vlastníckeho práva k pozemku takto

r o z h o d o l :

0áva k pozemku9, obaja štátni občania Slovenskej republiky a Slovenskej republikyNávrh sa z a m
i e t a .

Odporcom 1/, 2/ sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1/, 2/ sa domáhali určenia vlastníckeho práva v podiele 1/1 k pozemkom C KN par.c č.
XXXX/X - zastavaná plocha s výmerou 75 m2 v k.ú. Ladce na LV č. XXX podľa geometrického plánu č.
25/2012 zo dňa 27.3.2012. Podľa tohto geometrického plánu išlo o posunutie hranice (aj doterajšieho
plota) s pozemkami suseda - odporcov 1/, 2/ asi o 2 m do ich pozemkov. Navrhovatelia 1/, 2/ nenamietali
výmeru ani svojich parciel a ani parciel odporcov 1/, 2/, ale umiestnenie tejto výmery (plochy) v prírode.
Podľa navrhovateľov 1/, 2/ mali byť ich pozemky i pozemky odporcov posunutú v šírke o 2m smerom k

parc. č. XXXX. K nesprávnemu zameraniu hranice, resp. určeniu hranice došlo podľa nich rozhodnutím o
pridelení pozemkov do osobného užívania v roku 1969, čo vyplýva aj z grafickej identifikácie z 11.6.2008.
V rámci ROEPu sa správa katastra s týmto problémom nevedela vyporiadať, tak určila súčasné hranice
podľa faktického stavu a nie podľa pozemno-knižnej mapy. Navrhovatelia 1/, 2/ uviedli, že keď si v roku
1969 po pridelení pozemku tento chceli dať zamerať geodetom, predseda KSS im to zakázal a potom
im namerali pozemok s výmerou 600m2 s tým, že dom od hranice pozemku môže byť 60cm a tam môžu
postaviť plot. Vtedy si na určenom mieste urobili plot na dĺžku 30m od cesty dozadu a tento plot tam stojí

dodnes. V tom čase dom odporcov 1/, 2/ ešte nestál, bola tam len roľa. Po celú dobu 40 rokov mali s
odporcami nezhody kvôli uvedeným 2m. Navrhovatelia žalobu podávali až v roku 2012, pretože nemali
k dispozícii všetky podklady a získali ich až po ROEPe, keď to bolo zverejnené na internete. Nezhody
s odporcami sa riešili na obecnom úrade asi 3 roky dozadu, predtým nie. Tvrdili, že predmetné C KN
parc. č. XXXX a XXXX boli vytvorené z pkn. parc. č. XXX a XXX, pričom navrhovateľ 1/ pkn. parc. č.
XXX dostal darom od svojho otca dňa 6.1.1967 a pkn. parc. č. XXX odkúpil od P. T. písomnou zmluvou
zo dňa 6.10.1966. Navrhovateľ 1/ uviedol, že medzi účastníkmi veľké hádky a zvady síce neboli, ale

bolo medzi nimi napätie. Pozemok odporcom nikto nevykolíkoval. Navrhovatelia odporcom podpísali iba
to, že nemajú výhrady k stavbe ich rodinného domu, ale nie k hraniciam pozemku. Navrhovatelia 1/, 2/
žiadali aj náhradu trov konania.Odporcovia1/,2/žiadaližalobuzamietnuť.Uviedli,žebývalýOkresnýnárodnývýborvPovažskejBystrici
imdňa30.7.1973pridelilstavebnýpozemokparc.č.ENXXX/Xsvýmerou600m2vk.ú.Q.vovlastníctve
Československého štátu. Dňa 8.8.1973 bola s nimi spísaná Dohoda o zriadení práva osobného užívania

pozemku. V tom čase mali navrhovatelia 1/, 2/ svoj dom už postavený i s plotom a ako susedia nemali
výhrady k stavbe ich rodinného domu. Plot navrhovateľov stojí od postavenia doteraz. Nezhody medzi
nimi nastali až v roku 2008, podľa nich zo závisti navrhovateľov. Asi pred 10 rokmi navrhovateľka 2/
obvinila odporkyňu 2/ z krádeže jabĺk a riešila to priestupková komisia v Ilave. Odporcovia 1/, 2/ nežiadali
náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov oboznámením listu vlastníctva,
geometrického plánu z r. 1991 a z r. 2012, dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemku,
rozhodnutia, notárskej zápisnice, výkazu plôch, rozhodnutí, kúpnopredajnej zmluvy z r. 1966, fakúry a
zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovatelia 1/, 2/ naliehavý právny záujem na žalovanom určení vlastníckeho práva podľa § 80 písm.
c) O.s.p. preukázali listami Správy katastra Ilava, ktorá odmietla zapísať vlastnícke právo navrhovateľov
k žalovanému pozemku.

Z listín predložených navrhovateľmi bolo zistené, že písomnou kúpnopredajnou zmluvou bez registrácie

bývalým štátnym notárstvom kúpil D. M., (bez uvedenia dátumu narodenia) bytom Q. č. X od P.
T. pozemok parc. č. XXX-EN XXX s výmerou 10 árov a 41 m2 za účelom stavby rodinného domu.
Podľa notárskej zápisnice spísanej na bývalom Štátnom notárstve v Považskej Bystrici dňa 6.1.1967 a
registrovanej pod č. RI 16/97 otec navrhovateľa 1/ daroval navrhovateľovi 1/ nehnuteľnosti, a to pkn.
parc. č. XXX/X EN XXX- roľu s výmerou 928m2 zapísaná vo vl. č. 312 pre k.ú. Q..

Podľa Výkazu plôch bývalého Strediska geodézie Ilava zo dňa 24.3.1969 bola EN parc. č. 154/2 s
výmerou 600m2, určená pre navrhovateľov 1/, 2/ vytvorená odobratím 300m2 z pkn. parc. č. XXX, ktorá
bola vedená na pkn. vlastníčku P. T. a užívateľa L. R. s manželkou D. a odobratím 300m2 z pkn. parc.
č. XXX vo vlastníctve navrhovateľa 1/. Z grafickej časti vyplýva, že žalovaná C KN parc. č. XXXX/X bola

vytvorená z pkn. parc. č. XXX EN XXX.

Rozhodnutím bývalého Okresného národného výboru v Považskej Bystrici zo dňa 15.5.1969 bol
navrhovateľom 1/, 2/ pridelený do osobného užívania stavebný pozemok EN č. 154/X s výmerou 600
m2 v k.ú. Q. a následne dňa 11.6.1969 bola uzavretá Dohoda o zriadení práva osobného užívania tohto

pozemku medzi bývalým Miestnym národným výborom v Q. a navrhovateľmi 1/, 2/. Dňa 18.8.1969 bolo
vydané Rozhodnutie o prípustnosti stavby pre navrhovateľov 1/, 2/ na pozemku č. XXX/X k.ú. Q. s tým,
že stavba rodinného domu má byť situovaná 60 cm od hranice pozemku.

Navrhovateľ 1/ uviedol, že im bol pridelený stavebný pozemok s výmerou 600m2, ktorý mu namerali.

Na tomto si postavil rodinný dom v rokoch 1968-1971. Na jar r. 1972 si chcel dať zamerať pozemok
a oplotiť ho. Toto mu zástupca MNV a predseda KSS zakázali s tým, že hranica môže byť 60 cm od
domu. Plot si spravil na takto určenom mieste a stojí tam až doteraz. Nič nemohol robiť a k podkladom
k žalobe sa dostal až po ROEPe.

Z vyjadrenia navrhovateľov 1/, 2/ vyplýva, že navrhovateľ 1/ sa cíti byť vlastníkom časti pozemku
odporcov, ktorý bol na geometrickom pláne odčlenený ako C KN parc. č. XXXX/X z dôvodu, že pôvodnú
pkn. parc. č. XXX kúpil od pkn. vlastníčky P. T. v roku 1966.

Súd zisťoval, či sa navrhovateľ 1/ stal vlastníkom pkn. parc. č. XXX, z ktorej bola vytvorená C KN parc.

č. XXXX/X podľa vtedy platných právnych predpisov.

Podľa§490ods.1,2Občianskehozákonníkavzneníplatnomvroku1966aždo30.6.1969(1)veci,ktoré
sú v súkromnom vlastníctve, možno zmluvne prevádzať a dediť. (2) Nezastavané stavebné pozemky
smú občania prevádzať len na štát alebo na socialistickú organizáciu na to osobitným predpisom

oprávnenú. Pokiaľ by nezastavané stavebné pozemky vzhľadom na svoje určenie a výmeru mohli byť
predmetom práva osobného užívania (§ 200), môžu ich občania darovať príbuzným v priamom rade a
súrodencom. Pre zmluvu o prevode budovy, ktorá je v súkromnom vlastníctve, a pre zmluvu o prevode
alebo nájme poľnohospodárskeho (lesného) pozemku je potrebný súhlas okresného národného výboru.Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane
ustanovenia § 134.

Podľa § 134 cit. Občianskeho zákonníka k zmluve o prevode nehnuteľností je potrebná jej registrácia
štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa § 47 cit. Občianskeho zákonníka ak sa účastníci v predpísanej forme zhodli na obsahu zmluvy
a na jej vznik je potrebné ešte rozhodnutie príslušného orgánu, sú svojimi prejavmi viazaní až do tohto

rozhodnutia. Ak je rozhodnutie záporné, k zmluve nedôjde.

Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že v tom čase v rokoch 1966-1969 navrhovateľ 1/ k nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti- pozemku pkn. parc. č. XXX potreboval mať písomnú kúpnopredajnú
zmluvu s P. T. (túto mal zo dňa 6.10.1966), ale aj registrovanú bývalým Štátnym notárstvom, k čomu
však nedošlo. Registrácia kúpnej zmluvy štátnym notárstvom v tom čase mala konštitutívny právny

účinok. Písomná kúpnopredajná zmluva navrhovateľa 1/ s P. T. bez registrácie štátnym notárstvom by
mohla byť iba okolnosťou, z ktorej by bolo možné usudzovať na dobromyseľnosť navrhovateľa 1/, teda
okolnosť, svedčiacu o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp. práva za predpokladu, že
by kúpený pozemok aj nerušene užíval počas doby, určenej Občianskym zákonníkom na vydržanie
vlastníckeho práva. Avšak k nerušenému užívaniu tohto pozemku navrhovateľom 1/ nedošlo, pretože

ako sám uviedol, v roku 1969 mu predstavitelia vtedajších úradov (MNV a KSS) určili plochu, ktorú môže
užívať a určili miesto, kde si môže postaviť plot. Navrhovateľ 1/ si plot na tomto mieste postavil na jar
1972 a tento plot stojí doteraz. Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia 1/, 2/ nenadobudli vlastnícke
právokžalovanejCKNparc.č.1606/2aninazákladekúpnopredajnejzmluvyz6.10.1966aninazáklade
vydržania vlastníckeho práva podľa § 134 Občianskeho zákonníka v súčasnom platnom znení. Na tomto

ničnezmeníanivyjadrenieSprávykatastraIlavazodňa5.9.2008onesprávnompostupepriROEPe,keď
zhotoviteľ nedodržal právny stav vyšetrený v geometrickom pláce zo dňa 24.3.1969, pretože k tomuto
zisteniu došlo až na základe sťažnosti navrhovateľa 1/ v roku 2008, teda dávno po uplynutí 10 ročnej
vydržacej doby pre navrhovateľov 1/, 2/ i odporcov 1/, 2/. Okrem toho podľa vyjadrenia správy katastra
navrhovatelia 1/, 2/ mali možnosť v rámci konania ROEP namietať tieto skutočnosti a ešte aj 3 roky po

schválení ROEPe, ale k tomu nepristúpili.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súčasnom platnom znení oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa citovaných ustanovení je vydržanie osobitným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho
práva zo zákona (ex lege) pri splnení nasledovných zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť

o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej
zákonom stanovenej doby 10 rokov. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie
práva späté s vôľou nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci patria. Táto dobrá
viera sa hodnotí objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia
samotného držiteľa. Držiteľ musí teda preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho

dobromyseľnosť, teda okolnosti, svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci resp. práva,
nie samu dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav.

Podľa § 868 Obč. zák. č. 509/1991 Zb., teraz platného vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1.1. 1992 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Odporcovia 1/, 2/ uviedli, že navrhovateľmi žalovanú časť ich pozemku, označenú ako C KN parc.
č. XXXX/X k.ú. Q. nadobudli na základe Rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania,
vydaného bývalým ONV v Považskej Bystrici dňa 30.7.1973. Podľa obsahu tohto rozhodnutia odporcombol pridelený stavebný pozemok EN XXX/X s výmerou 600 m2 v k.ú. Q. a následne bola s nimi
uzavretá dňa 8.8.1973 Dohoda o zriadení práva osobného užívania tohto pozemku, registrovaná
bývalým Štátnym notárstvom v Považskej Bystrici pod č. R II/346/73.

Odporcovia 1/, 2/ tvrdili, že keď im bol pridelený ich pozemok, rodinný dom navrhovateľov 1/, 2/ i s plotom
už stál a stojí tak dodnes. Spory medi nimi neboli až do roku 2008. Odporkyňa 2/ uviedla, že nezhody
medzi nimi začali po tom, ako ju navrhovateľka 2/ asi pred 10 rokmi obvinila z krádeže jabĺk a riešila
to priestupková komisia. Odporcovia popreli tvrdenia navrhovateľov 1/, 2/ o tom, že by spory o hranicu

medzi nimi trvali 40 rokov dozadu.

Na túto spornú skutočnosť súd vypočul svedkov.

Svedkyňa L. E., suseda bývajúca oproti navrhovateľov, uviedla, že medzi účastníkmi nevidela spory,
ani hádky, ani nedorozumenia. Iba si všimla, že navrhovateľ 1/ nemôže dorobiť strechu z jednej strany,

lebo mu v tom bránil odporca 1/. Nevedela sa vyjadriť k vytvoreniu súčasných stavebných pozemkov
účastníkov z pôvodných pkn. parciel.

Svedok E. P., bezprostredný sused odporcov, tvrdil, že prišla komisia z MNV a vytýčila pozemok
odporcom v čase, keď dom i plot navrhovateľov už stál. Priamo pri vytyčovaní pozemku odporom nebol.

Plot navrhovateľov je pôvodný. Nikdy nepočul hádku medzi účastníkmi. Mal vedomosť iba o nejakých
nezhodách ohľadne rebríka. Zo začiatku boli ich vzťahy dobré, ale neskôr asi pred 15 rokmi došlo medzi
nimi k nezhodám. Nevedel nič o posúvaní pozemkov o 2 m.

Svedok Q. P., druhý sused od navrhovateľov, uviedol, že keď staval svoj dom, domy aj ploty účastníkov

už boli postavené a nemenili sa. Nevedel uviesť, aké sú vzťahy medzi účastníkmi. Nepočul hádky medzi
nimi, ani krik. Nikto z nich sa mu nesťažoval na druhého.

Podľa vyjadrení a rozhodnutí Obecný úrad Ladce riešil susedské spory medzi účastníkmi v rokoch 2011
až 2012 a Správa katastra v Ilave požiadavky navrhovateľa ohľadne žalovaného pozemku v rokoch 2008

až 2009. V konaní nebola zistená bez pochybností existencia nezhôd medzi účastníkmi v období od
pridelenia pozemku odporcom v roku 1973 do asi roku 2000 (podľa svedka Ľubomíra Kotrasa).

Z vykonaného dokazovania listinami Rozhodnutím a Dohodou o pridelení stavebného pozemku súd
zistil, odporcovia 1/, 2/ mali právny titul na užívanie svojho stavebného pozemku od pridelenia, t.j. od

roku 1973. Tento stavebný pozemok užívali po plot navrhovateľov 1/, 2/, ktorý už v tom čase stál, teda
považovali za hranicu svojho pozemku zo strany navrhovateľov 1/, 2/. Geodet nezameriaval hranice
ich pozemku. Tento užívali nerušene v dobrej viere, že im patrí do roku 2008, kedy vznikli nezhody
ohľadne hranice. Nejaké susedské nezhody začali byť podľa vyjadrenia svedka Q. P. asi od roku 2000.
Nerušené užívanie pozemkov účastníkmi sporu v hraniciach určených pri pridelení pozemkov potvrdzuje

aj vyjadrenie Správy katastra Ilava zo dňa 5.9.2008 o nesprávnom postupe pri ROEPe, keď zhotoviteľ
nedodržal právny stav vyšetrený v geometrickom pláce zo dňa 24.3.1969, ale vychádzal zo skutočného
stavu užívania v prírode. Toto zistenie správy katastra nemá vplyv na daný právny stav, pretože k tomuto
zisteniu došlo až na základe sťažnosti navrhovateľa 1/ v roku 2008, teda dávno po uplynutí 10 ročnej
vydržacej doby pre navrhovateľov 1/, 2/ i odporcov 1/, 2/. Okrem toho podľa vyjadrenia správy katastra

navrhovatelia 1/, 2/ mali možnosť v rámci konania ROEP namietať tieto skutočnosti a ešte aj 3 roky po
schválení ROEPe, ale k tomu nepristúpili.

Podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka , účinného od 1.1.1992, právo osobného užívania pozemku
vzniknutého podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení

sa dňom účinnosti tohto zákona (t.j. 1.1.1992) na vlastníctvo fyzickej osoby.

Podľa § 872 ods. 4 cit. zák. ak právo osobného užívania k zastavanému pozemku alebo
nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými
spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa

podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.

Z vykonané dokazovania , vyššie uvedeného vyplynulo, že odporcovia 1/, 2/ sa stali podľa § 872 ods.
1, 4 cit. zák. vlastníkmi pozemku, ktorý im bol pridelený a to C KN parc. č. XXXX k.ú. A. (predtým k.ú.Q., dnes sú Tunežice časťou A.) zmenou právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka. Vlastnícke
právo k predmetnej parcele odporcovia 1/, 2/ nadobudli v hraniciach, ako tento pozemok užívali od
jeho pridelenia v roku 1973 minimálne po dobu 10 rokov, t.j. do 1983. Navrhovatelia 1/, 2/ žiadnym

dôkazom nepreukázali, že by v tomto období boli odporcovia 1/, 2/ rušení v dobromyseľnom užívaní
svojho stavebného pozemku. Po uplynutí 10 ročnej vydržacej doby v roku 1983 došlo u odporcov 1/,
2/ k vzniku práva na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku podľa § 135a ods. 2 Občianskeho
zákonníka, účinného do 31.12.1991, na základe vydržania, a to v hraniciach skutočného užívania
pozemku. Následne zmenou právnej úpravy od 1.1.1992 odporcovia 1/, 2/ nadobudli vlastnícke právo

(do BSM, v podiele 1/1) k tomu pozemku v hraniciach ich skutočného užívania. Na túto skutočnosť,
resp. nadobudnutie vlastníckeho práva odporcami 1/, 2/ vydržaním nemajú žiadny vplyv skutočnosti
zistené správou katastra, pretože boli zistené a odporcom oznámené až po uplynutí 10 ročnej vydržacej
doby. Tieto právne i skutkové okolnosti boli rešpektované aj pri spracovaní ROEPu.

Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.12.1991, ak ide o pozemok alebo jeho

časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo
zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti
štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu
uvedenomv§200.Akvýmerapozemkujeväčšianežnajvyššiaprípustnávýmerapodľa§200aakpodľa
územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto

pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému
pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol návrh navrhovateľov 1/, 2/ zamietnutý ako nedôvodný. Z tohto
dôvodu súd nemal dôvod nariaďovať znalecké dokazovanie na zisťovanie posunov hraníc v rámci

ROEPu, a žiadny dôvod na zisťovanie znaleckým dokazovaním posunutie hranice pozemku ďalšieho
susedného vlastníka, ktorý nie je účastníkom konania. Súd nevypočul ako svedka I. P., pretože tento
svedok ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu, že nemá čo povedať k susedským
vzťahom účastníkov, ktoré až tak dobre nepozná.

Podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. súd úspešným odporcom 1/,2/ nepriznal náhradu trov konania,
pretože žiadnu nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín
písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).