Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/52/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8103899445
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8103899445.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: B. V.Á., I.. X.X.XXXX, G. Z. Š. XXX,
právne zastúpený: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Prešov, Masarykova 2, proti žalovanej: O.
H., I.. X.X.XXXX, G. Z. Ž., N. XXXX/XX, o zaplatenie 12.945,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.2.2018 č.k. 15C/28/2003 - 303 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcu voči žalovanej zamietol. O trovách konania

rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou na tunajší súd 24.3.2003 sa žalobca
vočipôvodnežalovanýmv1.až3.radedomáhalzaplateniasumy390.000Sk,-vprepočte12.945,63Eur
s 15 %-ným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby a zároveň žiadal náhradu
trov konania. Titulom uplatneného nároku bolo zaplatenie kúpnej ceny žalobcom za auto, ktoré žalobca
do vlastníctva nenadobudol. Žalobca ponechal právnu kvalifikáciu na posúdenie súdom, podľa neho sa

jedná o bezdôvodné obohatenie.

3. Okresný súd Prešov rozhodol dňa 21.4.2009 rozsudkom č.k. 15C 28/2003-118 tak, že žalovanému
v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.945,63 Eur s 13 %-ným ročným úrokom z omeškania
splatným od 17.3.2003 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 647,28
Eur. Žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade zamietol a náhradu trov konania im nepriznal. Rozsudok vo
vzťahu k žalovanému v 3. rade a v zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti nadobudol právoplatnosť dňa

29.3.2011.

4.PopodanomodvolaníKrajskýsúdvPrešoveuznesenímč.k.8Co/68/2010-165zodňa21.2.2011zrušil
rozsudok súdu I. inštancie s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu k žalovanému v 3. rade,
výroku o nepriznaní trov konania žalovanému v 3. rade a výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu I. inštancie nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia a tiež, že nie je zrejmé, ako súd I. stupňa zo zisteného skutkového stavu

dospel k vysloveným právnym záverom a uložil mu povinnosť postupovať tak, aby jeho rozhodnutie bolo
presvedčivé a preskúmateľné.5. Okresný súd Prešov opätovne rozhodol rozsudkom dňa 20.3.2012 tak, že uložil žalovanému v 1. rade
povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.945,63 Eur s 13 %-ným ročným úrokom z omeškania od 17.7.2003 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu voči žalovanej v 2. rade zamietol, náhradu trov konania

žalovanej v 2. rade nepriznal a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Uznesením č.k. 15C/28/2003-204
zo dňa 21.2.2013 opravil súd chybu v písaní v záhlaví rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
20.3.2012 ohľadne dátumu narodenia žalovaného v 1. rade. V odôvodnení rozsudku súd posúdil
zodpovednosť žalovaného v 1. rade ako zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi a zaviazal ho na
zaplatenie dlžnej sumy. Vo vzťahu k zodpovednosti žalovanej v 2. rade povedal, že okolnosti prípadu

a miera zavinenia zo strany žalovanej v 2. rade je veľmi nízka s poukázaním na to, že konala podľa
pokynov žalovaného v 1. rade, ktorý bol jej manželom a v konečnom dôsledku zo získaných finančných
prostriedkov nijako neprofitovala.

6. Po podanom odvolaní žalobcom dňa 24.5.2012 v podobe blankytného odvolania, ktoré doplnil až
5.12.2012 rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením č.k. 8Co/69/2013-207 zo dňa 26.2.2014

zrušil rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanej v 2. rade
a v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade a v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím nadobudol právoplatnosť
rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že súd I.
stupňa síce vyvodil zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi zo strany žalovanej v 2. rade, ako

aj zrejme ustálil existenciu vzniknutej škody, konštatoval porušenie právnej povinnosti spočívajúcej v
uzavretí kúpnej zmluvy na predmet kúpy, ktorého už nebola vlastníčkou a napokon uzavrel, že prípadné
zavinenie žalovanej v 2. rade je možné hodnotiť ako nevedomú nedbanlivosť. Rozhodol tak preto, že
okolnosti prípadu a miera zavinenia zo strany žalovanej v 2. rade je veľmi nízka a tiež ju ospravedlňuje,
že dôverovala bývalému manželovi. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu I. stupňa sa však nedá zistiť, ktorú

právnu normu z uvedených dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval do vyslovenia záveru o zamietnutí
žaloby voči žalovanej v 2. rade. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a
povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách

rozhodnutia práve zvoleným spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti
rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych opravných prostriedkov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
zrušil rozsudok súdu I. inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom dňa 22.12.2016 č.k. 15C/28/2003-276 tak, že žalobu voči

žalovanej O. H. zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení
nárokžalobcukvalifikovalpodľaust.§451ods.1,2OZakonároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,
avšak ustálil, že žalovaná sa na úkor žalobcu nijako neobohatila. Svoj názor argumentačne podporil
nálezom Ústavného súdu ČR I ÚS 2617/11 zo dňa 30.7.2013.

8. Voči prvoinštančnému podal dňa 25.1.2017 žalobca odvolanie, v ktorom nesúhlasil s právnym
posúdením súdu I. inštancie. V odôvodnení odvolania poukázal na zákonné ustanovenia § 42, § 415, §
420 ods. 1, § 424 OZ, § 438 ods. 1 OZ a § 442 ods. 1 OZ. Namietal, že súd prvej inštancie nečakane
a prekvapivo zmenil právne posúdenie, keď nárok posudzoval ako nárok na náhradu škody. Zároveň
žalobca namietal, že súd sa nevysporiadal s ust. § 42 OZ. Protiprávne konanie žalovanej vidí žalobca

v spôsobení neplatnosti právneho úkonu žalovanou. Škoda nepochybne existuje a preto je potrebné
žalobe vyhovieť. Žalobca tiež nesúhlasil s aplikáciou zákonných ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

9. Krajský súd Prešov uznesením č.k. 8Co/35/2017-287 zo dňa 26. júna 2017 opätovne zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že z jeho pohľadu na

skutkový stav v predmetnej právnej veci nie je možné aplikovať nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I ÚS
2617/11, pretože sa jedná o rozdielne skutkové okolnosti. Podľa tvrdenia odvolacieho súdu sťažovateľka
v konaní pred ÚS ČR vznik škody nijako nezavinila narozdiel od žalovanej v tomto konaní a sama
poukazovala na neplatnosť právneho úkonu. Odvolací súd už neupresnil, ako žalovaná mala škodu
spôsobiť a nevyslovil žiadny záväzný právny názor pre súd 1. inštancie. Odvolací súd naznačil, že ak

možno subjektu, ktorý sa právnym úkonom zaviazal plniť nemožný predmet pričítať zavinenie, môže
to mať na jeho strane za následok vznik záväzku na náhradu škody. Ďalej odvolací súd poukázal, že
podaním doručeným súdu 4.12.2015 si žalobca jednoznačne uplatnil nárok na náhradu škody, pretonie je možné zistiť, ako sa s tým súd vyporiadal. Opätovne dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný.

10. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 13.11.2002
uzavrel žalobca so žalovanou v 2. rade kúpno-predajnú zmluvu na predmet kúpy osobné motorové
vozidlo F. X,X G. E. zelenej metalízy, výrobné číslo podvozku D výrobné číslo motora F Žalobca
kúpnu cenu vyplatil pred odovzdaním predmetu kúpy osobám splnomocneným žalovaným v 1. rade na
prevzatie kúpnej ceny. Po odovzdaní kúpnej ceny žalobca odišiel osobne prevziať motorové vozidlo do

autobazáru F. F. G., no majiteľ bazáru W. W. ho informoval, že vlastníkom vozidla je on a na potvrdenie
skutočností mu predložil kúpno-predajnú zmluvu na rovnaké motorové vozidlo z XX.XX.XXXX. Potom,
ako žalobcovi v autobazári odmietli motorové vozidlo vydať, tento oznámil vec orgánom činným v
trestnom konaní.

11. Žalobca vo výpovedi uviedol skutočnosti zhodné s tými, ktoré popísal v žalobe. Doplnil, že motorové

vozidlo si vybral v autobazáre F. F. G. kde mu predajca povedal, že bude možné dojednať cenu
motorového vozidla o 20.000 Sk,- nižšie, načo žalobca prejavil záujem stretnúť sa s majiteľom vozidla
a dohodnúť. Žalobca sa so žalovaným v 1. rade telefonicky dohodol na osobnom stretnutí ktoré
prebehlo potom, ako bol autobazár zatvorený, čo spätne žalobca vyhodnotil ako zrejmý úmysel zo strany
žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že vozidlo patrí jeho manželke žalovanej v 2. rade, s

ktorou ale žalobca nerozprával. Žalobca nezbadal nič podozrivé a žalovaný v 1. rade bol veľmi ochotný,
keď sa podujal všetko zabezpečiť aj čo sa týka prepisu motorového vozidla. Pri komunikácii žalobcu a
žalovaného v 1. rade bol okrem žalovaného v 3. rade prítomný aj L. Z., ktorého priamo vtedy žalovaný v
1. rade splnomocnil na prevzatie peňazí doma u žalobcu. L. Z. sa mal u žalobcu zastaviť na druhý deň a
prevziaťfinančnúhotovosť,pričomžalobcažiadal,abymuzároveňdoviezlimotorovévozidlo.Žalovanýv

1.radepovedal,žetonebudemožné,pretožemáinépovinnosti.Deňnasledujúcipoosobnomrozhovore
prišli do O. svedkovia W. W. a L. Z. s podpísanou zmluvou žalovanou v 2. rade a za prítomnosti manželky
žalobcu, svedka F. G. a žalovaného v 3. rade došlo k odovzdaniu peňazí žalobcom pánom Z. a W..
Žalobca si nechal prevzatie peňazí potvrdiť príjmovým pokladničným dokladom. V rovnaký deň odišiel
žalobca so žalovaným v 3. rade prevziať motorové vozidlo do autobazáru, kde mu jeho majiteľ W. W.

povedal, že asi kúpil najdrahší technický preukaz. Žalobcovi bolo majiteľom autobazáru povedané, že
vlastníkom motorového vozidla je autobazár nie žalovaní v 1. a 2. rade. Žalobca telefonoval žalovanému
v1.rade,avšakdovolaťsamunepodarilo,pretovyhľadalžalovanúv2.rade.Žalovanáv2.radepotvrdila
podpísanie zmluvy, ale podľa jej vyjadrenia bola k tomuto donútená. Žalobca vypovedal, že žalovaná
v 2. rade sa rozplakala a on videl, že asi hovorí pravdu. Žalobcovi potom zavolal žalovaný v 1. rade a

dohodli sa na osobnom stretnutí kde mu povedal, aby nerobil paniku a všetko sa dá na pravú mieru.
Počas osobného rozhovoru žalovanému v 1. rade volal pán Z., že im vykradli auto a ukradli aj finančnú
hotovosť zaplatenú ako kúpnu cenu. Vtedy už žalobca tušil, že je niečo zlé a že žalovaný v 1. rade vôbec
v ničom nehovorí pravdu. Následne žalobca oznámil tieto skutočnosti polícii a podal žalobu.

12. Pravdivosť opísaných skutočností potvrdil vo výpovedi aj žalovaný v 3. rade.

13. Žalovaný v 1. rade bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu v E. dňa 2.4.2004 a uviedol, že
žalobca prejavil záujem o kúpu predmetného motorového vozidla F. F. a žalovaný v 1. rade sa o tom
dozvedel tak, že žalobca mu zavolal na mobil. Predaj motorového vozidla neorganizovala žalovaná v 2.

rade, len žalovaný v 1. rade spoločne s kupujúcim. Na otázku súdu na základe čoho predal žalovaný
v 1. rade motorové vozidlo žalobcovi, keď v čase uzavretia zmluvy už nebol jeho vlastníkom a ani
žalovaná v 2. rade odpovedal, že nedošlo k predaju vozidla, došlo len k dohode vyplatenia sumy za F. F.
autobazáru G., ktorý bol vlastníkom motorového vozidla. Na otázku, či žalovaný v 2. rade uznáva nárok
žalobcu uviedol, že je ochotný zaplatiť mu 390.000 Sk,- ale nie preto, žeby cítil vinu, ale cíti občiansku

spoluzodpovednosť so žalobcom.

14. Súd vypočul žalovanú v 2. rade prostredníctvom dožiadaného súdu v E. dňa 4.3.2004 ktorá uviedla,
že bývalý manžel žalovaný v 1. rade na ňu vždy písal autá s čím nemala problém, ale nerozumela tomu.
Manžel jej doniesol na podpis zmluvu, bol to vlastne iba papier o prepise auta, dátum si nepamätá a

tento podpísala. Týmto papierom nerozumela preto nevie uviesť, či to bola zmluva, alebo niečo iné. So
žalobcom sa stretla až vtedy, keď za ňou prišiel k rodičom a kričal, že ho okradli a že pôjde na políciu.
Následne žalovaná v 2. rade volala žalovanému v 1. rade a požiadala ho, aby to vyriešil, lebo nechcemať žiadne problémy. K predaju predmetného vozidla uviedla, že urobila to, o čo ju manžel požiadal a
nevedela nič o tom, že auto bolo predané najprv autobazáru a potom žalobcovi.

15. Žalovaná v 2. rade sa zúčastnila súdneho pojednávania dňa 10.1.2012 a uviedla skutočnosti zhodné,
ako vypovedala na Okresnom súde v Žiline. So žalovaným v 1. rade boli manželmi od roku XXXX do roku
XXXX. Žalovaná v 2. rade bola formálnou vlastníčkou auta, toto využíval manžel. Manželovi dôverovala.
K predmetnej kúpe uviedla, že manžel jej doniesol na podpis splnomocnenie na predaj auta a inak ju
o predaji neinformoval. Potvrdila, že potom jej doniesol podpísať aj ďalší papier druhýkrát kedy sa ho

aj pýtala, že načo mu je keď mu už podpisovala a tento jej povedal, že to potrebuje k predaju a že to
predtým je neplatné. Žalobcu stretla prvýkrát vo večerných hodinách keď prišiel za ňou k jej rodičom
a vykrikoval že ho okradli. Žalovaná v 2. rade sa až vtedy dozvedela, čo sa stalo. Žalovaná v 2. rade
nepoprela pravosť listín - kúpnej zmluvy a splnomocnenia, ale nevedela o duplicitnom predaji auta.

16. Z fotokópie technického preukazu motorového vozidla F., ktoré je predmetom tohto konania súd

zistil, že držiteľom motorového vozidla bola O. H. - žalovaná v 2. rade.

17. Z fotokópie kúpno-predajnej zmluvy o kúpe osobného motorového vozidla zo dňa XX.XX.XXXX súd
zistil, že predávajúcou bola O. H., Z. XXXX/X, E. a kupujúcim B. V., O. XXX, B., predmet kúpy osobné
motorové vozidlo F. F Zmluva je zmluvnými stranami podpísaná, na spodnom okraji je dopísané, „ kúpil

som v cene 390.000 Sk,-, viď v doklad“.

18. Z pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že od B. V., bytom O. XXX prevzal W. W.
sumu 390.000 Sk,- a účelom platby bola úhrada za osob. voz. Ako pokladník je podpísaný Z. a W.. Ako
svedok je podpísaná F. V., V. V. a F. G..

19. Z fotokópie listinného dôkazu - splnomocnenie súd zistil, že podpísaná O. H., bytom Z. XXXX/X
E., nar. X.X.XXXX splnomocnila B. V., bytom O. XXX, nar. X.X.XXXX k predaju a úkonom súvisiacim
s predajom motorového vozidla typ F. F O. E.-XXXBJ, č. motora F vin. O rok výroby XXXX, zelená
metalíza. Na splnomocnení je podpísaná žalovaná v 2. rade a jej podpis je notársky overený, dátum

splnomocnenia chýba.

20. Z listinného dôkazu kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej XX.XX.XXXX v G. medzi predávajúcimi O.
H., G. H. a kupujúcim W. W. predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo F. F. bližšie špecifikované
za kúpnu cenu 380.000 Sk,-. Ako predávajúci je podpísaný žalovaný v 2. rade.

21. Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Prešov 5T 75/07 súd zistil, že obžalovaný G. H.
bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa ustanovenia § 250 ods. 1, ods. 3 Tr.zák.
účinného do 31.8.2003 ktorý spáchal tak, že dňa XX.XX.XXXX v obci O. č.XXX okr. B. po vzájomnej
dohode predal B. V. osobné motorové vozidlo zn. F. F. S. E. ktoré patrilo jeho manželke O. H. na základe

jej splnomocnenia a riadne uzavretej kúpno-predajnej zmluvy za sumu 390.000 Sk,- (12.945,63 Eur)
ktorúzapredávajúcehopodpísalaO.H.vE.naul.Z.č.XazakupujúcehoB.V.vosvojommiestetrvalého
bydliska, ktoré peniaze od poškodeného prevzal W. W. a to napriek tomu, že uvedené motorové vozidlo
kúpno-predajnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX už raz predal autobazáru F. F. W. - G. za sumu 380.000
Sk,- (12.613,69 Eur) čím B. V. spôsobil škodu v sume 390.000 Sk,- (12.945,63 Eur) teda na škodu

cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku
väčšiu škodu za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na
30 mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 4.11.2010.

22.Zospisusp.zn.5T75/07súdzistil,žežalovanáv2.radesplnomocnilažalovanéhov1.radenapredaj

aprevzatiefinančnejhotovostizaosobnémotorovévozidloF.F.dňa29.10.2002,kdenasplnomocneníje
podpísaná žalovaná v 2. rade a podpis je úradne overený. Okrem toho žalovaná v 2. rade splnomocnila
F. F. G. - G. autobazár W. W. k predaju a úkonom súvisiacim s predajom motorového vozidla F. F. dňa
XX.XX.XXXX. Žalovaná v 2. rade je podpísaná a jej podpis je úradne overený. V spise sa nachádza
aj výdavkový pokladničný doklad č.XXXX/XX zo dňa 29.10.2002 na sumu 380.000 Sk,- prevzatých od

F. F. G. - G. podpis na výdavkovom pokladničnom doklade nepatrí žalovanej v 2. rade ale žalovanému
v 1. rade.23. Žalovaná doplnila svoju ústnu výpoveď na pojednávaní 20.11.2015 a uviedla, že sa necíti byť za
škodu spôsobenú žalobcovi zodpovedná. Pokiaľ jej bývalý manžel dával niečo podpisovať, aj keď v tom
čase mala iné starosti a problémy, samozrejme sa ho pýtala, za akým účelom, na čo on jej odpovedal,

že chce predať auto. Keď žalovaná nevedela ktoré auto, vedela len, že značka F. bývalý manžel to robil
takým spôsobom, že za ňou prišiel a povedal jej, že potrebuje rýchlo niečo podpísať a nedal jej priestor
na to, aby sa s týmto oboznámila. Povedal jej napríklad, že „nestaraj sa, to sa vybaví“ a ona to podpísala,
keďže mu dôverovala. Na položené otázky odpovedala, že bývalý manžel na ňu písal autá možno jedno,
dve, možno tri, určite ich nebolo povedzme desať. Nespomenula si, ktoré v poradí bolo sporné auto F..

Po prevalení problému žalovaná postupovala spôsobom, že kontaktovala bývalého manžela potom, ako
ju navštívil pán V. a kričal na ňu, na čo jej bývalý manžel povedal, že to nemá riešiť, že jej to vysvetlí.
Inú iniciatívu nevyvinula.

24. Právny zástupca za žalobcu vo vyjadrení doručenom súdu 4.12.2015 uviedol, že žalovaná porušila
právnu normu tým, že žalobcovi predala kúpnou zmluvou, ktorú vlastnoručne podpísala spolu s

plnomocenstvom pre žalobcu, obe zo dňa 13.11.2002 motorové vozidlo F. F. S.: E ktoré ale už bolo
predtým predané kupujúcemu W. W. z F. F. na základe kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX, a teda predala
majetok, ktorého nebola vlastníkom. Žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s tým konaním škoda vo
výške 390.000,- Sk titulom vyplatenia kúpnej ceny za vozidlo, ktorého sa nestal vlastníkom. Žalovaná
je tak spoluzodpovedná za spôsobenie škody spolu so žalovaným v 1. rade, ktorý jej bol bývalým

manželom. Ak výsledkom spoločného prv dohodnutého protiprávneho konania viacerých škodcov
je škoda, ktorá bezprostredne vznikla pôsobením len niektorých z nich, je treba vyvodiť, že škoda
vznikla v príčinnej súvislosti i s protiprávnym konaním tých, ktorí svojim počínaním bezprostredne
škodový následok nevyvolali, ak napriek tomu prispeli podstatným spôsobom ku vzniku škody. Spoločná
zodpovednosť nie je pritom vylúčená tým, že nemožno jednoznačne určiť podiel jednotlivých škodcov na

dosiahnutí celkového výsledku (rozsudok NS ČR 25Cdo/11/2004). Žalovaná v 2. rade dňa 29.10.2002
podpísala žalovanému v 1. rade plnomocenstvo na predaj predmetného vozidla, pričom už o dva týždne
13.11.2002podpísalakúpnuzmluvuaplnomocenstvonaprepisvozidlažalobcovi.Vzhľadomnakrátkosť
časti nie je objektívne možné, aby žalovaná nevedela alebo si neuvedomila, že predáva rovnaké vozidlo
inej osobe, ktoré už raz predané bolo. Aj keď žalovaná v 2. rade príliš dôverovala manželovi, to ju

však nezbavuje povinnosti postupovať s nevyhnutnou opatrnosťou a primeranou starostlivosťou pri
zariaďovaní jej záležitostí. Ak sa napriek tomu spoliehala, že nemôže nastať situácia ako nastala, konala
ľahkovážne v minimálne v rozsahu nevedomej nedbanlivosti. Svedčí o tom správanie žalovanej, ktorá
pri zistení problému len zavolala manželovi a nerealizovala inú aktívnu činnosť na zistenie a objasnenie
situácie. Pokiaľ sa súd I. inštancie zamýšľa nad otázkou, prečo nebola trestne stíhaná aj žalovaná popri

žalovanom v 1. rade, je to zrejme z dôvodu, že trestný čin podvodu je úmyselný trestný čin, pre ktorý sa
vyžaduje úmyselná forma zavinenia a nie je možné ho spáchať formou nedbanlivostného zavinenia. Na
základe uvedeného navrhol žalovanú zaviazať na zaplatenie dlžnej sumy žalobcovi.

25. Právna zástupkyňa za žalovanú v 2. rade v písomnom stanovisku uviedla, že žalovaná nikdy

neprejavila skutočne slobodnú a vážnu vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej
predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu. Žalovaná bola
požiadaná jej vtedajším manželom, aby podpísala „nejaké papiere“ a následne bola požiadaná, aby
podpísala splnomocnenie k úkonom súvisiacim s predajom predmetného vozidla. V konaní bolo
preukázané,žetakétosprávaniežalovanéhovovzťahukmanželkebolosprávanímbežnýmaopakovalo

sa počas trvania manželstva. Žalovaná nemala nijakú vedomosť o tom, že predmet kúpy bol už skôr
predmetom inej kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva z XX.XX.XXXX s F. F. M. bola podpísaná žalovaným v 1.
rade. Žalobca so žalovanou nikdy nerokoval o predmete kúpnej zmluvy, ani o kúpnej cene a platobných
podmienkach.Žalovanásasožalobcompredpodpisomanipopodpisekúpnejzmluvynestretla,predmet
kúpy neodovzdala a neprevzala kúpnu cenu. Tieto skutočnosti nesporne vyplývajú aj z výpovede

samotného žalobcu. Žalovaná poukázala na to, že prejav jej vôle bol v rozpore s vnútornou vôľou, čo
vyplýva nielen zo samotného prejavu vôle, ale aj z okolností, za ktorých bol urobený. Absentovala vážna
vôľa, čo spôsobuje absolútne neplatnosť právneho úkonu. Z absolútne neplatného právneho úkonu je
povinnosťou strán plnenie vrátiť, teda vydať tzv. bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie ako
majetkový prospech však musí reálne existovať na strane subjektu, ktorý mal z neplatného právneho

úkonu prospech, a ktorému v tomto dôsledku vznikal povinnosť majetkový prospech vydať. Nakoľko
na strane žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, navrhla žalobu voči nej zamietnuť aj s
poukázaním na rozpor s dobrými mravmi.26. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 42
Občianskeho zákonníka, § 415 Občianskeho zákonníka, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 424
Občianskeho zákonníka a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k nasledovným záverom.

27. Súdne konanie je ovládané zásadou „iura novit curia“ (práva pozná súd), teda strany nie sú povinné
uplatnený nárok, ani obranu proti nemu právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou
súdu. Nie je preto porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok,
ktorý bol predmetom konania. K uvedenému sa žiada uviesť, že žalobca v žalobe kvalifikoval skutok ako

bezdôvodné obohatenie sa pôvodne žalovaných na jeho úkor. K výhrade žalobcu o „prekvapivej zmene
právneho posúdenia“ sa žiada uviesť, že nakoľko bol prvoinštančný rozsudok z 20.3.2012 zrušený,
odvolacím súdom, ako taký prestal existovať, a teda aj právne posúdenie v ňom vyslovené.

28. Keďže v priebehu konania došlo zo strany žalobcu k zmene právnej kvalifikácie skutku, nakoľko po
viac ako 10 rokoch sa žalobca domáha náhrady škody uložil odvolací súd prvoinštančnému sa touto

kvalifikáciou zaoberať. V kontexte s výhradou odvolacieho súdu, prečo sa prvoinštančný súd nezaoberal
nárokom na náhradu škody, súd upustil od právnej kvalifikácie nároku podľa zákonných ustanovení o
bezdôvodnom obohatení a zameral sa na posúdenie prípadného nároku žalobcu na náhradu škody voči
žalovanej.

29. Podľa § 415 OZ je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku
škodám. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov/strany občianskoprávnych vzťahov
a má formu generálnej prevencie. Ak dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká
zodpovednosť za škodu spôsobená takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle § 420 OZ každý zodpovedá za škodu,

ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú
je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obidve
formy sú rovnocenné. Vznik práva na náhradu škody vyplýva z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho
nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou (nález ÚS I ÚS 177/08). Predpokladom na
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody

a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom - vzniknutou škodou. Príčinná
súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale aj bezpečne preukázaná. Žalobca tvrdí, že z neplatného právneho
úkonu mu vznikla škoda, ktorú zavinila svojou vedomou nedbanlivosťou žalovaná, s poukázaním na
to, že v krátkom časovom slede podpísala plnomocenstvo pre pôvodne žalovaného v 1. rade na
predaj vozidla a cca 2 týždne na to aj kúpnu zmluvu so žalobcom. Podľa žalobcu, nemožno žalovanú

arbitrárne zbaviť jej zodpovednosti za vznik škody iba z dôvodu, že nevedela o podvodnom úmysle
svojho bývalého manžela. Žalovaná totižto k škodlivému následku prispela podstatným spôsobom. Z
predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná dňa XX.XX.XXXX splnomocnila svojho manžela
na predaj a prebratie finančnej hotovosti za motorové vozidlo F. F. v splnomocnení bližšie špecifikované.
Splnomocnený na základe plnomocenstva uzavrel dňa 29.10.2002 kúpnopredajnú zmluvu, na základe

ktorej odpredal predmetné motorové vozidlo za kúpnu cenu 380.000,- Sk kupujúcemu F. F. v zastúpení
W. W.. O odpredaji motorového vozidla žalovaný G. H. svoju v tom čase manželku O. H. neinformoval.
Žalovaná a jej bývalý manžel nežili v spoločnej domácnosti, ako to vyplýva z výpovede žalovanej pre
potreby trestného konania, v tom čase sa rozvádzali. S krátkym časovým odstupom dňa 13.11.2002
došlo k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy na totožné osobné motorové vozidlo predávajúcej O. H.

a kupujúceho B. V.. Žalovaná o podvodnom konaní svojho manžela vedomosť nemala, čo uviedla
vo svojej výpovedi a uvedené vyplýva aj z výpovede odsúdeného G. H.. V neposlednom rade aj z
výpovede žalobcu vyplýva, že žalovaná o podvode manžela vedomosť nemala, pretože keď ju žalobca
navštívil a osočil ju z krádeže, jej reakcia ho presvedčila, že o ničom nevie. Už z uvedeného nie je
možné pomerovať zodpovednosť žalovanej rovnakým meritkom ako zodpovednosť odsúdeného G. H..

Podľa žalobcu zodpovednosť žalovanej je daná minimálne vedomou nedbanlivosťou (argumentácia
žalobcu použitá v odvolaní č.l. 281, vo vyjadrení na č.l. 247 argumentuje nevedomou nedbanlivosťou).
Zavinenie je vnútorný psychický vzťah jednak k vlastnému protiprávnemu konaniu, jednak k výsledku
tohtoprotiprávnehokonania,ktorýmázanásledoktrestnúalebocivilnúprávnuzodpovednosť.Zavinenie
môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné, teda vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Vedomá

nedbanlivosť znamená, že páchateľ vedel, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.
Nevedomá nedbanlivosť naopak znamená, že páchateľ nevedel, že svojim konaním môže porušenie
alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mala mohol. Zo správania žalovanej však súd nezistil žiadne konanie, ktoré by bolo či vedomo alebo
nevedomo nedbanlivé a zakladalo by tak zodpovednosť za vzniknutú škodu. Žalovaná podpísala
splnomocnenie pre manžela, ktorým ho splnomocnila k predaju motorového vozidla a k prevzatiu

finančnej hotovosti. Žalovaný však svoju manželku a majiteľku motorového vozidla neinformoval, že
motorové vozidlo odpredal autobazáru. Keď následne došlo k podpisovaniu kúpnopredajnej zmluvy
žalovanej so žalobcom, táto sa podľa vlastného vyjadrenia pýtala, čo sa stalo s „tým predchádzajúcim“,
na čo mal pôvodne žalovaný v 1. rade odpovedať, že to sa nezrealizovalo. V danom prípade bola
žalovaná zo strany bývalého manžela uvedená do omylu. Žalovaná nekonala spôsobom vedomej

nedbanlivosti, tzn. že vedela, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť chránený záujem, ale bez
primeraného dôvodu sa spoliehala na to, že sa tak nestane. Žalovaná nemohla predpokladať, že jej
bývalý manžel odpredá motorové vozidlo dvom rozličným subjektom. Zo strany žalovanej nedošlo k
podpisu dvoch kúpnych zmlúv, aby mohla usúdiť, že takéto konanie je podozrivé a mohlo by zakladať
prípadnúzodpovednosťzaškoduniekomuspôsobenú.Privyvodenízodpovednostizaškoduspôsobenú
žalobcovi súd nezistil na strane žalovanej zavinenie, a to ani vo forme nevedomej nedbanlivosti.

30. Ak žalobca vo svojom písomnom podaní zo 4.12.2015 tvrdí, že škoda vznikla výsledkom spoločného
prv dohodnutého protiprávneho konania viacerých škodcov, aj keď bezprostredne vznikla pôsobením
len niektorých z nich, je potrebné vyvodiť, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
tých, ktorí svojim počínaním bezprostredne škodový následok nevyvolali, ak napriek tomu prispeli

podstatným spôsobom k vzniku škody tak súd má za to, že predovšetkým tak v tomto konaní, ako
aj v súvisiacom trestnom konaní zo žiadneho z predložených dôkazov nevyplýva tá skutočnosť, že
išlo o spoločné prv dohodnuté protiprávne konanie škodcov, kam potrebné je zaradiť aj žalovanú v 2.
rade. Na žiadne z tvrdení žalobcu o protiprávnom konaní žalovanej v 2. rade neexistuje relevantný
dôkaz. Existencia príčinnej súvislosti medzi škodou vzniknutou žalobcovi a protiprávnym konaním

žalovanej musí byť bezpečne preukázaná a nielen tvrdená. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaná v 2. rade
nepostupovala s nevyhnutnou mierou opatrnosti a primeranou starostlivosťou súd mu v uvedenom
nemôže dať za pravdu. Nie je zrejmé, ako sa žalovaná v 2. rade mala presvedčiť, že jej manžel odpredal
motorové vozidlo autobazáru, pokiaľ sám jej na túto otázku neodpovedal pravdivo. Tu je potrebné
opätovne poukázať na to, že bývalí manželia v tom čase spolu nežili, žalovaná v 2. rade sa zdržiavala

u rodičov. Súd pochopiteľne nemal záujem arbitrárne žalovanú zbaviť zodpovednosti, avšak pri svojom
rozhodovaní ako nestranný arbiter musí rozhodovať spravodlivo, spravujúc sa zákonmi a podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia.

31. Podľa názoru súdu vyvodzovanie zodpovednosti voči žalovanej v rovnakom rozsahu ako voči jej

bývalému manželovi, ktorý bol právoplatne uznaným vinným za trestný čin podvodu práve v súvislosti
s predmetnou vecou je z pohľadu súdu v extrémnou rozpore s ideou spravodlivosti. Tu je potrebné
poukázaťpredovšetkýmnato,žežalovanásaoprotiprávnomkonaníjejbývaléhomanželaaovzniknutej
škode žalobcu dozvedela ako posledná, práve od žalobcu. Súd sa nestotožňuje s tvrdením právneho
zástupcu za žalobcu, že žalovaná ku vzniku škody prispela podstatným spôsobom tým, že podpísala

právne listiny, na základe ktorých došlo ku vzniku škody. Takýto výklad je nadnesený a nezodpovedá
realite. Žalovaná podpísala plnomocenstvo na predaj motorového vozidla a podpísala tiež kúpnu zmluvu
so žalobcom, avšak nijako sa nezaslúžila o ich zneužitie a za protiprávne konanie svojho bývalého
manžela nemôže niesť zodpovednosť. Súd v jej konaní nevidel také správanie žalovanej, ktoré by
podstatným spôsobom prispelo ku vzniku škody žalobcovi.

32. Súd si ďalej dovolí poukázať na dĺžku súdneho konania, ktoré trvá už takmer 15 rokov, pričom
prvostupňový súd vyniesol už štvrtý rozsudok. Takýto stav nepochybne neprispieva k právnej istote
sporových strán. Súd už aplikoval na existujúci vzťah medzi stranami sporu hmotnoprávnu normu
bezdôvodného obohatenia, ako aj náhrady škody a v obdivoch prípadoch dospel k záveru, že voči

žalovanej v 2. rade nevidí dôvod pre vyvodenie zodpovednosti. Pokiaľ sa odvolací súd s názorom
prvoinštančného súdu nestotožňuje, je vyslovený právny názor odvolacieho súdu pre súd prvoinštančný
záväzný a tento je povinný sa ním riadiť. Doposiaľ však v žiadnom zrušujúcom uznesení odvolacieho
súdu nebol vyslovený takýto záväzný právny názor. Právny názor musí byť vyjadrený určite a presne (R
68/1971). Taktiež musí byť náležite vysvetlený.

33. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a to tak, že žalobe žalobcu vyhovie a zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
12.945,63 Eur s prísl. a nahradiť mu trovy konania.34. Ďalej uviedol, že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva záver o
tom,žežalobavočižalovanejbolazamietnutápreto,žechýbapríčinnásúvislosťvjejkonanísožalobcovi

spôsobenou škodou a žalovanej nemožno pričítať zavinenie, ani vo forme nevedomej nedbanlivosti.

35. Pri nezmenenom skutkovom stave a v podstate totožnej dôkaznej situácii je súdom prvej inštancie
prijatý záver o neexistencii zavinenia žalovanej arbitrárny a opozitný oproti jeho skorším záverom. Už v
druhom rozsudku zo dňa 20.03.2012 mal konajúci súd za preukázané naplnenie všetkých podmienok

zodpovednosti žalovanej za náhradu škody vzniknutej žalobcovi.

36. Žalobca má za to, že v prejednávanej veci bol bez akýchkoľvek pochybností preukázaný
právny nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanej, ktorá vznik škody zavinila svojou vedomou
nedbanlivosťou, pretože žalovaná si vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu (najmä pokiaľ ide o
úradne osvedčené podpisy žalovanej na dokumentoch podpisovaných s relatívne krátkym časovým

odstupom) musela byt' vedomá skutočnosti, že svojim konaním môže žalobcovi spôsobiť škodu. Je
nutné zdôrazniť (ako z pripojeného trestného spisu č. k. 5 T 75/2007 zistil súd prvej inštancie - bod
22.), že žalovaná udelila manželovi dňa 29.10.2002 splnomocnenie na predaj a prevzatie finančnej
hotovosti za konkretizované osobné motorové vozidlo F. s presne špecifikovaným účelom a rovnako
tak ďalšie splnomocnenie zo dňa 29.10.2002 pre W. W., F. F. G. - G. ku predaju a úkonom súvisiacim

s predajom motorového vozidla F. F teda nie nejaké všeobecné, či generálne splnomocnenie, ale
konkrétne špecifikované oprávnenie pre manžela a autobazár na dispozíciu s daným vozidlom. Tieto
dôkazy konajúci súd podľa žalobcu ignoroval a nijako nevyhodnotil.

37. Žalovaná opakovane uviedla, že vedela o tom, že manžel kupuje a so ziskom predáva vozidlá a

nevidela žiadny problém v tom, že ich prepisoval na ňu, napokon to bolo len pár áut (možno dve - tri).

38. Žalovaná potvrdila podpisy na dokladoch aj znalosť' ich obsahu (kúpnu zmluvu so žalobcom dokonca
sama spísala). Vedela, že sa auto F. má predať žalobcovi (pojednávanie dňa 10.01.2012) a samozrejme
sa manžela pýtala, keď jej dával niečo podpisovať, že za akým účelom a on jej povedal, že chce predať

auto, nevedela aké, len že značky F. (pojednávanie dňa 20.11.2015).

39. Žalovaná bola manželkou pôvodne žalovaného v 1. rade, pričom nie je zrejmé o aký dôkaz opiera
súd prvej inštancie svoje tvrdenie, že žalovaná s manželom v čase predaja vozidla spolu nežili (ku
rozvodu došlo až v decembri 2003 po začatí tohto súdneho konania). Žalovaná bola v čase duplicitného

predaja vozidla (patriaceho do BSM) manželkou pôvodne žalovaného v 1. rade (z právnych úkonov
týkajúcichsaspoločnýchvecísúoprávneníapovinníobajamanželiaspoločneanerozdielne-§145ods.
2 Občianskeho zákonníka) a bez jej aktívneho konania (podpísania kúpnej zmluvy a plnomocenstiev na
predaj vozidla) by ku vzniku škody nedošlo (nemohlo dôjsť), teda jej podiel na vzniku škody je zásadný
a rovnako podstatný ako samotné (protiprávne) konanie pôvodne žalovaného v 1. rade.

40. Podľa názoru odvolateľa, žalovaná ku vzniku škody prispela podstatným spôsobom, nakoľko všetky
listiny, na podklade ktorých v konečnom dôsledku došlo ku vzniku škody, podpísala priamo žalovaná.
Bez jej aktívneho konania (podpísania kúpnej zmluvy a plnomocenstiev na predaj vozidla) by ku vzniku
škody nedošlo (nemohlo dôjsť), teda jej podiel na vzniku škody je zásadný a rovnako podstatný ako

samotné (protiprávne) konanie pôvodne žalovaného v 1. rade - jej manžela. Spoločná a nerozdielna
zodpovednosť viacerých škodcov môže vzniknúť ako spoločnou činnosťou, tak aj vzájomne nezávislým
konaním viacerých osôb.

41. Súd prvej inštancie neskúmal ani prípadnú zodpovednosť žalovanej za škodu podľa § 424

Občianskeho zákonníka. Primárnym predpokladom tejto zodpovednosti je konanie, ktoré porušuje
zásadudobrýchmravov.Konanímprotidobrýmmravommôžebyt'nielenvlastnékonanie,aleajzámerné
opomenutie splniť určitú povinnosť, pričom toto omisívne konanie je v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním proti dobrým mravom je konanie, ktoré síce neodporuje zákonu a ani ho neobchádza, ale
ktoré napriek tomu poškodzuje záujmy iných osôb. Nevyhnutné je najmä vziať zreteľ na to, že žalovaná

si musela/mala byť vedomá toho, že svojimi podpismi (prejavom vôle) uskutočňuje/môže uskutočniť
protiprávny„dvojitý"predajtohoistéhomotorovéhovozidla.Ztohtodôvodunemožnoprípadnúabsolútnu
neplatnosť právneho úkonu pripisovať na prospech žalovanej, ale naopak na jej ťarchu, nakoľko
žalovaná neplatnosť sama zavinila.42. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku
preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia

pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

43. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

44. K odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť nasledovné.

45. Podľa názoru odvolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností na základe skutkových zistení súdu
prvej inštancie možno vyvodiť záver stranami sporu nespochybňovaný a prezentovaný žalobcom v

podanom odvolaní , že žalovaná vedela o tom, že manžel kupuje a so ziskom predáva motorové vozidlá.

46. Žalovaná nevidela žiadny problém v tom, že ich prepisoval na ňu. Vedela , že sa auto F. má predať
žalobcovi.

47. V tejto veci však neišlo o kúpu a predaj motorového vozidla za účelom dosiahnutia zisku,
spočívajúceho v rozdiele medzi kúpnou a predajnou cenou, ale o konanie manžela žalovanej G. H.,
kedy podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov 5T/75/07 - 270 je vinný z trestného činu
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorý spáchal tak, že dňa 13.11.2002 v obci O.
č. XXX, okres B. po vzájomnej dohode predal B. V. osobné motorové vozidlo značky F. F EČ : E., ktoré

patrilo jeho manželke O. H. na základe jej splnomocnenia a riadne uzavretej kúpno- predajnej zmluvy
za sumu 390.000 Sk ( 12.945,63 Eur), ktorú za predávajúceho podpísala O. H. v E. na ul. Z. č. X a za
kupujúceho B. V. vo svojom mieste trvalého bydliska, (ktoré peniaze od poškodeného prevzal W. W.)
a to aj napriek tomu, že uvedené motorové vozidlo kúpno-predajnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX už
raz predal autobazáru F. F. W. - G. za sumu 380.000 Sk ( 12.613,69 Eur), čím B. V. spôsobil škodu v

sume 390.000 Sk ( 12.945,63 Eur).

48. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, ak svoju pozornosť zameral na skúmanie podmienky
zodpovednosti za škodu žalovanej s prihliadnutím k podvodnému konaniu G. H..

49. Rozhodujúcim pre jeho záver o vyvodení zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobcovi zo strany
žalovanej bolo zistenie, že neexistuje na strane žalovanej zavinenie a to ani vo forme nevedomej
nedbanlivosti. Tento záver bol v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie podložený argumentom,
že žalovaná nemohla predpokladať, že jej bývalý manžel odpredal motorové vozidlo dvom rozličným
subjektom.

50. S týmto záverom sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd.

51. Tento rozhodujúci argument nespochybňuje ani odvolacia námietka žalobcu, že bez aktívneho
konania žalovanej by ku vzniku škody nedošlo. Právne významné je totiž v tejto veci zistenie existencie

zavinenia na strane žalovanej.

52. S konštatovaním, že žalovaná si musela/mala byť vedomá toho, že svojimi podpismi (prejavom vôľe)
uskutočňuje/ môže uskutočniť/ „ dvojitý“ predaj toho istého motorového vozidla sa súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia náleižitým spôsobom vyporiadal.

53. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

54. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, v spojení s

ustanovením § 255 ods. 1 CSP , nakoľko žalovanej , ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech v
súvislosti s týmto štádiom konania žiadne trovy nevznikli.

55. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).