Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/650/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115231936
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115231936.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: AB 1 B. V., registračné číslo: 560 07
043, so sídlom Holandské kráľovstvo, Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, práv. zast.:
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie:
921 22 Piešťany, Teplická 7434/147, proti žalovanému: O. I., nar. XX.X.XXXX, bytom X. nad L. č. XXX,

o zaplatenie sumy 1 491,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 3. mája 2016, č. k. 9C/573/2016-61, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p o k r a č u j e v konaní so žalobcom AB 2 B. V., registračné číslo 57279667, so sídlom Holandské
kráľovstvo, Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX ako s právnym nástupcom po pôvodnom
žalobcovi AB 1 B. V., registračné číslo 56007043, so sídlom Holandské kráľovstvo, Amsterdam,
Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, ďalej len "OSP", a ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 3. mája 2016, č. k. 9C/573/2016-61
(ďalej len napadnutý rozsudok) zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na §1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1, 2, 6, 7, 8, 9, § 11 ods. 1, 2,
§ 24 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 54

ods. 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, 5, 6, 9, 11, § 53a ods. 1, 2, § 53b ods. 1, § 53d, 54 ods. 1, 2,
3, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 530 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 20.6.2014 úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom, ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1 400
eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 42,33 eura pri

ročnej úrokovej sadzbe 26,47 % a RPMN 30,30 %, priemernej hodnote RPMN 24,68 %. Splátka
bola splatná vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci. Celkove uhradil podľa výpisu čerpania, splátok a
úhrad sumu 343,64 eura. Výzvou zo dňa 14.7.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej čiastky 3 190,06 eura do pätnástich dní na jeho bankový účet. V oznámení žalobcu zo
dňa 23.9.2015 uvádzal, že mu bola pohľadávka postúpená dňa 12.9.2012, pričom k oznámeniu priložil
kópiu plnej moci a oznámenie od postupcu. Zo žalobcom zaslanej zmluvy o postúpení pohľadávky zo

dňa 14.7.2015 vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávku z úverovej zmluvy
zo dňa 20.6.2014 vo výške 1 502,99 eura za odplatu, tak ako sa obe zmluvné strany dohodli, pričom vuvedenom postúpením nie je uvedená výška odplaty, predmetné postúpenie nie je opatrené pečiatkou
zmluvný zmluvných strán a nebol zaslaný ani originál tejto listiny.

2.2. Poukázal na § 54 ods. 2 OZ, kde je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu
spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie
je podstatné zavinenie. Súd nemusí preskúmavať, taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že
navrhovateľ pripravil do zmluvy ustanovenie vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na

úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je
postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie
pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné a táto neplatnosť je absolútna.

2.3. Občiansky zákonník ukladá postupcovi (pôvodnému veriteľovi) povinnosť oznámiť postúpenie

pohľadávky dlžníkovi bez zbytočného odkladu. Až v takom prípade sa stáva postúpenie pohľadávky
voči dlžníkovi účinným, čo znamená, že od tohto okamihu je dlžník povinný svoj záväzok splniť novému
veriteľovi, teda postupníkovi.

2.4. Ak postupca túto notifikačnú povinnosť nesplní, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal

dlžníkovi postupník. Na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky iba oznamuje, bez
toho, že by mu musel čokoľvek dokazovať, u postupníka je potrebné, aby postúpenia pohľadávky
dlžníkovi preukázal. Preukázaním má zákon na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení
pohľadávky dlžníkovi.

2.5. Do tej doby, ako je postúpenie pohľadávky dlžníkovi zo strany postupcu oznámené alebo
postupníkom preukázané, je dlžník aj naďalej povinný plniť postupcovi ako pôvodnému veriteľovi.
Preto je predovšetkým v záujme postupníka napr. zmluvne zaviazať postupcu na to, aby postúpenie
pohľadávky oznámil čo najskôr po uzatvorení zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Podľa
konštantnej judikatúry (Rc 16/2004) len platná zmluva o postúpení pohľadávok môže mať za následok

zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ (postupník) nadobúda nielen postúpenú pohľadávku, ale spolu
s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie a výkon. Naproti tomu otázka platnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky je nerozhodná z hľadiska účinku splnenia záväzkov dlžníkom postupníkovi,
ak postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámi postupca. Za tejto situácie, keď dlžník nie je oprávnený
dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky, zaniká jeho záväzok splnením postupníkovi

aj v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky z akéhokoľvek dôvodu neexistuje. V prípade, že
postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil, je potrebné skúmať, či mu postupník preukázal
postúpenie pohľadávky zmluvou uzavretou s postupcom. Ak sa tak stalo, je potrebné si položiť otázku,
či z vlastného obsahu zmluvy alebo z okolností, ktoré súviseli s jej predložením, mohol dlžník zistiť,
či postupca konal pri uzavretí zmluvy v duševnej poruche, ktorá ho robila pre tento právny úkon

neschopným. Ak dlžníkovi nemožno takúto vedomosť pričítať, potom platí, že plnenie, ktoré dlžník
poskytol postupníkovi na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, malo v príslušnom
rozsahu za následok zánik dlhu (§ 559 OZ). Takéto preukázanie postúpenia pohľadávky je totiž potrebné
považovať za dostatočné v zmysle ustanovenia § 526 ods. 1 OZ. Keby požiadavka preukázania
postúpenia pohľadávky postupníkom mala zahŕňať aj povinnosť dlžníka preveriť platnosť zmluvy o

postúpení pohľadávky v rovine neplatnosti podľa § 38 ods. 2 OZ dopytom u postupcu, potom by
ustanovenie§526ods.1druhejvetyboloobsolétne,pretožeplneniedlžníkabypokladnomzodpovedaní
takéhoto dopytu postupcom podliehalo režimu § 526 ods. 2 OZ. Povinnosť oznámiť postúpenie
pohľadávky bez zbytočného odkladu sa v ustálenej právnej praxi vykladá podľa objektívnych možností
splneniastanovenejpovinnosti,pričomlehota"bezzbytočnéhoodkladu"jedobazodpovedajúca8dňom.

Oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky je jednostranný právny úkon adresovaný dlžníkovi, ktorý
vyžaduje zákon. Povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi, je povinný pôvodný veriteľ bez
zbytočného odkladu ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 4 Obdo 32/2007 ).

2.6. Predmetom konania je žalobcom uplatnené právo na zaplatenie pohľadávky, ktorú mal získať

zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú mal uzavrieť ako postupník so spoločnosťou Home Credit
Slovakia a.s.2.7. V zmysle ustanovenia § 526 občianskeho zákonníka vyplýva povinnosť oznámiť dlžníkovi
postúpenie pohľadávky a to buď pôvodnému veriteľovi postupcovi bez zbytočného odkladu, prípadne
postupníkovi. V danom prípade však žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by pôvodný veriteľ

bez zbytočného odkladu oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému. Žalobca ako postupník síce
oznamoval dňa 23.9.2015 žalovanému postúpenie pohľadávky, ku ktorému však okrem kópie plnej
moci na zaslanie predmetného oznámenia o postúpení pohľadávky nepriložil zmluvu o postúpení
pohľadávky, preto si na rozdiel od postupcu, ktorý túto povinnosť nemá, nesplnil povinnosť preukázania
dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky a to predložením písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky

dlžníkovi a navyše uvádzal klamlivý úda,j teda dátum kedy bola pohľadávka na neho postúpená zo
strany právneho predchodcu. Súd zároveň poukázal na dôvodné pochybnosti o platnosti postúpenia
pohľadávky, vyplývajúce zo skutočnosti, že malo dôjsť k údajnému postúpeniu pohľadávky na
žalobcu keď v deň, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, zasielal pôvodný veriteľ žalovanému
výzvu na zaplatenie dlhu. Žalobca neozrejmil akým spôsobom dospel k výpočtu jednotlivých položiek
rekapitulácie, pričom povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť má v konaní práve žalobca, ktorý podáva

formulárové návrhy, v ktorých nie je vôbec zdôvodnenie žalovanej sumy.

2.8. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi
konania je zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.2 zákona č.
129/2010 Z.z., pretože v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov. Predmetná zmluva

neobsahovala všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), cit. zákona, preto je úver
podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 bezúročný a bez poplatkov. Taktiež je s poukazom na ust. § 11 ods. 1
písm. d) cit. zákona nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
je uvedená v oveľa vyššej percentuálnej sadzbe ako bola prípustná pre dané spotrebiteľské úvery.
2.9. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že plne úspešnému žalovanému

nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy v konaní nevznikli

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie uvádzajúc, že žalobca uniesol bremeno tvrdenia
ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu
úkonu „Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom v zmysle § 526 ods. 1 a 2 zákona č, 40/1964

Zb, a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu - „Poštový podací hárok“, ktorý osvedčuje
právnu skutočnosť, že „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ bolo zaslané na adresu žalovaného, ktorú
uviedol ako obsahovú náležitosť úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Oznámením o postúpení
pohľadávky, ktorú adresuje postupca dlžníkovi, konajúci súd mal za preukázané, že tento hmotnoprávny

úkon sa dostal do dispozičnej sféry žalovanej, nie však bez zbytočného odkladu. Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., v mene právneho predchodcu veriteľa t.j. v mene postupcu oznámila
v súlade s § 526 ods. 2 a v spojitosti s § 22 Obč. zák. postúpenie pohľadávky v dobrej viere
dlžníkovi na ním uvedenú adresu. Odvolateľ poukázal tiež na viaceré rozhodnutia týkajúce sa vecnej
legitimácie v dôsledku postúpenia pohľadávky. Z pohľadu žalobcu nesplnenie povinnosti oznámiť

postúpeniepohľadávkypostupcomdlžníkovibezzbytočnéhoodkladuvlehote8dníakouviedolsúdprvej
inštancie vo svojom odôvodnení s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Obdo 32/2007 nie je
dôvodom na zamietnutie žaloby. Ustanovenie § 526 OZ síce stanovuje povinnosť oznámiť postúpenie
pohľadávkybezzbytočnéhoodkladu,alesporušenímtejtopovinnosti,tedažepostupcaneoznámivôbec
dlžníkovi postúpenie pohľadávky, alebo oznámi postúpenie pohľadávky s väčším časovým odstupom

nezakladá pre právny vzťah medzi postupcom a postupníkom žiadnu sankciu v podobe nepriznania
aktívnej legitimácie v súdnom spore. Žalobca predložil podaním zo dňa 11.03.2016 fotokópiu zmluvu o
postúpení pohľadávky zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.07.2015, ktorá obsahuje všetky obsahové
náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť právneho úkonu, pričom súd v odôvodnení rozsudku
uviedol, že žalobca konajúcemu súdu nepredložil na výzvu zmluvu o postúpení pohľadávky, čím sa

vôbec nezaoberal predloženou listinou a ani sa v rozsudku touto listinou žiadny adekvátnym spôsobom
v odôvodnení rozsudku nevysporiadal.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote
(§ 359 a § 362 ods. 1 prvá veta CSP), viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), prejednal odvolanie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru,že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b, c/ CSP v spojení
s § 391 ods. 1 CPS zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.1. Súd prvej inštancie rozhodol a vyhlásil napadnutý rozsudok v tejto veci za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“.

6.2. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

6.3. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.4. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

7.1. Odvolací súd z vlastnej činnosti zistil, že ku dňu 18.10.2016 prišlo k zániku spoločnosti AB 1 B.
V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Holandské kráľovstvo, Amsterdam, Strawinskylaan 933,
PSČ 1077XX v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo 57279667, so sídlom

Holandské kráľovstvo, Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX. Uvedené skutočnosti preukazujú
doklady, ktoré boli založené do súdneho spisu.

7.2. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.3. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

7.4. Odvolací súd vzhľadom na uvedené v zmysle § 64 CSP, rozhodol o pokračovaní v konaní
so žalobcom AB 2 B. V., registračné číslo 57279667, so sídlom Holandské kráľovstvo, Amsterdam,
Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX. Súd je viazaný v zmysle § 237 ods. 1 CSP uznesením o pokračovaní
v konaní dňom jeho vyhlásenia, pričom procesný účinok nástupníctva nastáva právoplatnosťou tohto
rozhodnutia v zmysle § 238 ods. 2 CSP jeho doručením strane sporu.

8.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b, c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v
konaní pred odvolacím súdom a súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci

nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale

pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobuhodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS
50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

9.2. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je, „rozmeniac ho na drobné“, pomerne
široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený
zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie
sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo
byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť

zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo
na preskúmanie rozhodnutia (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1239s.).

9.3. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP,
odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí. Osobitne sa zameral na
skúmanie, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom (právo na spravodlivý
súdny proces), pod ktorou treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom procese za účelom ochrany jeho

práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva strany
sporu súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku
Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

9.4. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9.5. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia, pričom
štruktúra odôvodnenia súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v zákone. Výkladom ustanovenia §
389 ods. 1 písm. b/ CSP treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen

úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zoskutkovýchzisteníprižiadnejmožnejinterpretáciinevyplývajú,anapokontiežlenvšeobecnésúhrnné
zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť vyvodené. Právo (strany sporu) a
povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti

služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia).
Účelom odôvodnenia rozhodnutia je totiž preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery,
ktoréprijal.Súčasnejeiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávanísúdnychrozhodnutí,
ktoré preto musia byť preskúmateľné.

9.6. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád v zmysle § 389 ods. 1 písm. a/
CSP, odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí.

10. V predmetnej veci bol súdom prvej inštancie vyhlásený rozsudok podľa práva účinného do
30.06.2016, podľa úpravy zák. č. 99/1963 Zb. OSP. Vzhľadom na skutočnosť, že rozsudok bol vyhlásený
a písomne vyhotovený podľa pravidiel procesného práva účinného v tom čase, odvolací súd pri
hodnotení dodržania náležitostí rozsudku prihliadol na zákonný rámec vtedy účinného procesného
predpisu.

11. Súd bol povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, čo je
jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd
ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. §
157 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným.

12. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Judikatúra nevyžaduje, aby na
každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument.

13. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to
potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a
princípov, ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na
nezávislý a nestranný súd), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

predvídateľnosť rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie) Števček. M, Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 1371 s.

14. Odvolací súd je toho názoru, že ak má byť v sporovom konaní v odvolaní odvolateľa vymedzenými

dôvodmiurčovanákvalitatívnastránkaprieskumuodvolacímsúdom,potomvprípadeabsencieriadneho
odôvodnenia rozhodnutia je vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení napadnutého
rozhodnutia dôvodom pre konštatovanie nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Na taký nedostatok je potrebné prihliadnuť, pričom nemožno ho podľa názoru odvolacieho

súdu napraviť v konaní pred odvolacím súdom najmä v prípade, ak vada spočíva v absencii riadneho
odôvodnenia takých rozhodujúcich skutočností, pre ktoré z hľadiska účelnosti (doplnenia) dokazovania
niejeobsahomspisurelevantnýpodklad atedaniejenaodstránenieuvedenejabsenciepredodvolacím
súdom daný priestor.

15. Podľa § 157 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa
vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd

dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16.1. Odvolací súd poukazuje odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vyčítal „nároku“ žalobcu
nasledovné nedostatky. Nosným nedostatkom bolo postúpenie pohľadávky a súdom zistená absencia
výšky odplaty v zmluve o postúpení pohľadávky, absencia odtlačku pečiatky zmluvných strán na zmluve

a absencia predloženia originálu listiny. Vyčítal tiež skutočnosť, že postupca mal povinnosť oznámiť
dlžníkovi skutočnosť postúpenia pohľadávky bez zbytočného odkladu, pričom konštatoval že oznámenie
nebolo realizované bez zbytočného odkladu, resp. postupník nepreukázal postúpenie pohľadávky. V
závere poukázal na absenciu náležitostí úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 a preto
považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

16.2. Odvolací súd konštatuje, že napadnutému rozsudku predovšetkým chýbala presvedčivosť
odôvodnenia (§ 157 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb.). Na jednej strane konštatuje viaceré nedostatky zmluvy
o postúpení pohľadávky, pričom ale z uvedených záverov nevyvodil žiadny potrebný právny záver
na druhej strane, ktorý vo svojom dôsledku spôsobil, že žalobu žalobcu zamietol. Obdobne to platí o

konštatovaných nedostatkoch náležitostí úverovej zmluvy, ktorá sa mala považovať za bezúročnú a
bez poplatkov. V spore s ochranou slabšej strany - spotrebiteľa súd je oprávnený a povinný sám aj
bez návrhu vykonať, obstarať a zabezpečiť dôkazy, aj keď ich spotrebiteľ nenavrhol (§ 295 CSP). Ako
nedostatočné sa odvolaciemu súdu javí aj konštatovanie o nesprávne určenej výške RPMN, pričom z
odôvodnenia nemožno zistiť, akým spôsobom sa k uvedenému záveru súd dopracoval.

17. 1. Podľa § 524 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.17.2. Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ, Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak

postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

18.1. Pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil nedostatok spočívajúci v absencii oznámenia postupcu bez
zbytočného odkladu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, resp. že žalobca (ako postupník) nepreukázal

dlžníkovi postúpenie pohľadávky, potom z uvedeného bolo potrebné argumentačne v odôvodnení
konštatovať nedostatok vecného subjektívneho práva na strane žalobcu, t.j. nedostatok vecnej
legitimácie. Takýto záver však v odôvodnení súdu prvej inštancie chýba, preto sa nemôže javiť
ako presvedčivé, čím nenaplnil zákonný atribút odôvodnenia rozhodnutia (§ 157 OSP). Z hľadiska
hodnotenia dôkazov je treba povedať, že výčitka súdu smerujúca k nedostatku oznámenia postúpenia
bez zbytočného odkladu, alebo k nedostatočnému preukázaniu postúpenia postupníkom, čo odvolací

súd nevedel identifikovať, bude treba náležite vyhodnotiť kto je pôvodcom oznámenia zo dňa 23.9.2015
(podľa č.l.19), či pôvodný veriteľ v zastúpení právnym zástupcom, alebo žalobca. Odvolací súd
tiež konštatuje, že súdom vyslovený záver (bez vyúsťujúcich dôsledkov) o neúčinnosti postúpenia
v dôsledku, že postupca neoznámil postúpenie dlžníkovi bez zbytočného odkladu nie je správny.
Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že zákon okrem solučných účinkov (dôsledkov) plnenia

dlžníka v prípade neoznámenia skutočnosti o postúpení pohľadávky (alebo neskoršieho oznámenia)
s oneskoreným oznámením, nespája neúčinnosť hmotnoprávneho postúpenia pohľadávky. Obdobný
záver o nepresvedčivosti odôvodnenia platí aj pre konštatovanie ohľadne klamlivého údaju, kedy mala
byť pohľadávka postupovaná a konštatovanie o dni, kedy mala byť pohľadávka postúpená, hoci v ten
istý deň zasielal pôvodný veriteľ žalovanému výzvu.

18.2. Keďže súd prvej inštancie založil argumentáciu o zamietnutí žaloby na vyššie uvedenom, z
hľadiska dostatočnosti odôvodnenia, v prípade vyhodnotenia postúpenia pohľadávky za účinné a
potreby vykonania ďalšieho dokazovania nebude postačujúce konštatovanie o nedostatku náležitostí
úverovej zmluvy so zákonným dôsledkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bez toho, aby záver

mal svoje vyústenie spočívajúce napr. v porovnaní toho, čo spotrebiteľ od veriteľa dostal, a to čo plnil v
prospech veriteľa dlžník ako spotrebiteľ (žalovaný). Uvedené však bude predmetom činnosti súdu prvej
inštancie v ďalšom konaní.

18.3. Pre naplnenie právne aprobovaného procesného postupu neznemožňujúcemu uplatňovaniu

procesných práv strany žalovaných v konaní bude v ďalšom postupe na mieste správne vyhodnotiť
účinnosť postúpenia pohľadávky, pričom v prípade, ak súd prvej inštancie bude považovať postúpenia
pohľadávkyzaneúčinné,neplatné(apodobne)logickyvyvodíprávnyzávervovzťahukvecnejlegitimácii
žalobcu.Vprípade,akvyhodnotípostúpeniepohľadávky akoúčinné(platné)vykonástranaminavrhnuté
(doteraz žalobcom navrhnuté a pre vec relevantné) dôkazy a dôkazy, ktoré budú nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP) a rozhodnutie náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodní.

19.1. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

19.2. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).