Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. apríl 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616010214
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616010214.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

16. apríla 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
Y. M. F. D. K. H. M. O. H. B. Č., nar. X. X. XXXX H. M., trvale bytom E. Z. XXX/X, G., t. č. vo väzbe
v ÚVV a ÚVTOS Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v
znení neskorších predpisov a jej výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Martin č. k.
20P/241/2007-52 zo dňa 19. 2. 2008, právoplatný dňom 26. 4. 2008 a vykonateľný dňom 21. 5. 2008,
ktorým bol zaviazaný platiť výživné na svoju dcéru Y. D., nar. X. XX. XXXX, po 33,19 eura (t. j. 1.000,- Sk)
mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku do rúk matky

maloletej H. D., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bytom Z.. T. Č.. X, G., túto svoju povinnosť neplnil, o prácu
sa vážnejšie nezaujímal, pretože bol dobrovoľne nezamestnaný, nesnažil o zabezpečenie finančných
prostriedkov na zaplatenie výživného, čím za obdobie od 1. 11. 2013 do 5. 3. 2018, kedy bol na základe
európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom Liptovský Mikuláš zatknutý v Talianskej
republike a následne vzatý do väzby, na výživnom dlhuje sumu 1.725,88 eura,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm.
b/ Trestného zákona).

Za to sa
o d s u d z u j e:Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d
k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 26. 5. 2016 na Okresný súd Liptovský

Mikuláš na Y. M. F. D. podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona).

Obžalovaný Y. M. F. D.Č. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku
urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný síce odpovedal

kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, avšak súd postupoval v
súlade s ustanovením § 122 ods. 13 Trestného zákona, keďže je povinný skúmať plnenie vyživovacej
povinnosti až kým nevyhlási rozsudok, pričom obžalovaný má právo sa vyjadriť k celému žalovanému
skutku, či počas neho dochádzalo alebo nedochádzalo k plneniu vyživovacej povinnosti z jeho strany a
za týmto účelom bolo nutné vypočuť obžalovaného a svedkyňu, preto vyhlásenie obžalovaného neprijal.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že po výkone trestu sa asi 2 týždne zdržiaval v Martine,
potom odišiel do Kláštora pod Znievom do strediska pre ľudí bez domova a následne vycestoval do
Českej republiky za prácou. V Prahe bol od roku 2014 do novembra 2015, kedy odišiel do Talianska.
V Prahe mal najprv brigádu, pracoval v Bille ako skladník s príjmom asi 200,- Kč za týždeň zo záloh,

ktoré minul na stravu a čakal na výplatu, z ktorej chcel výživné posielať. V Prahe sa mu nepodarilo
získať trvalý príjem a na odporúčanie kamaráta odišiel do Talianska, kde mal byť zber. Asi 3 týždne tam
práca bola, potom sa mu už prácu nepodarilo nájsť. Mal problém s jazykom, ocitol sa v Miláne, kde
žil ako bezdomovec s inými bezdomovcami na ulici, spával v parku. Živil sa žobraním, požičiaval si od
ostatných bezdomovcov, ledva mal na jedlo. Nemohol a nevedel sa vrátiť na Slovensko, bol bezmocný,

preto je vlastne rád, že sa na zatykač dostal domov. Vedel, že musí niečo poslať dcére, ale samému sa
mu nedarilo. Teraz by si chcel nájsť prácu cez kamaráta v Martine, zatiaľ by sa prihlásil na úrad práce.
Dlžné výživné by dokázal splatiť do 3 mesiacov, chce ho uhradiť. Dcéru naposledy videl v roku 2008,
keď boli aj s bývalou manželkou na návšteve vo výkone trestu, od toho roku ich dve vôbec nevidel.
Pred výkonom trestu bol na Slovensku brigádne zamestnaný, je vyučený zámočník. Za celé obdobie od

novembra 2013, až kým bol zatknutý v Taliansku, na výživnom nič nezaplatil. Dodal, že aj keby chcel,
nevedel by kam výživné posielať, pretože bývalá manželka zmenila adresu aj číslo účtu.

Vzhľadom na skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa a svedkyňa H. D., sa na predchádzajúce
hlavné pojednávanie nedostavila, napriek tomu, že doručenie predvolania mal súd riadne vykázané

a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnila, súd sa v priebehu trestného konania
pokúšal so svedkyňou opakovane skontaktovať aj iným spôsobom, a to telefonicky, avšak neúspešne.
Súd postupoval tak, aby zabezpečil účasť svedkyne na ďalšom hlavnom pojednávaní opakovaným
predvolaním a predvedením prostredníctvom Policajného zboru, ktoré nebolo úspešné. Z týchto
dôvodov súd v súlade s ustanovením § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku prečítal obe zápisnice

o výsluchu svedkyne z prípravného konania, keďže sa ani na opätovné predvolanie súdu k výsluchu
bez dôvodného ospravedlnenia (v zásade bez žiadneho ospravedlnenia) nedostavila a jej predvedenie
bolo neúspešné a zároveň jej predchádzajúci výsluch bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam Trestného poriadku.

Svedkyňa H. D., matka maloletej Y. D.O., v prípravnom konaní dňa 23. 10. 2014 vypovedala, že
obžalovaný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére Y. D., ktorá mu bola určená
rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 20P/241/2007-52 zo dňa 19. 2. 2008 vo výške 33,19 eura (t. j.
1.000,- Sk) vždy do 20-teho dňa v príslušnom mesiaci vopred. Po nástupe výkonu trestu obžalovaným
sa s ním rozviedla. Kým bol vo výkone, vyživovaciu povinnosť za neho uhrádzala jeho matka, avšak

po prepustení dňa 1. 11. 2013 výživné platiť prestala. Po prepustení odišiel do Českej republiky, kdemal začať pracovať. Odvtedy jej však žiadne výživné neposlal a dlh predstavoval za obdobie od 1. 11.
2013 do 23. 10. 2014 sumu 398,28 eura. Uviedla, že býva na prechodnom bydlisku v M. G. s priateľom,
s ktorým má ďalšie 2 maloleté deti. Je nezamestnaná, poberá dávku v hmotnej núdzi a prídavky na

maloleté deti. Náklady na živobytie zabezpečuje jej priateľ. Napriek tomu, že si obžalovaný vyživovaciu
povinnosť neplní, maloletá Y. núdzou netrpela, musia sa však uskromňovať, ale má zabezpečené
základné životné potreby. Exekučne výživné nevymáhala. Maloletá bola v tom čase žiačkou 3. ročníka
ZŠ na Demänovskej ceste v Liptovskom Mikuláši, nemá zvýšené náklady na zabezpečenie potrieb. Jej
otec sa o ňu nezaujímal ani po prepustení z výkonu trestu, okrem neplatenia výživného jej ani inak

neprispieval, nekupoval darčeky, nebol s ňou žiadnym spôsobom v kontakte. K obžalovanému ďalej
uviedla, že má vedomosť o tom, že by sa mal zdržiavať v Prahe v Českej republike, avšak žiadne bližšie
informácie o ňom nemala. Vo svojej ďalšej výpovedi v prípravnom konaní dňa 20. 2. 2016 doplnila, že sa
presťahovala do Martina na adresu hotel M., kde býva s priateľom a maloletými deťmi. Od 21. 1. 2016
sa zamestnala ako operátorka linky s príjmom 400,- Eur mesačne. K plneniu vyživovacej povinnosti
obžalovaným uviedla, že túto si naďalej neplní, na výživnom nič nezaplatil, preto dlh od 1. 11. 2013

do 20. 2. 2016 predstavoval 929,32 eura. K maloletej Y. uviedla, že v tom čase navštevovala 4. ročník
Súkromnej základnej školy pre žiakov s vývinovými poruchami učenia Š. Furdeka v Martine, k zmene
pomerov na jej strane inak nedošlo. Dodala, že obžalovaný vie, kam má výživné posielať, pretože má
jej číslo účtu, ktoré dala jeho matke a k uvedenému dátumu ho nemenila. Obžalovaný sa s nimi žiadnym
spôsobom nekontaktoval.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním zabezpečených listinných dôkazov - rodného listu maloletej,
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/241/2007-52, potvrdeniami o návšteve školy maloletou,
správami Sociálnej poisťovne, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Martin, Okresného úradu Martin,

katastrálny odbor, Daňového úradu Žilina, pobočka Martin a lustráciami k osobe obžalovaného.

Rodným listom maloletej Y. D. mal súd preukázané, že sa narodila dňa 9. XX. XXXX H. G. otcovi Y. D.O.,
nar. X. X. XXXX a matke H. D., nar. XX. XX. XXXX.

RozsudkomOkresnéhosúduMartinč.k.20P/241/2007-52zodňa19.2.2008, bolopreukázané,žeY.D.
ako otec maloletej Y. D., U.. X. XX. XXXX, bol zaviazaný platiť výživné na maloletú vo výške 1.000,- Sk,
t. j. 33,19 eura mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku
do rúk matky maloletej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26. 4. 2008 a vykonateľnosť dňom 21.
5. 2008. Lustráciou prostredníctvom Okresného súdu Martin, ktorý by bol inak miestne príslušný na

konanie o zmene vyživovacej povinnosti voči maloletej Y. D., súd zistil, že od uvedeného konania pod
sp. zn. 20P/241/2007 sa žiadne ďalšie konanie o zmenu výšky vyživovacej povinnosti k maloletej zo
strany otca neviedlo.

Z potvrdení a správ Súkromnej základnej školy pre žiakov s vývinovými poruchami učenia, Š. Furdeka

9060/3, Martin vyplýva, že v školskom roku 2017/2018 je maloletá Y. D. žiačkou 6. ročníka ich školy a
povinnú školskú dochádzku si riadne plní.

Správou a rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, oddelenie hmotnej núdze,
náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok, mal súd preukázané, že H. D.Č. bola poberateľkou

náhradného výživného, kde povinnou osobou bol Y. M. F. D., v období od júna 2014 do novembra 2015
vo výške 27,13 eura mesačne, v súčasnosti poberateľkou náhradného výživného nie je.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin vyplýva, že obžalovaný bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie v období od 2. 11. 2013 do 9. 12. 2013, pri každom kontakte bol informovaný

o aktuálnych voľných pracovných miestach. Vyradený bol z dôvodu odmietnutia účasti na aktívnych
opatreniach trhu práce. V období rokov 2012 až 2016 ako poberateľ štátnych sociálnych dávok a pomoci
v hmotnej núdzi evidovaný nebol.

Zo správ a lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný požiadal o dávku v nezamestnanosti

v Sociálnej poisťovni dňa 20. 11. 2013, od 2. 11. 2013 do 9. 12. 2013 mu nevznikol nárok na dávku v
nezamestnanosti, ďalšiu jeho žiadosť neevidovali.
Zo správy Okresného úradu Martin, katastrálny odbor vyplýva, že Y. M. F. D. nie je evidovaný ako
vlastník, resp. spoluvlastník nehnuteľného majetku v obvode okresu Martin.Podľa správy Daňového úradu Žilina, pobočka Martin sa Y. M. F. D. nenachádza v registri daňových
subjektov.

Súd mal konanie obžalovaného Y. M. F. D. preukázané a obdobie, v ktorom obžalovaný neplnil voči
maloletej dcére vyživovaciu povinnosť vôbec a akú čiastku dlhuje ku dňu rozhodnutia súdu, ustálil na
základe výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní a z prečítaných výpovedí svedkyne - matky
maloletého dieťaťa z prípravného konania, ako aj zo zabezpečených listín, ktorými bolo dostatočne a

bez pochybností preukázané, že obžalovaný neplatil riadne a v plnej výške určené výživné na maloletú
dcéru Y. D. v období od 1. 11. 2013, kedy bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody až do dňa 5.
3. 2018, kedy bol v tejto trestnej veci na základe európskeho zatýkacieho rozkazu zatknutý v Talianskej
republike, a následne súdom vzatý do väzby. V priebehu tohto obdobia výživné ani čiastočne nezaplatil,
čím mu za obdobie 4 rokov a 4 mesiacov (spolu 52 mesiacov x 33,19 eura) na výživnom vznikol dlh vo
výške 1.725,88 eura. Hoci je z výpovede obžalovaného a svedkyne zrejmé, že mal riadnu vedomosť

o určenej výške svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére v sume 1.000,- Sk, t. j. 33,19 eura
mesačne, ani raz v priebehu tohto obdobia, a to ani čiastočne, si túto svoju povinnosť nesplnil.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je pritom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné sa samé živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič je

povinný plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Objektívne nepriaznivá finančná situácia obžalovaného, ktorá by viedla
až k jeho sociálnej odkázanosti nebola v konaní preukázaná, pretože hoci podľa jeho tvrdení sa snažil
zabezpečiť prostriedky na zaplatenie výživného a sám mal existenčné problémy, je zrejmé, že do týchto
problémov sa dostal sám. Pokiaľ vedel, že neovláda cudzí jazyk a nemal istotu, že v zahraničí je pre

nehozabezpečenáprácaalebobrigáda,vďakaktorejsimôžezabezpečiťfinančnéprostriedkynaúhradu
nielen svojich životných potrieb, ale aj výživného na maloletú dcéru, nemal vycestovať do zahraničia a
vystaviť sa tak riziku, že sa ocitne bez akéhokoľvek zázemia v cudzej krajine, čo sa napokon aj stalo. Z
týchto dôvodov situácia obžalovaného, ktorú vo svojej výpovedi obžalovaný prezentoval ako bezmocnú
a bezvýchodiskovú, neplnenie jeho zákonnej vyživovacej povinnosti neospravedlňuje ani neodôvodňuje

a nezbavuje ho tým trestnej zodpovednosti. Ako vyplynulo z jeho výpovede po tom, čo prestal brigádne
pracovať v Českej republike, stal sa z neho bezdomovec a spoliehal sa na pomoc finančnú alebo inú
zo strany iných osôb. Na druhej strane, ako vyplýva z jeho výpovede, keďže je vyučený zámočník,
obžalovaný by nemal značný problém sa zamestnať, keďže predtým, než nastúpil výkon trestu odňatia v
inej veci, bol zamestnaný aspoň brigádne. Takúto možnosť, zamestnať sa vo svojom odbore prezentoval

aj na hlavnom pojednávaní s tým, že by mu to umožnilo splatiť svoj doterajší dlh na výživnom. Nemožno
preto vyvodiť záver o absolútnej neschopnosti obžalovaného objektívne pracovať alebo o nedostatku
príležitostí nájsť si prácu, hoci len vo forme brigádnickej činnosti a zabezpečiť si tak pravidelný príjem
nielen na podporu svojich potrieb, ale najmä na platenie výživného vo vzťahu k jedinému dieťaťu,
ku ktorému vyživovaciu povinnosť má. Keďže mal plnú vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti, bol

povinný využiť všetky svoje schopnosti a možnosti na to, aby si ju aj reálne plnil. Na strane obžalovaného
neboli zistené ani žiadne prekážky zdravotného charakteru, ktoré by mu bránili zamestnať sa a pracovať.
Vzhľadom na doterajší spôsob prežívania v Českej republike a v Talianskej republike, kde viedol život
bezdomovca a sociálne odkázanej osoby, ide u obžalovaného skôr o nezodpovedný postoj k plneniu
si svojich povinností a k vlastnej budúcnosti. Hoci pripustil, že spočiatku sa aj v Prahe brigádnicky

zamestnal, mal príjem, tento použil najprv na krytie svojich potrieb, výživné v tomto období ani čiastočne
nehradil a „čakal“ na výplatu. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že aj keby chcel výživné poslať, nevedel by
kam, pretože bývalá manželka sa s dcérou presťahovala, zmenila číslo účtu, o nových údajoch nemal
vedomosť, takáto obrana neobstojí, pretože z jeho postoja k plneniu si vyživovacej povinnosti je zrejmé,
že ju nemal ani v úmysle si riadne v priebehu celého žalovaného obdobia plniť a neuskutočnil pre reálne

splnenie si vyživovacej povinnosti žiadne úkony. Výpoveďou matky maloletej Y. mal súd preukázané, že
v období ku ktorému bola vypočutá a obžalovaný neplatil výživné, maloletá núdzou netrpela.

V čase vyhlasovania rozsudku súdom prvého stupňa si obžalovaný dlhodobo neplnil svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť, hoci vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyživovaciu povinnosť voči

maloletej dcére plniť mohol a mal a zároveň vedel, že je povinný výživné platiť, ale úmyselne túto
povinnosť zanedbával závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas (§ 138 písm. b/ Trestného
zákona), t. j. od 1. 11. 2013, čo do času jeho zatknutia dňa 5. 3. 2018, predstavovalo viac ako 2 roky,
ktoréjepotrebnévzmysleustálenejsúdnejpraxearozhodovacejčinnostisúdovpovažovaťzaneplnenievyživovacej povinnosti po dlhší čas. Z týchto dôvodov sa súd stotožnil s právnou kvalifikáciou v obžalobe
a skutok právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/
Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona).

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, mal
súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutok popísaný vo výrokovej
časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný Y. M. F. D., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky
skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného

zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona) po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd
uznal vinným z jeho spáchania.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že nebol riešený v priestupkovom konaní. V
mieste trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. V registri trestov má celkom 4 záznamy z rokov

2000 - 2006, v prvom prípade bolo u neho podmienečne zastavené trestné stíhanie, v druhom prípade
sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený, v treťom prípade bol trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom zrušený uložením súhrnného trestu, čomu svedčí štvrtý záznam v registri
trestov,keďdošlokjehoodsúdeniurozsudkomOkresnéhosúduMartinsp.zn.4T/108/2004zodňa12.8.
2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/321/2005 zo dňa 14. 3. 2006, na súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 8 mesiacov so zaradením do I. NVS, so zmenou väznice na
ústav na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom trest vykonal dňa 1. 11. 2013. Obžalovaný
je aktuálne vo výkone väzby v tejto trestnej veci a z hodnotiacej správy ÚVV a ÚVTOS Žilina, kde bol
dodaný dňa 22. 3. 2018, vyplýva, že adaptácia na podmienky väzby prebehla u neho bezproblémovo
a neboli zaznamenané žiadne porušenia ústavného poriadku pre obvinených. Jeho správanie je na

požadovanej úrovni. Pracovne zaradený nebol, ani disciplinárne odmenený, či potrestaný.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného
možno priznať jednu poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, keďže sa k
spáchaniu trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval, a je nutné zohľadniť jednu priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, pretože pred spáchaním skutku bol odsúdený za trestnú činnosť
iného charakteru, než je zanedbanie povinnej výživy. Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere na jeden rok
až päť rokov. Pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností mohol súd ukladať trest v nezmenenej
trestnejsadzbe.Súdukladaltrestsamostatný,keďžekukončeniupáchaniaprečinuzanedbaniapovinnej

výživyobžalovanýmdošlodňa5.3.2018obmedzenímjehoosobnejslobodyvsúvislostisjehozatknutím
a následným vzatím do väzby.

Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa už v minulosti opakovane dostal do rozporu
so zákonom, pričom sa dopúšťal trestnej činnosti rôzneho charakteru. Súd pri ukladaní druhu a výmery

trestu však prihliadol nielen na osobu páchateľa a jeho kriminálnu minulosť, ale aj na možnosť nápravy
obžalovaného do budúcnosti. Hoci obžalovaný je páchateľom, ktorý v minulosti pred začatím páchania
tohto skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody pre trestnú činnosť závažného charakteru, nemožno
opomenúť, že žalovaného skutku, ktorý súd vyhodnotil ako úmyselné konanie, sa nedopustil v skúšobnej
dobepodmienečnéhoodsúdenia,kedybynevyhnutneprichádzalodoúvahyuloženienepodmienečného

trestu odňatia slobody. Trest odňatia slobody uložený v prvej polovici trestnej sadzby možno považovať
za primeraný a spravodlivý, ktorý dostatočne splní svoj účel, najmä, že obžalovanému zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadnyživot a účel individuálnej, ako aj generálnej prevencie dostatočne v tomto prípade naplní aj podmienečný
trest odňatia slobody.

Súd taktiež verí, že obžalovaným deklarovaná snaha a záujem po prepustení z výkonu väzby zaplatiť
dlžné výživné v priebehu skúšobnej doby je úprimná, a nie je tu žiadna okolnosť, ktorá by bránila súdu
obžalovanému poskytnúť priestor a šancu na to, aby svoje sľuby o tom, že sa zamestná a zaplatí dlžné
výživné aj realizoval, a to tým, že mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom.
Vzhľadom na tieto okolnosti súd zvážil, že u obžalovaného nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody

nie je nevyhnutný, preto jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu vymeranú v druhej polovici
zákonom stanovenej sadzby a určil ju vo výmere na 3 roky. V priebehu jej plynutia bude obžalovaný
povinný viesť bezúhonný život, ku ktorého podmienkam patrí aj plnenie vyživovacej povinnosti, aby tak
preukázal sebe a spoločnosti, že je schopný viesť v skúšobnej dobe riadny život a poskytnutú šancu v
podobepodmienečnéhoodsúdeniasizaslúžiavyužijejunielenvosvojprospech,zadovážisiprostriedky
na zaplatenie výživného vlastným aktívnym pričinením a vyhne sa tak nariadeniu výkonu trestu, ale v

prvom rade aj na prospech maloletého dieťaťa, na ktorého výžive sa má obžalovaný minimálne takýmto
spôsobom podieľať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len

osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním

len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.