Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/265/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710209842
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1710209842.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P. C., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. D., X. XX, zast. JUDr.
Evou Klemovou, advokátkou v Pezinku, M. R. Štefánika 1, proti odporkyni: G.. D. I., A.. XX.XX.XXXX, W.
Q. D., Š. XX, zast. JUDr. Darinou Tomčovou, advokátkou v Šenkviciach, Záhradná 58, o rozvod a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: P. C., A.. XX.XX.XXXX,
W. Q. D., Š. XX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo
dňa 14. marca 2014 č.k. 4C/246/2010-394 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach z r u š u j e a vec v r a c i a
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne, uzavreté dňa

29.09.2007, maloleté dieťa účastníkov - P. C., A.. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do osobnej
starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 170 eur
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode
manželstva. Ďalej rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
rozhodol o úprave styku otca s maloletým a napokon vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu
trov konania.

V konaní mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania je rozvrátené, neplní svoje funkcie.
Obaja účastníci konania vyslovili s rozvodom manželstva súhlas. Príčinu rozpadu manželstva súd videl v
nezrelomprístupekrodinnémuživotu,absenciiempatieanezhodáchvznikajúcichzrozdielnychnázorov
na spoločný život a chod domácnosti.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že matka od narodenia zabezpečuje starostlivosť o dieťa, žije s
ním v spoločnej domácnosti, otec dieťaťa sa so synom stretáva a prejavuje záujem o zverenie dieťaťa do

striedavej osobnej starostlivosti. Matka so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov nesúhlasí.
V priebehu konania súd prvého stupňa nariadil vo veci znalecké dokazovanie, cieľom ktorého bolo
zistiť aktuálny vzťah maloletého k rodičom, možnosť jeho negatívneho ovplyvňovania jedným z rodičov,
posúdiť vhodnosť striedavej starostlivosti a iné.
Znalecký posudok č. 4/2012 zo dňa 22.6.2012 vyhotovil znalec PhDr. Kamil Činovský, kde znalec

konštatoval,žejevzáujmemaloletéhouplatnenieinštitútustriedavejosobnejstarostlivostiatovzhľadom
na jeho vek, pohlavie, citové väzby. Striedanie znalec navrhol v párnych a nepárnych týždňoch od nedele
do nedele, sviatky a Vianoce by si rodičia striedali bez ohľadu na parný alebo nepárny týždeň.
Závery znalecký posudku namietala odporkyňa v podaní doručenom súdu dňa 19.7.2012, znalecký
posudok označila za nekorektný, neodôvodnený a hlavne nepresvedčivý, znalec sa dostatočne
nevysporiadal s námietkami matky o nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti.

Súd prvého stupňa nariadil vo veci nové znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu PhDr. Zuzanu
Bielikovú, z ktorej znaleckého posudku č. 5/2013 zo dňa 18.01.2013 vyplynulo, že vzhľadom k vekumaloletého, s poukazom na jeho pretrvávajúcu ukotvenosť na matku, je vhodnejšie zverenie do
osobnej starostlivosti matky, v súčasnom vývinovom období maloletého P. je pre neho striedavá osobná
starostlivosť oboch rodičov kontraindikovaná.

Súd konštatoval, že v danom prípade ide o maloleté dieťa, vo veku 5,5 roka, pričom od roku 2010 sú
rodičia dieťaťa v rozvodovom konaní a žijú v oddelených domácnostiach. Dieťa navštevuje materskú
školu, pre problémy v správaní a rečovú nezrelosť mu bol doporučený odklad školskej dochádzky. Dieťa
žije v spoločnej domácnosti s matkou, otca pravidelne navštevuje. Medzi rodičmi po celý čas trvajúceho
súdneho konania rezonuje neschopnosť dohodnúť sa, komunikovať. Situáciu v rodine niekoľkokrát riešil

kolízny opatrovník z iniciatívy či už jedného alebo druhého rodiča. Dieťa malo v minulosti výrazné
zdravotné problémy, ktoré vyžadovali pravidelné návštevy u lekára a zvýšenú starostlivosť, v súčasnosti
je jeho stav už stabilizovaný. Je zrejmé, že ide o dieťa, ktoré vyžaduje zvýšenú pozornosť a starostlivosť,
nakoľko v kolektíve sa dieťa správalo problematicky, agresívne k rovesníkom.
Znalecký posudok znalca PhDr. Činovského súd považoval za nepresvedčivý, vágny a jeho závery za
spochybniteľné. Z uvedeného dôvodu sa ani nepriklonil k návrhu právnej zástupkyne vypočuť znalca

v konaní, či vykonať kontrolné znalecké dokazovanie a dospel k záveru, že je potrebné, na posúdenie
odborných otázok ustanoviť znalca nového. Znalkyňa PhDr. Zuzana Bieliková v znaleckom posudku
konštatovala, že u matky dieťaťa sú lepšie predpoklady na zabezpečenie zdravého a všestranného
vývoja dieťaťa. Dieťa je na matku ukotvené, pričom táto ukotvenosť vyplýva najmä z veku dieťaťa.
Dieťa má problematické správanie sa a matka dokáže jeho výchovu lepšie zvládnuť. S otcom dieťa

manipuluje. Znalkyňa podrobne i na pojednávaní vysvetlila, na základe čoho ustálila, že striedavá
osobná starostlivosť oboch rodičov je v prípade maloletého kontraindikovaná. Výslovne uviedla, že v
tomto štádiu vývinu dieťaťa je potrebné jedno stabilné prostredie. Súd prvého stupňa sa so závermi
znalkyne stotožnil a ďalej uviedol, že striedavá starostlivosť oboch rodičov má miesto tam, kde sú
vytvorené pevné citové väzby dieťaťa na oboch rodičov, kde obaja rodičia sú schopní a spôsobilí

zabezpečiť potreby dieťaťa tak po stránke emocionálnej, materiálnej, ako aj organizačnej. Dôležitým
faktorom je potom vek dieťaťa, zrelosť, komunikácia rodičov navzájom, flexibilita. V danom prípade
súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti
oboch rodičov a to z viacerých dôvodov. V prvom rade je to vek dieťaťa a jeho ukotvenosť na matku,
jeho zdravotný a psychický stav, problematické správanie, potreba zvýšenej starostlivosti logopéda a

psychológa. Dôležitým aspektom je tu zlá komunikácia medzi rodičmi, zlyhávanie pri spoločnom riešení
otázok dôležitých pre vývoj dieťaťa (operácia, logopéd, odklad školskej dochádzky), rozdielne výchovné
prístupy k maloletému, čo v konečnom dôsledku môže priniesť do jeho detskej psychiky zmätok.
Súd ďalej určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému dieťaťu s prihliadnutím na náklady
maloletého dieťaťa a na osobnú starostlivosť matky o dieťa, na sumu 170 eur mesačne, čo je menej ako

polovica vyčíslených nákladov dieťaťa, ako nedôvodný vyhodnotil návrh otca dieťaťa, aby výživné bolo
určené na sumu 100 eur. Pri úprave styku prihliadol k tomu, že je vhodné, aby mal otec dieťaťa možnosť
byť s dieťaťom tak v pracovnom týždni, kedy má dieťa povinnosti, ako aj počas víkendov, sviatkov a
prázdnin, kedy je možné venovať sa oddychu a voľnočasovým aktivitám.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 144 veta prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ - otec maloletého P., a to v časti týkajúcej
sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva. Podľa
neho stav, keď je maloletý nadmerne naviazaný na matku, jeho zdravotný stav nie je dobrý, správanie
problematické a medzi rodičmi zlyháva komunikácia, už v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvého
stupňa vôbec neexistoval. Súd vychádzal zo stavu v rokoch 2010 až 2012, ktorý však stratil aktuálnosť,

zdravotný stav maloletého je stabilizovaný, správanie zvládnuté, návštevu lekárov zabezpečujú obaja
rodičia. Pri konštatovaní zlyhávania komunikácie medzi rodičmi súd podľa navrhovateľa zamenil príčinu
za následok, účastníci v minulosti riešili problémy prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorého
pomoc vyhľadali však naposledy v júni 2013. Poukázal tiež na to, že nezhody medzi rodičmi pri výmene
logopéda či ohľadom odkladu školskej dochádzky maloletého boli síce vyvolané ním, avšak dôvodne, a

to pre jeho neinformovanosť zo strany odporkyne, alebo z dôvodu zvýšených finančných nákladov, ktoré
by vzhľadom na príjem účastníkov s najväčšou pravdepodobnosťou platili rodičia odporkyne, na ktorých
navrhovateľ nechce byť závislý. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku už bolo dieťa adaptované
po nástupe do predškolského zariadenia, jeho ukotvenosť na matku bola prekonaná. Maloletý sa
opakovane pred znalcami PhDr. Činovským, ale i PhDr. Bielikovou vyjadril, že chce bývať u otca a k

matkechcechodiťnanávštevy.Súdprvéhostupňavšaktotocelkomignoroval,rovnakoignorovalviacero
podaní navrhovateľa vo veci, v ktorých sa vyjadroval k znaleckým posudkom, pripomienkoval znalecký
posudok PhDr. Bielikovej. Súd nevysvetlil, prečo znalecký posudok PhDr. Činovského považoval za
nepresvedčivý, vágny a jeho závery za spochybniteľné, navrhnutý výsluch znalca nevykonal, čímnavrhovateľoviodňalmožnosťkonaťpredsúdom.Podľanavrhovateľasúvšetkypodmienkyprezverenie
dieťaťa do striedavej starostlivosti splnené, navrhol preto rozhodnúť v tomto zmysle podľa petitu svojho
odvolania, počas trvania striedavej starostlivosti upraviť styk otca a matky s dieťaťom.

Odvolateľ namietal i výšku určeného výživného vo výške 170 euro mesačne, keď nie všetky matkou
uvedené náklady boli preukázané. Uviedol, že pri zohľadnení styku, počas ktorého obdobia bude
dieťa u otca, je skutočná výška vyživovacej povinnosti otca vo výške 266 euro mesačne, čo nie je
primerané jeho zárobkovým možnostiam. Za zodpovedajúcu výšku považoval sumu 120 euro mesačne
pri nezmenenom rozsahu styku. Ak by súd dospel k záveru, že rozhodnutie v časti zverenia maloletého

matke je správne, navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v časti styku a v časti výšky výživného,
ktoré navrhol na sumu 90 euro mesačne, styk navrhol upraviť v širšom rozsahu.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu otca maloletého poukázala na jeho vôľové a osobnostné
predpoklady, ktoré majú brániť zvereniu dieťaťa do striedavej starostlivosti, taktiež poukázala na
zdravotný stav dieťaťa, jeho poruchu hyperaktivity, kedy je striedavá starostlivosť kontraindikovaná.
Zopakovala, že rodičia spolu nie sú schopní komunikovať. Počas stretávania otca s maloletým výkon

rodičovských práv supluje priateľka otca. Navrhovateľ opakovane nerešpektuje zdravotné problémy,
lekárske závery, nedodržuje liečbu a narušuje režim maloletého. Žije v nestabilných pomeroch, v dome,
ktorý je vo vlastníctve rodičov jeho partnerky, má značné dlhy na zdravotnom a sociálnom poistení.
Navrhla preto potvrdenie napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa.
Kolízny opatrovník poukázal na závery znaleckého posudku PhDr. Bielikovej, navrhol potvrdenie

napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa.
Podaním zo dňa 22. októbra 2015 odporkyňa súdu oznámila, že navrhovateľ v lete 2014 ukončil
spolužitie s partnerkou, býva u matky a brata v Limbachu, počas styku s otcom sa maloletému venuje
matka navrhovateľa, ktorá je invalidná, pripútaná na vozík. Otec sa o syna zaujíma menej, nebol so
synom u lekára ani sa nezaujíma o jeho prospech v škole, syn však od otca už nechodí vystresovaný

a nepokojný. Maloletý je žiakom 1. ročníka základnej školy, vyžaduje každodennú trpezlivú pomoc pri
príprave do školy, keďže sa nedokáže sústrediť. Styk otca s maloletým v súčasnosti prebieha v zmysle
úpravy rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva, každý druhý
víkend a v ďalšom týždni v stredu, na ktorý režim si už účastníci zvykli. Výživné je otcom hradené, hoci
nepravidelne, toto považovala odporkyňa za primerané čo do jeho výšky.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na
odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., pričom dospel k záveru, že zatiaľ nie sú podmienky
pre potvrdenie, ale ani pre zmenu napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa.
Podľa § 127 ods. 1 O.s.p. ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť,

aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok.
Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom
znalca.
Podľa § 127 ods. 2 O.s.p. znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu
alebo inej inštitúcii.

Vo veciach, ktoré patria do právomoci občianskoprávnych súdov sú často potrebné odborné posúdenia
skutočností, ktoré slúžia ako skutkový základ pre rozhodnutie vo veci samej. Preto ak rozhodnutie vo
veci samej závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí
účastníkov znalca. Súd v takom prípade musí ustanoviť znalca, aj keby sudca mal odborné znalosti,
ktoré by mu dovoľovali odborne posúdiť predmet konania. Tieto znalosti nemôžu nahradiť objektívne

zistenie skutkového stavu mimo orgán, ktorý o nich rozhoduje.
Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii. Ide
o posudok, ktorého predmetom je preskúmanie skôr podaného posudku. Prax ho niekedy označuje ako
tzv. kontrolný posudok, pričom jeho obsahom je posúdenie tých istých skutočností, ktoré posudzoval
predošlý znalec. To nie je úplne v súlade so zmyslom a účelom tohto posudku. Preskúmanie znaleckého

posudku prichádza do úvahy v prípadoch, v ktorých je to dané povahou veci, napríklad v sporoch o
určenie otcovstva alebo vo veciach, v ktorých sú dva posudky, z ktorých jeden predložil účastník, a tieto
posudky sú vo vzájomnom rozpore.
Súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom,
že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Na to musí

aplikovať § 127 ods. 2 O.s.p. Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme
do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom
a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania.Aj vtedy, keď sa súd podľa ust. § 127 ods. 1 vety štvrtej O.s.p. uspokojil s písomným posudkom, treba
vykonať dodatočný výsluch znalca, pokiaľ je to potrebné vzhľadom na obsah posudku, alebo vzhľadom
na iné okolnosti uvádzané účastníkmi konania.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.
Súd hodnotí dôkaz znalcom ako každý iný dôkaz. Súd pritom skúma, či rozsudok vychádza zo zistených
skutočností, či nie je rozporný a či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Ak sa však súd

pri hodnotení výsledkov konania odchýlil od výsledku dôkazu znalcom, svoj postup musí presvedčivo
odôvodniť. (R 4/1969).
Súd nemôže preskúmavať vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože sudcovia na to nemajú
odborné znalosti alebo ich nemajú v takej miere, aby toto preskúmanie mohli zodpovedne urobiť. To
však neznamená, že súd je viazaný znaleckým posudkom, že ho musí bez ďalšieho prevziať. Pokiaľ
má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, nemôže ho nahradiť vlastným názorom,

ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil jeho nedostatky,
prípadne, aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec znovu posúdil a
vyjadril sa aj k správnosti už podaného posudku. (R 1/1981).
Ak mal súd pri rozhodovaní k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke,
musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia, a

z akých dôvodov nevychádza zo záveru druhého znaleckého posudku; k tejto úvahe je potrebné vypočuť
obidvoch znalcov. Ak by ani takto nebolo možné odstrániť rozpory záverov znaleckých posudkov, treba
dať tieto závery preskúmať iným znalcom, vedeckým ústavom alebo inou inštitúciou. (R 45/1984).
V súdenej veci súd prvého stupňa nepostupoval v konaní v súlade so zákonnou úpravou resp. so
závermi ustálenej súdnej praxe citovanými vyššie, keď znalecký posudok znalca PhDr. Činovského

považoval (bez uvedenia dôvodov) za nepresvedčivý, vágny a jeho závery za spochybniteľné, znalca
nevypočul, ani nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie, ale na posúdenie totožných odborných
otázok ustanovil znalca nového. Tento nesprávny postup súdu mal za následok to, že na podstatné
odborné otázky riešené v konaní existujú v súčasnosti dve rozdielne odpovede, keď závery znalcov
v otázke vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (§ 24 ods. 2 Zák. o rodine) sú

rozdielne.
Tento rozpor, už aj vzhľadom na časový posun od vypracovania oboch znaleckých posudkov použitých v
konaní, bude potrebné odstrániť nariadením kontrolného znaleckého dokazovania (§ 127 ods. 2 O.s.p.),
v ktorom znalec či znalecký ústav posúdi aj správnosť záverov už vykonaných znaleckých posudkov, s
prihliadnutím aj na aktuálne zmeny na strane rodičov resp. maloletého dieťaťa, ich vzájomné vzťahy v

súčasnosti, aktuálny zdravotný stav a pod. Až po odstránení pochybností ohľadom vhodnosti respektíve
vylúčenia možnosti zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov bude môcť
byťrozhodnutétakootázkezvereniamaloletéhodieťaťa,akoajoďalšíchstýmsúvisiacich,aodriešenia
spôsobu zverenia maloletého závislých otázok, teda výživného maloletého, zastupovania a správy
majetku, ako aj otázky úpravy styku rodičov s maloletým.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostalo než rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutých častiach zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h) O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.