Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/277/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113200617
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1113200617.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: I.. A. P., narodený
XX.X.XXXX, bytom P. X, Q., zastúpený JUDr. Jindřichom Stoczekom, advokátom, so sídlom AK
Černyševského 26, 850 05 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika- Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.11.2015, č.k. 11C/39/2013-205, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti predstavujúcej sumu 271,56 eur zastavil
(výrok I), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 218,98 eur spolu s 9% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 1 218,98 eur odo dňa 7.1.2012 do zaplatenia (výrok II), vo zvyšku žalobu
zamietol (výrok III) a napokon deklaroval, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (výrok IV).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 96 ods. 1,2,3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok(ďalej len „O.s.p.“), § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1,2, § 18 ods. 1, § 18 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), § 7 ods. 1,2,4 zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“), § 20 zákona č. 163/2002 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „zákon o odmenách
a náhradách advokátov“), § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) a vecne tým, že na základe späťvzatia žaloby žalobcom na pojednávaní konanom dňa
26.11.2015 v časti týkajúcej sumy 271,56 eur, so súhlasom žalovaného, konanie v časti o zaplatenie
sumy 271,56 eur zastavil. Pri rozhodovaní o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku prihliadol na to,
že proti žalobcovi bolo dňa 6.10.2008 vydané uznesenie o vznesení obvinenia Okresným riaditeľstvom
Policajného zboru v Nových Zámkoch, Č.:G.-XXXX/X-G.-M.-XX R.. Proti uvedenému uzneseniu podal
žalobca sťažnosť, ktorá bola rozhodnutím prokurátora zo dňa zo dňa 15.10.2008 č.k. 1Pv 610/08-8
zamietnutá, a následne bola podaná obžaloba. Nakoľko bol žalobca rozsudkom Krajského súdu v Nitre
zo dňa 27.4.2011 oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal, mal
súd prvej inštancie za preukázanú existenciu nezákonného rozhodnutia, ktorým bolo v danom prípade
uznesenie o vznesení obvinenia proti žalobcovi a podanie obžaloby. Podľa názoru súdu prvej inštancie
rozhodujúcim kritériom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania bol neskorší
výsledok trestného stíhania, preto ustálil, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím (§ 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z.) a uviedol, že do škody treba zahrnúť
náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s obhajobou v predmetnom konaní.

3. Vychádzajúc z názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo 14. októbra
2015 sp.zn.8 Cdo 289/2014, že ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením
obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo
povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom
konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení zákona č. 412/2012 Z.z., súd prvej inštancie ustálil, že orgánom konajúcim za štát je Generálna
prokuratúra SR.

4. Na základe vykonaného dokazovania, najmä z vyšetrovacieho spisu a jednotlivých úkonov právnej
služby vykonaných v konaní vedenom pod sp.zn 1T/ 206/2008 na Okresnom súde Nové Zámky mal
súd prvej inštancie za preukázané vykonanie 6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 21.9.2009, účasť na pojednávaní dňa 19.10.2009, účasť na pojednávaní dňa 2.12.2009, účasť
na pojednávaní dňa 27.12.2010, podanie odvolania dňa 3.1.2011, účasť na pojednávaní - verejnom
zasadnutí dňa 27.11.2011), za dôvodné považoval aj priznanie režijného paušálu, náklady cestovného
právneho obhajcu žalobcu z Bratislavy do Nových Zámkov a späť dňa 19.10.2009, 2.12.2009 a
27.12.2010 celkom v sume 251,24 eur , náhradu za stratu času celkom v sume 360,60 eur ( za 8
polhodín straty času za úkony uskutočnené na Okresnom súde Nové Zámky- t.j. spolu 24 polhodín a
6 polhodín straty času za úkon uskutočnený na Krajskom súde v Nitre, za účasť na pojednávaní dňa
19.10.2009, účasť na pojednávaní dňa 2.12.2009, účasť na pojednávaní dňa 27.12.2010, ktoré sa
uskutočnili v Nových Zámkoch a úkon účasť na pojednávaní- verejnom zasadnutí dňa 27.11.2011 ktorý
sa uskutočnil v Nitre, t.j. v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta) + 20 % DPH . Vzhľadom k uvedenému
súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu škody celkom vo výške 1 218,98 eur, nakoľko o
uvedenú sumu sa zmenšil jeho majetok a bolo preukázané, že uvedenú sumu uhradil žalobca právneho
zástupcovi.

5. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, vychádzajúc z toho,
že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola žalovanému doručená dňa 6.7.2011, od tohto dňa
plynula lehota 6 mesiacov na prerokovanie a prípadné uspokojenie nároku a nakoľko žalovaný nárok
žalobcu neuspokojil, dostal sa do omeškania. Dôvodným tak bolo priznanie úrokov z omeškania vo
výške 9% zo sumy 1 218,98 eur odo dňa 7.1.2012 do zaplatenia.

6. Ako nedôvodnú posúdil súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 94,54 eur,
ktorú si žalobca uplatnil titulom odmeny advokáta za podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
Poukazujúc na ust. § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. uviedol, že súčasťou trov konania nie sú náklady
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Rovnako nemal súd
prvej inštancie za preukázané, že uvedenú sumu skutočne žalobca právnemu zástupcovi aj uhradil,
nakoľko táto skutočnosť nevyplýva z obsahu spisového materiálu.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia §151 ods. 3 O.s.p., tak, že o nich
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. Proti uvedenému rozhodnutiu v prisudzujúcom výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukázal na to, obžaloba prokurátora v zmysle zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok") nemá povahu rozhodnutia, a preto ak prvoinštančný
súd priznal žalobcovi náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia v zmysle § 5 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z., ktorým podľa názoru súdu prvej inštancie bola obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Nové Zámky, č. k. 1Pv 610/08-11 z 21.11.2008, tak pochybil a jeho rozhodnutie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za nesprávny považoval aj záver súdu prvej inštancie ktorým
ustálil, že nezákonným rozhodnutím je uznesenie povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ
v Nových Zámkoch zo 6.10.2008, Č.: G.-XXXX/X-G.-M.-XXDob. Predmetným uznesením poverený
príslušník PZ podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol proti žalobcovi obvinenie pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,Trestný zákon“) v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona. Ako vyplýva z ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku, zákon stanovuje,
za akých konkrétnych okolností má byť rozhodnutie o vznesení obvinenia vydané (pokiaľ z trestného

oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania vyplýva dostatočne odôvodnený
záver o spáchaní trestného činu určitou osobou). Tieto okolnosti je možno stručne označiť ako dôvodnosť
vznesenia obvinenia. Preto po zistení tejto miery pravdepodobnosti bolo povinnosťou vyšetrovateľa
obvinenie proti konkrétnej osobe vzniesť. Presvedčenie o dôvodnosti podozrenia o vznesení obvinenia,
založené na vnútornom hodnotení dôkazov orgánom činným v trestnom konaní ovládané zásadou
voľného hodnotenia dôkazov však nie je totožné s presvedčením súdu o vine. Mal za to, že právna
konštrukciu prvoinštančného súdu spočívajúca v tom, že uznesenie povereného príslušníka PZ o
vznesení obvinenia je nezákonné len s poukazom na tú skutočnosť, že počas trestného konania bol
žalobca spod žaloby druhostupňovým súdom oslobodený, podľa jeho názoru nemá oporu v žiadnom z
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.. Uviedol, že z pripojeného trestného spisu je zrejmým, že takéto
skutočnosti existovali v čase vznesenia obvinenia proti žalobcovi, preto nemôže byť nezákonné len z
dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr počas
jednotlivých štádií trestného konania z rôznych dôvodov nepotvrdila. Keďže pre úspešné uplatnenie
náhrady škody podľa vyššie uvedených ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. je potrebné kumulatívne
spojenie všetkých zákonných podmienok, existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho
úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym
úradným postupom a nezákonným rozhodnutím, mal za to, že nie je vo veci splnená už prvá podstatná
a základná podmienka - existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu
a nie je v tejto veci daný už samotný prvotný právny základ, preto žalobcovi nárok na náhradu škody
vôbec nevznikol.

9. Vzhľadom k uvedenému odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý prisudzujúci výrok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne prípadne napadnutý prisudzujúci výrok súdu prvej
inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
22.2.2016 majúc za to, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu je zákonný, riadne a presvedčivo
odôvodnený. Mal za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyporiadal
presvedčivo so všetkými argumentmi žalovaného a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho prieskumu bol prisudzujúci
výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 1 218,98 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 218,98 eur odo dňa 7.1.2012
do zaplatenia.

12. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie
súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.).
Odvolanie bolo prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p. Odvolanie
žalovaného vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods.
2 C.s.p.) - rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu. Odvolací súd
ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s
použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní
žalovaného rozhodol odvolací súd po nadobudnutí účinnosti C.s.p., viazaný skutkovým stavom tak, ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

13. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, Obvodného
oddelenia Košice Juh zo dňa 26.8.2008 Č. : G.-XXXX/JU-B.-XXXX bolo voči žalobcovi vznesené
obvinenie pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. b/ Trestného zákona.
Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 10.6.2010 č.k. 2T/235/2008-148 bol žalobca ako
obžalovaný oslobodený spod obžaloby, lebo nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.6.2010. Listom zo dňa 6.7.2011 požiadal žalobca SR
- Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ministerstvo
spravodlivosti listom zo dňa 11.7.2011 žalobcovi oznámilo, že jeho žiadosť postúpilo na prejednanie
Ministerstvu vnútra SR. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 27.1.2012 žalobcovi oznámilo, že jeho
žiadosti nie je možné vyhovieť.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
1. nezákonným rozhodnutím,
2. nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
3. rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
4. nesprávnym úradným postupom.

17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

18. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

19. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané
ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

20. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

21. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

22. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

23. Žalovaný odvolanie podané voči prisudzujúcemu výroku odôvodňoval tým, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď svoje rozhodnutie založil na existencii
nezákonného rozhodnutia, a to obžalobe prokurátora a uznesení o vznesení obvinenia proti žalobcovi.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že uvedený odvolací
dôvod uplatnený žalovaným nebol naplnený.

24. Odvolací súd konštatuje, že vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobcu voči žalovanému súd prvej
inštancie správne aplikoval právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver,
a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 odôvodil. V
odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých
založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na

spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
podrobne vyhodnotil.

25. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že pasívne legitimovaným v
konaní o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci je vždy Slovenská republika bez ohľadu na
tú skutočnosť, ktorý orgán Slovenskej republiky koná v jej mene. Pri posudzovaní správnosti označenia
orgánu príslušného konať v mene štátu je rozhodujúci obsah žaloby, z ktorej musí byť zrejmé rozhodnutie
orgánu verejnej moci, ktorým mala byť spôsobená škoda. Orgán verejnej moci, ktorý koná za štát
vo veci náhrady škody spôsobenej v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., sa určuje podľa
kritérií obsiahnutým v § 4 ods. 1 a 2 tohto zákona. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca
si voči žalovanému uplatnil náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Je nevyhnutné preto
opätovne zdôrazniť, že v zmysle ustálenej judikatúry sa nárok na náhradu škody spôsobenej trestným
stíhaním, ktoré skončilo zastavením stíhania, alebo oslobodením spod obžaloby, posudzuje podľa §
5 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 412/2012 Z. z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. došlo k precizovaniu orgánu, ktorý je orgánom konajúcim v mene štátu.
Súdna prax dospela k záveru, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, má rovnaké dôsledky ako zrušenie tohto uznesenia
pre nezákonnosť aj zastavenie trestného stíhania a rovnaké následky vo vzťahu k zákonnosti uznesenia
o vznesení obvinenia pripísala súdna prax aj oslobodeniu spod obžaloby (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/194/2010, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/145/2011). Opätovne je
nevyhnutné zdôrazniť ( na uvedené nereagoval v odvolaní ani žalovaný), že zodpovednosť štátu za
škodu je koncipovaná ako objektívna, teda bez ohľadu na akékoľvek zavinenie. V tejto súvislosti preto
platí, že ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania,
ktoré je skončené oslobodením spod obžaloby, treba hľadať v ustanovení § 46 ods. 3 Ústavy SR,
ale aj vo všeobecnej rovine, predovšetkým v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, teda v princípoch materiálneho
právneho štátu. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti za škodu teda naozaj zodpovedá to, aby každá
majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti zákonnosti začatia vedenia trestného stíhania nie je to, že
trestné stíhanie prebiehalo zákonne ale to, aký je neskorší výsledok trestného konania. Uvedeným
sa zaoberal Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/183/2009, ale aj 4Ncdo/15/2009. V
dôsledku toho je nedôvodná námietka žalovaného, že žalobca si trestné stíhanie zavinil sám, príp. že by
dochádzalo aplikáciou tohto právneho záveru k bezbrehej zodpovednosti Generálnej prokuratúry SR.

26. Odvolací súd zotrváva na právnom závere, podľa ktorého za nezákonné rozhodnutie považuje
uznesenie o vznesení obvinenia a Ministerstvo vnútra SR by bolo oprávnené konať za štát v rámci
konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím len v prípade, ak by prokurátor
nezamietol sťažnosť proti uzneseniu policajta a pokiaľ by nepodal obžalobu. K spôsobeniu škody v
tomto prípade zo strany prokurátora nedochádza vydaním nezákonného rozhodnutia ale tým, že nevyužil
svoju kompetenciu, nezákonné rozhodnutie nezrušil, trestné stíhanie obvineného nezastavil, nepostúpil
vec, teda osvojil si závery nezákonného rozhodnutia a podal na jeho základe obžalobu. Nedôvodnou
je preto námietka žalovaného, že nemal inú možnosť, ako podať obžalobu. Práve v tomto rozsahu
je zdôraznená zodpovednosť prokurátora, ktorý nemôže svoju zodpovednosť, tzv. presúvať buď na
orgány vyšetrovacie teda, že vyšetrovateľ dospel svojím rozhodnutím nesprávne k záveru, že uznesenie
voči obvinenému o vznesení obvinenia vydal a uvedené nemôže presúvať ani na súd, ak tento po
vykonanom dokazovaní dospel k tomu, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí keď, ako vychádzal
zo skutkového stavu obsiahnutého práve v obžalobe, ktorú podal prokurátor. Nejde preto v žiadnom
prípade o akékoľvek určenie zodpovednosti Generálnej prokuratúry SR za škodu ad absurdum, ale o
zodpovednosť Generálnej prokuratúry SR v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.., konkrétne § 4 ods. 1
písm. b) v spojení s § 4 ods. 1 písm. f) tohto zákona.

27. Generálna prokuratúra SR ako orgán konajúci v mene SR sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti
len s odôvodnením, že sa nepodieľal na vydaní uznesenia o vznesení obvinenia, ak v rámci svojich
povinností vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní a bolo v jeho právomoci
trestné konanie uzavrieť postúpením príslušnému orgánu, teda, zo žiadnych ustanovení Trestného
poriadku mu nevyplývala a priori povinnosť podať obžalobu. Zodpovednosť Generálnej prokuratúry
SR tak potom je daná nie len nekonaním, teda, že nepodnikol žiadne kroky za účelom odstránenia
nezákonnosti predmetného uznesenia, ale i výslovne aktívnym konaním, a to podaním obžaloby.

28. V prípade oslobodenia spod obžaloby sa za nezákonné rozhodnutie považuje uznesenie o vznesení
obvinenia, nie podaná obžaloba, tak ako nesprávne uviedol súd prvej inštancie. Uvedený záver však
nemá vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na náhradu škody, bol daný,
nakoľko boli kumulatívne splnené predpoklady zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z., a to nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia, vznik škody na strane
žalobcu pozostávajúcej z účelne vynaložených a vyplatených trov advokátovi v trestnom konaní, ktoré
skončilo jeho oslobodením v zmysle advokátskej tarify a súčasne príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vznikom škody, nakoľko v prípade, ak by k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia
nedošlo a následne by nebolo nezákonné trestné stíhanie vedené aj za aktívnej účasti prokurátora,
konkrétne podaním obžaloby voči obvinenému, nedošlo by ku konaniu pred súdom, pred ktorým ho
právny zástupca - advokát zastupoval a v súvislosti s ktorou činnosťou bol žalobca, teda obvinený
povinný účelne vynaložené trovy advokáta uhradiť. Súd prvej inštancie dostatočne preskúmal trovy
obhajoby (str. 12 až 14 odôvodnenia rozhodnutia), tieto považoval v priznanom rozsahu za uplatnené
účelne v súlade s advokátskou tarifou, preto niet pochýb o tom, že žalobcovi vznikla škoda vo výške
1 218,98 eur práve titulom náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci aplikujúc ustanovenia
zákona č. 514/2003 Z. z.. Odvolací súd konštatuje správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie aj
vo vzťahu k priznanému príslušenstvu, a to úrokom z omeškania, nakoľko medzi stranami sporu nebolo
sporné, že žalobca si nárok uplatnil dňa 6.7.2011, preto šesťmesačná lehota na prerokovanie nároku
uplynula dňa 6.1.2012. Nakoľko zákon č. 514/2003 Z.z. v ust. § 25 odkazuje na úpravu právnych vzťahov
na Občiansky zákonník, bolo dôvodným zaviazať žalovaného na zaplatenie príslušenstva priznanej
časti žalovanej pohľadávky, a to v súlade s ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

29. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. v
prisudzujúcom výroku, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.