Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216756
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4214216756.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Československá obchodní

banka, a.s. so sídlom Radlická 333/150, Praha, IČO: 00001350, so sídlom Miletičova 21, Bratislava,
IČ: 43 222 838, v konaní zastúpená JUDr. Pavelom Novákom, advokát so sídlom Bratislava, 811 07,
Fazuľová 1 proti žalovaným: 1. E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, 2. Ľ. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
Q. XX, 3. A. P., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XX, 4. E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, o zaplatenie
263.044,79 Kč s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. až v 4.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 206,12 Kč s
kapitalizovaným úrokom vo výške 15.276,89 Kč, so 16,90 % úrokom ročne zo sumy 225.357,85 Kč od

9.9.2014 do zaplatenia a s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 206,12 Kč od 30.12.2014 do
zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1. až v 4.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 100 % náhradu trov
konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.9.2014 si žalobca len voči žalovaným v 1. a v 2. rade uplatnil
nárok na zaplatenie nezaplatenej sumy vo výške 225.357,85 Kč, s kapitalizovaným úrokom vo výške

18.776,89 Kč, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 18.910,05 Kč, s úrokom vo výške
16,90% ročne z nezaplatenej sumy vo výške 225.357,85 Kč od 9.9.2014 do zaplatenia a s 8,05%
úrokom z omeškania z nezaplatenej sumy vo výške 225.357,85 Kč od 9.9.2014 do zaplatenia. Súčasne
sa uplatnil nárok na náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovanými
ako spoludlžníkmi uzavrel 21.7.2011 „Smlouvu o úvěru č. 004367024R“ na základe ktorej poskytol
žalovaným úver vo výške 250.000,- Kč. Poskytnutý úver bol vedený na úverovom účte č. 245995675.
Žalovaní dňa 21.7.2011 vyčerpali poskytnutý úver, za poskytnutie ktorého si žalobca účtoval poplatok

vo výške 2.500 Kč. Čerpaný úver sa žalovaní zaviazali splatiť 120 mesačnými anuitnými splátkami po
3.139,- Kč, splatnými vždy k 1. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 1.8.2011 a posledná
splátka bola splatná 1.7.2021. Zmluvná strany sa dohodli, že vyčerpaná nesplatená istina úveru bude
úročená úrokovou sadzbou 16,90% ročne s tým, že úrok bude hradený mesačne ako súčasť každej
anuitnej mesačnej splátky. Za každý aj začatý mesiac správy úveru žalobca účtoval žalovaným poplatok
za vedenie účtu vo výške 50,- Kč, ktorý bol splatný vždy k 1. dňu v mesiaci. Prihláškou k poisteniu
bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté poistenie neschopnosti splácať úver s mesačným poistným

189,- Kč, ktoré bolo splatné vždy k 1. dňu v mesiaci. Žalovaní po vyčerpaní úveru svoj záväzok splácať
poskytnutý úver riadne a včas neplnili, preto ich žalobca upomínal a listom z 2.7.2013 žalovaným
oznámil, že pohľadávka z úverovej zmluvy je splatná 2.7.2013 a žalovaných vyzval k úhrade. Žalovaní
splatnúpohľadávkuneuhradiliajejvýškak8.9.2014predstavujesumu263.044,79Kč,ktorápozostávalaz nesplatenej istiny úveru vo výške 225.357,87 Kč, z nesplatených úrokov vo výške 18.776,89 Kč,
z úroku z omeškania vo výške 18.910,05 Kč. Za dôkaz žalobca označil úverovú zmluvu, sadzobník
poplatkov, výpis z úverového účtu, oznámenie o zosplatnení pohľadávky.

2. Žalobca podaním z 24.4.2015 navrhol pribrať do konania na strane žalovaných aj osoby označené v
záhlaví rozsudku ako žalovaný v 3. a v 4. rade z dôvodu, že pri písaní žaloby nedopatrením opomenul
zažalovať všetkých dlžníkov z predmetného úverového vzťahu.

3. Žalobca v podaní z 1.6.2015 doplnil skutkové tvrdenia uvedením skutočnosti, podľa ktorej si
zmluvné strany zvolili právo Českej republiky ako rozhodné pre daný zmluvný vzťah. Žalobca súčasne
špecifikoval platobnú disciplínu žalovaných s tým, že ostatný raz žalovaní realizovali úhradu dňa
29.12.2014, keď po podaní žaloby v dňoch 23.9.2014, 18.11.2014 a 29.12.2014 uhradili sumy po 1.000,-
Kč a dňa 27.10.2014 uhradili sumu 500,- Kč. Uvedené úhrady žalovaných boli započítané na zmluvné
úroky a z uvedeného dôvodu žalobca zobral žalobu späť v časti kapitalizovaného úroku prevyšujúceho

sumu vo výške 15.276,89 Kč.

4. Súd uznesením z 9.12.2015 zrušil platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a
uznesením z 18.8.2016 rozhodol o pripustení pristúpenia A. P. do konania ako žalovaného v 3. rade a
E. P. ako žalovanej v 4. rade.

5. Súd dňa 9.3.2017 otvoril pojednávanie vo veci a rozsudkom z toho istého dňa zastavil konanie v časti
kapitalizovaného úroku nad sumu 15.276,89 Kč. Žalovaných v 1. až v 4. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 225.151,73 Kč s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 18.910,05 Kč
a s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 225.357,85 Kč od 9.9.2014 do 29.12.2014 a s 8,05 %

úrokom z omeškania ročne zo sumy 225.151,73 Kč od 30.12.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 225.151,73 Kč,
ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania a v časti kapitalizovaného úroku, ako aj v časti 16,90%
úroku ročne zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní v 1. až v 4. rade sú povinní zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne 60,84 % náhradu trov konania.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd postupom podľa § 295 CSP preukázané, že medzi žalobcom
a žalovanými bola dňa 21.7.2011 uzavretá typová zmluva, a to Smlouva o úvěru č. 004367024R, na
základe ktorej poskytol žalovaným na kúpu domu/bytu, rekonštrukciu/modernizáciu domu/bytu úver vo
výške 250.000,- Kč, za poskytnutie ktorého boli žalovaní ako klienti povinní zaplatiť poplatok 2.500,- Kč

najneskôr ku dňu podpisu zmluvy. Čerpaný úver sa žalovaní zaviazali splatiť 120 mesačnými anuitnými
splátkami po 3.139,- Kč, splatnými vždy k 1. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 1.8.2011
a posledná splátka bola splatná 1.7.2021, pričom celkom mali žalovaní uhradiť sumu 408.518,- Kč.
Zmluvná strany sa dohodli, že vyčerpaná nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou sadzbou
8,90% ročne pri ročnej percentuálnej sadzbe nákladov (RPSN) vo výške 11,51% ročne s tým, že pokiaľ

klienti do 6 mesiacov nepredložia žalobcovi doklady preukazujúce použitie úveru, vyčerpaná nesplatená
istina úveru bude úročená úrokovou sadzbou 16,90% ročne. Žalobca po tom, ako 5.5.2013 vyzýval
žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške 13.401,34 Kč, prípisom z 3.7.2013 žalovaným oznámil
predčasné zosplatnenie úveru k 2.7.2013 s tým, že žalovaných súčasne vyzval k úhrade sumy vo výške
223.393,86 Kč. Podľa výpisu z účtu žalovaných pohľadávka žalovaných k 2.7.2013 predstavovala sumu

vo výške 229.496,42 Kč, ktorá pozostávala z istiny vo výške 225.748,82 Kč, úroku vo výške 3.293,88 Kč,
úroku z omeškania vo výške 149,72 Kč a poplatok vo výške 304,- Kč. K 8.9.2014 žalobca podľa výpisu
z účtu žalovaných vyčíslil pohľadávku žalovaných vo výške 263.044,79 Kč, ktorá pozostávala z istiny vo
výške 225.357,85 Kč, úroku vo výške 18.776,89 Kč a úroku z omeškania vo výške 18.910,05 Kč.

Podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu na 16,90% úrok ročne zo sumy dlžnej istiny
úveru odo dňa nasledujúceho po rozhodnutí o predčasnej splatnosti úveru dňa 2.7.2013, ku ktorému
dňu bol dlh žalovaných na úroku vo výške 3293,88 Kč, a preto z úhrad žalovaných v úhrnnej výške 3500
Kč uhradených po podaní žaloby, ktoré žalobca mal započítať na kapitalizovaný úrok, súd započítal na
časť žalovanej istiny úveru sumu nad 3293,88 Kč (206,12 Kč).

7. Súd vzťah sporiacich sa strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a aplikoval naň
ustanovenia § 23 ods. 2 písm. a) veta prvá, písm. b), c) zákona č. 145/2010 Sb. (o spotrebiteľskom
úvere a o zmene niektorých zákonov), ust. § 261 ods. 3 písm. d), § 262 ods. 4, § 497, § 503 ods. 1, §504 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník), ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 565 ods. 1, § 517 ods.
1 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník, § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. a § 2 nariadenia
vlády ČR č. 351/2013 Sb.

8. Krajský súd v Nitre na základe odvolania žalobcu do zamietajúceho výroku zrušil uznesením č.k.
7Co/294/2017-170 z30.1.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo
výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého po márnom uplynutí lehoty
splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov splatných do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru k 2.7.2013 a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne zosplatnenej istiny úveru
má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania, keď omeškaním dlžníka sa odmena za úver,
ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Súd prvej inštancie zamietajúci výrok odôvodnil aj tým,

že je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného
pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do
splatnosti dlhu, v danom prípade do 2.7.2013 (deň, ku ktorému bol predčasne zosplatnený úver). Po
uvedenom dni žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. V súlade s týmto záverom súd prvej
inštancie poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok

Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, č.k. 9Co/927/2015-78 zo 14.9.2016, ale aj
rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s tým aj uznesenie
Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka
nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru.

Odvolací súd dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol považoval za nesprávne
a aj nedostatočne odôvodnené, keď záväzkovo právnym vzťahom, ktorý vznikol medzi stranami sporu
je Smlouva o úvěru ( Zmluva o úvere) zo dňa 21.7.2011 uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodního
zákonníka. Podľa odvolacieho súdu český Obchodný zákonník nemá priamu úpravu, z ktorej by
vyplývalo, či veriteľovi patria zmluvné úroky v prípade predčasného zosplatnenia úveru iba do okamihu

tohto zosplatnenia, alebo mu tieto patria až doby konečného vrátenia peňažných prostriedkov dlžníkom.
Pre určenie zmluvných práv a povinností je potrebné vychádzať najmä z obsahu úverovej zmluvy, ktorá
upravuje práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov, napr.
úrokov z úveru. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 497 Obchodního zákonníka, obsahom záväzku
dlžníkaniejevrátiťlenposkytnutépeňažnéprostriedky,aleajúroky,ktorénemožnostotožňovaťsúrokmi

zomeškania.Zmluvnýúrokzúverujenárokom,naktorýnemávplyvaniomeškaniedlžníka,ktorénavyše
zakladá vznik nových sankčných záväzkov.

Odvolací súd poukázal na to, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
nie je možné zistiť, na základe čoho dospel k záveru, že žalobcom poskytnuté finančné prostriedky

sa úročia iba do konca predčasnej splatnosti úveru. Súdu prvej inštancie vytkol, že neuviedol akým
právnym predpisom sa riadil a na základe čoho prijal záver, že po zosplatnení celej sumy zostatku
úveru nepatrí žalobcovi zmluvný úrok a je možné mu priznať iba úrok z omeškania. Odvolací súd ďalej
uviedol, že predčasnú splatnosť úveru vyhlásil žalobca z dôvodu neplnenia povinnosti dlžníkov riadne
poskytnutý úver splácať. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť

úroky,potombyveriteľovinebolapriznanáodplata(odmena)azaposkytnutiefinančnýchprostriedkovby
už dlžník neplatil žiadnu sumu. Predčasná splatnosť úveru je sankciou za porušenie povinností dlžníka.
Odvolací súd poukázal aj na to, že úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru (pôžičky) predstavujú odplatu
(odmenu) za užívanie požičanej istiny. Podľa odvolacieho súdu Občiansky zákonník a ani iný právny
predpis neustanovuje, za akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Vzhľadom na uvedené

nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa
úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej
faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho
záväzku, pretože istinu v zjednanej lehote splatnosti veriteľovi nevráti. Tomuto záveru zodpovedá i to,
ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov

z omeškania. Zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej
zmluvy, predstavujú cenu úveru a dlžník je povinný platiť ich od okamihu reálneho poskytnutia peňazí
až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na rozdiel od toho úroky z
omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškania so splatením istiny a veriteľ ich môže požadovať,i keď neboli dojednané. Pritom platí, že môžu existovať popri sebe (obdobne aj uznesenie NS ČR
33Cdo/212/2014 zo dňa 21.8.2014, 33Cdo/1401/2014 zo dňa 24.7.2014 ).

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní vychádzať aj z judikatúry
Najvyššieho súdu Českej republiky aplikovateľnej na prejednávanú vec, keď rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky sp.zn. 33Odo/657/2005 a sp.zn. 33Cdo/1401/2014 sú aplikovateľné na
prejednávanú vec z dôvodu, že riešia právnu otázku, či je možný súbeh zmluvných úrokov a úrokov
z omeškania po splatnosti pohľadávky zo zmluvy o úvere. Z rozhodnutia 33Cdo/1401/2014 výslovne

vyplýva, že tento súbeh je možný aj v občianskoprávnych veciach.

Odvolací súd v neposlednom rade poukázal aj na tú skutočnosť, že český Obchodní zákonník a ani
zákon č. 145/2010 Zb. o spotrebiteľskom úvere neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch
z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinností dlžníka platiť úroky
z úveru až do splatenia úveru.

9. Súd opätovne vo veci rozhodol dňa 24.4.2018, pričom pojednával v neprítomnosti riadne
predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj všetkých žalovaných.

Podľa § 503 ods. 1 veta prvá a posledná Obchodního zákoníka v znení účinnom do 1.1.2014 Závazek

platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. V době, kdy má být vrácen
zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.

Súd v súlade s názorom Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho súdu posúdil zostávajúci predmet
konania podľa rozhodovacej praxe Nejvyššího soudu ČR, ktorý aj vo svojich rozhodnutiach (32Cdo

156/2017, 32Cdo 2546/2016) opakovane zastáva názor, že úroky zo „smlouvy o úvěru“ predstavujú
odmenu (úplatu) za peňažné prostriedky, poskytnuté na požiadanie dlžníka podľa „smlouvy o úvěru“.
Pokiaľ nebolo dohodnuté niečo iné, dlžník je povinný platiť úroky z úveru za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov (§ 503 ods. 3 veta druhá Obchodního. zákoníka účinného do 1.1.2014).
V súdnej praxi nie sú podľa citovaných rozhodnutí žiadne pochybnosti o tom, že úroky a úroky z

omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím,
i keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. Úrok (nazývaný tiež úrok z úveru alebo obchodný úrok) a
úrok z omeškania sú dva odlišné inštitúty, ktoré je treba dôsledne odlišovať a nemožno ich zamieňať.
Po zosplatnení úveru teda z nesplatenej istiny naďalej beží obchodný úrok (ako odmena za poskytnuté
peňažné prostriedky, ktoré dlžník v dohodnutej dobe nevrátil) až do jej vrátenia a v prípade omeškania

dlžníka beží zároveň aj úrok z omeškania (ako sankcia za omeškanie s úhradou peňažného záväzku).

10.SpoukazomnauvedenérozhodnutiaNejvyššíhosouduČRsúdžalobcovipriznalajzostávajúcučasť
istiny vo výške 206,12 eur z nároku uplatneného vo výške 225.357,85 eur, z ktorého súd už žalobcovi
právoplatne priznal (v poradí prvým rozsudkom) sumu vo výške 225.151,73 Kč. Obdobne súd žalobcovi

priznal aj kapitalizovaný úrok vyčíslený žalobcom vo výške 15.276,89 Kč a priznal mu aj nárok na ďalší,
16,90% úrok ročne zo sumy 225.357,85 Kč od 9.9.2014 do zaplatenia.

11. Súd nárok žalobcu na 8,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 225.357,85 Kč považoval za dôvodný
aj od 30.12.2014 až do zaplatenia. A tak súd s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občanského zákoníka, v

spojení s § 1 nariadenia vlády č. 142/1994 Sb. žalobcovi priznal aj 8,05% úrok z omeškania ročne zo
sumy206,12 Kč, keď o zostávajúcej časti nároku žalobcu na úrok z omeškania už právoplatne rozhodol
v poradí prvým rozsudkom.

12. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP podľa §

255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému žalobcovi vo veci samej priznal 100% náhradu
trov celého konania.

13. Lehotu na plnenie súd žalovaným určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.