Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/155/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114203738
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1114203738.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava IČO: 35 724 803, zastúpený Tomáš Kušnír s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovanému: Miroslav Haver, nar. 9.6.1985, bytom Bratislava - Staré mesto, o zaplatenie 1.827,49 eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07. októbra

2015, č. k. 12C/53/2014 - 56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.213,50 eur od 29.10.2010 do
zaplatenia, do troch dní.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

. Rozsudkom zo dňa 07. októbra 2015 č. k. 12C/53/2014 - 56 súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1.213,50 eur a trovy konania vo výške 35,92 eur ako náhradu za zaplatený

súdny poplatok, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 657, §
658 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 Občianskeho zákonníka; a
dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len do sumy 1.213,50 eur. Na základe vykonaného
dokazovania, zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7063210 zo dňa 3.11.2009, mal za preukázané,
že Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35923130, dňa 3.11.2009

poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.700 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 splátkach po
69,50 eur mesačne, poštovými poukážkami. Uvedenú zmluvu v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
Uviedol, že keďže v danom prípade bol úver žalovanému poskytnutý a žalovaný ho začal splácať, je
toho názoru, že zmluva o pokynutí rýchlej pôžičky zo dňa 3.11.2009, v časti samotného úveru je platná
(§ 4 ods. 3 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z.). Ďalej konštatoval, že prehľadom splátok a úhrad a
prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013, mal za preukázané, že žalovaný do

podania žalobného návrhu z poskytnutej pôžičky uhradil sumu 486,50 eur, a teda, že zostatok pôžičky
predstavuje 1.213,50 eur, na úhradu ktorej žalovaného zaviazal. Ďalej uviedol, že vo zvyšku ale žalobu
zamietol ako nedôvodnú. Poukázal na to, že z formy a obsahu zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č.
7063210 zo dňa 3.11.2009 je zrejmé, že sa jedná o tzv. "formulárovú zmluvu", ktorej predtlač mal právny
predchodca žalobcu už pripravenú a dopisoval do nej iba kontaktné údaje žalovaného, ktorý obsah
takto pripravenej zmluvy nemohol nijako ovplyvniť, ani neovplyvnil. Bol toho názoru, že takto uzavretá

zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky, v zmysle § 53 ods. 2 a ods. 5 Občianskeho
zákonníka, je neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý za účelom získania pôžičky, nemohol ovplyvniť jej obsah. Ďalejuviedol, že uzavretú zmluvu o poskytnutí rýchlej pôžičky č. 7063210 zo dňa 3.11.2009,
ktorú, ako je uvedené vyššie, vyhodnotil v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení ako zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, podrobil aj kontrole zákonných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch

č. 258/2001 Z. z. účinného v rozhodnom čase a dospel k záveru, že neobsahuje zákonnú náležitosť
podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. - termíny splátok istiny, čo podľa § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 Z. z. spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. O
trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi ktorého absolútny úspech v konaní
predstavoval 32,80% (úspech žalobcu bol 66,40%, úspech žalovaného bol 33,6%) priznal trovy konania

zodpovedajúce tomuto úspechu, a to 35,92 eur ako náhradu za zaplatený súdny poplatok (32,80% zo
109,50 eur); trovy právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal, pretože si ich neuplatnil.
2. Proti tomuto rozsudku, do časti rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu v časti
úrokov z omeškania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny
tak, že odvolací súd zaviaže žalovaného aj na úhradu úrokov z omeškania. Tvrdil, že súd prvej inštancie
vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Konštatoval, že súd

prvej inštancie síce žalobcovi priznal nárok na zaplatenie dlžnej istiny voči žalovanému, no nepriznal
mu nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy, pričom v odôvodnení rozsudku
nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo tak urobil. Bol toho názoru, že nakoľko bolo žalobe vyhovené v
časti istiny, tak je zrejmé, že si svoj nárok uplatnil dôvodne, a teda voči žalovanému eviduje pohľadávku
- nakoľko dlžná suma nebola žalovaným uhradená v stanovenej lehote, tak si uplatnil úrok z

omeškania. Uviedol, že si v žalobnom návrhu uplatnil úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9%
ročne od 29.10.2010 do zaplatenia. Poukázal na skutočnosť, že listom zo dňa 20.10.2010 jeho právny
predchodca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy do 3 dní od jej doručenia, no nakoľko sa nepodarilo
predmetnú upomienku žalovanému doručiť, keďže ju v odbernej lehote žalovaný
neprevzal na pošte, dňa 25.10.2010 bola vrátená jeho právnemu predchodcovi. Ďalej poukázal na to,

že trojdňová lehota teda uplynula dňa 28.10.2010, pričom dňom nasledujúcim, teda 29.10.2010 došlo k
splatnosti celej dlžnej sumy a od uvedeného dátumu boli uplatnené aj úroky z omeškania. Uviedol, že
nemôže súhlasiť so zamietnutím úroku z omeškania, keďže predmetná skutočnosť v rozsudku nebola
zdôvodnená a zároveň poukázal na to, že úrok z omeškania predstavuje nielen sankciu za nesplnenie
povinnosti riadne a včas uhradiť dlžnú sumu, avšak zároveň núti žalovaného k úhrade dlžnej sumy

z dôvodu jej ďalšieho nenavyšovania o úroky z omeškania.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej
len "C.s.p.") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v
medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3
C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.
5. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých vecí.
6. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.
7. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku
(§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení
stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej je dlžník v omeškaní, teda ktorú
ešte nezaplatil. Omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok obsahovú zmenu práv

veriteľa a povinností dlžníka, respektíve ich doplnenie novými právami a povinnosťami. Omeškaním
teda nastáva zo zákona zmena obsahu právneho vzťahu, a to taká, že vedľa trvajúcej povinnosti splniť
záväzok vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo
nie.

8. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie sa vo veci vôbec nezaoberal
posúdením nároku žalobcu na ním požadované úroky z omeškania (ich nepriznanie žiadnym spôsobom
neodôvodnil). Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď žalobcovi
nepriznal nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne z priznanej sumy 1.213,50 eur, za stavu, keďsa žalovaný dostal so splatením predmetnej pohľadávky do omeškania dňom 29.10.2010 (listom zo
dňa 20.10.2010 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy do 3 dní od jej
doručenia, no nakoľko sa nepodarilo predmetnú upomienku žalovanému doručiť, keďže ju v odbernej

lehote žalovaný neprevzal na pošte, tak dňa 25.10.2010 bola vrátená právnemu predchodcovi žalobcu;
trojdňová lehota teda uplynula dňa 28.10.2010, pričom dňom nasledujúcim, teda 29.10.2010 došlo
k splatnosti celej dlžnej sumy), a teda tento nárok na úroky z omeškania vznikol žalobcovi riadne a
platne v zmysle zákona. Skutočnosť, že súd prvej inštancie podrobil predmetnú zmluvu o poskytnutí
rýchlej pôžičky č. 7063210 zo dňa 03.11.2009 (zmluvu o spotrebiteľskom úvere) kontrole zákonných

ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. účinného v rozhodnom čase, pričom
dospel k záveru, že uvedená zmluva neobsahuje zákonnú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o
spotrebiteľskýchúveroch(termínysplátokistiny),čopodľa§4ods.3zákonač.258/2001Z.z.spôsobuje,
že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nemá žiadny vplyv na posúdenie
nároku žalobcu na ním požadované úroky z omeškania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje najmä
na to, že je potrebné rozlišovať medzi úrokmi, ktoré sú odmenou, respektíve cenou za poskytnutý úver v

zmyslezákonaospotrebiteľskýchúveroch(týchtoúrokovsatýkalaajargumentáciasúduprvejinštancie)
a úrokmi z omeškania, ktoré sú sankciou za omeškania dlžníka s platením úveru v zmysle Občianskeho
zákonníka.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie; keď žalobcovi vznikol v
preskúmavanej veci nárok na úroky z omeškania; v napadnutej časti zmenil (§ 388 C.s.p.) tak, že

žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.213,50 eur od
29.10.2010 do zaplatenia, do troch dní.
10. O nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho) rozhodol odvolací súd
podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorého absolútny úspech
predstavuje 32,80% (úspech žalobcu je 66,40%, úspech žalovaného je 33,60%) nárok na náhradu

trov celého konania v tomto rozsahu priznal. O výške náhrady trov celého konania (prvoinštančného
aj odvolacieho) rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).