Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/167/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915201426
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6915201426.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členiek

senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: K.. U. V., nar. XX.
XX. XXXX, F., M. Y. 3, zast. JUDr. Ing. Bernard Pekár PhD., advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie
Banská Bystrica, Kukučínova 24, proti žalovanému: R. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, zast. JUDr.
Marian Dzuroška, s. r. o., so sídlom Rimavská Sobota, Hviezdoslavova 468/31, IČO: 47 254 513, o
zaplatenie 17.500 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota č. k. 7C/38/2015-62 zo dňa 08. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd")
rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na jeho účet sumu 17 500 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17 500 € od 17. 07. 2010 až do zaplatenia, ako aj nahradiť
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a na účet právneho zástupcu žalobcu
trovy právneho zastúpenia vo výške 2 925,66 €, všetko v lehote troch dní odo právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal na súd návrh, ktorým sa voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 17 500 € s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že požičal
žalovanému dňa 14. 01. 2010 sumu 10 000 € a dňa 10. 07. 2010 sa žalobca stal majiteľom pohľadávky
voči žalovanému vo výške 10 000 € s príslušenstvom. Z tejto sumy žalovaný uhradil dňa 17. 07. 2010
len sumu vo výške 2 500 € a vo zvyšnej časti svoj dlh uznal uznaním dlhu vo výške 17 500 € zo dňa
17. 07. 2010. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a namietal dobu požadovaného úroku, nakoľko v časti

10 000 € nebol dohodnutý termín splatnosti a podľa jeho názoru úrok nemôže byť od roku 2010 ako
to požadoval žalobca.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom svedkyne K.. X. R.. Vykonaným
dokazovaním súd zistil, že dňa 14. 01. 2010 žalovaný podpísal za prítomnosti svedkyne K.. X. R. a
žalobcu úkon nazvaný "potvrdenie Uznanie záväzku", v ktorom uviedol, že potvrdzuje a uznáva svoj
záväzok, že dňa 14. 01. 2010 prevzal od K.. U. V. sumu 10 000 €. Týmto uznáva svoj záväzok a

prehlasuje pred svedkom K.. X. R., že uvedenú sumu vráti najneskôr do 31. 01. 2010. Z prehlásenia zo
dňa 16. 01. 2010 súd zistil, že v tomto žalovaný uviedol: "Dolupodpísaný p. C. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I. XX, týmto potvrdzujem, že som od K.. X. R. prevzal dňa 16. 01. 2010 sumu 10 000 eur (slovom:
desaťtisíc eur) a zároveň uznávam svoj záväzok s tým, že ho vrátim do 31. 01. 2010".4. Prvostupňový súd konštatoval, že v konaní nebola rozporovaná skutočnosť, že zo strany žalovaného
došlo dňa 17. 07. 2010 k úhrade sumy 2 500 €, čo vyplýva z potvrdenia zo dňa 17. 07. 2010, kde

žalobca potvrdil prevzatie sumy 2 500 € dňa 17. 07. 2010. Zumluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
10. 07. 2010 postúpila K.. X. R. pohľadávku voči dlžníkovi R. C. vo výške 10 000 € žalobcovi, pričom
pohľadávka bola postúpená spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými.

5. Súd prvej inštancie na vec aplikoval § 558 Občianskeho zákonníka.

6. Súd zhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že uznanie zo dňa 14. 01. 2010 je platným
uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, preto návrh v časti o zaplatenie sumy 7 500 €
považoval súd za dôvodný (10 000 € - 2 500 € = 7 500 €). Rovnako za platné uznanie dlhu považoval súd
prvej inštancie prehlásenie zo dňa 16. 01. 2010, preto návrh v časti o zaplatenie sumy 10 000 €, taktiež
považoval za dôvodný. Spolu predstavuje záväzok žalovaného sumu 17 500 €. Keďže dlžník platne

písomne uznal svoj záväzok čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu
došlo, súd preto námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za nedôvodnú. Pretože žalovaný
je s platením dlhu v omeškaní, zaviazal ho prvostupňový súd podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, počnúc dom 17. 07. 2010 až do zaplatenia.

7. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 1 050 € a trov
právneho zastúpenia vo výške 2 925,66 €.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Požadoval, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu ako nedôvodný zamietne a zároveň prizná žalovanému náhradu
trov konania.

9. Podané odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že prvostupňový súd nemal bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že si od žalobcu požičal 10 000 € a ani to, že by si v tejto výške bol požičal od svedkyne

K.. X. R.. Podľa jeho názoru sa súd nevysporiadal najmä s rozpornými tvrdeniami žalobcu a svedkyne
K.. R. a ani s tým, že ani jedno z potvrdení, ktoré predložili súdu, nebolo písané (resp. vypisované) ním
žalovaným. Svedkyňa K.. R. potvrdila, že prehlásenie zo dňa 16. 01. 2011 napísala vlastnou rukou ona
a žalobca tiež jednoznačne potvrdil, že tzv. potvrdenie o uznaní záväzku vypisoval on vlastnou rukou.
Teda ani jeden z týchto dôkazov nevypisoval on a pokiaľ ide o podpis, nie je vylúčená manipulácia s ním,

keďžebolsožalobcom apaniK..R.vobchodnomstyku,atedanebolproblémnafotokópiupreniesťjeho
podpis. Žalovaný tiež v odvolaní namieta, že o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky, sa dozvedel len
zo súdneho spisu. Vyjadruje presvedčenie o tom, že žalobcom vo fotokópii predložené a ním označené
tzv. „uznanie dlhu" nemá dôkaznú silu, lebo okrem možnosti porovnať ho s originálom odporuje aj ust. §
558 Občianskeho zákonníka. Žalobca namieta, že súd mal vzhľadom na jeho argumentáciu akceptovať

námietku premlčania vznesenú vo vyjadrení z 19. 10. 2015. Poukázal pritom na ust. § 101 Občianskeho
zákonníka. Na daný prípad by sa nemalo vzťahovať ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj z toho
dôvodu, že tzv. uznanie dlhu neobsahuje dátum kedy k nemu malo dôjsť ani v ňom nie je uvedená lehota
na plnenie.

10. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že navrhuje potvrdiť odvolaním
napadnutý rozsudok okresného súdu a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca má za to, že
namietané skutočnosti dostatočne a odôvodnene preukázal. V konaní bolo preukázané, že žalovaný
si od žalobcu i svedkyne uvedenú finančnú hotovosť prevzal, čo pred súdom bolo zistené z potvrdenia
o uznaní záväzku podpísaného žalobcom a žalovaným dňa 14. 01. 2010 a prehlásením podpísaným

žalovaným a svedkyňou dňa 16. 01. 2010. Tvrdenie žalovaného, že vyššie spomínané prehlásenie
potvrdenie nepodpísal, resp. nevypísal, žalobca pokladá za bezpredmetné a neopodstatnené, nakoľko
nie je rozhodujúce kto dané dokumenty vytvoril, ale kto ich podpísal. Podpísanie vyššie spomínaných
dokumentov žalovaným vie žalobca preukázať predložením ich originálu, ktorými žalobca disponuje a je
ochotný kedykoľvek v prípade potreby predložiť požadované dokumenty súdu. žalobca tiež vo vyjadrení

uviedol, že svedkyňa H.ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému telefonicky dňa 10.
07.2010,t.j.vdeňpostúpeniapohľadávky.Dňa17.07.2010žalovanýzaplatiťčasťdlžnejsumyvovýške
2 500 € a podpísal potvrdenie, v ktorom ku dňu 17. 07. 2010 uznáva zvyšok svojho záväzku vo výške
17 500 €. Uvedené skutočnosti poskytujú podľa názoru žalobcu dostatočný podklad pre posúdenie, žežalovanýpodpísanímpotvrdeniavzalpostúpeniepohľadávkynavedomie.Nazákladevyššieuvedeného
je zrejmé, že žalovaný svoj dlh uznal, premlčacia doba teda doposiaľ neuplynula a plynie odo dňa, keď
k uznaniu došlo.

11. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu uviedol, že v celom rozsahu
zotrváva napodanomodvolaníprotipredmetnémurozsudkuokresnéhosúduajehopodstatunazáklade
vyjadrenia žalobcu nemení.

12. Na vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu reagoval duplikou žalobca, ktorý uviedol, že pokiaľ
ide, o namietanú neplatnosť uznania dlhu, poukazuje na to, že uznanie dlhu zo dňa 14. 01. 2010 resp.
16. 01. 2010, majú všetky náležitosti vyžadované zákonom, a síce obsahujú vyhlásenie žalovaného,
že uznáva svoj dlh 10 000 € voči žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi žalobcu - postupcovi (K..
X. R.), jasne je uvedené, že tieto finančné prostriedky žalovaný od uvedených osôb prevzal (teda je
nepochybné, že išlo o pôžičku, a preto je dlh uznaný aj čo do dôvodu), a teda sa jedná o perfektný právny

úkon.Vzhľadomnauvedené,nárokžalobcuvočižalovanémuuplatňovanýniejepremlčaný.Žalobcatiež
poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky a rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky. Opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

13. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 CSP, preskúmal
vecbezpotrebynariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSP(acontrario)lenvrozsahu
odvolania žalovaného podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP
a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodnýchustanovenív§470ods.1platí,žeakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto na

vec, na základe podaného odvolania žalovaného, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti
CSP, aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby žalobcu, v tomto smere
si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na
tieto v celom rozsahu poukazuje.

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného,
odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379

CSP, § 380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvádzanými v odvolaní a
procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či nedošlo k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

19. Žalovaný svoje odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nemal bez akýchkoľvek

pochybností preukázané, že si od žalobcu požičal 10 000 € a ani to, že by si v tejto výške ( 10 000
€) požičal peniaze aj od svedkyne Ing. X. R.. Predovšetkým však žalovaný v odvolaní namieta, že
„uznanie dlhu" nemá náležitosti vyžadované ust. § 558 Občianskeho zákonníka. Žalovaný hlavne tvrdí,
že žalobcom predložený a ako „uznanie dlhu" označený dôkaz, neobsahuje dôvod vzniku pohľadávkya ani prísľub dlžníka, že tento dlh zaplatí, teda ide o právny úkon odporujúci zákonu a teda v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný.

20. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Žalovaný žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v
odvolaní nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.

21. Z vykonaného dokazovania vykonaného pred prvostupňovým súdom vyplýva, že dňa 14. 01. 2010
žalovaný podpísal za prítomnosti svedkyne K.. X. R. a žalobcu úkon nazvaný "potvrdenie Uznanie

záväzku", v ktorom uviedol, že potvrdzuje a uznáva svoj záväzok, že dňa 14. 01. 2010 prevzal od K..
U. V. sumu 10 000 €. Týmto uznáva svoj záväzok a prehlasuje pred svedkom K.. X. R., že uvedenú
sumu vráti najneskôr do 31. 01. 2010. Z prehlásenia zo dňa 16. 01. 2010 vyplýva, že v tomto žalovaný
uviedol: "Dolupodpísaný p. C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, týmto potvrdzujem, že som od K.. X.
R. prevzal dňa 16. 01. 2010 sumu 10 000 eur (slovom: desaťtisíc eur) a zároveň uznávam svoj záväzok
s tým, že ho vrátim do 31. 01. 2010".

22. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom dlžníka
voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať
dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu (k uvedenému

porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 79/2005).

23. Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že uznania dlhu zo dňa 14. 01.
2010 resp. 16. 01. 2010, majú všetky náležitosti vyžadované zákonom, a síce obsahujú vyhlásenie
žalovaného, že uznáva svoj dlh 10 000 € voči žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi žalobcu -

postupcovi (Ing. XX. Vo R.), jasne je uvedené, že tieto finančné prostriedky žalovaný od uvedených
osôb prevzal, teda, že išlo o pôžičku, a preto je dlh uznaný aj čo do dôvodu. To znamená, že obe tieto
listiny spĺňajú podmienky vyžadované ust. § 558 Občianskeho zákonníka, a teda sa jedná o perfektný
právny úkon.

24. Vo svetle uvedeného je nedôvodná odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa premlčania nároku
žalobcu a prvostupňový súd správne v súvislosti s premlčaním aplikoval ust. § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

25. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, že prvostupňový súd nemal

bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že si od žalobcu požičal 10 000 € a ani to, že by si v tejto
výške bol požičal od svedkyne K.. X. R..

26. Listinou označenou ako "potvrdenie Uznanie záväzku", žalovaný potvrdzuje a uznáva svoj záväzok,
že dňa 14. 01. 2010 prevzal od K.. U. V. sumu 10 000 €. Z prehlásenia zo dňa 16. 01. 2010 vyplýva, že

v tomto žalovaný uviedol: "Dolupodpísaný p. C. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XX, týmto potvrdzujem,
že som od K.. X. XX. Nieprevzal dňa 16. 01. 2010 sumu 10 000 eur (slovom: desaťtisíc eur) a zároveň
uznávam svoj záväzok s tým, že ho vrátim do 31. 01. 2010". Z uvedených listí tak jednoznačne vyplýva,
že žalovaný prevzal jednak od Ing. U. V. (žalobcu) sumu 10 000 € a tiež, že takú istú sumu prevzal aj
od Ing. X. R..

27. Nie je pritom dôležité kto uvedené listiny písal, resp. vypisoval, ale je dôležité, že žalobca svoj
podpis na nich nijakým spôsobom nespochybnil, napriek tomu, že v odvolaní tvrdí, že nie je vylúčená
manipuláciaspodpisom,keďžebolsožalobcom apaniIng.R.vobchodnomstyku,atedanebolproblém
na fotokópiu preniesť jeho podpis. O manipulácii s podpisom žalovaného žalovaný žiaden dôkaz súdu

nepredložil a ani počas konania nežiadal preveriť pravosť jeho podpisu na predmetných listinách.
Jeho tvrdenia v tomto smere ostali len v rovine tvrdení bez podloženia konkrétnymi dôkazmi respektíve
návrhmi na vykonanie dôkazu napr. znaleckým skúmaním pravosti podpisu.

28. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka žalovaného, že o postúpení pohľadávky sa dozvedel len

zo súdneho spisu. Dňa 17. 07. 2010 žalovaný zaplatiť časť dlžnej sumy vo výške 2 500 € a podpísal
potvrdenie, v ktorom ku dňu 17. 07. 2010 uznáva zvyšok svojho záväzku vo výške 17 500 €. Ak by
žalovaný nemal vedomosť o postúpení pohľadávky, nemal dôvod uznať zvyšok záväzku ku dňu 17. 07.2010 vo výške 17 500 €, po tom ako zaplatil časť dlžnej sumy vo výške 2 500 €, ktorej úhradu žalobcovi
nijakým spôsobom nepopieral.

29. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil vrátane výroku o trovách konania, ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalobcu v spore a
ktorý žalovaný ani nenapadol konkrétnymi dôvodmi.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP okresný súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).