Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. marec 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117207487
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117207487.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym a procesným opatrovníkom A. práce,
sociálnych vecí a rodiny U., dieťa rodičov : matky I. W., rod. I., štátnej občianky Slovenskej republiky,
trvale bytom U. - Y., F. XXX/XX, t. č. bytom U., R. XX a otca C. W., štátneho občana Slovenskej republiky,
trvale bytom U., F. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému

dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej D. W., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy
150,-Eur mesačne na sumu 180,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.04.2017, ktoré je otec povinný
prispievať k rukám matky, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.

Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom pre maloletú D. za obdobie od 01.04.2017
do 28.02.2018 vo výške 330,-Eur sa otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 20,-Eur mesačne,

spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti z m e ň u j e rozsudok Okresného
súdu U. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXP/XXX/XXXX - 60.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania zo dňa 3.4.2017 sa matka maloletej domáhala zvýšenia vyživovacej
povinnosti otca k maloletej D. z doterajšej sumy 150,-Eur mesačne na sumu 220,-Eur mesačne s
účinnosťou od 1.5.2017. Uviedla, že ona sa aj pokúšala s otcom maloletej mimosúdne dohodnúť na
zvýšení výživného, ale otec maloletej súhlasil so zvýšením len na sumu 170,-Eur mesačne, ktorú sumu
ona považuje za nízku. Matka ďalej uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.11.2009 č. k.
XXC/XX/XXXX-XX bola maloletá D. na čas po rozvode zverená do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný

prispievať na jej výživu sumou 120,-Eur mesačne. Potom rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 18.3.2016
č.k.XXP/XXX/XXXX bolo výživné zvýšené na sumu 150,-Eur mesačne. Matka uviedla, že vtedy súhlasila
s uvedenou sumou, pretože predpokladala, že otec sa bude o dcéru viac zaujímať, stretávať sa s ňou,
avšak on sa o dcéru nezaujíma a stretávajú sa len náhodne. Nad rámec určeného výživného dcére
neprispieva ani pri príležitosti sviatkov. Matka uviedla, že od roku 2016 náklady na výchovu maloletej
podstatne narástli, maloletá nastúpila na druhý stupeň ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni, navštevuje

tanečný krúžok, s čím sú spojené výdavky, rozširuje svoje záujmy a koníčky, absolvuje kurzy plávania,
chce navštíviť letný tábor, nosí okuliare, v budúcnosti bude potrebovať zubný strojček, potrebovala
by doučovanie z AJ a pod. Matka poukázala na to, že ona aj žiadala otca o nejaké príspevky naniektoré výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletej, na čo on neprispel s odôvodnením, že vraj
nemá, pričom matka poukázala na to, že ona má vedomosť, že otec maloletej navštevuje pohostinské
zariadenia. Matka doplnila, že ona býva v spoločnej domácnosti len s dcérou, zarába 500,- až 520,-Eur

mesačne, na náklady bývania platí 250,-Eur mesačne + internet a TV 27,-Eur mesačne.

2. Otcovi maloletej boli návrh na začatie konania i predvolania na pojednávania riadne a včas doručené,
otec sa pojednávaní nezúčastnil, k podanému návrhu sa nevyjadril. S poukazom na uvedené súd
pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

3. Kolízny opatrovník poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov v tom,
že maloletá prešla na druhý stupeň ZŠ a s prihliadnutím na jej pomery a zistený príjem otca kolízny
opatrovník odporučil výživné zvýšiť na sumu 180,-Eur mesačne od podania návrhu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, lustrácie v SP,

oznámenie bývalého zamestnávateľa otca, mzdový list, potvrdenie o PnD, potvrdenie o príjme matky,
potvrdenia o príjme otca, potvrdenie plaveckého klubu, pohyby na bežnom účte, výpisy z účtu, výpisy
z kreditnej karty, pohyby na účte, poistku, potvrdenie tanečnej skupiny, PPD, PPD, pohyby na účte,
pokladničné bločky, obsah pripojeného spisu sp.zn.XXC/XX/XXXX a XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný
skutkový a skutočný stav veci :

5. Maloletá D. pochádza z manželského vzťahu jej rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu U. zo dňa XX.XX.XXXX č.k.XXC/XX/XXXX-XX a súčasne bola schválená rodičovská
dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá D. na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky
a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 120,-Eur mesačne. Potom rozsudkom Okresného

súdu U. zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXP/XXX/XXXX-XX bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení
vyživovacej povinnosti otca k maloletej na sumu 150,-Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 9.5.2016. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mala maloletá D. necelých
XX rokov a bola žiačkou X.ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavovalo 19,-Eur mesačne
a poplatok za školský klub 6,33 Eur mesačne. Už vtedy maloletá navštevovala ZUŠ, tanečný odbor s

poplatkom 10,-Eur mesačne a ročným školným 60,-Eur. Už vtedy maloletá nosila okuliare, bola vedená
v alergologickej a nefrologickej ambulancii, užívala lieky v hodnote 8,- až 16,-Eur mesačne, nosila
ortopedickú obuv a často navštevovala zubnú ambulanciu. Matka v čase poslednej úpravy výživného
bola rozvedená, bývala v spoločnej domácnosti len s maloletou. Bývali v prenajatom byte, kde náklady
bývania predstavovali 255,-Eur mesačne. V tom čase matka dosahovala zo zamestnania priemerný čistý

mesačný príjem 523,24 Eur, poberala prídavky na dieťa 23,52Eur mesačne, nevlastnila žiaden majetok
väčšej hodnoty, okrem maloletej D. nemala iné vyživovacie povinnosti. V čase uvedenej poslednej
úpravy výživného bol otec maloletej rozvedený, býval sám v prenajatej garsónke, kde platil náklady
bývania 170,-Eur mesačne. Vtedy bol zamestnaný ako skladník s priemerným čistým mesačným
príjmom 667,32 Eur, splácal úver nebankovému subjektu, kupoval si cigarety, platil si životnú poistku,

nevlastnil žiaden majetok väčšej hodnoty. Okrem maloletej D. nemal iné vyživovacie povinnosti.

6. Maloletá D. býva s matkou, s otcom sa stretáva nepravidelne a len náhodne pri jej návštevách u
starých rodičov. Otec si riadne plní vyživovaciu povinnosť k maloletej v zmysle rozsudku, nad rámec
určeného výživného dcére neprispieva. V súčasnosti má maloletá D. necelých XX rokov a je žiačkou

X. ročníka ZŠ. Jej stravné v školskej jedálni predstavuje 20,-Eur mesačne. Jej cestovné výdavky
predstavujú 5,-Eur mesačne. Maloletá navštevuje tanečný krúžok s nákladmi 200,-Eur ročne (t.j.17,-Eur
mesačne) a ďalšími nákladmi za sústredenia, kedy napr. sústredenie v 02/2017 stálo 40,-Eur. a pod.
Navštevuje tiež plavecký krúžok s ročným poplatkom 110,-Eur. Matka jej dobíja kredit do mobilu 11,-Eur
mesačne. Maloletá nosí okuliare, ktoré sa jej menia podľa potreby. Navštevuje logopedickú ambulanciu,

s čím sú spojené výdavky 10,-Eur mesačne.

7. Matka maloletej je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti len s maloletou D.. Bývajú v prenajatom
jednoizbovom byte, kde náklady bývania predstavujú 250,-Eur mesačne, poplatky za internet a TV 27,-
Eur mesačne. Matka je zamestnaná ako upratovačka s priemerným čistým mesačným príjmom podľa

potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 01/2017 do 01/2018 vo výške 539,49 Eur.
Poberá prídavky na dieťa 23,52 Eur mesačne. B. maloletej D. nemá matka iné vyživovacie povinnosti.
Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Z matkou predložených výpisov z jej účtu vyplynulo, žematka často využíva súkromnú kreditnú kartu D. z U. banka a.s., ktoré dlžoby potom spláca. G. a dcére
platí poistenie spolu 26,-Eur mesačne.

8. Otec maloletej je rozvedený, okrem maloletej D. nemá iné vyživovacie povinnosti. Pre jeho
nespoluprácu sa nepodarilo presne zistiť jeho bytové a sociálne pomery, ale podľa udania matky
maloletej sa jeho bytové pomery nezmenili a stále býva v prenajatej garsónke, kde náklady bývania
v roku 2016 predstavovali 170,-Eur mesačne. Otec maloletej je od 1.10.2016 zamestnancom spol. R.
G. Q.-W. s.r.o., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa

zisťovaný z obdobia od 11/2016 do 02/2018 vo výške 863,84 Eur.

9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje

schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa

za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

13. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, ale nie v
takom rozsahu ako požadovala matka, pretože vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy

upravená rozsudkom zo dňa 18.3.2016 a už po roku si matka opäť podala návrh na podstatné zvýšenie
výživného. Výživné teda bolo naposledy upravené pred 2 rokmi a odvtedy došlo k zmene pomerov na
strane maloletého dieťaťa, ktoré je vekovo staršie a prestúpilo na druhý stupeň základnej školy. Zatiaľ
čo v čase poslednej úpravy výživného mala maloletá necelých XX rokov a bola žiačkou X. ročníka ZŠ, v
súčasnosti už má necelých XX rokov a je žiačkou X. ročníka ZŠ. Začala navštevovať plavecký krúžok, k

inej podstatnejšej zmene pomerov na jej strane nedošlo, pretože tanečný krúžok maloletá navštevovala
už v čase poslednej úpravy výživného, taktiež výdavky v súvislosti so zdravotným stavom za okuliare
mala tiež už v čase poslednej úpravy výživného. Na strane rodičov od poslednej úpravy výživného
nedošlokpodstatnejšejzmenepomerov. Matkaspolusdcéroustálebývavprenajatombytesrovnakými
nákladmi bývania, je stále zamestnaná u toho istého zamestnávateľa na rovnakej pracovnej pozícií a

s rovnakými zárobkovými pomermi, pretože v čase poslednej úpravy výživného dosahovala priemerný
čistý mesačný príjem 523,24 Eur a teraz 539,49 Eur, teda na jej strane došlo len 1,03 násobnému
zvýšeniu zárobkových pomerov. Počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. Na strane otca maloletej
došlo k zmene pomerov len v tom, že pracuje síce stále na tom istom mieste, len predtým pracoval
cez pracovnú agentúru, kedy dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 667,32 Eur a potom prešiel do

kmeňového stavu zamestnancov a teraz dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 863,84 Eur. Teda
možno konštatovať, že na jeho strane došlo k 1,29 násobnému zvýšeniu jeho príjmových pomerov.
K inej zmene pomerov na jeho strane nedošlo. Stále býva v prenajatej garsónke, počet vyživovacích
povinností sa mu nezmenil.14. S poukazom na zistenú zmenu pomerov, ktorou je len čiastočne vyšší vek maloletej, jej prechod na
druhý stupeň ZŠ a čiastočne zvýšený príjem otca, mal súd za to, že je dôvodné zvýšenie vyživovacej

povinnosti otca k maloletej o 30,-Eur mesačne viac, teda na sumu 180,-Eur mesačne, ktorú sumu
považoval súd za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletej, ktorá je ešte len žiačkou základnej
školy, a ku ktorej majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia. Uvedená suma je súčasne v schopnostiach
a možnostiach otca, ktorý má stabilný príjem a okrem maloletej D. už nemá iné vyživovacie povinnosti.

15. V zmysle § 77 Zákona o rodine súd zvýšil výživné s účinnosťou od 1.4.2017, v ktorom mesiaci bolo
začaté súdne konanie.

16. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky
alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v
budúcnosti.

17. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

18. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku vznikol
otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.04.2017 do 28.02.2018 vo výške 330,-
Eur ( 11 mesiacov á 30,- Eur ), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne
spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol vyrovnaný do 1,5 roka, pod následkom straty výhody splátok.

19. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

21. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).