Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/199/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114226776
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114226776.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobkyne: C.. I. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.,
T. I. XX, proti žalovanému: D. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., F. R. XX, zastúpený JUDr. Petrom
Križanom, advokátom so sídlom Nitra, Koceľova 2, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. júla 2016, č. k. 25C/198/2014-258, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok, ďalej len „CSP) rozsudkom zo dňa 19. 07. 2016, č. k. 25C/198/2014-258 rozhodol, že žalovaný
je povinný vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod č. o. XX, bytového domu, súp.
č. XXX na ulici F. v T., postaveného na parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211
m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C",
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a

nádvoria, zapísaný na OÚ T., katastrálny odbor, k. ú. X. na LV č. XXXX a odovzdať ho žalobkyni do 15.
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

1.2. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.1. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 118 ods. 2, § 119 ods. 1, 2, § 123,
§ 126 ods. 1, 3, § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, 3, § 132 ods. 1, § 133 ods. 1, 2, § 628 ods. 1, 2, §

630, § 685 ods. 1, § 686 ods. 1, § 711 ods. 1 písm. c/ a písm. d/, § 712a ods. 2, 3, § 712c ods. 1, 3 a §
719 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“).

2.2. Vodôvodnenírozhodnutia poukázalnato,žežalobkyňasapodanoužaloboudomáhalavypratania
bytu zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. X. žalovaným, uvádzajúc, že je výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý
bez jej súhlasu užíva žalovaný, ktorý neplatí nájomné a ani platby za úhradu služieb. Vo veci bol vydaný
rozkaz na plnenie, voči ktorému žalovaný včas podal odpor z dôvodu, že kúpna zmluva žalobkyne je

absolútne neplatná a nie je vlastníčkou bytu. Byt od neho nadobudla darovaním bývalá družka I. Z. na
základe prevodu členských práv a povinností a na základe darovacej zmluvy. Družka byt v roku 2008
kúpila. V roku 2014 ho opustila. Sľúbila mu, že sa o neho postará, ak jej daruje byt. Z. zaslal žiadosť
o vrátenie daru.2.3. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 22. 01. 2015 tak, že žalobe na vypratanie bolo
vyhovené. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Nitre rozhodnutie prvostupňového súdu

zrušil a okresný súd sa mal v ďalšom konaní zaoberať otázkou vzniku nájomného vzťahu žalovaného
k bytu, jeho skončeniu a prípadnému nároku na bytovú náhradu, zaoberať sa listinnými dôkazmi ako
je darovacia zmluva, zmluva o prevode členských práv, kúpna zmluva a mal tiež vypočuť žalovaného
a svedkyňu M. Z..

3.1. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu
č. XX na ulici F. R. v T., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. X.. Byt nadobudla kúpnou zmluvou
zo dňa 31. 07. 2014 od I. Z.. V prospech žalovaného na LV k bytu nie je zriadené žiadne bremeno.
Žalobkyňa kúpila byt od I. Z., ktorá ho nadobudla do vlastníctva v r. 2008 od OSBD T.. Členské práva k
predmetnému bytu nadobudla I. Z. od žalovaného na základe zmluvy o prevode členských práv z 07. 05.
2008. Podľa predmetnej zmluvy prevodca a nadobúdateľ prehlásili, že zostatkovú hodnotu členského

podielu vo výške 53 232,- Sk si vzájomne medzi sebou vyporiadali. I. Z. žila so žalovaným v spoločnej
domácnosti v predmetnom byte, majú spolu aj maloleté deti. Podľa žalobkyne mala p. Z. z dedičstva 250
000,- Sk, ktoré jej žalovaný približne v r. 2007 zobral a postupne prehral v kasínach. Žalovaný pripravil
o dedičstvo po matke aj svoju dcéru. Predpokladala, že prevod členských práv bola kompenzácia za
peniaze, ktoré žalovaný mal od p. Z.. Táto sa z bytu odsťahovala, po tom ako sa so žalovaným rozišla,

pričom nemala finančné prostriedky na to, aby platila náklady za byt, preto ho predala. Skôr ako bola
žalobkyňa vlastníčkou, bol vlastníkom aj p. D. E.. Vlastníctvo prešlo znova na p. Z.. Ani potom p. Z.
žalovaný neplatil žiadne náklady za byt, pričom ho užíva.

3.2. Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil. Po rozchode s I. Z. ju písomne aj ústne žiadal o vrátenie

daru, preto mal za to, že žalobkyňa nie je oprávnenou vlastníčkou. Doposiaľ mu byt nebol vrátený. Tvrdil,
že sa mieni domáhať súdnou cestou určenia vlastníctva k bytu. Poukazoval na to, že má doživotné
právo bývania v byte na základe darovacej zmluvy zo dňa 07.05.2008, podľa ktorej mal žalovaný I.
Z. darovať členské práva k predmetnému bytu. Darovacou zmluvou sa malo zriadiť právo doživotného
bývania darcu v byte.

3.3. Žalobkyňa uvádzala, že darovacia zmluva je sfalšovaná, p. Z. takúto zmluvu nikdy nepodpisovala,
teda jej podpis na zmluve nie je pravý. Mala za preukázané, že členské práva ani nie je možné darovať.
Žalovaný je podľa nej vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú by si mohol zriadiť aj na bývanie.

4.1. Súd prvej inštancie pojednával v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalovaného, vo veci
boli viaceré pojednávania, na ktoré sa žalovaný opakovane nedostavil. Žalovaný mal predvolanie
riadne doručené dňa 23.04.2016. Následne dňa 23.05.2016 bolo osobne podané oznámenie o prevzatí
právnehozastúpeniažalovanéhoažiadosťoodročeniepojednávania.Pojednávanieboloztohtodôvodu
odročené na 19.07.2016. Žalovaný dňa 17.07.2016 e-mailom a 18.07.2016 poštou, cestou

právneho zástupcu opätovne žiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, keď nastúpil do
psychiatrickej nemocnice. Z nemocnice sú pritom možné vychádzky. E-mailom zo
dňa 18.07. 2016 bol upovedomený, že súd jeho ospravedlnenie neakceptuje. Opakovane sa žalovaný
ospravedlňoval pre zlý zdravotný stav.

4.2. Podľa § 183 ods. 2 CSP od žalovaného bolo spravodlivé žiadať, aby sa na pojednávanie dostavil,
alebo sa dal zastupovať, súd dôvod odročenia uvádzaný žalovaným nepovažoval za dôležitý pre
odročenie pojednávania. Nebolo tak od žalovaného spravodlivé žiadať ďalšie odročenie pojednávania
a skutočnosť, že nebol vypočutý zavinil sám žalovaný. Inak by súd popieral zásady CSP. Žalobkyňa
bola na nariadenom pojednávaní vypočutá. Právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na tom, že je

potrebné vypočuť žalovaného, pretože on jediný sa vie k všetkým skutočnostiam počas celého času
vyjadriť a nie je možné, aby ho niekto iný zastupoval.

5.1. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, z
ktorého zistil, že dňa 07.05.2008 bola medzi žalovaným a I. Z. spísaná Zmluva o prevode členských práv,

na základe ktorej sa I. Z. stala novým nájomcom štvorizbového bytu v T., F.i XX, byt č. XX. Zmluva bola
podpísaná na OSBD v T., za účasti zamestnankyne OSBD pani I.. V zmluve je konštatované, že hodnotu
členského podielu si medzi sebou strany vysporiadali. I. Z. ako svedkyňa vypovedala, že k tomuto úkonu
došlo z dôvodu, že v r. 2007 dedila finančné prostriedky, z ktorých 250 000,- Sk dala žalovanému, ktoréprehral, pretože bol gambler. Z tohto dôvodu od neho s dcérou odišla, na čo ju žalovaný nahováral, aby
sa vrátila, pričom jej navrhol prepísať členské práva. Podľa svedkyne tak žalovaný urobil aj z dôvodu,
že mala z dedičstva aj ďalšie peniaze, o ktoré mu išlo, z týchto však ona kúpila byt, o čom on

nevedel. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2007 dostala I. Z. sumu 250 000,- Sk a ešte sumu 1
650 000,- Sk. Žalovaný tvrdil, že dňa 07.05.2008 bola spísaná darovacia zmluva, na základe ktorej on
I. Z. daroval členské práva a zároveň v predmetnom byte bolo zriadené doživotné bývanie žalovaného.
Túto zmluvu mala podpísať aj svedkyňa I. Z. a svedok D. H.. G. I. Z. tvrdila, že túto zmluvu nepodpísala,
nejde o jej podpis, pričom poukazovala ako aj žalobkyňa, že žalovaný sfalšoval jej podpis, ako sa to

stalo aj na poistných zmluvách spoločnosti Allianz.

5.2. Súd konštatoval, že žalovaný napr. predložil aj lekársky nález, na ktorom bol dopísaný text,
ktorý nepísala lekárka, ale neznáme osoba. Žalovaný bez súhlasu evidovanej vlastníčky bytu, teda
žalobkyne si dal pripojiť predmetný byt na odber elektrickej energie. Žalovaný mal súdom danú možnosť
sa k veci vyjadriť, a teda byť pred súdom vypočutý, čo konštatoval aj odvolací súd. Vypočutie strany

nie je povinnosť, ale je to právo, a je na samotnej strane, či sa rozhodne využiť toto právo, alebo
nie. Nie je možné, aby bol k tomu nútený. Žalovaný sa dobrovoľne nezúčastnil pojednávaní, pričom
jeho neúčasti boli súdom konštatované ako neoprávnené, na základe čoho je nutné na žalovaného
hľadieť tak, že dobrovoľne nevyužil možnosť byť vypočutý a súd hodnotil vykonané dokazovanie na
základe tejto skutočnosti. Súd musel zamietnuť doplnenie dokazovania výsluchom žalovaného pre

neospravedlniteľné dôvody na jeho strane. Na pojednávanie bol predvolávaný aj svedok D. H., ktorý mal
doručenie riadne vykázané, na pojednávaní sa nezúčastnil, preto súd výsluch tohto svedka v zmysle §
198 ods. 3 CSP zamietol.

5.3. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že Zmluvou zo dňa 27.05.2008 nadobudla I. Z.

vlastníctvo k predmetnému bytu od predávajúceho OSBD T.. V predmetnom byte žalovaný a I. Z. spolu
bývali a uhrádzali náklady za bývanie. Ich vzťahy sa však postupne zhoršovali. Platby OSBD za náklady
spojené s užívaním bytu boli platené z účtu. Odberateľom elektrickej energie do predmetného bytu do
04.10.2012 bol vedený žalovaný a od 05.10.2012 - 28.07.2014 I. Z.. Od 24.02.2016 sa žalovaný pokúšal
o obnovenie elektrickej energie bez súhlasu evidovaného vlastníka. Odber plynu v predmetnom byte bol

evidovaný do 29.04.2013 na žalovaného a od tohto dátumu do 04.04.2016 na I. Z..

5.4. Po opakovaných fyzických napadnutiach I. Z. dňa 27.02.2014 odišla z bytu aj s deťmi. Odvtedy
žalovaný neplatil za byt a na byte bol aj nedoplatok, ktorý v auguste 2014 musela uhradiť. Vyzývala
žalovaného na úhrady a v apríli 2014 na to, aby sa vysťahoval - výzva zo dňa 28.04.2014. Svedkyňa

nemala finančné prostriedky na to, aby ďalej byt platila, preto sa rozhodla ho predať. Záujem prejavil D.
E., s ktorým uzatvorila kúpnu zmluvu dňa 17.07.2014. Potom ako žalovaný kontaktoval D. E. ohľadom
jeho nárokov na byt sa tento so svedkyňou I. Z. dohodol, že jej byt vrátil na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 30.07.2014. Hneď na to prejavila o byt záujem žalobkyňa, ktorá o situácii vedela a byt kúpila
kúpnou zmluvou zo dňa 31.07.2014. Kúpna cena bola dojednaná v sume 75 000 eur, pričom 5 000

eur bolo uhradené dňa 30.07.2014, v dňoch 02.09.2014 a 15.09.2014 boli uhradené sumy 15 000 eur,
v dňoch 06.08.2014 a 13.08.2014 boli uhradené sumy 5 000 eur a dňa 30.09.2014 bola uhradená
suma 30 000 eur. Úhrady kúpnej ceny boli dokladané nielen vyjadreniami žalobkyne a svedkyne, ale aj
listinnými dôkazmi. Žalobkyňa mala záujem o vstup do bytu, čo jej žalovaný neumožnil. Vyzývala ho aj
na platenie úhrad za užívanie bytu, pričom mu ponúkala aj náhradné ubytovanie, čo odmietol. Listom

zo dňa 05.08.2014, ktorý bol svedkyni I. Z. doručený poštou ju žalovaný vyzýval na vrátenie daru, a
to predmetného bytu. Žalovaný navrhoval vypočuť svedkyňu N. I., bývalú zamestnankyňu OSBD, jej
adresu neuviedol a podľa správy OSBD títo nemali vedomosť o aktuálnej adrese. Žalovaný navrhol
vypočuť svedka U. C., súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, keďže žalovaný neoznačil
adresy, z ktorých by ich bolo možné zabezpečiť a bez ďalších údajov, ako je dátum narodenia, nebolo

možné zistiť osoby z registra SR. Súd považoval výsluch svedkov za nadbytočný, rovnako tak výsluch
svedka E., vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania, z ktorého súd mal dostatok podkladov pre
rozhodnutie vo veci.

6.1. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie žalobe vyhovel tak, ako uviedol vo

výrokovej časti rozsudku vychádzajúc z toho, že žalovaný užíva nehnuteľnosti bez právneho titulu, keď
nie je ani vlastníkom, ani nemá iné zákonné právo na užívanie nehnuteľnosti (napr. vecné bremeno), nie
je ani nájomníkom či podnájomníkom, resp. vlastníčka mu užívanie neumožnila. Podľa listu vlastníctva
je výlučným vlastníkom nehnuteľností žalobkyňa a žalovaný nemá zriadené žiadne užívacie právo kpredmetnej nehnuteľnosti. V r. 2008 žalovaný previedol členské práva k bytu na svedkyňu I. Z.. Súčasťou
tejtozmluvyneboližiadneprávažalovanéhoalebopovinnostiI.Z.vočižalovanému.Žalovanýdokladoval
darovaciu zmluvu, avšak len vo fotokópii, uvedené súd vyhodnotil tak, že žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno ohľadom pravosti tejto darovacej zmluvy, keď vinou na strane žalovaného a svedka H., títo
nemohli byť vypočutí, čo súd vyhodnotil v ich neprospech a I. Z. poprela, že by predmetnú darovaciu
zmluvu podpisovala, čo vzhľadom na ďalšie nepriame dôkazy ohľadom podpisovania I. Z. cudzou
osobou, či pozmeňovanie lekárskych nálezov, považoval súd za hodnoverné. Ďalej súd poznamenal, že
by bolo nelogické, aby bola spisovaná aj darovacia zmluva aj zmluva o prevode členských práv. Ak bola

urobená jedna, druhá stráca právny význam a naopak. Nemohlo teda vzniknúť ani právo doživotného
bývania.Vprípade,žesadarcadomáhavráteniadaru,musíbyťsplnenáuobdarovanéhopodmienka,že
predmetdarumusímať,tedato,čooddarcunazákladedarovacejzmluvyprijal.Súdzistil,žepredmetom
daru, ak by bola darovacia zmluva skutočne pravá, boli členské práva k bytu. Zásadnú výhradu súd
voči možnosti darovať členské práva nemal. Z dokazovania však bolo zistené, že pani Z. už členské
práva k bytu nemá, keďže byt kúpila a v súčasnosti už dokonca nie je ani jeho vlastníčkou. Lustráciou

nebolo zistené, že by prebiehalo konanie na Okresnom súde Nitra na vrátenie daru. Prvá dokladovaná
výzva na vrátenie daru je z 05.08.2014, ktorá bola I. Z. doručená aj poštou, avšak I. Z. už od r. 2008
nebola nájomníčkou, ale vlastníčkou predmetného bytu a dňa 31.07.2014, teda pred výzvou predala
byt kúpnou zmluvou žalobkyni. Ak by sa teda aj skutočne žalovaný domáhal vrátenia daru, a ak by
bolo aj preukázané, že darovacia zmluva je pravá, nie je už reálne, aby mohol byť predmet daru, teda

členské práva a povinnosti k družstevnému bytu zo strany p. Z. žalovanému vrátené. I. Z. nebola v čase
výzvy ani vlastníčkou bytu, a preto ak by nejakou analógiou bolo možné konštatovať, že by mala vrátiť
žalovanému vlastníctvo k bytu, táto skutočnosť už tiež nemohla byť splnená. Darovacia zmluva tak nemá
žiadny právny vplyv, ktorý by spochybňoval právne nároky žalobkyne.

6.2. V darovacej zmluve bolo konštatované, že sa zriaďuje doživotné právo bývania darcu v
predmetnom byte. Ak by aj bol podpis p. Z. na darovacej zmluve teoreticky pravý, medzi bývalým
nájomcom a novým nájomcom, keďže v tom čase ešte pani Z. nebola vlastníčka bytu, nemohla vzniknúť
dohoda o doživotnom bývaní žalovaného. Takáto dohoda by mohla byť uzatvorená len s vlastníkom,
ktorý v tom čase bol OSBD T.. Žalovaný a I. Z. neboli manželia, mali však spolu deti. Krajský súd v Nitre

konštatoval, že medzi žalovaným a I. Z. bol vzťah, z ktorého by žalovanému mohlo vzniknúť právo na
užívanie predmetného bytu. Prvoinštančný súd sa preto zaoberal aj touto skutočnosťou, že žalovanému
bez akéhokoľvek písomného dokladu vzniklo právo predmetný byt užívať. Ak mu teda takéto právo
vzniklo konkludentne, jednoznačne mu konkludentne aj zaniklo. Ak niečo môže konkludentne vzniknúť,
môže aj zaniknúť. Po rozchode žalovaného s I. Z., žalovaný neplatil žiadne platby za byt a dôvodom

rozchodu bolo hrubé nevhodné správanie sa žalovaného k I. Z., ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný narúšal pokojné bývanie vlastníčky a detí, ktorí boli nútení sa odsťahovať. Odsťahovala sa aj
dcére žalovaného spolu s I. Z.. I. Z. pritom preukázateľne žiadala (výzva na vypratanie) žalovaného,
aby opustil predmetný byt, čo možno jednoznačne považovať za skončenie nájmu z dôvodov v zmysle
§ 711 ods. 1 písm. c/ a d/ OZ. V takomto prípade takýto nájomca nemal právo na bytovú náhradu podľa

§ 712a ods. 2 a 3 OZ.

6.3. Žalobkyňa dokladovala úhradu kúpnej ceny, je evidovanou vlastníčkou predmetného bytu a
konaním žalovaného sú jednoznačne popierané jej ústavné práva na vlastníctvo. Konanie žalobkyne
nebolo spochybnené ani tým, že kupovala byt deň potom, ako ho od pána E. opätovne nadobudla

žalobkyňa na základe logických súvislostí, keď pán E. dostal obavu z možnosti užívať svoje vlastníctvo,
čo sa už niekoľko rokov potvrdzuje neoprávnenou anexiou predmetného bytu žalovaným. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že platby za užívanie bytu platili tak žalovaný ako aj I. Z., avšak
preukázateľne po nezhodách v rokoch 2012 až 2014 tieto platby prešli na I. Z. a žalovaný sa na nich
nepodieľal. Žalovaný sa jednoznačne nespráva ako osoba v dobrej viere spravujúca svoj majetok,

z ktorého vyplývajú práva aj povinnosti. Žalovaný sa teda zdržiava v byte žalobkyne neoprávnene,
dobrovoľne byt neopustil, preto súd rozhodol o tom, že je povinný byt vypratať.

7. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP a
žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil s poukazom na vady v
zmysle § 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval
v ďalšom konaní v zmysle pokynov Krajského súdu v Nitre, ktorými bol viazaný. Opätovne poukázalna skutkový stav veci ohľadom toho, ako sa s p. Z. zoznámil, kde pracovala a aké boli jej príjmy.
Poznamenal, že p. Z. si z peňazí, ktoré zdedila po svojej matke kúpila 1 izbový byt na H. XX v T., ktorý
prerobilaazariadila.Vapríli2008sadobytuna14dnínasťahovalaanáslednepotom,akominulavšetky

peniaze z dedičstva sa vrátila späť k žalovanému. Poznamenal, že p. Z. požičala sumu 80 000,- Sk C.
C., ktorému bola na základe súdneho rozhodnutia uložená povinnosť splácať dlžnú sumu v splátkach
po 1 000,- Sk, ďalej požičala sumu 65 000,- Sk Q. W. a od Y. D. si kúpila auto zn. G. V. za 55 000,-
Sk. Uvedené čiastky presahujú sumu, ktorú mala zdediť, a preto nemôže byť pravdou, že žalovaný od
nej zobral sumu 250 000,- Sk a postupne ju prehral v kasínach. Poukázal na to, že p. Z. si zakúpila na

leasing motorové vozidlo zn. D. B. v novembri 2009 za sumu 18 500,- eur, chodila na dovolenky a žila
nadštandardne, pričom jej životný štýl platil žalovaný. Pani Z. vlastnila len dom, ktorý zdedila a následne
predala. Byt sa rozhodol darovať z dôvodu, že mal vážne zdravotné problémy a p. Z. mu sľúbila, že
ak jej byt daruje, postará sa o neho, o ich spoločné deti, ako aj o deti z prvého manželstva, preto tak
urobil a bezodplatne jej daroval členské práva a povinnosti darovacou zmluvou zo dňa 07. 05. 2008 za
účasti svedka D. H.. Hoci prišlo k prevodu členských práv, byt nemala vo vlastníctve. Za nepravdivé

považoval aj tvrdenia ohľadom toho, že bol k bývalej družke agresívny. Tá síce podala niekoľko trestných
oznámení, avšak boli bezdôvodné. Vyvrátil aj tvrdenia, že prehral dcérin byt zdedený po matke, v ktorom
vlastnil 50 % žalovaný, ak by však prešiel dedičským konaním, jeho podiel by bol 75 %.

9. Poukázal na to, že neustále žije v strachu a obave, pretože žalobkyňa niekoľkokrát vnikla do

sporného bytu, v ktorom býva a rozhádzala veci, prvýkrát po vniknutí vymenila zámok na vchodových
dverách, v dôsledku čoho zostal na ulici bez stravy a potrebných liekov. Uvedená situácia mala za
následok zhoršenie jeho zdravotného stavu a následnú hospitalizáciu na psychiatrickej klinike vo D. F..
Vzhľadom k tomu, že bol pod vplyvom silných liekov počas hospitalizácie nevedel vyhodnotiť situáciu
ohľadom možnosti dať sa v konaní zastúpiť. Súd prvej inštancie teda porušil jeho práva konať pred

súdom a toto právo mu odňal, keď aj napriek súdu predloženým listinným dôkazom o jeho hospitalizácii
toto nerešpektoval a vo veci rozhodol bez toho, aby ho vypočul. Opätovne navrhol vypočuť svedka D. H.,
bytom D. N., H. XX, ktorý bol svedkom pri podpise Darovacej zmluvy zo dňa 07. 05. 2008, svedkyňu N. I.
ako bývalú pracovníčku OSBD T., ktorá bola pri podpise Zmluvy o prevode členských práv a povinností
zo dňa 07. 05. 2008, svedka D. E., ktorý vlastnil byt pred žalobkyňou, svedka U. C., ktorý mal byť

svedkom pri požiadaní p. Z. o vrátenie daru žalovaným, príslušníkov PZ, ktorí mali byť svedkovia ponuky
náhradnéhoubytovaniaaZ.Y.,ktoréhožalovanýnavrholvypočuťužvpredchádzajúcomodvolaní,avšak
súd prvej inštancie sa týmto návrhom nezaoberal.
10. Konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaný užíva sporné
nehnuteľnostibezprávnehotitulu,avšaksamap.Z.vkonaníuviedla,žežalovanémuumožnilabytužívať

v roku 2008. Zároveň považoval za bezvýznamné to, ako sa žalovaný správal k p. Z., keďže žalobkyňa
v predmetnej veci je p. K. a táto nikdy neuviedla, že by sa k nej žalovaný správal tak, aby mohol súd
konštatovať skončenie nájmu z dôvodov v zmysle § 711 ods. 1 písm. c/ a d/ OZ, pričom z uvedených
dôvodov nevzniká nájomcovi právo na bytovú náhradu podľa § 712a ods. 2 a 3 OZ. V konaní nebolo
preukázané, že by nájomca poškodzoval prenajatý byt, spoločné príslušenstvo, spoločné priestory a

iné. Taktiež poznamenal, že ak je podaná vlastnícka žaloba na vypratanie bytu, je treba vypratanie bytu
viazať na bytovú náhradu, a to aj v prípade, že žalobca užíva byt na základe neodôvodneného práva,
ktoré už zaniklo. Zároveň uviedol, že žalovanému nebola doposiaľ daná písomná výpoveď a neboli
dodržané ust. § 710 a nasl. OZ. Zánik nájmu nemôže zaniknúť konkludentne, čím podľa žalovaného
súd prvej inštancie nemohol použiť § 711 OZ.

11.1. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k odvolaniu žalovaného, konštatujúc, že jeho námietky o tom, že
mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom sú neopodstatnené, pretože sám žalovaný
sa účelovo vyhýbal pojednávaniu a súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so
skutočnosťou, prečo pojednával v neprítomnosti žalovaného. Navyše je žalovaný v konaní zastúpený

právnym zástupcom, ktorý bol na pojednávaní prítomný. Pokiaľ ide o námietky, že súd nevypočul
žalovaným navrhnutých svedkov, súd sa s týmto v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal a žalobkyňa
sa s týmto odôvodnením stotožňuje. Výsluch navrhnutých svedkov by bol navyše v predmetnej veci
irelevantný. Žalovaný v priebehu konania nikdy nepredložil darovaciu zmluvu o prevode členských práv
a povinností na p. Z.. Podľa tvrdenia žalovaného mala byť táto zmluva podpísaná dňa 07. 08. 2008.

Ak by zmluva ku dňu prevodu členských práv a povinností na p. Z. existovala, nebolo by v zmluve
o prevode členských práv a povinnosti uvedené, že sa účastníci zmluvy vzájomne vysporiadali. Túto
zmluvu žalovaný antidatoval a p. Z. ju nepodpísala. Zdôraznila, že členské práva a povinnosti nemožnodarovať, ak by k uzavretiu uvedenej zmluvy došlo, daroval by žalovaný len majetkové právo, ktoré nemá
rozhodujúci vplyv na to, že žalobkyňa je vlastníčkou sporného bytu.

11.2. K námietke žalovaného ďalej uviedla, že p. Z. mu umožnila bývať v byte v roku 2008, a preto
nesúhlasil s tvrdením súdu, že žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu, uviedla, že z argumentácie
žalovaného v podanom odvolaní vyplýva, že žalovaný si je vedomý, že k bytu nemá žiadne užívacie
právo, právo nájmu, právo bývania a z obsahu odvolania vyplýva, že sa domáha iba bytovej náhrady.
V odvolaní poukazoval na to, že p. Z. bola príčinou ich rozchodu, taktiež poukázal na správanie sa

žalobkyne. Poznamenala, že platí všetky náklady za užívanie bytu žalovaným a svoj byt nemôže
v dôsledku konania žalovaného dlhodobo užívať. Žalovaný sa tak na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohacuje. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nemá žalovaný žiadne právo k predmetnému bytu a
jeho povinnosť byt vypratať nemožno viazať na použitie analógie § 853 OZ na zabezpečenie bytovej
náhrady. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26 Cdo 320/2005, sp.
zn. 26 Cdo 2146/2005 a sp. zn. 26 Cdo 1608/1999. Nemožno použiť analógiu ust. § 712 OZ ani § 3 OZ.

Na základe uvedeného ustanovenia nemožno konštituovať právo, ktoré z inak pozitívnej právnej normy
nevyplýva. Poukazujúc na to, že žalovaný vedel od času, kedy mu bola doručená výzva žalobkyne, že
byt užíva bez právneho dôvodu, a preto mu nemožno priznať právo na bytovú náhradu.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v
zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho

vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto
ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13.1. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu prvoinštančného súdu zistil, že žalobkyňa sa žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 10. 09. 2014 domáhala vypratania nehnuteľnosti, ktorej je výlučnou

vlastníčkou. Poukázala na to, že žalovaný sa v byte č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod č. o.
XX, bytového domu, súp. č. XXX na ulici F. v T., postaveného na parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela
reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211

m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C",
zastavané plochy a nádvoria, zapísaný na OÚ T., katastrálny odbor, k. ú. X. na LV č. XXXX, zdržiava bez
právneho dôvodu a navyše za užívanie uvedeného bytu neplatí žiadne nájomné, ani neuhrádza náklady
za služby súvisiace s prevádzkou a užívaním bytu, t. j. napr. energie.

13.2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 22. 01. 2015, č. k. 25C/198/2014-57,
ktorým žalobe žalobkyne vyhovel. V dôsledku žalovaným podaného odvolania vo veci rozhodoval
Krajský súd v Nitre a ten ako odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil uznesením
zo dňa 09. 12. 2015, č. k. 5Co/761/2015-93 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení
rozhodnutia nariadil prvostupňovému súdu odstrániť vytýkané nedostatky, doplniť dokazovanie za

účelom riadneho zistenia skutkového stavu, najmä výsluchom žalovaného a výsluchom svedkyne I. Z.,
pričom sa mal tiež zaoberať listinnými dôkazmi v spise, a to darovacou zmluvou a zmluvou o prevode
členských práva a povinností zo dňa 07.05.2008 a kúpnou zmluvou z roku 2008, na základe ktorej
I. Z. odkúpila predmetný byt od OSBD v T.. Následne súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol
napadnutým rozsudkomzodňa19.07.2016,č.k.25C/198/2014-258,ktorýmžalobežalobkynevyhovel.

14.1. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo
v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP

s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

14.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.14.3. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

15.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

16.1. Podľa § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu
byť tiež byty alebo nebytové priestory.

16.2. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16.3. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákona, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

16.4. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je
oprávnený mať vec u seba.

16.5. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,

darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

16.6. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi

dohodnuté inak.

16.7. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

17.1. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

17.2. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákona, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou

prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

17.3. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie
predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu
alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná
zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

18.1. Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom
bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil
nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým,
že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,18.2. Podľa § 712a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa §
711 ods. 1 písm. c), nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu

podľa § 711 ods. 1 písm. c) a ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

18.3. Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má
právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa §

711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa,
má nájomca právo na prístrešie.

18.4. Podľa § 712c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je
povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová
náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

18.5. Podľa § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť
zmluvuobytovejnáhradedo30dníoddoručeniapísomnéhovyhláseniaozabezpečeníbytovejnáhrady;
ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

18.6. Podľa § 719 ods.1 Občianskeho zákonníka, prenajatý byt alebo jeho časť možno inému
prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len s
písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu,
najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno
vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3

19. Odvolací súd pri preskúmavaní dôvodnosti podaného odvolania dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vo výroku vo veci samej vecne správne, vychádzajúce z dostatočne zisteného
skutkového stavu, z ktorého vyvodil správne právne závery, na základe ktorých vyhovel žalobe
žalobkyne domáhajúcej sa proti žalovanému vypratania predmetnej nehnuteľnosti.

20.1. Z výsledkov vykonaného dokazovania a z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že pôvodne bola
sporná nehnuteľnosť - byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod č. XX, bytového domu, súp. č.
XXX na ulici F. v T., postavený na parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a
nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o

výmere 210 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela
reg. "C", zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C", zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere 211 m2, parcela reg. "C", zastavané plochy a nádvoria,
zapísaný na OÚ T., katastrálny odbor, k. ú. X. na LV č. XXXX, užívaná žalovaným, ktorý nehnuteľnosť
užíval ako nájomca titulom členských práv a povinnosti k tomuto bytu.

20.2. Počas partnerského vzťahu žalovaného s družkou I. Z. došlo k prevodu členských práv a
povinností zo žalovaného na jeho vtedajšiu družku Zmluvou o prevode členských práv a povinností
zo dňa 07. 05. 2008, v dôsledku čoho sa následne M. Z. stala novou nájomníčkou predmetného bytu.
Žalovaný na preukázanie prevodu členských práv a povinností predložil aj darovaciu zmluvu uzavretú

dňa 07. 05. 2008 medzi ním a M. Z..

20.3. Predmetný byt následne nájomníčka M. Z. odkúpila od Okresného stavebného bytového družstva
T.mluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 19. 05. 2008 a stala sa riadnou vlastníčkou
bytu dňom povolenia vkladu do katastra nehnuteľností. V predmetnom byte žalovaný s M. Z. žili spolu aj

so spoločným mal. dieťaťom, pričom náklady za byt hradili spoločne. Následne sa ich vzťahy zhoršovali,
čo primälo vtedajšiu družku žalovaného, aby spolu s deťmi opustila spoločnú domácnosť, a to dňa 27.
02. 2014. Od uvedeného okamihu nastal problém s platbami za užívanie bytu. Vzhľadom k tomu, že
vlastníčka nehnuteľnosti nedisponovala dostatočným vlastníctvom finančných prostriedkov, byt predala
D.E.,sktorýmdňa17.07.2014uzavrelakúpnuzmluvu.Keďžežalovanýajnaďalejzostalvpredmetnom

byte, kupujúci od zmluvy odstúpil, a to tak, že kúpnou zmluvou zo dňa 30. 07. 2014 previedol byt
opätovne na M. Z.. O byt následne prejavila záujem žalobkyňa, ktorá s M. Z. uzavrela kúpnu zmluvu dňa
31. 07. 2014, a keďže sa žalobkyňa nevedela domôcť užívania predmetu svojho vlastníctva, podala na
súd prvej inštancie žalobu o vypratanie nehnuteľnosti proti žalovanému.21. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa je riadnou vlastníčkou vyššie
uvedenej nehnuteľnosti, ktorá je riadne evidovaná aj v katastri nehnuteľností a o jej vlastníckom práve

nie sú žiadne pochybnosti. Vzhľadom k tomu, že predmet svojho vlastníctva od času, kedy sa stala
vlastníčkou sporného bytu, nemôže doposiaľ užívať z dôvodu, že žalovaný tento byt neoprávnene
užíva, dôvodne podala žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. V predmetnom konaní zostala sporná tá
skutočnosť,čižalovanýmá,resp.nemánároknabytovúnáhradupotom,akoprišlokprevoduvlastníctva
k bytu, ktorého bol žalovaný pôvodne užívateľom na základe toho, že disponoval členskými právami

a povinnosťami k družstevnému bytu. Na posúdenie tejto spornej otázky bolo potrebné, aby sa súd
komplexne zaoberal aj chronológiou jednotlivých právnych úkonov týkajúcich sa prevodu sporného
bytu, v nadväznosti na ktorého bolo prevádzané vlastnícke právo k nehnuteľnosti. V kontexte zistených
skutočností možno uviesť, že žalovaný odvodzoval svoje užívacie právo k spornej nehnuteľnosti od
vlastníckeho práva predchádzajúcej vlastníčky, a to M. Z., ktorá mu umožnila spornú nehnuteľnosť
užívať v čase, keď žili ako druh a družka spolu so svojimi deťmi. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom

uznesení zo dňa 09. 12. 2015, č. k. 5Co/761/2015-93 uviedol, že v ďalšom konaní je potrebné, aby
súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav veci s ohľadom na to, aké skutočnosti predchádzali
rozhodnutiu M. Z. ohľadom predaja bytu, ako to, akým spôsobom nadobudla byt do svojho vlastníctva,
keď pôvodne bol užívateľom - nájomcom sporného družstevného bytu žalovaný a aké právne úkony boli
nadobúdacími titulmi. Ďalej bolo potrebné oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi a zabezpečiť

výsluch žalovaného ako strany konania.

22. V súvislosti s prvotným členských prevodom práv a povinností k družstevnému bytu vyvstal
problém s existenciou dvoch rovnocenných právnych úkonov, a to Zmluvy o prevode členských práv a
povinností zo dňa 07. 05. 2008 uzavretej medzi žalovaným ako doterajším nájomcom a M. Z. ako novou

nájomníčkou a Darovacej zmluvy zo dňa 07. 05. 2008 uzavretej medzi tými istými zmluvnými stranami.
Existenciu darovacej zmluvy M. Z. poprela, tvrdiac, že takúto zmluvu nikdy nepodpísala, a teda jej z nej
nemôžu vyplývať žiadne práva ani povinnosti. V predmetnej darovacej zmluve bolo ustanovenie o práve
žalovaného na doživotné bývanie, o ktoré v konaní opieral svoju argumentáciu a taktiež poukázal aj na
to, že sa domáhal vrátenia daru.

23.1. Podľa§628ods.2Občianskehozákonníkadarovaciazmluvamusíbyťpísomná,akjepredmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

23.2. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
24. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že ustanovenie § 133 ods. 2 OZ rozlišuje
zmluvné nadobúdanie vlastníctva (okamih nadobudnutia vlastníckeho práva) k hnuteľným veciam a
k nehnuteľnostiam, ku ktorým treba priradiť aj byty a nebytové priestory. Kým pri hnuteľných veciach
jestvuje variabilita spôsobov prevzatia veci, a tým aj spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, o

ktorých sa účastníci zmluvného vzťahu môžu aj dohodnúť, pri nehnuteľnostiach sa vlastníctvo nadobúda
vkladom (intabuláciou) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ak § 34 KZ nepripúšťa zapísanie
záznamom (napr. zmluva o prevode správy majetku štátu). Podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára
1996 účinky vkladu, a teda aj nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa viažu na deň
právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu (§ 28 ods. 3 KZ).Tento spôsob nadobúdania vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam platí aj pre zmluvné nadobúdanie vlastníctva bytov a nebytových priestorov
(§ 6 ods. 1 písm. d/ KZ, § 118 ods. 2 OZ). Predpokladom pre rozhodnutie príslušnej správy katastra
(zákonom č. 180/2013 Z.z., účinným od 1. októbra 2013, katastrálneho odboru okresného úradu) je
okrem iného aj predloženie platnej a účinnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti.

25. Vzhľadom k tomu, že darovacia zmluva nebola okrem iného zaevidovaná v katastri nehnuteľností, s
ktorou zákon spája aj náležité zaznamenania práva doživotného bývania na príslušnom liste vlastníctva,
nemožno vziať tento právny úkon do úvahy ako nadobúdací titul členských práv a povinnosti M. Z..
Navyše je potrebné uviesť, že v čase prevodu išlo výlučne len o prevod členských práv a povinností,
a teda nie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže aj naďalej zostávalo vlastníkom sporného bytu

Okresné stavebné bytové družstvo T. a teda bez vôle vlastníka nemožno zaťažovať nehnuteľnosť
vecným bremenom vo forme práva doživotného bývania. Vzhľadom k uvedenému je takýto právny úkon
absolútne bezpredmetný, a teda aj nároky, ktorých sa žalovaný z takéhoto právneho úkonu voči M. Z.
domáhal, sú pre danú veci irelevantné, tobôž keď M. Z. už nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, a teda darom- členskými právami a povinnosťami k bytu, ktoré mala údajne darovacou zmluvou (ktorej uzavretie
popierala) nadobudnúť už nedisponuje, keďže byt, ku ktorému sa členské práva a povinnosti viazali boli
predmetom predaja, kedy sa M. Z. stala vlastníčkou bytu ako celej nehnuteľnosti, a nielen členských

práv a povinností k bytu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že M. Z. v súčasnosti nie je už ani
vlastníčkou predmetného bytu, keďže ho previedla na žalobkyňu riadnou kúpnou zmluvou.

26.1. Odvolací súd však poznamenáva, že zo zisteného skutkového stavu v predmetnej veci je zrejmé,
že prišlo k vzniku určitého užívacieho práva žalovaného k predmetnému bytu, ktoré sa odvodzuje od

predchádzajúcej vlastníčky nehnuteľnosti M. Z., keď jeho užívacie právo vzniklo jej konkludentným
súhlasom, keďže ako vlastníčka bytu umožnila žalovanému nehnuteľnosť užívať.

26.2. V tomto smere je potrebné uviesť, že nájomnú zmluvu bytu vymedzuje ustanovenie §
685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň stanovuje podstatné náležitosti nájomnej zmluvy, t.j.
prenechanie bytu do užívania, a to buď na dobu určitú alebo neurčitú a prenechanie bytu za úplatu

tzv. nájom, ktorý je cenou užívania bytu. Obsah nájomnej zmluvy je bližšie konkretizovaný v § 686
Občianskeho zákonníka, ktorým sa upresňujú niektoré ďalšie podstatné náležitosti nájomnej zmluvy
vrátane náležitostí, ktoré umožňujú identifikáciu bytu. Písomná forma nie je podstatnou náležitosťou
nájomnej zmluvy, a preto ani nedostatok písomnej formy nemôže byť dôvodom pre jej neplatnosť.
Podstatný je však prejav vôle. Prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu

konajúceho robí poznateľnou pre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne (nevýslovne,
faktickým správaním) za predpokladu, že tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu
chcel subjekt prejaviť (§ 35 ods. l Obč. zákonníka). Nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nemá
za následok jej neplatnosť (§ 686 ods. 1 a § 40 ods. 1 Obč. zákonníka); nájomná zmluva môže vzniknúť
aj ústne, prípadne i mlčky. V takom prípade, ale prejavy vôle smerujúce k uzavretiu zmluvy musia byť

urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Záver o uzavretí
zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom teda nutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný
prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak na strane prenajímateľa, ako aj na strane
nájomcu. Otázku, či k takému prejavu došlo, treba zodpovedať s prihliadnutím na okolnosti daného
prípadu. Konkludentný prejav možno urobiť predovšetkým použitím takých vyjadrovacích prostriedkov,

ktoré v spoločenskom a v právnom styku obvykle slúžia na vyjadrenie určitej vôle, ale aj použitím
takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré síce obvykle neslúžia na vyjadrenie určitej vôle, z ktorých ale,
vzhľadom na okolnosti prípadu, treba vyvodiť v konkrétnom prípade, že ide i o prejav určitej vôle.

26.3. Z titulu nájomnej zmluvy však obom zmluvným stranám potom vyplývajú práva a povinnosti

charakteristické ich postaveniu v zmluvnom vzťahu. Jedným z takýchto základných práv a povinností
je okrem iného aj platenie nájomného, resp. úhrad za užívanie bytu, čo vyvolalo aj ďalšie konanie
o zaplatenie bezdôvodného obohatenia (konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
10C/153/2016). V konaní bolo nad mieru všetkých pochybností preukázané, že žalovaný sa nijakým
spôsobom nepodieľa na úhradách za užívanie bytu, a teda nielenže po výzve na vypratanie bytu aj

naďalejnehnuteľnosťužíva,avšaktým,žežalobkyniakovlastníčkespornejnehnuteľnostinavyšeneplatí
nájomné resp. jej neuhrádza žiadne platby za užívanie bytu, sa na jej úkor bezdôvodne obohacuje.
Žalobkyňa opakovane prejavila svoju vôľu, aby žalovaný vypratal sporný byt, pričom ho opakovane na
toto vyzvala, avšak bezvýsledne.

27. Odvolací súd považuje z vykonaného dokazovania prvoinštančným súdom za preukázané, že ak
žalovaný mal užívacie právo odvodené od predchádzajúcej členky OSBD v T. a nájomníčky , neskôr
už vlastníčky bytu M. Z., potom toto jeho právo zaniklo keď M. Z. vyzvala žalovaného, aby opustil
predmetný byt a najneskôr jeho užívanie bytu zaniklo, keď byt predala žalobkyni, ktorá potom ako nová
riadna vlastníčka prejavila vôľu byt sama užívať a vyzvala žalovaného listom zo dňa 08. 08. 2014, aby

byt vypratal a odovzdal jej ho ako vlastníčke bytu a od tejto doby žalovaný býval v byte neoprávnene.
Žalobkyňa zároveň ponúkla žalovanému aj skladovacie priestory a poukázala aj na to, že žalovaný za
užívanie bytu neplatí nájom a ani sa nepodieľa na úhradách za užívanie bytu. Ak by aj žalovaný bol toho
názoru, že má nárok na bytovú náhradu za vypratávaný byt, potom si takýto nárok mal uplatniť voči M.
Z., s ktorej konkludentným súhlasom v predmetnom byte býval, ale toto jeho prípadné právo na bytovú

náhradu nemohlo prejsť a ani neprešlo na žalobkyňu ako novú vlastníčku bytu. O bytovej náhrade podľa
ust. § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka možno totiž rozhodovať iba za predpokladu, že nájom bytu
pred rozhodnutím o vyprataní existoval, čo sa však v konaní zo strany žalovaného nepreukázalo, teda
nepreukázal, že by existoval jeho nájomný vzťah k predmetnému bytu vo vlastníctve žalobkyne.28.1. K námietke žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie konaním bez žalovaného hrubým
spôsobom porušil jeho práva konať pred súdom a že mu odňal právo pred súdom sa vyjadriť, naplniť

zásadu ústnosti a bezprostrednosti a reagovať na dôkazy a vyjadrenia žalobkyne odvolací súd uvádza,
že sa s touto námietkou nestotožňuje.

28.2. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

28.3. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.

28.4. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred
pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá
na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.
Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak

k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

28.5. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

28.6. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

29. Nová právna úprava odročenia pojednávania v Civilnom sporovom poriadku si dala
za cieľ zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní, a tým prispieť k
naplneniu princípu procesnej ekonómie. Predkladateľ Civilného sporového poriadku uviedol, že
odročovanie pojednávaní podľa predchádzajúcej právnej úpravy predstavovalo jeden z kľúčových

problémov slovenského civilného procesu, preto nová právna úprava sprísňuje podmienky odročovania
pojednávaní. Pojednávanie sa môže odročiť len na základe rozhodnutia súdu, a to bez návrhu strany
alebo na návrh strany. V obidvoch prípadoch môže byť pojednávanie odročené len z dôležitých dôvodov.
Súd môže bez návrhu strany odročiť pojednávanie napríklad pre neprítomnosť predvolaných osôb, ak
je ich účasť nevyhnutná, alebo z dôvodu podľa § 181 ods. 4 CSP, prípadne ak potrebuje vykonať ďalšie

dôkazy(pozriaj§182CSP),môžetakurobiťajzinýchdôvodovnastranesúdu(napr.práceneschopnosť
konajúceho sudcu).Súd môže rozhodnúť o odročení pojednávania aj na návrh strany. Tento návrh môže
byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania. Ak je návrh na
odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak
sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú

dané dôležité dôvody, druhou, kumulatívne splnenou, je to, že nemožno od strany alebo jej zástupcu
spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

30. Zásadným je nové ustanovenie, podľa ktorého od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby
sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej

nepriaznivéhozdravotnéhostavu.Inýmislovami,zákonodarcauviedol,žejednoodročeniepojednávania
z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu strany je odôvodnené, no na ďalšom pojednávaní, ktoré
by malo byť odročené z toho istého dôvodu, je už strana povinná dať sa zastúpiť inou osobou.
Zavedenie tejto úpravy bolo nevyhnutné, keďže veľké množstvo odročení pojednávaní je odôvodnené
pretrvávajúcim zlým zdravotným stavom strany, spojeným s práceneschopnosťou. Aplikácia tohto

ustanovenia však predpokladá možnosť požadovať od strany sporu vzhľadom na jej nepriaznivý
zdravotný stav a ostatné okolnosti prípadu a pomery strany udelenie plnomocenstva na zastupovanie
v konaní.31.1. Pokiaľ ide o námietky žalovaného, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, v tomto
smere sa odvolací súd nestotožňuje s námietkou žalovaného, pretože žalovaný bol v konaní zastúpený
právny zástupcom, ktorý prevzal zastupovanie žalovaného v predmetnej veci, ktorý bol prítomný aj na

pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Súd prvej inštancie vo veci nariadil viaceré
pojednávania, pričom žalovaný sa opakovane týchto pojednávaní nezúčastňoval. Na pojednávanie
nariadené na 22. 01. 2015 (predvolanie doručené žalovanému dňa 19. 12. 2014) sa žalovaný nedostavil,
pričomdoručilospravedlneniezdôvoduPN,ktorévšakneobsahovalovyjadrenieošetrujúceholekára,že
žalovaný nie je schopný sa dostaviť na pojednávanie bez ohrozenia života, alebo závažného zhoršenia

zdravotného stavu v zmysle § 119 OSP, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Následne bolo
pojednávanie stanovené na deň 29. 03. 2016 (predvolanie doručené žalovanému dňa 01. 03. 2016), na
ktoré sa žalovaný opätovne nedostavil, predložil však lekársky nález ,na ktorom bolo rukou dopísané,
že zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní.

31.2. Súd prvej inštancie dopytoval lekárku s vyjadrením, či dopisovala vlastnoručne do lekárskej

správy vyjadrenie ohľadom schopnosti účasti žalovaného na súdnom pojednávaní, pričom ošetrujúca
lekárka poprela, že by čokoľvek do správy dopisovala ručne. Pojednávanie z dôvodu, že súd
nepoznal stanovisko lekára bolo odročené na 24.05. 2016 (žalovaný mal predvolanie doručené
dňa 23.04.2016). Dňa 23.05.2016 bolo osobne podané oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia
žalovaného a žiadosť o odročenie pojednávania. Pojednávanie bolo z tohto dôvodu odročené na 19.

07.2016. Žalovaný dňa 17.07.2016 e-mailom a 18.07.2016 poštou, cestou právneho zástupcu opätovne,
žiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, keď zo zdravotných dôvodov nastúpil do
psychiatrickej nemocnici. Žalovaný bol e-mailom zo dňa 18.07. 2016 upovedomený, že súd jeho
ospravedlnenie neakceptuje. Žalovaný sa opakovane ospravedlňoval pre zlý zdravotný stav. Súd prvej
inštancie aj s poukazom na doposiaľ zmarené pojednávania navyše žalovaného poučil (pri predvolaní

na pojednávanie nariadené na deň 24. 05. 2016) o tom, aby uviedol súdu, ak by bol v čase nariadeného
pojednávania opätovne PN, kde sa počas PN nachádza a súd ho vypočuje v mieste, kde sa bude
nachádzať (byt, nemocnica, a pod.). Žalovaný ani uvedenú skutočnosť nevyužil a v tomto smere zostal
pasívny, čím si sám odoprel možnosť byť v konaní vypočutý.

32. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu neakceptovať žiadosť o odročenie pojednávania žalovaného,
resp. jeho právneho zástupcu, stotožňuje a uvádza, že bolo v záujme žalovaného, aby sa v konaní bránil
okrem iného aj tým, že bude vypočutý a uvedie súdu skutočnosti podľa neho rozhodujúce pre posúdenie
predmetnej veci. Je však potrebné zdôrazniť, že nikoho nemožno nútiť, aby v konaní vypovedal, ak sám
zostane v tomto smere pasívny. Charakter konania o vypratanie nehnuteľnosti už predpokladá samotnú

prieťahovosť konania zo strany žalovaného, voči ktorému sa vlastník domáha vypratania nehnuteľnosti,
pretože žalovaný, ktorý bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosť ťaží z právneho stavu, ktorý je daný
a je v jeho záujme udržať takýto stav čo možno najdlhšie, keďže často ide o jediné bývanie žalovaného.
Je však potrebné uviesť, že užívaním nehnuteľnosti patriacej vlastnícky žalobkyni bez právneho dôvodu
žalovaným je zásahom do jej vlastníckeho práva, a to aj napriek tomu, že na strane druhej je žalovaný,

ktorý mal v spornej nehnuteľnosti formálne trvalý pobyt a v tejto nehnuteľnosti býva, avšak právo na
bývanie žalovaného nemôže zasahovať do vlastníckeho práva žalobkyne vec držať, užívať a disponovať
s ňou.

33. V tomto smere sú nedôvodné aj návrhy žalovaného na opätovne vypočúvanie svedkov, keďže je

v prvom rade povinnosťou žalovaného, aby zabezpečil svedkov, ktorý majú byť v konaní vypočutí a až
následne,akstranasporunemámožnosťzobjektívnychdôvodovzískaťinformácietýkajúcesasvedkov,
potom tak koná súd. Žalovaný už v konaní pred súdom prvej inštancie navrhoval vypočuť svedkov,
ktorýchoznačilajvodvolaní,avšaknielenžežalovanýnezabezpečilprítomnosťsvedkovnapojednávaní,
aleanineuviedoldostatočnéinformácieonich,abyichsúdmoholkontaktovaťanapojednávanívypočuť.

Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie správne nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov, keď
navyše sa javilo takéto dokazovanie ako nadbytočné s ohľadom na dostatočne zistený skutkový stav.
Poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd v danom smere nezistil pochybenie súdu prvej
inštancie.

34. Námietky žalovaného uvádzané v odvolaní, ktorými poukazoval na majetkové pomery M. Z. a na
jej jednotlivé výdavky v súvislosti s kúpou osobného motorového vozidla, dovolenkami a podobne sú vo
vzťahu k predmetu konania bezpredmetné, a preto sa nimi odvolací súd v rámci odvolacieho konania
ani nezaoberal. Odvolací súd uvádza, že princíp práva na spravodlivý proces zodpovedá povinnostisúdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom sa súd musí vysporiadať so všetkými relevantnými
námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti.

35.1. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo

svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na
spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad." (napr.
Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997).

35.2. Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces
nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby
reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný
za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci RuizTorija c. Španielsko a HiroBalani/Španielsko, oba

z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

35.3. Aj podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a
jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované právo na spravodlivé súdne konanie (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo

veciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, či
sp. zn. II. ÚS 537/2010).

36. Odvolací súd vychádzajúc z uvedených skutočností a s prihliadnutím na judikatúru najvyšších
súdnychautorítzastávaprávnynázor,ženapadnutérozhodnutievovecisamejivčastivýrokuonáhrade

trov konania je dostatočne a v súlade so zákonom odôvodnené, pretože prvoinštančný súd vysvetlil,
akým spôsobom a z akých dôvodov dospel k vyneseniu napadnutého rozhodnutia, a preto rozhodol
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

37.1. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu ako procesne úspešnej strane v odvolacom konaní.

37.2. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručeniaopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).