Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. jún 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/24/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110227566
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7110227566.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: T.. B. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v C., K. X, proti žalovaným v 1. rade: Š. L., nar. X.XX.XXXX, bytom v C., Q. XX,
právne zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Remetom, so sídlom v Prešove, Masarykova 2 a v 2.
rade: Ing. Š. L., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., I. XX, zastúpeného M. L., bytom tamtiež, o zaplatenie 165
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16,67 EUR spolu s 9% ročným úrokom z
omeškania od 16.12.2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16,67 EUR spolu s 9% ročným úrokom z
omeškania od 8.9.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 796,20 EUR, z čoho
suma 784,65 EUR predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 11,55 EUR predstavuje iné trovy, a

to na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca vo vzťahu k žalovanému v 2. rade n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 10.11.2010 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy za opravu
podľa súdno-znaleckého posudku s 9% úrokom z omeškania ročne od 1.9.2010 do zaplatenia a trov
konania titulom úhrady podielu nákladov na výmene žľabu a nevyhnutne súvisiacich prác v uvedenej
sume 165 Eur v súvislosti s havarijným stavom, ktorý v roku 2010 vznikol na nehnuteľnosti patriacej
účastníkom konania do podielového spoluvlastníctva.

Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zo žalobného návrhu, z písomných vyjadrení žalobcu, tiež z výpovede žalobcu vyplýva, že v roku
2010 v súvislosti so všeobecne známou skutočnosťou, že v tomto roku veľa pršalo, boli záplavy a

veľké povodne a to aj v Košiciach, na nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov
konania, vznikol havarijný stav, ktorý bolo nevyhnutné okamžite riešiť a keďže žalobca nemal možnosť
hneď jednať so žalovanými, pretože žalovaný v 2. rade je dlhodobo v zahraničí a žalovaný v 1. rade sa
v dome nezdržiava, realizoval svojpomocným spôsobom opravu žľabu a neskôr dal prečistiť kanalizáciuprostredníctvom firmy. V tejto súvislosti sa mu podarilo jednať s pánom Valentovičom ako vedúcim
neziskovej organizácie Priatelia zeme, ktorá má v podnájme byt v predmetnom dome, ktorého požiadal
o to, aby sa pokúsil komunikovať v tejto veci minimálne so žalovaným v 1. rade, na základe čoho mu

pán Valentovič oznámil, že p. L. udeľuje súhlas na vykonanie opravy. V súvislosti s preukázaním potreby
opravy žľabu poukázal na to, že v dôsledku silných dažďov žľab bol preplnený vodou, cez neho pretekala
voda až na zem, čím došlo tiež k upchatiu kanalizácie. Pretože žľab už predtým vykazoval znaky
poškodenia, bolo ho potrebné aj v dôsledku týchto silných dažďov vymeniť a tiež prečistiť kanalizáciu,
pretože samotná výmena žľabu daný havarijný stav neodstránila. Poukázal na dlhoročný havarijný stav

strechy na predmetnej nehnuteľnosti, ktorý súvisel ešte s predchádzajúcou vykonanou opravou, o ktorej
sa viedlo konanie 22 C 158/2004 a v ktorej súvislosti aj žľab domu bol v zlom technickom stave, k
čomu sa pridružili tiež veľké dažde, na základe čoho vznikol na ňom havarijný stav. Nepoprel, že ešte
pred letom 2010 predmetný žľab dal prečistiť, avšak samotné prečistenie a namontovanie zachytávačov
snehu predchádzajúcou vykonanou opravou, v ktorej sa viedlo konanie 22 C 158/2004, neodstránili zlý
technický stav žľabu.

Žalovanýv1.radevosvojejúčastníckejvýpovediuviedol,žeohľadnepredmetnéhodomusavroku2002
robila čiastočne prvá etapa rekonštrukcie, v roku 2003 sa dokončila druhá etapa samotnej rekonštrukcie,
tiež oprava strechy, v rámci ktorej sa žľab neriešil. Tí pracovníci firmy, ktorí realizovali rekonštrukčné
práce povedali, že vo vzťahu k žľabu stav nie je nevyhnutne riešiť v súvislosti s požiadavkou Krajského

pamiatkového úradu. Nepoprel, že náhodou v máji 2010 aj s manželkou sa zastavili pred domom,
rozprávali sa s pánom Z. ako vedúcim neziskovej organizácie Priatelia zeme, ktorý v tej dobe mala v byte
patriacej do jeho vlastníctva v užívaní a pri ktorej príležitosti sa dozvedel o pretekaní žľabu. Nevylúčil, že
súčasne pri tomto rozhovore s pánom Valentovičom súhlasil s tým, že pokiaľ vznikne havarijný stav, tak
by bolo potrebné ho nejakým spôsobom riešiť. Sám vedomosť o havarijnom stave nemal a o tom, že mal

vzniknúť havarijný stav sa dozvedel až v súvislosti s tým, že žalobca si začal uplatňovať od žalovaného
v 2. rade - jeho syna, podiel na nákladoch vynaložených na vykonanú opravu.

Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 4.1.2012 uviedol, že ak by pripustil havarijný
stav okapového systému, bolo dosť času na oznámenie havarijného stavu pamiatkovému úradu a

stavebnému úradu, ktorý by to riešil legálnou cestou, t.j. prizvaním všetkých účastníkov konania; od roku
2010 pamiatkový úrad riešil celkovú rekonštrukciu objektu s nadstavbou podkrovných bytov, kde ak by
išlo o problém okapového systému, určite by sa riešil. Súčasne poukázal na to, že pokiaľ by pripustil
havarijný stav a problém sa dal odstrániť stavebnou firmou, celková suma by nepresiahla polovicu tej
sumy, ktorú požaduje žalobca.

Svedok M. Z. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je štatutárnym orgánom občianskeho združenia
Priatelia zeme - SPZ, ktoré má v kanceláriu v priestoroch, ktorých vlastníkom je žalovaný v 1. rade
a z tohto dôvodu poznal tiež žalobcu ako ďalšieho spoluvlastníka predmetného domu. Uviedol, že
niekedy pred letom 2010 v žľabe pretekala voda; na začiatku týchto silných dažďov ho zavolal tiež

žalobca, aby sa prišiel pozrieť, vytekanie vody zo žľabu potvrdil žalobcovi, tiež postrehol moknutie steny
a potvrdil, že žalobca sa snažil daný stav riešiť nejakým spôsobom poukazujúc na to, že je to potrebné
riešiť s ďalšími spoluvlastníkmi a keďže vzťahy medzi spoluvlastníkmi nie sú dobré, títo medzi sebou
nekomunikujú, dohodli sa na tom, že osobne sa spýta L., či sú ochotní sa podieľať na nákladoch v
súvislosti s opravou tohto stavu. Predpokladal, že na základe toho, to, na čom sa so žalobcom dohol,

odprezentoval L., nepamätal si akou formou, na základe čoho mu L. nejakým spôsobom odpovedali
asi v tom zmysle, že pokiaľ bude naozaj nevyhnutné riešiť daný stav, potom sú ochotní podieľať sa
nejakou čiastkou na odstránení tohto stavu. Potvrdil, že žalobca spolu s nejakými ľuďmi pracoval na
výmene starého žľabu za žľab nový a súčasne mal vedomosť o tom, že s odstupom času sa realizovalo
tiež prečistenie kanalizácie, ktoré realizovala nejaká firma. V súvislosti s prečisťovaním kanalizácie

ho žalobca nežiadal, aby od L. vyžiadal akýkoľvek súhlas. Domnieval sa tiež, že potom, čo žalobca
odstránil daný stav, opätovne ho oslovil s tým, aby L. odkázal, že majú nahradiť časť nákladov, ktoré
on vynaložil. Ku technickému stavu žľabu, ktorý sa menil uviedol, že tento nebol v najlepšom stave s
podotknutím, že mal už určité roky. Nevylúčil, že v súvislosti s riešením daného stavu prebehla medzi
ním a žalobcom emailová komunikácia, tiež vyslovil svoj osobný názor, že hlavnou príčinou zatekania

vody z predmetného žľabu bola určitá intenzita dažďov. Súčasne zdôraznil, že nebol splnomocnený
zastupovať žalovaných v súvislosti s ich spoluvlastníckym podielom na dome, že nepovedal žalobcovi,
že môže konať vo veci opravy žľabu za L. a od L. nemal oprávnenie konať v súvislosti s opravou žľabu.
Potvrdil, že so žalobcom sa dohodol iba na tom, že sprostredkuje L. to, čo mu žalobca povedal a to,že na dome treba nejaké opravy a že by sa na nej mali podieľať nejakou čiastkou, pokiaľ ide o náklady
na túto opravu.

V predmetnom konaní súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom T.. V. G., ktorý vo veci
podal znalecký posudok č. 36/2014 zo dňa 28.4.2014, z ktorého záverov vyplýva, že oprava vykonaná
žalobcom v lete 2010 podľa predloženej fotodokumentácie bola nevyhnutná z dôvodu havarijného stavu
pôvodného žľabu; podľa predloženej spisovej fotodokumentácie pôvodný žľab vykazoval z vonkajšej
strany celoplošnú povrchovú hrdzu ( str. 89 - 90 spisu ), pričom žalobca dňa 13.4.2014 osobne predložil

fotodokumentáciu ( výtlačok fotky ) časti žľabu zhotovenú pri výmene žľabu a dňa 17.4.2014 ju predložil
aj v digitálnej forme vo formáte JPG mailom ( viď foto č.1, č.2, č.3, príloha znaleckého posudku, na ktorej
vidieť pozdĺžne praskliny na dne žľabu z vnútornej strany žľabu ). Čo sa týka prečistenia kanalizácie,
dažďový zvod je zaústený do vodorovnej časti z čistiaceho kusu, vodorovná kanalizácia prechádza
cez šachtu č.1, č.2, kanalizáciu v pivničných priestoroch, cez kanalizačnú šachtu č. 3 do verejnej
kanalizácie. Nakoľko dvor, ktorý je odkanalizovaný do predmetnej jímky je iba čiastočne spevnený,

väčšia časť dvora v okolí jímky je štrková, mohlo dochádzať pri prívalových dažďoch k splavovaniu
pevných častí ( štrk, kamienky, piesok ) do jímky a následne do kanalizácie, čo mohlo mať vplyv na
odtekanie zrážkových vôd z dažďového zvodu a dvora, čiastočné zníženie profilu z dôvodu upchatia
vodorovného potrubia v časti dvora a časti potrubia v pivnici a tým zníženie prietoku vody. Z toho
dôvodu pri výmene dažďového žľabu a časti dažďového zvodu bolo potrebné prečistiť aj vodorovnú

časť kanalizácie od dažďovej šachty č.1. č.2, č.3 viď príloha informatívna kópia z katastrálnej mapy, so
zakreslenímkanalizácieažpouličnúkanalizáciu.Žalobcomuplatnenúsumu165EURmožnopovažovať
za primerané náklady v súvislosti s vykonanou opravou ( žľab a kanalizácia) a to s prihliadnutím na
spôsob vykonanej opravy, jej rozsah, súčasne s prihliadnutím na spoluvlastnícky podiel žalovaných na
spoločných častiach a zariadeniach domu v jednej polovici. Celkové náklady na výmenu dažďového

zvodu a prečistenie kanalizácie predstavujú sumu 438,84 EUR, z toho náklady na práce a dodávky
PSV - vnútorná kanalizácia predstavujú sumu 121,46 EUR bez DPH ( po zohľadnení spoluvlastníckeho
podielu žalovaných na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v jednej polovici ).

Právnyzástupcažalovanéhov1.radenamietalzáveryznaleckéhoposudkuspoukazomnato,žeznalec

reálne neskúmal vymenený žľab, pretože tento mu pri obhliadke nebol predložený, na základe čoho
znalec nemohol zistiť funkčnosť žľabu a pokiaľ znalec pristúpil k posúdeniu stavu žľabu ako havarijného
na základe určitých fotografií, tieto boli dodané žalobcom a ich autenticita nie je zrejmá. Namietol tiež
samotnú výšku vyčíslených nákladov s poukazom na to, že znalec zrejmé nevychádzal z reálnych
rozmerov budovy a vlastného merania, ale len z rozmerov, ktoré mu predložil žalobca, ďalej poukázal na

to, že pokiaľ si žalobca zabezpečil rebríky na opravu žľabu a zvodu na budove sám, neobstojí cenová
kalkulácia zohľadňujúca nájom rebríka v celkovej sume 71,52 EUR, znalec nezohľadnil skutočnosť, že
žalobca vymenil žľab, pričom zvislý zvod ostal zachovaný a vo vzťahu k prečisteniu kanalizácie poukázal
na to, že cenu tejto práce je nevyhnutné rozpočítať podľa spoluvlastníckych podielov všetkých vlastníkov
objektu, v súčasnosti v počte 5 osôb.

V súvislosti s predmetnými námietkami súd vypočul v konaní znalca na pojednávaní konanom dňa
26.9.2014, v rámci ktorého výsluchu znalec uviedol, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzal
z fotodokumentácie, ktorú mu predložil žalobca s odôvodnením, že žalobca mu povedal, že nemá k
dispozícii vymenený pôvodný žľab. Napriek tomu nepovažoval za potrebné vykonať fyzickú obhliadku

a pre jeho závery postačovala poskytnutá fotodokumentácia, ktorú mu predložil žalobca, ale tiež tá
fotodokumentácia, ktorá tvorila predmetný spis, pričom konkrétne z fotografií, ktoré sú založené v spise
na čl. 88 až 90 je zrejmý stav vodorovného žľabu, že tento je skorodovaný zvonka a teda pokiaľ je
zvonka skorodovaný vodorovný žľab, tak nie je čistý, dochádza ku zvýšenej korózii a všetkým tým
náležitostiam, ktoré sú popísané v znaleckom posudku. Z vlastných skúseností vedel povedať, keďže

od roku 1992 sa zaoberá odkvapovými systémami, že stav aký je zvonka, je v podstate zhodný so
stavom zvnútra a pokiaľ teda predmetný žľab mal určitý počet rokov a bola tu tiež fotka z roku 2006
a je badateľná korózia, súčasne žľab medzi tým nebol menený, mohol vychádzať aj z predložených
fotiek, tiež z fotiek založených v spise, na to, aby urobil určité závery v predmetno-znaleckom posudku. V
súvislosti s posúdením havarijného stavu poukázal na to, že v dôsledku prívalových dažďov predmetný

žľab nestačil vodu udržať, voda z neho pretekala cez horný okraj, súčasne vzhľadom na vek žľabu zistil
jeho skorodovanosť zvonka, na základe čoho je nepochybné, že v tej dobe už žľab bol zhrdzavený.
Podľanehozlýtechnickýstavpôvodnéhožľabujenespochybniteľný.Vsúvislostistýmitozávermimalza
to, že vznikla tiež potreba prečistenia kanalizácie. Skutočnosť, či kanalizácia bola prečistená sa vyjadriťnevedel, pretože sa touto otázkou nezaoberal, tiež to nezisťoval a ani nie je zistiteľné, či kanalizácia
bola upchatá alebo nie, pretože s odstupom času sa to posúdiť nedá. Súčasne potvrdil, že pokiaľ by
naozaj došlo k upchatiu kanalizácie, bolo by potrebné prečistenie celej dĺžky kanalizácie a vo vzťahu k

predmetnej kanalizácii sa podľa jeho názoru kanalizácia prečistiť svojpomocne nedá. V danom prípade,
keďže zvod je zapustený do kanalizácie, kanalizácia sa čistí tzv. krtkovaním do šachty.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade predovšetkým namietal nepreukázanie základu nároku -
existencie havarijného stavu žľabu. Pokiaľ žalobca robil akúkoľvek opravu na žľabe, svojpomocnou

opravou neodstránil žiadny havarijný stav a ani nič technicky nevyriešil, iba rúru predĺžil a stok vody
odviedol asi 1,5 m nad susediaci pozemok. Ďalej poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že havarijný
stav a opravu žľabu na stavbe na Q.K. ulici, ktorá je súčasne chránenou kultúrnou pamiatkou, oznámil
KPÚamalnaňupovolenieodstavebnéhoúradu.Keďževdanomprípadenešloohavarijnýstav,žalobca
bol povinný vyžiadať si od žalovaných ako spoluvlastníkov predmetnej stavby súhlas na vykonanie
opravy. O vykonaní opravy ako hospodárení so spoločnou vecou neprebehlo medzi spoluvlastníkmi

žiadne hlasovanie a preto žalobca mal možnosť podať návrh na súd, ktorý by podľa povahy a okolnosti
konkrétneho prípadu rozhodol o hospodárení so spoločnou vecou, ktorý však žalobca nepodal.

Zástupkyňa žalovaného v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení z 12.1.2015 zdôraznila, že žalobca
nepreukázal základ nároku - existenciu havarijného stavu žľabu, žalobca bez súhlasu spoluvlastníkov a

úradov vykonal práce na pamiatkovom chránenom objekte a v súvislosti s tvrdenými prácami a použitým
materiálom nepredložil žiadne doklady, na základe čoho spochybnila, či niektoré práce vôbec boli
vykonané. Tiež zdôraznila, že znalec vo svojom znaleckom posudku vychádzal iba z fotografií, z ktorých
nie je možné zistiť, či ide o skutočný odkvapový žľab, ktorý bol demontovaný a ako bol poškodený.
Súčasne,ževovzťahukprečisteniukanalizáciebeznejakejfaktúry,napr.odfirmy,ktorámalaprečistenie

kanalizácie realizovať, nie je možné zistiť, či tieto práce boli vôbec vykonané, v akom rozsahu a v akej
dĺžke.

Zo strany právneho zástupcu žalovaného v 1. rade bol v priebehu konania predložený ako listinný
doklad Rozhodnutie Mesta Košice zo dňa 8.6.2015, č. Q.-XX/X/KON, ktorým bolo nariadené odstránenie

stavby a to stavebných úprav na meštianskom dome so súpisným číslom XXX na parcele registra KN-
C č. XXX/X, katastrálne územie A. M. a drobnej stavby oplotenia na parcele registra KN-C č. XXX,
katastrálne územie A. M. uskutočnených bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia spoluvlastníkom
nepovolenej stavby T.. B. A., K. X, C.. Z predmetného rozhodnutia ďalej vyplýva, že stavebník je povinný
odstrániť nepovolenú stavbu, okrem iného výmenu časti strešného žľabu a zvodu zo strechy v zadnej

časti meštianskeho domu ( z dvorovej časti ), v lehote do 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.9.2015, tak ako vyplýva z
vyjadrenia Mesta Košice zo dňa 18.4.2016.

Žalobca v súvislosti s vyššie uvedeným rozhodnutím uviedol, že proti predmetnému rozhodnutiu podal

odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Okresného úradu Košice zo dňa 9.9.2015 zamietnuté a rozhodnutie
stavebného úradu Mesta Košice zo dňa 8.6.2015 bolo potvrdené okrem iného s poukazom tiež na
to, že odvolateľovi nič nebráni, aby požiadal o dodatočné povolenie predmetných stavebných úprav.
Na základe uvedeného žalobca podal na Mesto Košice dňa 4.12.2015 žiadosť o dodatočné stavebné
povolenie,akovyplývazpripojenejžiadostiz30.11.2015,ohľadnektoréhokonania(vovecidodatočného

stavebného povolenia) ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo rozhodnuté.

Súd po tom, čo žalobca v priebehu konania predložil ako listinný doklad príjmový pokladničný doklad
zo dňa 8.5.2010 vystaveného živnostníkom E. T., vypočul ako svedka p. T. E., ktorý vo svojej svedeckej
výpovedi potvrdil, že ako firma prečisťovali kanalizáciu na základe objednávky žalobcu na Q.Ž. Z. C.,

na základe čoho bol vystavený predmetný pokladničný doklad. Svedok uviedol, že z jeho pohľadu
kanalizácia nebola roky čistená, preto ju bolo potrebné prečistiť, kanalizácia bola zanesená, prečistila sa.
Svedok potvrdil, že v tej dobe boli väčšie dažde, na základe čoho sa kanalizácia upchala a tiež tým, že
kanalizácia nebola dlhšie roky prečistená, voda nestačila odtekať, pretože tomu zabraňovali nečistoty.
Na otázku, čo by sa stalo, pokiaľ by sa kanalizácia v danom období neprečistila, svedok uviedol, že by

vznikli problémy- zrejme by sa to upchávalo častejšie. Uviedol, že zanesená bola už samotná šachta,
zo šachty sa musel odstraňovať štrk, tiež boli zanesené rúry, ktoré sa tiež museli vyčistiť; prečistenie
kanalizácie sa v danom prípade realizovalo vysokým tlakom vody - krtkovaním.Z listinného dokladu- príjmový pokladničný doklad zo dňa 8.5.2010 súd zistil, že predmetným dokladom
firma T. E., L. XX, C. potvrdil prijatie platby 100 Eur od žalobcu na účel čistenie kanalizácie.

Uznesením súdu zo dňa 1.10.2015, č. k. 19C/24/2011- 375 súd pripustil zmenu žaloby tak, že
žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 110 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 1.9.2010 do zaplatenia a žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 55 EUR s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.9.2010 do zaplatenia. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.10.2015.

Zo zhodných tvrdení účastníkov konania súd zistil, že predmetná kanalizácia predstavuje spoločné
zariadenie predmetnej stavby na Q. F. Z. C., ktorej spoluvlastníkmi je šesť osôb so zápismi na troch
listoch vlastníctva s tým, že na LV č.XXXX kat. územie A. M., okres C. T. sú vo vzťahu k predmetnej
stavbe (meštiansky dom, Q. XX Z. C.) na parcele č. XXX/X zapísaní spoluvlastníci O. P., A. Ľ., na LV
č. XXXXX vo vzťahu k predmetnej stavbe na parcele č. XXX/X je zapísaný ako vlastník B. P. a na LV č.

XXXXX pokiaľ ide o predmetnú stavbu na parcele č.XXX/X sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci B. A.,
Š. L. ( nar. X.XX.XXXX) a Š. Z. ( nar. XX.X.XXXX) so zápisom podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: T.. B. A., spoluvlastnícky podiel
nabyteč.1/1,podielpriestorunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastnícky
podielkpozemku1/2,Š.L.(nar.X.XX.XXXX)sospoluvlastníckympodielomnabyteč.2:2/3aspodielom

priestorunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckehopodielupozemku
3/6 a Š. L. ( nar. XX.X.XXXX) so zapísaným spoluvlastníckym podielom k bytu č.2: 1/3 a s podielom
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a so spoluvlastníckym podielom k
pozemku 3/6.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade v rámci práva záverečnej reči o.i. vzniesol voči predmetnému
nároku námietku premlčania s poukazom na to, že žalobca svoj návrh zmenil až v októbri roku 2015,
resp. s poukazom na to že, že súd pripustil zmenu žaloby až uznesením zo dňa 1.10.2015. Tiež poukázal
na to, že žalobca žiadal v žalobe len náhradu nákladov za výmenu žľabu.

Podľa ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa ust. § 11 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, vlastník bytu alebo

nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v
stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak,
aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne
jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných
vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.

Podľa ust. § 451 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa ust. § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Zprevedenéhodokazovaniamásúdpreukázané,žepredmetomžalobyjenárokžalobcuvočižalovaným
v súvislosti s vynaloženými nákladmi na opravu - výmenu žľabu a na prečistenie kanalizácie na
stavbe - meštianskom dome na Q. XX Z. C., ktorého účastníci konania sú podieloví spoluvlastníci,
pokiaľ ide o zápis ich spoluvlastníckeho práva na liste vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie A.
M.. Realizované práce zo strany žalobcu v danom prípade predstavovali hospodárenie so spoločnou
vecou podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z prevedeného dokazovania má súd

preukázané, že v danom prípade žalobca ako podielový spoluvlastník predmetnej stavby realizoval
opravu - výmenu žľabu a prečistenie kanalizácie v rozhodnom období bez toho, aby medzi účastníkmi
konania ako podielovými spoluvlastníkmi predmetnej stavby došlo medzi nimi k dohode o danom
hospodárení so spoločnou vecou (hoci aj konkludentne), pretože v konaní nebola spornou skutočnosť,
že žalovanému v 2. rade ako menšinovému spoluvlastníkovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k tomuto

hospodáreniu so spoločnou vecou vôbec; v konaní bolo preukázané iba to, že žalobca prostredníctvom
pána Valentoviča komunikoval iba so žalovaným v 1. rade, príp. s jeho manželkou, na základe čoho,
pokiaľ by aj došlo k rozhodnutiu medzi týmito spoluvlastníkmi ( a to aj konkludentne ), hoci by mali
spolu väčšinu spoluvlastníckych podielov na predmetnej stavbe, ich rozhodnutie by z tohto dôvodu
bolo neplatným rozhodnutím a teda neplatným právnym úkonom. Žiadny spoluvlastník totiž nesmie

byť vylúčený z rozhodovania bez ohľadu na to, či ide o bežnú vec alebo nie. Ak zákon stanoví, že
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti ich podielov, potom z toho vyplýva, že
väčšina nerozhoduje bez toho, aby menšinovému spoluvlastníkovi nebola daná akákoľvek možnosť, aby
sa pre zamýšľanú investíciu mohol rovnako rozhodnúť, či sa k nej vyjadriť. Pre posúdenie dôvodnosti
tohto nároku sa súd ďalej zaoberal otázkou, či v danom prípade vynaložené peňažné prostriedky na

opravu - výmenu žľabu a na prečistenie kanalizácie predstavovali nevyhnutnú údržbu alebo opravu
danej stavby, pretože v závislosti od posúdenia tejto otázky následne buď na strane žalovaných
vzniklo bezdôvodne obohatenie a to pre prípad, že išlo o nevyhnutnú údržbu alebo opravu stavby a
teda o nevyhnutne vynaložené finančné náklady alebo v druhom prípade nešlo o nevyhnutnú údržbu
alebo opravu stavby, pre ktorý prípad akékoľvek vynaložené náklady, t.j. nie nevyhnutné, žalobca

by si mohol uplatniť až pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva. Podľa názoru súdu
posúdenie, či v danom prípade išlo o nevyhnutné investície nemožno dávať do súvisu výlučne s
otázkou havarijného stavu, pretože v danom prípade rozhodujúci je charakter a rozsah údržby (opravy)
podielového spoluvlastníctva a tiež posúdenie, aké následky by malo nezrealizovanie údržby (opravy)
predmetu podielového spoluvlastníctva. Zhodnotením vykonaného dokazovania má súd preukázané,

že obe zrealizované práce ( výmena - oprava žľabu a tiež prečistenie kanalizácie) slúžili minimálne na
údržbu predmetu vlastníctva, ktorú sú vlastníci povinní uskutočňovať a to v súvislosti s ustanovením
§ 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov. Za skutkového stavu,
že pôvodný žľab nestíhal odvádzať vodu bez toho, aby táto cez neho nepretekala a to nielen v
súvislosti s prívalovými dažďami, ale tiež v súvislosti s jej výraznou koróziou, tak ako to potvrdil

znalec a v súvislosti so skutkovým stavom, podľa ktorého kanalizácia nestíhala odvádzať vodu a
začala sa upchávať, tak ako to potvrdil tiež svedok p. T., práce súviseli nielen s kvalitou užívania
nehnuteľnosti, pretože ich pravidelné nevykonávanie (t.j. v prípade žľabu výmena žľabu po určitej
dobe v dôsledku jej opotrebovania, zlého technického stavu, vykazovaných korózií a pod. a v prípade
kanalizácie jej minimálne pravidelné prečisťovanie) ovplyvňuje funkčnosť nehnuteľnosti, jej účel a v

neposlednom rade spôsobuje aj znehodnocovanie nehnuteľnosti. Bez toho, aby súd musel konštatovať
havarijný stav, v danom prípade minimálne išlo o realizované činnosti na nevyhnutné udržiavanie
spoločnej veci, ktorá patrí k povinnostiam všetkých spoluvlastníkov, z čoho následne vyplýva povinnosť
každého jednotlivého spoluvlastníka podieľať sa na vynaložených nákladoch vo výške danej podielom
na nákladoch zodpovedajúcich spoluvlastníckemu podielu spoločnej veci za súčasného konštatovania

nepochybného skutkového stavu, že v danom prípade sa na týchto nákladoch podieľal žalobca výlučne
sám.Zhrnúc vyššie uvedené preto možno uzavrieť, že z neplatného právneho úkonu - z neplatného
rozhodnutia žalobcu o hospodárení so spoločnou vecou, pokiaľ žalobca vynaložil určité náklady na
výmenu - opravu žľabu a na prečistenie kanalizácie ako nevyhnutné náklady, pričom sám investoval do

spoločnej veci, na strane oboch žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré musia vydať.

Súd nepovažoval za dôvodnú právnym zástupcom žalovaného v 1. rade vznesenú námietku premlčania
vo vzťahu k žalovanej čiastke s poukazom na to, že nakoľko súd predmetný návrh žalobcu posúdil
ako nárok uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia, pre ktorý platí dvojročná premlčacia lehota,

ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa oprávnený dozvedel o tom, kto a že sa bezdôvodne obohatil
(subjektívna lehota), najneskôr v lehote 3 rokov odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo
(objektívna lehota) s poukazom na to, že žalobca nepochybne už v predmetnej žalobe sa zmienil o
požadovanejsume165EUR(hociužvsamotnompetitetútosumuneuvádza),najneskôrnapojednávaní
konanom dňa 21.10.2011 si túto peňažnú čiastku uplatnil vo výške 165 EUR, z čoho vyplýva, že pokiaľ
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaných malo dôjsť v kalendárnom roku 2010, žaloba došlá

súdu dňa 10.11.2011 bola podaná včas. Za nedôvodnú súd posúdil tiež obranu PZ žalovaného v 1. rade
spočívajúcu v tvrdení, že žalobca žiadal v žalobe len náhradu nákladov za výmenu žľabu, pretože už zo
žaloby je zrejmé, že požadovaný nárok súvisí nielen s výmenou žľabu, ale tiež s nevyhnutne súvisiacimi
prácami, ktoré žalobca na pojednávaní konanom dňa 21.10.2011 upresnil na prečistenie kanalizácie
(zástupcom spomínané uznesenie o zmene žaloby súviselo s určením pomeru, v akom sa mali žalovaní

jednotlivo podieľať na žalovanej čiastke, pozn. súdu).

Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania vo vzťahu k realizovanej výmene žľabu na predmetnej
stavbe príslušný stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi nariadil túto stavbu odstrániť,
uplatnenie tohto nároku zo strany žalobcu by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia 3

ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Dobré mravy zákon síce nedefinuje, majú však normotvornú funkciu a z hľadiska
ich obsahu možno ich definovať ako všeobecne platné normy morálky, pri ktorých je daný všeobecný
záujem ich rešpektovania. Často krát sa dobré mravy v súvislosti s výkonom práva hodnotia z hľadiska

dosiahnutia idei spravodlivosti. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium obmedzujúce
subjektívne právo v jeho obsahu alebo vo výkone. Práve skutočnosť, že v priebehu konania v inom
konaní bolo žalobcovi právoplatne nariadené odstrániť tú stavbu, ohľadne ktorej si žalobca uplatňuje
od žalovaných časť vynaložených nákladov (t.j. v časti výmeny žľabu), bolo by v rozpore s dobrými
mravmi tento nárok žalobcovi priznať. Na základe uvedeného, súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia

žalobcom vynaložených nákladov na opravu - výmenu žľabu, zamietol (poňaté do výroku, ktorým súd
žalobu zamietol v prevyšujúcej časti, pozn. súdu).

Odlišným spôsobom súd rozhodol o uplatnenom nároku titulom vynaložených nákladov za prečisteniu
kanalizácie, vo vzťahu ku ktorej takéto rozhodnutie vydané nebolo. V súvislosti s touto časťou nároku sa

súd preto ďalej zaoberal ustálením výšky požadovaného bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že v zásade pre prípad, že spoluvlastník (vlastník) investuje do jemu patriacej
nehnuteľnosti ( napr. vynaloží náklady na jej údržbu, tak ako v tomto prípade ), výška týchto nákladov
sa odvíja od rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti. Dôsledkom týchto nákladov však nemusí byť vždy
zvýšenie ceny spoločnej veci (jej zhodnotenie), pretože obvykle ide o zabezpečenie nevyhnutnej údržby

a nevyhnutných opráv a dosiahne sa spravidla to, že vec sa neznehodnotí nad rámec bežného
opotrebovania ( Ro NS ČR, sp. zn. 3 Cz 29/92 ). Aj podľa názoru súdu v tomto prípade prečistením
kanalizácie nedošlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, pretože touto činnosťou sa v podstate dosiahlo to, že
nehnuteľnosť sa neznehodnotila nad rámec bežného opotrebovania, na základe čoho súd pri stanovení
výšky tohto bezdôvodného obohatenia vychádzal z výšky tzv. obvyklých nákladov, t.j. ide o také náklady,

aké by v rozhodnej dobe bolo potrebné vynaložiť obvykle v danom mieste a v danom čase. Pri
ustálení týchto obvyklých nákladov súd vychádzal z výsledkov prevedeného dokazovania, ktorými mal
preukázané, že podľa záverov znalca za dané prečistenie kanalizácie primerané náklady predstavovali
sumu 121,46 EUR bez DPH a zo skutkového stavu, že žalobca reálne za prečistenie kanalizácie zaplatil
100 EUR. Z uvedeného vyplýva, že v porovnaní so sumou týchto nákladov stanovenej v znaleckom

posudku, sumu 100 EUR, z ktorej vychádzal tiež žalobca, možno považovať za tzv. obvyklé náklady.
Pretože súčasne v danom prípade ide o špecifický právny stav, kedy predmetná nehnuteľnosť je
zapísaná na troch samostatných listoch vlastníctva so zápisom 6 spoluvlastníkov na jej spoločných
častiach a spoločných zariadeniach, na základe toho súd pri stanovení konečnej výšky tohto nároku akobezdôvodného obohatenia za prečistenie kanalizácie vychádzal zo spoluvlastníckeho podielu každého
žalovaného v číselnom vyjadrení 1/6. Na základe toho následne posúdil ako odôvodnený nárok na
zaplatenie vynaložených nákladov za prečistenie kanalizácie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade sumu vo

výške 16,67 EUR ( 100:6 ) a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade sumu vo výške 16,67 EUR ( 100:6 ) a nad
rámec týchto súm požadovanú istinu voči žalovaným z tejto časti nároku súd ako nedôvodnú zamietol
spolu s uplatneným príslušenstvom.

Pretože žalovaní sú v omeškaní s úhradou priznanej peňažnej čiastky, súd ich popri istine zaviazal

tiež k zaplateniu uplatneného úroku z omeškania s nasledujúcou korekciou: v prípade bezdôvodného
obohatenia príslušná právna úprava neupravuje lehotu, dokedy je dlžník povinný bezdôvodné
obohatenie zaplatiť a preto splatnosť nastáva až márnym uplynutím výzvy na plnenie zo strany veriteľa;
pokiaľ žalobca takúto výzvu voči žalovaným neuskutočnil, resp. tvrdenú výzvu nevie v konaní preukázať,
za výzvu na plnenie treba považovať podanú žalobu, doručením ktorej sa žalovaní dostávajú s jej
úhradou do omeškania. V danom prípade žalovaný v 1. rade predmetnú žalobu prevzal dňa 15.12.2010

a žalovaným 2. rade predmetnú žalobu prevzal dňa 7.9.2011. Na základe toho sa žalovaný v 1. rade
so zaplatením priznanej peňažnej čiastky v súvislosti s touto časťou nároku dostal do omeškania až
odo dňa 16.12.2010 a žalovaný v 2. rade až odo dňa 8.9.2011. Zamietajúci výrok tak predstavuje tiež
žalobcom uplatnené úroky z omeškania do tohto obdobia.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko neúspech žalobcu presahoval jeho úspech, v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. súd priznal
náhradu trov konania žalovanému v 1. rade, a to v jeho pomernej časti.

Právny zástupca žalovaného v 1. rade si vyčíslil trovy konania písomným podaním v zákonnej lehote
na celkovú sumu 1.153,77 Eur ako trovy súdneho poplatku 16,50 Eur a ako trovy právneho zastúpenia
1137,27 Eur, nasledovne:
- 18 úkonov právnej služby á 16,50 Eur ( prevzatie a príprava z roku 2011, pojednávanie z 21.10.2011,

vyjadrenie zo 6.1.2012, pojednávanie z 13.1.2012, pojednávanie zo 16.3.2012, pojednávanie z
25.5.2012, pojednávanie zo 14.12.2012, pojednávanie z 26.4.2013, vyjadrenie k znaleckému posudku
z 2.6.2014, pojednávanie z 26.9.2014: 2x úkon, pojednávanie zo 16.1.2015, vyjadrenie zo 7.5.2015,
vyjadrenie z 10.7.2015, pojednávanie z 18.9.2015, pojednávanie z 11.12.2015, pojednávanie zo
16.3.2016 a pojednávanie z 3.6.2016 ), spolu vo výške 298,80 Eur,

- 1 úkon právnej služby ( odvolanie proti uzneseniu o odmene znalca z r. 2014) vo výške 8,30 Eur,
- náhradu cestovných výdavkov za 12 ciest na trase Prešov-Košice a späť á 1,90 Eur ( za každú cestu ),
spolu 45,60 Eur,
- náhradu za stratu času za 12 ciest 2x 35 min. ( 4 začaté polhodiny ), tzn. 1 cesta v roku 2011: 4
polhodiny x 12,35 Eur=49,90 Eur, 4 cesta v roku 2012: 16 polhodín x 12,71 Eur=203,36 Eur, 1 cesta

v roku 2013: 4 polhodiny x 13,01 Eur=52,04 Eur, 1 cesta v roku 2014: 4 polhodiny x 13,40 Eur=53,60
Eur, 3 cesty v roku 2015: 12 polhodín x 13,98 Eur=167,76 Eur, 2 cesty v roku 2016: 8 polhodín x 14,30
Eur=114,40 Eur, spolu 640,56 Eur,
- režijný paušál: 2x 7,41 Eur ( rok 2011 ), 5x 7,63 Eur ( rok 2012 ), 1x 7,81 Eur ( rok 2013 ), 3x 8,04 Eur
( rok 2014 ), 5x 8,39 Eur ( rok 2015, 2x 8,58 Eur ( rok 2016 ), spolu 144,01 Eur.

SúdposúdilpredmetnévyúčtovanieakosúladnésVyhláškouč.655/2004Z.z. vzneníneskoršíchzmien
a predpisov s výnimkou účtovaného úkonu odvolanie proti uzneseniu o odmene znalca z r. 2014 vo
výške 8,30 Eur a k tomu účtovaný režijný paušál 8,04 Eur z dôvodu, že ide o trovy budúceho odvolacieho
konania, o ktorých ešte len bude rozhodnuté, a to podľa úspechu v odvolacom konaní. Na základe toho

spolu trovy konania žalovaného v 1. rade predstavujú sumu vo výške 1137,43 Eur s tým, že nakoľko súd
zohľadnil pri priznaní náhrady trov konania žalovanému pomer jeho úspechu a neúspechu, trovy konania
priznal žalovanému v 1. rade v konečnej výške 796,20 Eur (ako 70 % z celkových odôvodnených trov
1137,43 Eur, keďže úspech žalovaného v 1. rade predstavuje 85 % a jeho neúspech 15 %, t.j. pomer jeho
úspechu a neúspechu predstavuje 70 %). Z toho suma 784,65 Eur predstavuje priznané trovy právneho

zastúpenia a suma 11,55 Eur predstavuje iné trovy ( súdny poplatok za odpor ).Keďže žalovaného v konaní zastupoval advokát, je žalobca povinný zaplatiť trovy podľa ust. § 149 ods.
1 O.s.p. na účet jeho právneho zástupcu. Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade
trov konania osobitne, že ide o trovy právneho zastúpenia.

Žalobca vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý nepodal návrh na náhradu trov ( § 151 ods. 1 O.s.p. ),
ako účastník, ktorého neúspech prevyšuje jeho úspech, nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.