Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zita Nagypálová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212861
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716212861.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408,
zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Michalská 9, 811
01 Bratislava, proti žalovanému: I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX F. G., v konaní o

zaplatenie 49,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.
k. 13Csp/81/2016 - 38 zo dňa 17. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (prvý výrok), žalovanému
nárok na náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a nariadil vrátiť žalobcovi krátený súdny

poplatok zo žaloby v sume 9,80 Eur v lehote 30 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia
prevádzkovateľovi platobného systému (tretí výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie a obsahu spisu vyplýva, že Obvodné
oddelenie PZ Zvolen podaním zo dňa 25. 10. 2017 vrátilo súdu prvej inštancie zásielku ako nedoručenú
z dôvodu, že osoba I. W. s dátumom narodenia XX. XX. XXXX. neexistuje. Súd prvej inštancie

vykonal lustráciu v Registri obyvateľov SR, na základe ktorej sa nepodarilo identifikovať v registri
obyvateľov osobu s identifikačnými údajmi žalovaného. Preto mal súd prvej inštancie preukázané, že
osoba označená ako žalovaný neexistuje, a teda nemá právnu subjektivitu a ani procesnú subjektivitu.
Vzhľadom na to ide na strane žalovaného o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie konanie zastavil v zmysle § 161 ods. 2 a § 62 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“)

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý podal žalobu voči žalovanému, ktorý
nemá procesnú subjektivitu. Právo na náhradu trov konania teda malo vzniknúť žalovanému. Avšak
vzhľadom k tomu, že žalovaný ako strana sporu nemá procesnú subjektivitu a žiadne trovy konania mu
v doterajšom priebehu konania nevznikli a ani vzniknúť nemohli, súd prvej inštancie nárok na náhradu

trov konania žalovanému nepriznal.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b) a d), t.j. z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky,
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvé dva odvolacie dôvody spočívajú v
argumentácii žalobcu, že pri lustrácii žalovaného súdom prvej inštancie v Registri obyvateľov SR došlok chybe, nakoľko z predloženého listinného dôkazu označeného ako návrh na uzatvorenie poistnej
zmluvy sú žalobcovi známe nasledujúce identifikačné údaje žalovaného: XXXW., číslo občianskeho
preukazu: SL XXXXXX ku dňu 14. 03. 2014, dátum narodenia: XX. XX. XXXX, rodné číslo: XXXXXX/

XXXX, adresa trvalého pobytu: Y. XXX/XX, XXX XX F. G.. Žalovaný vo veci sám komunikoval so
žalobcom, nakoľko sám vypovedal poistnú zmluvu výpoveďou zo dňa 29. 05. 2014. Počas trvania
poistnejzmluvybolizrealizovanédveúhradypoistnéhovovýške35,-Eurdňa16.05.2014avovýške33,-
Eur dňa 08.04.2014. Počas súdneho konania sa právnemu zástupcovi žalobcu telefonicky ozvala matka
žalovaného za účelom zistenia celkovej dlžnej sumy, na základe čoho žalovaný uhradil sumu 60,43 Eur,

ktorá bola započítaná na istinu, úrok z omeškania a čiastočne na súdny poplatok. Ako dôkaz žalobca
predložil prehľad úhrad žalovaného k 13. 02. 2018. Podľa žalobcu teda z listinných dôkazov a ostatných
skutočností vyplýva, že žalovaný skutočne existuje. Odvolací súd z obsahu odvolania nezistil odvolací
dôvod - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko
tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody.

Argumentáciu žalobcu možno subsumovať pod odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) a b) C. s.
p., preto podľa názoru odvolacieho súdu odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. nie je daný.
5. Vzhľadom na podľa súdu prvej inštancie neexistujúci subjekt žalovaného mu odvolanie doručené
nebolo.
6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p.

preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §
380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolací súd
po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušiť z nasledovných dôvodov:
7. Z lustrácii vykonaných súdom prvej inštancie a odvolacím súdom v Registri obyvateľov SR, ako aj

dopytom na Ministerstvo vnútra SR, sekciu verejnej správy, odbor registrov, matrík a hlásenia pobytu,
oddelenie správy registrov, ako aj z rodných listov získaných od Matričného úradu Detva vyplýva, že
rodné číslo: XXXXXX/XXXX patrí osobe: I. W.. Osobe s menom a priezviskom I. W. patrí rodné číslo:
XXXXXX/XXXX. Obe tieto osoby sú vlastnými súrodencami majúcimi trvalý pobyt na adrese: vo F. G., Y.
XXX/XX. Potiaľ je teda záver súdu prvej inštancie, že subjekt s označením I. W., rodné číslo: XXXXXX/

XXXXneexistuje.Avšakpravdumáajžalobca,pokiaľuvádza,žežalovanéhooznačilvžalobenazáklade
listinného dôkazu, v ktorom je uvedené aj číslo občianskeho preukazu: SL XXXXXX ku dňu 14. 03. 2014,
t.j. ku dňu uzavretia poistnej zmluvy. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, odbor poriadkovej
polície, oddelenie dokladov zo dňa 03. 05. 2018 vyžiadanej odvolacím súdom totiž vyplýva, že občiansky
preukaz z uvedeným číslom bol vystavený dňa 26. 10. 2007 skutočne na meno I. W., nar. XX. XX. XXXX,

rodné číslo: XXXXXX/XXXX. Platnosť občianskeho preukazu skončila dňa 26.10.2017, následne bol
skartovaný.
8. Na jednej strane platí, že žalobca zodpovedá za žalobu, t.j. aj za označenie žalovaného subjektu,
na druhej strane sa javí ako nespravodlivé pričítať mu zavinenie za nesprávne označenie žalovaného v
žalobe, ak vychádzal z údajov uvedených v poistnej zmluve a vyplnených na základe verejnej listiny -

občianskeho preukazu (§ 2 zákona č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o občianskych preukazoch“)), pri ktorej platí, že
údaje na nej uvedené sa považujú za pravdivé, kým sa nepreukáže opak (§ 205 C. s. p.). Na rozdiel
od orgánu verejnej moci, ktorým je aj súd, žalobca nemá prístup k všetkým databázam a registrom, z
ktorých by mohol zistiť, že rodné číslo 890404/8516 patrí osobe I. W. a že osobe - I. W. patrí rodné

číslo XXXXXX/XXXX, teda zistiť uvedený rozpor v označení žalovaného. Jednoznačným identifikátorom
osoby je rodné číslo. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o občianskych preukazoch občan alebo zákonný
zástupca maloletého, ktorý žiada o vydanie prvého občianskeho preukazu, je povinný predložiť rodný
list; ak nie je na rodnom liste uvedené rodné číslo, aj doklad o rodnom čísle. Rodný list je teda verejnou
listinou (§ 3 ods. 2 zákona č. 154/1994 Z.z. o matrikách v platnom znení), z ktorej údaje uvedené

v občianskom preukaze vychádzajú, preto je spôsobilým dôkazom preukazujúcim opak toho, čo je v
občianskom preukaze uvedené.
9. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že matka I. W. a I. W. si pri telefonickej komunikácii nemusela
uvedomiť a z telefonickej komunikácie to ani nemuselo vyplynúť, že jej syn s rodným číslom XXXXXX/
XXXX, nie je I., ale I. W.. Taktiež vzhľadom na údaje uvedené v zmluve mohlo dôjsť k nedorozumeniu,

ktorý subjekt - I., či I. W. je zaviazaný z poistnej zmluvy a z tohto omylu mohlo vyplývať aj označenie
subjektu na výpovedi zmluvy, na ktorej sa neuvádza ani dátum narodenia, ani rodné číslo osoby
vypovedajúcej zmluvu, ale len I. W. s bydliskom rovnakým ako má jeho brat I. W.. Zavinenie v tomto
smere však možno pričítať nie žalobcovi, ale žalovanému, ktorý pri vystavovaní občianskeho preukazuneupozornil na zmätočnosť údajov uvedených na občianskom preukaze a štátu - OR PZ Zvolen, ktorý
takýto občiansky preukaz vystavil.
10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania bolo teda predčasné a vyplynulo z

nedostatočnej lustrácie. V prípade zistenia rozporov v údajoch Registra obyvateľov SR, v rodných
listoch a v občianskom preukaze č: SL XXXXXX mal súd prvej inštancie vytvoriť žalobcovi priestor
pre vyjadrenie sa k týmto rozporom a vyzvať ho, či nechce zmeniť označenie žalovaného v žalobe za
účelom jeho presnej identifikácie, nakoľko osoba s označením: I. W., nar. XX. XX. XXXX, rodné číslo
XXXXXX/XXXX neexistuje, nemožno s ňou teda pokračovať v konaní. Nie je pre správne označenie

žalovaného rozhodujúce, že po oprave žaloby sa nebude zhodovať buď označenie žalovaného v
jeho mene, alebo v jeho rodnom čísle v žalobe s menom alebo rodným číslom uvedeným v poistnej
zmluve, nakoľko osoba s menom a priezviskom I. W. alebo osoba s rodným číslom XXXXXX/XXXX
jednoznačne existuje a uvedená chyba v označení je zjavná z lustrácií. Bude teda úlohou žalobcu
zvážiť, ktorú z týchto osôb označí ako žalovaného. Po oprave žaloby bude vecou skutkových tvrdení a
prípadného dokazovania zistiť, či označený žalovaný uzavrel poistnú zmluvu a túto vypovedal. Keďže

súd prvej inštancie takto nepostupoval, svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,tentonedostatoknemožnonapraviťvodvolacomkonaní(nakoľkovšetkyúkonyprvoinštančného
konania, ako sú napr. doručenie žaloby na vyjadrenie, poučenie o právach a povinnostiach v konaní,
dokazovanie a pod. bude po označení žalovaného zo strany žalobcu na výzvu súdu potrebné vykonať

nanovo), a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vrátane od neho závislých
výrokov o trovách konania a vrátení kráteného súdneho poplatku zo žaloby zrušil a vec mu v zmysle §
391 ods. 1 C. s. p. vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. V súlade s ust. § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že úlohou súdu prvej inštancie
bude v ďalšom konaní postupovať tak, ako bolo uvedené vyššie, teda v prvom rade vyzvať žalobcu

prostredníctvom jeho právneho zástupcu na to, či mieni zmeniť označenie žalovaného za účelom jeho
jednoznačnej identifikácie (ak medzičasom žalobca sám uvedenú zmenu napr. po oboznámení sa s
týmto rozhodnutím nevykoná). Ak aj po uplynutí lehoty stanovenej vo výzve súdu na jednoznačnú
identifikáciu žalovaného, zostane táto výzva bez relevantnej odozvy, až potom bude daný dôvod na
zastavenie konania v zmysle § 161 ods. 3 C. s. p. a § 62 C. s. p. z dôvodu, že s neexistujúcim subjektom

tak, ako je v súčasnosti označený v žalobe, ktorý nemá procesnú subjektivitu, nemožno pokračovať v
konaní. Inak bude dôvod na ďalší postup v konaní uvedený vyššie. V novom rozhodnutí rozhodne súd
prvej inštancie aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).
12. Vzhľadom na to, že žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný uhradil dlžnú sumu uplatnenú žalobou a
neuhradená zostala časť trov konania - časť súdneho poplatku zo žaloby a trovy právneho zastúpenia,

ako aj vzhľadom na vyššie uvedené (najmä odsek 10 odôvodnenia - potrebu jednoznačnej identifikácie
žalovaného), odvolací súd v rámci hospodárnosti konania necháva žalobcovi na zváženie, či bude trvať
napodanejžalobe,resp.vezmežalobuspäťzdôvoduúhradyžalovanejpohľadávkyžalovanýmpozačatí
konania, a teda či bude trvať na úhrade zvyšných trov konania zo strany žalovaného, alebo nebude
reagovať na výzvu súdu prvej inštancie, resp. vezme žalobu späť bez uvedenia dôvodu.

13. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.